Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/179/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. G. XX, zastúpeného JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom, so sídlom Obrancov mieru 344/2, Dubnica nad Váhom proti odporcovi O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. T. G. XXX, T. G. o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/344/2015-24 zo dňa 19. januára 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporcu určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 22C/79/2009-25 zo dňa 24. júna 2009 s účinnosťou od 01. septembra 2015 a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie napadnutého rozsudku súd uviedol, že , že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22C/79/2009-25 zo dňa 24.06.2009, právoplatným dňa 20.07.2009, súd schválil rodičovskú dohodu rodičov odporcu, ktorou sa navrhovateľ ako otec odporcu zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 133,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Z potvrdenia o návšteve v strednej odbornej školy v Dubnici nad Váhom zo dňa 21.08.2015 vyplýva, že odporca bol žiakom tejto školy od 01.09.2012 do 31.08.2015. Z výučného listu zo dňa 19.06.2015 vyplýva, že odporca sa na Strednej odbornej škole v Dubnici nad Váhom vyučil v učebnom odbore elektrotechnik - silnoprúdová technika. Z potvrdení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 25.09.2015 vyplýva, že odporca je od 01.09.2015 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá pomoc v hmotnej núdzi. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že odporca je plnoletý, ukončil prípravu na budúce povolanie tým, že ku dňu 19.06.2015 ukončil štúdium na Strednej odbornej škole v Dubnici nad Váhom, kde sa úspešné vyučil v odbore elektrotechnik - silnoprúdová technika. V ďalšom štúdiu dennou formou nepokračuje. Z uvedených skutočností mal súd zato, že odporca je schopný sám sa živiť, čím zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu v súlade s citovaným ustanovením § 62 Zákona o rodine. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnosti realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Preto závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenie sa na trhu práce. V tomto

zmysle ide skôr o potencionálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Skutočnosť, že odporca je momentálne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce a nemá vlastný príjem, je v tomto smere právne bezvýznamná. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi totiž zanikla tým, že odporca ukončil prípravu na budúce povolanie, môže sa zamestnať a dosahovať príjem zo zamestnania. Vzhľadom na uvedené mal súd zato, že odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť dňom nasledujúcim po dni ukončenia štúdia na strednej škole, t.j. dňom 20.06.2015, avšak súd nemohol rozhodnúť vo veci nad rámec žalobného návrhu, preto súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi v súlade s podaným návrhom zrušil s účinnosťou od 01.09.2015. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný a patrila by mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania v celom rozsahu. Navrhovateľ si v podaní zo dňa 18.11.2015 náhradu trov konania uplatnil, avšak túto žiadnym spôsobom nevyčíslil, a to ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, preto súd navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia nepriznal. Zo spisu nevyplýva, že by navrhovateľovi v konaní vznikli iné trovy.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Namietal výklad ustanovenia § 62 Zákona o rodine súdom prvej inštancie. Podľa neho sa súd prvej inštancie obmedzil len na skúmanie skončenia štúdia odporcom a jeho nepokračovanie v ďalšom štúdiu. Takto potom zjednodušene a bez ďalšieho skúmania zamenil legislatívny pojem „kým deti nie sú schopné samé sa živiť“ za deň nasledujúci po ukončení štúdia. Podľa odporcu, ak by zákonodarca mal záujem ukončiť vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu ukončením jeho štúdia, tak by to takto legislatívne uzákonil. Z ustanovenia § 62 Zákona o rodine však nevyplýva, že by vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu končila dňom nasledujúcim po dni ukončenia štúdia na strednej, resp. vysokej škole. Zákonodarca ale určil časovo nejasný pojem „kým deti nie sú schopné samé sa živiť“ a ponechal tak na úvahu a skúmanie súdu, či je spravodlivé ponechať vyživovaciu povinnosť rodiča voči dieťaťu. V tejto veci sa však súd situáciou odporcu vôbec nezaoberal. Navrhovateľ pritom v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím súdu svojvoľne prestal plniť vyživovaciu povinnosť voči odporcovi od septembra 2015 a vystavil tak svoje dieťa napospas osudu. Celé bremeno výživy preniesol na matku, hoci rodičovské povinnosti patria podľa zákona obom rodičom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

