Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/65/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne Mgr. O. K., bytom T. S. XXX, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 01. decembra 2015, č.k. 16C/242/2014-45, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ( výrok II. ) p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému náhrada trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2014 domáhala, aby súd určil neplatnosť zmluvy č. 9824575 zo dňa 28.11.2005. Podaním doručeným súdu dňa 02.11.2015 zobrala návrh v celom rozsahu späť. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým zobrala návrh na začatie konania späť, súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. za súčasnej aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zastavenie konania zavinila žalobkyňa, preto by mala byť v konaní povinná uhradiť trovy konania druhému účastníkovi - žalovanému. Súd však v predmetnom konaní aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania § 150 ods. 1 O.s.p. a pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadol na majetkové a sociálne pomery žalobkyne, ktoré aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňovali v plnom rozsahu. Žalobkyne bol priznaný nárok na právnu pomoc rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Trenčín, sp. zn. 5823/2014-KaTN zo dňa 24.09.2014. Centrum právnej pomoci rozhodlo o priznaní právnej pomoci vzhľadom na to, že žalobkyňa splnila zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti. Žalobkynin príjem predstavuje približne 500 Eur mesačne, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva v nájomnom byte navyše ako sama uviedla má do osobnej starostlivosti zverenú maloletú dcéru Violu Vepy, nar. 17.10.2008, ktorá je žiačkou druhého ročníka základnej školy a v súčasnosti je voči nej vedená exekúcia, čo neúnosne zhoršuje jej finančnú situáciu. Preto rozhodol súd tak ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný čo do výroku o nepriznaní náhrady trov konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že sa s uvedeným rozhodnutím o trovách konania nestotožňuje, nakoľko trovy ktoré žalovanému vznikli sú opodstatnené, dôvodné a boli vynaložené s najvyššou mierou efektivity pretože sama žalobkyňa začatie súdneho konania vyvolala a rovnako i jeho zastavenie, pričom má žalovaný za to, že k späťvzatiu žaloby došlo na základe jeho vyjadrenia k žalobe, ktoré podľa jeho názoru bolo v tomto spore kľúčové. Vo vyjadrení i odvolaní žalovaný totižto poukázal

na skutočnosť, že žaloba bola od počiatku odsúdená na neúspech z dôvodu nesprávne žalovaného subjektu. Ďalej uviedol, že na žalobkyňou tvrdenú zlú finančnú situáciu nie je možné prihliadať ako na dôvod hodný osobitného zreteľa. I keď síce žalobkyni bolo priznané právne zastúpenie Centrom právnej pomoci pre jej ťaživú životnú situáciu, túto skutočnosť nie je možné brať ako smerodajnú, pretože platia tu iné kritéria pre zhodnotenie finančnej situácie ako má súd pri rozhodovaní o oslobodení od trov konania. Súd je totižto povinný skúmať všetky okolnosti, ktoré sú relevantné v konkrétnom prípade. Podľa žalovaného žalobkyňa doposiaľ tak nepreukázala dôvody pre konštatovanie okolností hodných osobitného zreteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti o nepriznaní trov konania žalovanému zmenil tak, že žalobkyni uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania. 4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, v ktorom uviedla, že má za to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadol na majetkové, sociálne a osobné pomery žalobkyne a žalovaného, pričom vzal do úvahy priznanie právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala dôvody pre konštatovanie okolností hodných osobitného zreteľa, uviedla, že k späťvzatiu žaloby doložila aj vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, v ktorých špecifikovala dlhodobo nepriaznivé sociálne pomery. K namietanej pasívnej legitimácií žalovaného, má žalobkyňa za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, žiadala, aby súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal alebo alternatívne, ak by aj súd náhradu trov konania žalovanému priznal, žiadala, aby sa plnenie vykonalo v splátkach po 5 Eur mesačne vzhľadom na jej finančnú situáciu. 5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ( výrok II. ) ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Odvolaním žalovaného bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie iba vo výroku o náhrade trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti ostalo právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 7. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. 10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania správne podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. účinného do 30.06.2016 za súčasnej aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie teda dospel k záveru, že v danom prípade boli pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovaného zároveň splnené zákonné podmienky aj na aplikáciu vyššie citovaného ust. 257 CSP. Súd prvej inštancie teda správne v predmetnom konaní aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 ( § 257 ) a pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa správne prihliadol na majetkové a sociálne pomery žalobkyne, ktoré aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. do 30.06.2016 ( § 257 ) odôvodňovali v plnom rozsahu. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobkyne bol priznaný nárok na právnu pomoc rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Trenčín, sp. zn. 5823/2014-KaTN zo dňa 24.09.2014. Centrum právnej pomoci rozhodlo o priznaní právnej pomoci vzhľadom na to, že žalobkyňa splnila zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti. Žalobkynin príjem predstavuje približne 500 Eur mesačne, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva v nájomnom byte navyše ako sama uviedla má do osobnej starostlivosti zverenú maloletú dcéru Violu Vepy, nar. 17.10.2008, ktorá je žiačkou druhého ročníka základnej školy a v súčasnosti je voči nej vedená exekúcia, čo neúnosne zhoršuje jej finančnú situáciu. Vzhľadom na takto zistené pomery na strane žalobkyne súd prvej inštancie správne o náhrade trov konania žalovaného rozhodol, keď žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

11.Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyne odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .