Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/9/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.09.2016 takto

rozhodol:

rozhodol:

obžalovaní:

Q. O., A.. XX.XX.XXXX Q. W., S. W. W., Š. XXXX/X, U. Č.B., A.. XX.XX.XXXX Q. W., S. W. W., O. Č.. XXXX/X,

s ú v i n n í , ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s už zosnulým S. N., dňa 25.02.2015 v čae od 11.00 hod. do 11.30 hod. prišli do požičovne náradia v Rovinke na Hlavnej ulici č. 235, prevádzka spoločnosti Bens s.r.o. a pod zámienkou zapožičania vibračnej dosky v úmysle túto nevrátiť, predstierali, že s ňou budú vykonávať zemné práce, následne uzatvoril zosnulý S. N. Zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol prenájom stavebného stroja - vibračne dosky ENAR ZREN3250GH, reverzná 4T, 500x750 mm, 210 kg, výrobného čísla 0029-GCAHT-1530146 za cenu 50,-Eur za deň, po podpise zmluvy o zaplatené zálohy vo výške 500,- Eur bola predmetná vibračná doska zamestnancom poškodeného P. P. na ich žiadosť odvezená ešte v ten istý deň na Vrakuňskú cestu v Bratislave, kde mali obvinení údajne vykonávať výkopové práce a zhutňovanie zeminy, po odchode zamestnanca však obvinení vibračnú dosku preložili do vlastného motorového vozidla nezistenej značky bielej farby a z miesta odišli, vibračnú dosku do dnešného dňa nevrátili, čím spôsobili poškodenej spoločnosti Bens s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 11, IČO: 46663223 škodu 5.986,-Eur, t e d a

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l i

prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Za to sa o d s u d z u j ú: obž. Q. O.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému k trestu odňatia slobody v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd súčasne zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T 232/2015 zo dňa 4.1.2016 právoplatný dňa 25.2.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 42 ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 (dva) roky.

obž. U. C.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 28 /dvadsaťosem/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. l Tr. por. súd obžalovaných spoločne a nerozdielne zaväzuje k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti Bens, s.r.o., Údernícka ul. č. 11, IČO: 466 63 223, vo výške 5.986.- Eur.

odôvodnenie:

Súd vykonal hlavné pojednávanie v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por., na ktorom vyhlásil rozsudok, v neprítomnosti obžalovaného U. Č. za prítomnosti obžalovaného Q. O. a jeho obhajcu, nakoľko mal za to, že vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného Č., pričom súčasne boli splnené aj ďalšie obligatórne náležitosti ustanovené Trestným poriadkom pre možnosť realizácie uvedeného postupu. Obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný vzal termín hlavného pojednávania na vedomie pri výsluchu pred samosudcom po realizácii príkazu na jeho zatknutie dňa 03.07.2016, čo vyplýva zo zápisnice výsluchu z uvedeného dňa /bol teda na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný a obžalovaný navyše vyhlásil, že vyslovene súhlasí s tým, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti v prípade, že sa naň bez riadneho ospravedlnenia nedostaví/, pričom obžalovaný sa bez riadneho ospravedlnenia na toto hlavné pojednávanie nedostavil. Súčasne boli splnené aj ďalšie podmienky pre možnosť vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby jednak pred orgánom činným v trestnom konaní pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného, kedy odmietol vypovedať, boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní, obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania a obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený. Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného Q. O. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, prehratím videozáznamu z miesta činu a na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutku:

Obžalovaný U. Č. v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať.

Obžalovaný Q. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že celé toto považuje za nedorozumenie. Je zamestnaný, v tom čase celý mesiac pracoval a nemal dôvod spáchať nejaký trestný čin. Z vyšetrovacieho spisu nevyplýva žiaden dôkaz, že tam bol. S. N. nepozná vôbec a Č. pozná zo sídliska. Cez obec Rovinka niekedy prechádzal, ale nebol tam. Nemal vedomosť o tom, že sa tam nachádza

nejaká požičovňa náradia. Ani by si nespomenul, kde bol v inkriminovaný deň, ale potom si kontroloval dochádzku a vie, že 2 alebo 3 dni predtým robil. Pracovnú dobu má 15 hodín. Z práce odchádzam okolo polnoci. Na ubytovni Tarif sa nezapisujú, je tam niekto na recepcii ale tam to neevidujú, nie sú tam ani kamery. Nevie uviesť, prečo si proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť. Zarobí mesačne cca 1.300-1.400,-Eur. S D. M. žije ako druh a družka, majú spolu malé dieťa. Obžalovaného Červenku poznal zo sídliska, maximálne sa pozdravili, ale nestretávali sa. Nemal na neho ani telefonický ani mailový kontakt, iba facebook. V stavebných strojoch sa nevyzná a na stavbe nikdy nerobil. Naposledy šoféroval motorové Vozidlo asi pred štyrmi rokmi, pretože mu bol zadržaný vodičský preukaz. Dodávku nikdy nešoféroval.

Súd obrane obžalovaného, že skutok nespáchal, poukazujúc pritom na tvrdenie, že deň pred tým do noci pracoval a preto nasledujúci deň v rozhodnom čase spal na ubytovni, vyhodnocujúc uvedené vo vzájomnom kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi, neuveril. Obžalovaný je zo skutku priamo usvedčovaný najmä výpoveďou svedka P. P., ktorý obžalovaného pri rekognícii v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní opoznal ako osobu, ktorá spoločne s obžalovaným U. Č. a ďalšou osobou bola v prevádzke spol. Bens, s.r.o. za účelom vypožičania vibračnej dosky a túto vibračnú dosku po jej odvezení zamestnancom spoločnosti na dohodnuté miesto naložili do osobného motorového vozidla a odviezli, výpoveďou svedkyne X. O., ktorá obžalovaného opoznala na hlavnom pojednávaní ako osobu, ktorá bola v rozhodnom čase spolu s ďalšími dvoma osobami prítomná v prevádzke pri podpisovaní nájomnej zmluvy, ako aj kamerovým záznamom o podstatných okolnostiach skutku korešpondujúcim s týmito výpoveďami.

Svedkyňa X.Ň. O. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedala, že rozhodný deň okolo obeda vošiel do predajne jeden starší pán a dvaja mladší. Prebehla klasická komunikácia s tým, že si chcú požičať vibračnú dosku a aké sú typy. Odpovedala im, že majú viacej typov a o ktorý majú záujem. Povedali priamo, že majú záujem o 210 kg vibračnú dosku. Pri tej komunikácii si pozreli aj cenník. Povedala im že 500,-Eur je záloha a oni s tým súhlasili. Od toho staršieho pána si vypýtala doklad. Keďže bol pri pulte prvý, predpokladala, že on to má celé na starosti. Dal je doklad a ona ho zaevidovala do systému. Kolega jej povedal, že doska je voľná a že to môže dať na zmluvu. Keď to celé ukončila, pýtali sa, či je možná aj doprava. Od toho staršieho pána si vypýtala aj telefón. Na dopravu sa nepýtali na začiatku, ale až neskôr. Požiadali, aby im tú vibračnú dosku odviezli na nimi určené miesto. Zakomponovala dopravu do zmluvy a následne pri podpise prebrala peniaze ako zálohu. Platba - teda nájomne za vibračnú dosku sa dáva až keď sa doska vracia. Keďže sa nevyznám v Bratislave, dopravu riešil P.. Neprišlo jej nič podozrivé. V predajni v tom čase neboli iní zákazníci. Všetci traja boli oblečení v civile a nemali zakryté tváre. Na hlavnom pojednávaní sa nachádza osoba, ktorá bola medzi týmito troma osobami, ktoré boli v rozhodnom čase v predajni a je to tu prítomný pán obžalovaný. Keď komunikuje s človekom dlhšie alebo sa zdrží dlhšie v predajni, vždy sú tam určité črty človeka, ktoré si nemôže zmýliť. V tom rozhodnom čase chodilo do predajne menej ľudí. Podľa fotografii pri rekognícii spoznala pána N., F., ktorý je tu prítomný na hlavnom pojednávaní stál hneď za ním a ten druhý pán tam bol tiež, ale týmto dvom nevenovala až takú pozornosť. Nevie si vysvetliť, prečo na fotografiách obžalovaného nepoznala, bola zima, mali na sebe bundy, takže žiadne špeciálne znaky ako tetovanie nevidela. Tá osoba v obchode bola takisto nakrátko ostrihaná, ako tu prítomný obžalovaný. Tu prítomný obžalovaný mal tričko s bundou a rifle. Presne si to už nepamätá. Určite tu prítomného obžalovaného videla v predajni.

Svedok - poškodený H. L., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase, keď sa skutok stal, nebol prítomný vo firme. Môže povedať iba to, čo počul sprostredkovanie, teda to, že prišli traja páni do predajne a zapožičali si vibračnú dosku, ktorú si nechali odviezť na stanovenú adresu. Po odídení ich zamestnanca P., údajne dosku títo naložili do nejakého iného auta a odviezli. Potom kolega O. mal telefonovať pánovi N., aby vrátili tú dosku. Najprv vraj zdvihol pán N., ale potom už zdvíhal ten telefón iný chlap a potom usúdili, že sa jedná o podvod a podali trestné oznámenie. Táto vibračná doska patrí z hľadiska cenovej kategórie do vyššej cenovej skupiny, najlacnejšie sú 70 kg. Na požičanie je vždy zaprotokolovaná iba fyzická osoba, im je jedno či ju použije fyzická osoba alebo živnostník. V minulosti sa im niečo podobné stalo, ale bola tam škoda len 250,-Eur, tak trestné oznámenie nepodávali. Poistenie pre tieto prípady nemajú.

Svedok P. P. k veci na hlavnom pojednávaní uviedol, že cca. dva dni pred samotným vypožičaním predmetnej vibračnej dosky, prišiel do ich areálu na dvor pán nižšieho zrastu - vekom cca 30 rokov , kde mali vystavené pracovné stroje. Pýtal sa na vibračné dosky a povedal mu, že idú robiť nejakú zámkovú

dlažbu. Vysvetlil mu technické podrobnosti, jej používanie a ukázal mu aj vibračné dosky od najmenšej po najväčšiu. Hneď v ten deň mu spomenul, že by mal záujem o vibračnú dosku cca. 200kg. Ukázal mu 210 kg vibračnú dosku, ale nežiadal o jej predvedenie s tým, že dnes si ju nepožičia, ale chystajú sa na prácu s takouto vibračnou doskou. Pán sa javil slušne, zákazník ako každý iný. O dva dni vnímal, že k nim prišli traja páni, ale mal prácu, tak tomu nevenoval pozornosť. Jeho kolega pán T.r sa vtedy s nimi míňal vo dverách a odchádzal na obed. Keď videl, že kolega odchádza, keďže majú taký zvyk, že vždy je niekto v predajni za účelom poradenstva, tak vstúpil do predajne. Jednalo sa o troch pánov, jeden bol starší a dvaja mladší, pričom jeden z tých mladých bol ten, ktorý s ním predtým komunikoval, tak vedel o čo sa jedná. Tento mu povedal, že potrebuje požičať vibračnú dosku, ktorú mu pred dvoma dňami ukázal. Tento pán to celé riešil. Potom si všimol, že pristúpil starší pán a dával doklady kolegyni. Po uzavretí zmluvy sa dohodli na mieste dovozu vibračnej dosky na Starej Vrakuňskej ceste v blízkosti čerpacej stanice. Bolo to cca. 150 m od tej čerpacej stanice. Prišiel aj s doskou na dohodnuté miesto, vystúpil z auta a v jeho blízkosti sa zdržiavali títo traja páni, pričom sa ich opýtal, čo na tomto mieste s vibračnou doskou chcú robiť, nakoľko to miesto nevykazovalo žiadne známky stavebnej činnosti. Na to mu povedali, že čakajú na bager a v priebehu krátkeho času sa tam bude pracovať. Táto komunikácia prebiehala, keď dosku vykladali. Napriek tomu, že doska má 200 kg stačí, keď ju dvaja ľudia chytia za rám a dajú na zem. Celé to aj stými debatami trvalo cca. 2 minúty. Potom nastúpil do auta mu v tom celom niečo nesedelo, mal zlý pocit, preto zaparkoval auto na blízku benzínovú pumpu a čakal čo sa bude diať. Medzičasom oznámil nadriadenému pánovi O., čo sa deje a oboznámil ho so svojimi pocitmi. O. mu na to povedal, že niečo súrne vybavuje a nemôže sa dostaviť na pumpu. To, že čaká na tejto pumpe si títo páni všimli a preto ten pán, čo to organizoval, sa vybral jeho smerom. Zase prehodili pár rečí typu „čakáme na bager“ a on mu tiež povedal, že čaká na svojho nadriadeného. Tento pán túto cestu prešiel dvakrát. Potom sa vrátil a potom si to po 5 minútach zopakoval s tým, že bagrista išiel na obed. Potom, keď sa tento pán vrátil k vibračnej doske, už tam bolo nacúvané k doske biele osobné vozidlo typu kombi, pričom presne nedokázal identifikovať značku. Strašne rýchlo sa otvorili zadné dvere tohto motorového vozidla a 210 kg vibračná doska bola veľmi rýchlo naložená. Sadol do vozidla, vychádzal smerom k tomuto bielemu autu. Asi zo vzdialenosti 100 m videl, ako toto auto odbočuje smerom na Vrakuňu. Tým, že musel dať prednosť ostatným vozidlám mu toto auto zmizlo z dosahu a potom ho stratil. Vrátil sa na firmu, kde pánovi O. povedal, čo sa stalo. Na hlavnom pojednávaní sa tu teraz nachádza jedna z osôb, ktoré boli v rozhodnom čase u nich v predajni a je to tu prítomný pán obžalovaný. S tu prítomným obžalovaným on osobne nekomunikoval, tento v predajni nekomunikoval vôbec. Najviac komunikoval ten druhý mladý. V jeden moment sa obaja mladí prešli k regálu s rukavicami. V tom čase bol február a zákazníci boli oblečení, takže nejaké tetovania, resp. charakteristické znaky nezbadal. Mechanizmus prenájmu zariadení je taký, že zákazník uzatvorí zmluvu priamo na predajni, pričom je prítomný aj on. Keď ich zákazník požiada o dovoz, žiaden preberací protokol sa nevypisuje. So stálymi zákazníkmi sa to robí na základe telefonických objednávok. Tieto tri osoby prišli do predajne pešo. Podľa fotky identifikoval človeka, ktorý s ním komunikoval. Ku fotodokumentácii z kamerového záznamu svedok uviedol, že spoznáva len staršieho pána, pričom pán v pásikavom tričku sa podobá na tu prítomného obžalovaného.

Svedok U. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa do celej tejto kauzy dostal po telefonáte pána P., ktorý mu volal, že nakladajú ich vibračnú dosku do iného auta a aby prišiel, avšak v danej chvíli mal stretnutie. Prišiel tam až po 15 minútach a už tam nikto nebol. Vypýtal si telefónne číslo od pani O.Č., zdvihli mu to, podľa hlasu sa javil ako mladší muž s tým, že mu povedal, že vibračnú dosku odviezli na iné miesto, nakoľko im neprišiel bager a že na dané miesto prídu zajtra. Prišiel opäť na druhý deň na to miesto, kde tvrdili, že im neprišiel bager. Neboli tam, volal znova na to telefónne číslo, ktoré mu nezdvíhali. Poobede mu zdvihol zrejme ten istý hlas, na čo mu uviedli, že budú pracovať na druhý deň na Galvaniho ulici. Prišiel tam, nikoho tam nevidel. Navštevoval tam aj jednotlivé stavby, ale nikto tam nepracoval s ich vibračnou doskou. Potom opätovne volal, ale dlhší časový úsek to nikto nezdvíhal. Potom navštívil aj adresu na registrácii pána N.. Spýtal sa aj susedov, takého pána nepoznali. Po asi 2 týždňoch mu telefónne číslo zdvihli, ale bol to už iný hlas a že on o ničom nevie a položil mu telefón.

Súd hodnotiac výpovede vyššie uvedených svedkov s ohľadom na okolnosti prípadu, osoby svedkov, ich pomer k veci a k obžalovaným, spôsob ich výpovedí a ich obsah, ako aj vo vzájomnej súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi /rekognície, kamerové záznamy/, nemal dôvod pochybovať o pravdivosti ich tvrdení, a preto vyhodnotil výpovede týchto svedkov ako dôveryhodné a pre meritórne rozhodnutie súdu relevantné. Súd nezistil žiadne okolnosti /svedok P. rovnako ako svedkyňa O. sú navyše osobami bez akéhokoľvek vzťahu k obžalovaným/, ktoré by výpovednú hodnotu výpovedí týchto svedkov

akokoľvek znižovali. Súd na hlavnom pojednávaní nezistil žiaden dôvod pochybovať o tom, že si svedok P.č a svedkyňa O. obžalovaného dostatočne pamätali. Istota svedka P. pri opoznaní obžalovaných podľa názoru súdu dostatočne vyplýva zo skutočnosti, že s obžalovanými bol z časového hľadiska v dostatočne dlhom fyzickom kontakte /s obžalovaným Červenkom dva dni pred spáchaním skutku, potom v prevádzke a následne na mieste vyloženia vibračnej dosky, s obžalovaným O. v prevádzke a pri vykládke/. Svedkyňa pri rekognícii obžalovaných neopoznala, obžalovaného O. však spoznala na hlavnom pojednávaní, pričom vyjadrila presvedčenie, že obžalovaného v predajni videla. Fakt, že obžalovaných pri rekognícii podľa fotodokumentácie neopoznala, čiastočne znižuje hodnotu tohto jej presvedčenia, v kontexte ďalších vykonaných dôkazov však táto okolnosť nie je spôsobilá vyvolať pochybnosti súdu o tejto skutočnosti. Práve naopak, opoznanie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, keď tohto videla naživo, predstavuje iba ďalší z reťazca dôkazov usvedčujúcich obžalovaného O. zo spáchania predmetného skutku, pričom neistota svedkyne v tomto smere v prípravnom konaní, kedy nepochybne nechcela uviesť žiadnu skutočnosť, o ktorej by nebola v danom čase jednoznačne presvedčená, podľa názoru súdu iba zvyšuje dôveryhodnosť a nezaujatosť jej následného označenia obžalovaného ako páchateľa. K otázke možnosti použitia rekognície vykonanej v prípravnom konaní svedkom P. P. /pri ktorej menovaný opoznal obžalovaných Q. O., U. Č. a S. N. ako osoby, ktoré v rozhodnom čase prišli do požičovne náradia, požičali si vibračnú dosku, potom boli pri vykladaní vibračnej dosky na Starej Vrakunskej ceste a následne pri jej nakladaní do osobného auta/ ako dôkazu v konaní pred súdom súd uvádza, že preskúmaním postupu vyšetrovateľa a jeho konania, ktoré rekognícii predchádzalo, nezistil žiadne procesné pochybenia, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť uvedeného dôkazu v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. a teda jeho nepoužiteľnosť pre meritórne rozhodnutie súdu. Vyšetrovateľ pri rekognícii postupoval dôsledne v súlade s ustanovením § 126 Tr. por. Svedok pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 13.04.2015 a 16.04.2015 opísal tri osoby, s ktorými bol v rozhodnom čase v kontakte, čím bola splnená podmienka, že poznávajúca osoba opísala osobu, ktorej totožnosť sa má zistiť, pričom rekognície podľa fotografií sa zúčastnil svedok, vyšetrovateľ a ďalšia nezúčastnená osoba. Z vyššie uvedených dôvodov bol preto tento dôkazný prostriedok súdom vyhodnotený ako vykonaný v súlade so zákonom a dôkaz /opoznanie obžalovaného Č., obžalovaného O. a zosnulého N./, ktorý z neho vyplynul, bol podkladom pre meritórne rozhodnutie súdu.

Súd následne na hlavnom pojednávaní podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajcom /výsluch svedka T. k okolnosti, či by spoznal tri osoby, ktoré boli v rozhodnom čase v predajni, výsluch obžalovaného Č.A. a svedkyne D. M./, pretože sa týkal okolností, ktoré súd zistil inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Svedok P. jednoznačne uviedol, že pán T. sa mu vyjadril, že by tieto osoby nevedel bližšie identifikovať. Pokiaľ by aj potenciálny svedok DE. opoznal obžalovaných ako osoby, ktoré boli v predajni, táto okolnosť by bola iba ďalším z dôkazov potvrdzujúci záver o tom, že skutok spáchali obžalovaní. Naopak, pokiaľ by svedok potvrdil to, čo uviedol svedkovi P., teda že by tieto osoby nespoznal, na záver súdu o vine obžalovaných by takáto výpoveď logicky nemala žiaden vplyv. Čo sa týka obžalovaného Č., tento v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať a keďže obžalovaného nemožno k výpovedi žiadnym spôsobom nútiť /právo odmietnuť vypovedať je totiž základným právom obvineného/ a obžalovaný svojim prístupom /nedostavil sa na hlavné pojednávanie a súhlasil s tým, že sa hlavné pojednávanie v takom prípade môže konať v jeho neprítomnosti/ vyjadril svoj neaktívny postoj k veci, súd nemal dôvod predlžovať trestné konanie opakovaním výzvy obžalovanému na vyjadrenie sa k veci. V súvislosti s odmietnutím vykonania výsluchu svedkyne M. súd uvádza, že vykonané dokazovanie /výsluchy svedkov na hlavnom pojednávaní, rekognícia, účelová obrana obžalovaného O./ nezaložilo súdu žiadne pochybnosti o tom, či sa skutku dopustili práve obžalovaní. Potenciálna svedkyňa M. je družkou obžalovaného O., s ktorým má maloleté dieťa, preto vzhľadom k jej vzťahu k obžalovanému by jej výpoveď týkajúca sa prítomnosti obžalovaného O. v rozhodnom čase na ubytovni, kde vtedy bývali, aj z dôvodu neexistencie relevantného technického dôkazu, ktorý by skutočnosť, či obžalovaný v čase spáchania skutku bol na ubytovni potvrdzoval, mala nízku výpovednú hodnotu a v konfrontácii s už vykonanými dôkazmi /najmä rekogníciami/ by neobstála.

Súd sa ďalej v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

- úmrtný list S. N. /osoba, ktorá bola svedkom P. identifikovaná ako osoba, ktorá sa v rozhodnom čase spoločne s obžalovanými dostavila do prevádzky za účelom prenájmu vibračnej dosky a podpísala Zmluvu o nájme/,

- zmluva o nájme zo dňa 25.02.2015 medzi prenajímateľom spol. Bens, s.r.o. a nájomcom S. N., predmetom ktorej bola vibračná doska Enar identifikovaná v zmluve v hodnote 5.986.- Eur a na základe ktorej bola od nájomcu prijatá záloha vo výške 500.- Eur,

- videozáznam z bezpečnostných kamier, ktorý súd oboznámil na hlavnom pojednávaní prehratím dvd

- nosiča na počítači a fotodokumentácia z predmetného kamerového záznamu, ktoré ako podporný dôkaz k výpovediam svedkov a rekognícii dávajú súdu spoľahlivý podklad k záveru, že osobami, ktoré v rozhodnom čase prišli do prevádzky deklarujúc zámer požičania vibračnej dosky sú práve obžalovaný O., obžalovaný C. a zosnulý S. N.,

- zoznam ubytovaných hostí turistickej ubytovne spol. Správcovská s.r.o. z ktorého vyplýva, že obžalovaný Q. O. Y. D. M. boli v období od 13.09.2015 do 14.03.2015 v uvedenom zariadení ubytovaní. Uvedený dôkaz nemá vo vzťahu k obrane obžalovaného O., že v rozhodnom čase bol na ubytovni, žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko poskytuje iba všeobecnú informáciu o ubytovaných bez toho, aby bolo možné zistiť čas príchodu a odchodu jednotlivých hostí z ubytovne,

- rovnako bez akejkoľvek výpovednej hodnoty /odhliadnuc aj od toho, že sa jedná iba o písomnú informáciu o dochádzke obžalovaného O. ako zamestnanca do zamestnania, bez identifikácie a pečiatky spoločnosti a podpisu jej zodpovedného pracovníka, v ktorej má pracovať/ je aj obžalovaným O. predložený dôkaz - evidencia dochádzky, z ktorého možno vyvodiť iba tú skutočnosť, že dva dni pred skutkom, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, dňa 23.02.2015 a 24.02.2015 pracoval od 11.00 do 24.00 /čas odchodu/, pričom tento „dôkaz“ žiadnym spôsobom nepodporuje obranu obžalovaného, že nasledujúci deň v čase, kedy došlo ku spáchaniu skutku, na ubytovni spal.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, a dopustili sa ho obžalovaný Q.H. O. spoločne s obžalovaným U. Č. Y. N. S. N.. Súbor vykonaných dôkazov v danom prípade tvorí logickú, ničím nespochybnenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky relevantné okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania práve obžalovaných, a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného skutkového záveru. Inými slovami, po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by skutkové zistenia akokoľvek spochybňoval a na podklade ktorého by bolo možné dospieť vo vzťahu k obžalovaným k inej alternatíve priebehu skutkového deja. Podľa názoru súdu boli vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané nasledovné skutkové okolnosti: obžalovaný Č. Q. prevádzke spoločnosti Bens, s.r.o. pár dní pred spáchaním skutku zisťoval podmienky zapožičania vibračnej dosky, pričom sa informoval o strojoch vyššej cenovej kategórie. Následne v inkriminovaný deň spoločne s obžalovaným O. a zosnulým S. N. v uvedenej prevádzke predstierali zodpovednej zamestnankyni svedkyni O. záujem o zapožičanie vibračnej dosky, ktorú si niekoľko dní pred tým vyhliadol obžalovaný Č.. Na tomto mieste nie je možné jednoznačne ustáliť, do akej miery sa zosnulý N. na predmetnom skutku podieľal, je však nepochybné, že obžalovaní menovaného využili pre splnenie podmienok na uzatvorenie zmluvy o nájme /S. N. v zmluve vystupuje ako nájomca/. Následne obžalovaní požiadali o dovoz predmetu nájmu na nimi určené miesto, kde predstierali záujem vykonávať výkopové práce úpravu pozemku, ktoré však nerealizovali a v krátkom čase po dovezení vibračnej dosky zamestnancom prenajímateľa na určené miesto predmet nájmu preložili do osobného motorového vozidla, odišli na neznáme miesto a vibračnú dosku doposiaľ nevrátili. Nie je možné vylúčiť, že obžalovaní iba zneužili osobu S. N. a jeho identifikačné údaje za účelom získania vibračnej dosky v hodnote cca. desaťnásobku poskytnutej zálohy s cieľom nebyť účastníkmi zmluvného vzťahu s prenajímateľom dúfajúc, že sa tým vyhnú akejkoľvek zodpovednosti za ich podvodné konanie. Táto okolnosť však nemá vplyv na záver súdu o zavinení obžalovaných. Súd konštatuje, že dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaní po vzájomnej dohode vylákali predmet nájmu od poškodenej spoločnosti predstieraním záujmu o prenájom vibračnej dosky, pričom zodpovedná zamestnankyňa poškodenej spoločnosti realizovala majetkovú dispozíciu /uzatvorenie zmluvy o prenájme a odovzdanie predmetu nájmu obžalovaným/ v omyle vyvolanom obžalovanými / jej omyl spočíval v tom, že po obdržaní identifikačných dokladov a zaplatení zálohovej platby konala v dôvere v predstieraný zámer obžalovaných, teda že si vibračnú dosku iba prenajímajú/, čím poškodenej spoločnosti bola spôsobená konkrétna majetková škoda. Je jednoznačné, že pokiaľ by mala zodpovedná pracovníčka spoločnosti svedkyňa O.G., resp. svedok P. vedomosť o tom, že obžalovaní si vibračnú dosku nechcú prenajať za účelom vykonania stavebných prác, ale túto si chcú privlastniť, k uzatvoreniu nájomnej zmluvy ani dodaniu predmetu nájmu na obžalovanými určené miesto by nepristúpili.

Ku právnej kvalifikácii:

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako ho kvalifikovala obžaloba. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd nepochybne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaní spoločným priamym úmyselným protiprávnym konaním naplnili všetky obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák po stránke tak objektívnej ako aj subjektívnej. Protiprávne konanie obžalovaných motivované snahou bez adekvátnej protihodnoty vylákať od poškodeného subjektu predmet nájmu, spočívajúce v obohatení sa obžalovaných na škodu poškodeného subjektu uvedením zodpovedných osôb tohto podnikateľského subjektu do omylu v otázke ich skutočného zámeru prisvojiť si predmet nájomnej zmluvy, ktoré osoby následne v omyle uskutočnili majetkovú dispozíciu, bolo v príčinnej súvislosti s trestnoprávne relevantným následkom, ktorým bol vznik škody na majetku poškodeného subjektu vo výške 5.986.- Eur, teda vo výške zodpovedajúcej kvalifikačnému znaku väčšej škody. Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaných formou spolupáchateľstva súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že sa na predmetnej trestnej činnosti spoločne podieľali obžalovaní s ďalšou osobou, ktorí vzájomne koordinovali svoju činnosť tak, aby dosiahli zamýšľaný cieľ, teda podvodným spôsobom sa bez zodpovedajúcej protihodnoty zmocniť stavebného stroja. Pre možnosť kvalifikácie určitého konania formou spolupáchateľstva sa vyžaduje preukázanie, že ku spáchaniu trestného činu došlo spoločným konaním pri existencii spoločného úmyslu k tomu smerujúcemu, pričom je bez významu, akým spôsobom sa jednotliví spolupáchatelia podieľali na výslednej trestnej činnosti, teda či každý svojim konaním naplnil všetky znaky daného trestného činu, alebo je konanie každého iba článkom reťazca, ktorý prispel k priamemu vykonaniu trestného činu /uvedené má význam iba z hľadiska miery zavinenia páchateľa pri ukladaní trestu/. V danom prípade však táto okolnosť nebola sporná, nakoľko zo spôsobu, akým sa obžalovaní na skutkovom deji zúčastnili, je možné konštatovať, že každý z obžalovaných svojim konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu.

Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaní konali v priamom úmysle, pretože nielenže konali tak, ako chceli ale tým, že pri prevzatí predmetu nájmu predstierali, že ho chcú použiť na účel, ktorý uviedli zodpovedným zamestnancom prenajímateľa, jednoznačne aj úmyselne chceli porušiť záujem chránený Trestným zákonom, spočívajúci v ochrane majetku bez ohľadu na druh a formu vlastníctva, pričom súčasne museli vedieť, že tak spôsobia škodu na majetku poškodeného subjektu.

Ku náhrade škody:

Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodenej spol. Bens s.r.o., vychádzajúc z relevantných listinných dôkazov /zmluva o nájme/ a zo záveru, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaných došlo k preukázanej škode na majetku poškodenej spoločnosti, ustálil možnosť uznania uplatneného nároku poškodeného v preukázanej výške 5.986.- Eur, a preto obžalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal k jej náhrade. Súd obžalovaných zaviazal k náhrade škody v celom rozsahu tak, ako si ju uplatnil poškodený, teda v celej výške hodnoty zariadenia, ktorého sa obžalovaní vyššie uvedeným spôsobom zmocnili napriek tomu, že pri uzatvorení nájomnej zmluvy uhradili zálohovú platbu vo výške 500.- Eur, nakoľko v zmysle § 124 ods. 2 Tr. zák. sa škodou rozumie aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Súd zastáva názor, že od výšky škody, ktorú si poškodený uplatnil, nemožno v tomto prípade vzhľadom na zistené skutočnosti mechanicky odčítať sumu 500.- Eur, ktorú obžalovaní uhradili ako zálohu, pretože ujma na zisku, ktorú poškodený utrpel, vysoko prevyšuje výšku poskytnutej zálohy /nájomná zmluva stanovuje požičovné 50.- Eur na deň/.

Ku druhu a výške trestu:

obž. Q. O.

O osobe obžalovaného súd z odpisu registra trestov zistil, že bol v minulosti štyri krát súdne potrestaný, z tohto dva krát pre majetkovú trestnú činnosť /krádeže/, pričom vo dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol potrestaný v roku 2011 trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. OS BA II sp. zn. 3T 232/2015 zo dňa 4.1.2016, právoplatným dňa 25.2.2016 pre

prečin krádeže trestom odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienčným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok a zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu. Súd u obžalovaného poľahčujúce okolnosti nezistil, pričom súčasne prihliadol na dve priťažujúce okolnosti z dôvodu, že obžalovaný v minulosti bol už za trestný čin odsúdený a spáchal viac trestných činov /prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., keďže súd ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu/, čoho dôsledkom bolo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu /28 mesiacov/. Súd tiež prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Vyhodnotením týchto skutočností súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného v rámci individuálnej prevencie, z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti, bude u obžalovaného potrebné pôsobiť na neho uložením súhrnného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 30 mesiacov, nakoľko správanie sa obžalovaného po spáchaní trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Tr. zák., za ktorý mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.02.2014, sp. zn. 4T 17/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2014, uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov do 26.04.2015, v žiadnom prípade nesvedčí o pozitívnom obrate obžalovaného v jeho vzťahu k zákonom chráneným záujmom spoločnosti, práve naopak. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo zároveň obligatórne podľa ustanovenia § 49 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nemôže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný predmetný skutok spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, postupoval súd pri uložení súhrnného trestu za všetky jeho trestné činy podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu a preto mu uložil súhrnný trest podľa ustanovenia § 221 ods. 2 Tr. zák., teda ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd súčasne v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. OS BA II sp. zn. 3T 232/2015 zo dňa 4.1.2016 právoplatný dňa 25.2.2016 a obligatórne uložil aj trest zákazu činnosti, keďže takýto trest bol obžalovanému uložený uvedeným skorším rozsudkom.

obž. U. Č.

Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 5 krát súdne potrestaný /pre drogovú trestnú činnosť, zločin lúpeže, úmyselné ublíženie na zdraví, nebezpečné vyhrážanie, poškodzovanie cudzej veci/. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.03.2014, sp. zn. 1T 39/2014, právoplatným dňa 12.03.2014 bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky do 12.03.2018.

Súd pri uložení trestu prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu úmyselným konaním, jeho následok a zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu. Súd u obžalovaného poľahčujúce okolnosti nezistil, z priťažujúcich okolností súd u obžalovaného prihliadol na fakt, že tento bol už za trestný čin odsúdený, navyše skutku sa dopustil sa v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. V dôsledku prevahy priťažujúcich okolností súd obžalovanému zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu /28 mesiacov/. Súd tiež prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vyhodnotením týchto skutočností, v zhode s návrhom prokuratúry, súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, najmä jeho uvedomenia si dôsledkov svojho protiprávneho konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, je nutné na neho pôsobiť represívnym trestom odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby. Podľa názoru súdu iba opätovná izolácia obžalovaného od spoločnosti potenciálne obžalovaného príjme k tomu, aby si vo výkone trestu odňatia slobody uvedomil dôsledky svojho spoločensky škodlivého

konania a v budúcnosti sa protiprávnej činnosti vyhýbal. Z týchto dôvodov súd viazaný zákonným ustanovením § 49 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 28 mesiacov s jeho zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa názoru súdu tresty, ktoré boli obžalovaným uložené sú dostatočné, adekvátne a spravodlivé a splnia svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.

V Bratislave, dňa 21.09.2016

JUDr. David L i n d t n e r samosudca