3. Navrhovateľ k odvolaniu odporcu písomne uviedol, že súd prvej inštancie podľa neho dostatočne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odporca ukončil svoju prípravu na budúce povolanie a v ďalšej príprave nepokračuje a nepokračuje ani v inom vzdelávaní. V zmysle § 62 Zákona o rodine je tak schopný sám sa živiť. U odporcu niet žiadnej prekážky, aby si našiel zamestnanie a zabezpečil si tak vlastný zdroj príjmu. Odporca má skreslenú predstavu o tom, dokedy by mali rodičia prispievať na výživu svojich plnoletých detí, ktoré sú schopné samé sa živiť. Podľa neho by súd nemal rešpektovať zákon ale mal by sa riadiť pokynmi plnoletých detí a ich potrebami. Odporca opísal svoju situáciu po skončení školy ako tú najhoršiu tragédiu na svete, ktorú by bez finančnej pomoci svojej matky nezvládol ale v skutočnosti je veľmi veľa mladých ľudí v rovnakej situácii ako on, teda, že ukončia štúdium, sú na úrade práce, no nežiadajú od svojich rodičov výživné. Väčšina z nich si nájde prácu alebo brigádu, prípadne vycestujú za prácou do zahraničia. Odporcovi však tento stav vyhovuje a jeho vyjadrenie je účelové a svedčí len o tom, že chce naďalej poberať finančné prostriedky od navrhovateľa neoprávnene. Navrhovateľ preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval. Odvolací súd preto posudzoval odvolanie odporcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, a rozhodol vo veci podľa príslušných ustanovení a tiež podľa príslušných ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/, keď tento právny predpis upravuje konanie súdu vo veciach výživného plnoletých osôb.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam odporcu dodáva nasledovné:

7. Prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie na tom závere, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca ukončil štúdium na strednej škole, získal výučný list v učebnom odbore elektrotechnik - silnoprúdová technika a v súčasnosti je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá pomoc v hmotnej núdzi. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine tak, že odporca tým, že ukončil štúdium, vyučil sa a ďalej už v štúdiu nepokračuje, získal schopnosť sám sa živiť, čím zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako otca k nemu. 8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 9. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so spôsobom, akým súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine na skutkový stav zistený v danej právnej veci. Ako správne uviedol súd prvej inštancie nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine znamená, že na výživu oprávnená osoba získala predpoklady na výkon povolania, z ktorého môže dosahovať príjem na uspokojovanie svojich životných potrieb. K takémuto získaniu predpokladov dochádza v zásade ukončením štúdia, aj keď to neplatí bez výnimky. Samotná skutočnosť, že osoba, ktorá bola oprávnená na výživné je po ukončení štúdia evidovaná na úrade práce a nemá príjem, nepostačuje pre záver, že napriek ukončeniu štúdia, ktorým získala všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere, nemá schopnosť sama sa živiť. K takémuto záveru by bolo potrebné dospieť len vtedy, ak by bolo preukázané, že osoba oprávnená na výživné, vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, pokračovanie v ďalšom štúdiu, schopnosť zamestnať sa /nie možnosť, zamestnať sa/, schopnosť vykonávať prácu alebo inú skutočnosť, nie je ani po ukončení štúdia schopná samostatne sa živiť. 10. V tomto konaní však odporca netvrdil ani nepreukazoval žiadnu skutočnosť, ktorá by mu v čase bezprostredne po ukončení jeho štúdia subjektívne bránila v schopnosti samostatne sa živiť /nedostatok pracovných miest na trhu práce, nie je takou skutočnosťou, keď ide o skutočnosť objektívneho charakteru/. 11. Záver súdu prvej inštancie, že odporca ukončením štúdia, vyučením získal všetky predpoklady na výkon budúceho povolania a získal tak schopnosť sám sa živiť, čím zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu, je preto správny. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .