Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-109-2016.pdf
PDF · 96.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/109/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci žalobkyne: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcej prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova č. 2, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234 547, so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., V. B. P. č. XX/XXX, o zaplatenie 340,83 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 40,- eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 220,93 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1030,17 eura od 18.03.2014 do 15.08.2014, zo sumy 830,17 eura od 16.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 820,17 eura od 01.10.2014 do 22.10.2014, zo sumy 800,17 eura od 23.10.2014 do 25.11.2014, zo sumy 780,17 eura od 26.11.2014 do 19.12.2014, zo sumy 760,17 eura od 20.12.2014 do 27.01.2015, zo sumy 740,17 eura od 28.01.2015 do 13.02.2015, zo sumy 660,17 eura od 14.02.2015 do 20.02.2015, zo sumy 640,17 eura od 21.02.2015 do 27.02.2015, zo sumy 560,17 eura od 28.02.2015 do 25.03.2015, zo sumy 540,17 eura od 26.03.2015 do 13.05.2015, zo sumy 520,17 eura od 14.05.2015 do 15.06.2015, zo sumy 500,17 eura od 16.06.2015 do 14.07.2015, zo sumy 480,17 eura od 15.07.2015 do 14.08.2015, zo sumy 460,17 eura od 15.08.2015 do 16.09.2015, zo sumy 440,93 eura od 17.09.2015 do 14.10.2015, zo sumy 420,93 eura od 15.10.2015 do 11.11.2015, zo sumy 400,93 eura od 12.11.2015 do 14.12.2015, zo sumy 380,93 eura od 15.12.2015 do 12.01.2016, zo sumy 360,93 eura od 13.01.2016 do 12.02.2016, zo sumy 340,93 eura od 13.02.2016 do 14.03.2016, zo sumy 320,93 eura od 15.03.2016 do 13.04.2016, zo sumy 300,93 eura od 14.04.2016 do 11.05.2016, zo sumy 280,93 eura od 12.05.2016 do 15.06.2016, zo sumy 260,93 eura od 16.06.2016 do 13.07.2016, zo sumy 240,93 eura od 14.07.2016 do 12.08.2016 a zo sumy 220,93 eura od 13.08.2016 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom a trovami konania v mesačných splátkach po 20,- eur, ktoré je žalovaný povinný platiť žalobcovi do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stáva splatný celý dlh.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 53,12%.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu žalobou podanou dňa 06.06.2016 uplatnil nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 340,83 eura spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny 26,28 % ročne z jednotlivých omeškaných súm za uvedené obdobie až do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,25 % ročne z
jednotlivých omeškaných súm za uvedenú dobu omeškania až do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 10.02.2012 uzavrel žalobca a žalovaný ako dlžník zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver vo výške úverového rámca do 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Zároveň bol žalovaný povinný úver vrátiť s dohodnutými úrokmi a poplatkami formu dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas neplnil, zaplatil len časť sumy 1.283,59 eura. Na predžalobné výzvy žalobcu nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného veriteľ vyhlásil dňa 17.03.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovaný dlhuje z titulu zvyšku úverovej istiny 340,83 eura a je povinný zaplatiť žalobcovi aj zmluvné úroky a úroky z omeškania.
2. Súd uznesením zo dňa 21.07.2016 č. k. 13C/109/2016-25 rozhodol v zmysle § 64 CSP o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcej prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova č. 2, Bratislava.
3. Žalovaný v priebehu konania poukázal na to, že v priebehu konania zaplatil žalobcovi dňa 15.06.2016 sumu 20,- eur, dňa 13.07.2016 sumu 20,- eur, dňa 12.08.2016 sumu 20,- eur na splatenie predmetného úveru. Je nezamestnaný a žiada, aby mu bol povolený dlh splácať po 20,- eur mesačne s tým, aby súd preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku v zmysle ochrany spotrebiteľa. Zmluvu o úvere podpísal, finančné prostriedky čerpal, na splatenie dlhu zaplatil ešte sumu 60,- eur.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi, a to najmä: žalobou, výpisom z obchodného registra na žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.02.2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, výpisom z úverového účtu žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 06.09.2016, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatí splátok, výsluchom žalovaného, poštovými poukazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 10.02.2012 uzavrela spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Bratislava ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Touto zmluvou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver 343,90 eura na kúpu tovaru, ktorý úver mal žalovaný splácať dohodnutým spôsobom. Uvedený úver nebol predmetom konania. V časti 2. účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorou veriteľ poskytol žalovanému úverový rámec do výšky 5.000,- eur s aktuálnou výškou úverového rámca 600,- eur, s výškou mesačnej splátky minimálne 5% z dlžnej čiastky, splatnosťou splátky v 10.deň v mesiaci, výškou úrokovej sadzby 28,68%, RPMN 45,94%, poplatkom za poistenie 4,99 %. V zmluve sa uvádza, že dlžník je oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet dlžníka. CETELEM a.s. eviduje čerpanie a splácanie revolvingového úveru na úverovom účte, informuje dlžníka prostredníctvom výpisu z úverového účtu dohodnutým spôsobom. Zmluva ďalej upravuje podmienky splácania revolvingového úveru, poistenie, následky porušenia povinnosti klientom a podobne.
6. Z výpisu účtu žalovaného vyplýva prehľad jednotlivých debetných a kreditných operácií za dobu od 31.07.2012 do 14.03.2016. Ku dňu zosplatnenia bol dlh na istine 894,79 eura, úrokoch, poplatkov a poistení 135,38 eura a z titulu nákladov na vymáhanie dlhu 19,90 eura. Následne po zosplatnení žalovaný uhradil dňa 15.08.2014 sumu 200,- eur, dňa 30.09.2014 sumu 10,- eur, dňa 22.10.2014 sumu 20,- eur, dňa 25.11.2014 sumu 20,- eur, dňa 19.12.2014 sumu 20,- eur, dňa 27.01.2015 sumu 20,- eur, dňa 13.02.2015 sumu 80,- eur, dňa 20.2.2015 sumu 20,- eur, dňa 27.02.2015 sumu 80,- eur, dňa 25.03. 2015 sumu 20,- eur, dňa 13.05.2015 sumu 20,- eur, dňa 15.06.2015 sumu 20,- eur, dňa 14.07.2015 sumu 20,- eur , dňa 14.08.2015 sumu 20,- eur, dňa 16.08.2015 sumu 12,24 eura, dňa 16.09.2015 sumu 7,00 eur, dňa 14.10.2015 sumu 20,- eur, dňa 11.11.2015 sumu 20,- eur, dňa 14.12.2015 sumu 20,- eur, dňa 12.01.2016 sumu 20,- eur, dňa 12.02.2016 sumu 20,- eur, dňa 14.03.2016 sumu 20,- eur. Celkom zaplatil po zosplatnení sumu 709,24 eura. Z potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov na úverovom účte 42704431891100 vyplýva, že žalovaný vyčerpal finančné prostriedky od 01.08.2012 do
03.09.2013 v celkovej výške 1099,45 eura formou výberu z bankomatov, financovaním cez POS terminál a to v rôznych sumách. Z potvrdenia prijatí splátok registrovaných na úverovom účte žalovaného vyplýva, že za dobu od 09.08.2012 do 05.09.2016 uhradil žalovaný celkom sumu 1.320,69 eura, a to rôznymi platbami.
7. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. K. vyplýva, že CETELEM SLOVENSKO a.s. pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.03.2014. Žalovaný bol vyzvaný k úhrade úverovej istiny 894,79 eura, dlžných úrokov, poplatkov a poistného 135,38 eura, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 19,90 eura na účet žalobcu.
8. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 06.09.2016 vyplýva čiastočná dispozícia žalobcu so žalobou, keď zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 40,- eur. Ide o úhrady žalovaného v sume 20,- eur dňa 13.4. 2016, dňa 11.5. 2016 v sume 20,- eur. Uvedené úhrady započítal na žalovanú istinu.
9. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že zmluvu o revolvingovom úvere podpísal, finančné prostriedky vyčerpal, na splatenie dlhu však uhradil ešte sumu 60,- eur tak ako dokladoval v konaní. Dôvodnosť žalovaného nároku ponechal na úvahu súdu.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu žalobcu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá dňa 10.2. 2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou poskytol veriteľ žalovanému úver vo výške 349,90 - eur, pričom išlo o spotrebiteľský úver za účelom financovania kúpy tovaru. Zároveň predmetnou zmluvou uzavreli účastníci aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému revolvingový úver prostrednínctvom kreditnej karty, a to v celkovej výške vyčerpaných úverových prostriedkov vo výške 1.099,45 eur. Uvedená skutočnosť vyplýva z výpisu z úverového účtu k tomuto úverovému prípadu a taktiež z potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov na úverovom prípade XXXXXXXXXXXXXX. Žalovaný uhradil do zosplanenia a po zosplatnení celkom sumu 1.320,69 eura.
15. Svojou povahou išlo o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň i zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 citovaného zákona. Žalovaný poskytnutý úver spolu s dohodnutým zmluvným úrokom nesplácal, preto veriteľ pristúpil v súlade s časťou 3. bod 4 Následky porušenia povinností klienta v ods. 4.1 zmluvy k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. V dôsledku mimoriadnej splatnosti úveru nastala splatnosť všetkých splátok a žalovaný sa dostal do omeškania so splatením celého úveru. V zmysle zmluvného dojednania došlo k zosplatneniu úverovej
istiny, dohodnutých úrokov a poplatkov. Z titulu úverovej istiny ku dňu zosplatnenia dlhoval žalovaný sumu 894,79 eura, z titulu úrokov, poplatkov za správu úveru a splatného poistného dlhoval žalovaný sumu 135,38 eura. Tieto skutočnosti žalovaný nenamietal. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že ku dňu zosplatnenia úveru vykazoval právny predchodca žalobcu ako dlh aj náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 19,90 eura. Celkom činila dlžná čiastka ku dňu 14.03.2014 sumu 1050,07 eura. Žalovaný preukázateľne zaplatil ku dňu 14.03.2016 sumu 709,24 eur, ktorá bola pri podávaní žaloby odrátaná z celkového dlhu 1.050,07 eur, t.j. žalobou bol uplatnený rozdiel v sume 340,83 eura. Žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 40,- eur, ktoré platby vykonal žalovaný v mesiaci apríl a máj 2016. Súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania v súlade s § 145 ods. 1 CSP, pričom k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním. Predmetom konania zostala suma 300,83 eur spolu s uplatneným príslušenstvom. Súd pri rozhodovaní vo veci samej zohľadnil ďalšie platby žalovaného v priebehu konania v mesiacoch jún, júl, august 2016 v sumách po 20,- eur, t.j. spolu 60,- eur. Keďže žalovaný v tomto rozsahu dlh splnil, jeho záväzok zanikol splnením v súlade s ustanovením § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v tejto časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi by preto patrila len suma 240,83 eur. Súd však zamietol žalobu aj v časti nákladov spojených s vymožením pohľadávky, ktoré žalobca uplatňuje v sume 19,90 eura (viď výpis z úverového účtu žalovaného). Opodstatnenosť a platné zmluvné dojednanie o takýchto nákladoch žalobca nepreukázal. Podľa prehľadnej tabuľky úverového prípadu uvedené náklady sú tvorené sumou 19,90 eur, ktorú účtoval žalobca dňa 01.10.2013. Žalobca jednak tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky v návrhu ani neuvádza, nešpecifikuje ich, pretože ich uplatňuje ako úverovú istinu. V zmluve o úvere sa takéto poplatky a náklady vôbec neuvádzajú, preto nie je možné prihliadnuť na započítanie platby žalovaného na takéto plnenie (§ 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ v časti 3.bod 4.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedená povinnosť klienta zaplatiť aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky okrem úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd konštatuje, že vznik a účelnosť týchto nákladov žalobca v konaní nijako nepreukázal. Je neprípustné, aby veriteľ uplatňoval takýto náklad v spojitosti s uplatnením pohľadávky bez vecného preukázania čo tvorí tento výdavok, súd nemal možnosť preveriť jeho opodstatnenosť a účelnosť a následne i posúdiť, či ide o reálne vynaložené náklady v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, či nejde o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka. Preto súd ponížil dlžnú istinu o sumu 19,90 eur a žalobcovi priznal sumu 220,93 eur. Ide o sumu, ktorú súd vypočítal ako rozdiel medzi dlžnou úverovou istinou pri zosplatnení 1.050,07 eur po odpočítaní platby 709,24 eur z plnení žalovaného po zosplatnení a sumy 19,90 eur, ktorú nesprávne žalobca uplatňuje ako náklady na vymáhanie pohľadávky. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
16. Súd zamietol nárok žalobcu v časti zmluvných úrokov, ktoré požaduje žalobca z dlžných omeškaných súm v závislosti od toho, ako žalovaný postupne platil dlh po zosplatnení, pričom žalobca uplatňuje zmluvný úrok 26,28%, ktorý bol dojednaný v zmluve. Podľa právneho názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti /rovnako napríklad i po uplynutí konečnej splatnosti úveru/ nepatrí, pretože od tejto doby prináleží veriteľovi len nárok na úrok z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 zo dňa 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
17. Súd zároveň priznal žalobcovi z omeškanej úverovej istiny, zmluvných úrokov, poplatkov a časti poistného splatnej ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úroky z omeškania postupne z takej výšky dlžnej sumy, ktorú žalovaný dlhoval v závislosti od jeho čiastkových plnení po zosplatnení. Súd pri priznávaní úroku z omeškania zohľadnil aj platby žalovaného v priebehu konania v mesiaci jún, júl a august 2016 tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Priznanie úrokov z omeškania 8,25 % ročne je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení.
18. Súd povolil žalovanému v súlade s ustanovením § 232 ods. 3, 4 CSP na zaplatenie priznaného plnenia a trov konania splátky po 20,- eur mesačne, keď zohľadnil jeho nepriaznivé finančné a sociálne pomery. Žalovaný v rámci svojich reálnych možností spláca dlh vo výške 20,- eur, je
nezamestnaný a podľa jeho vyjadrenia je v jeho reálnych možnostiach splácať dlh len v tomto rozsahu. Súd uvedenej žiadosti žalovaného vyhovel, pretože i doterajšími platbami potvrdil, že je schopný splácať dlh v takýchto splátkach. Na druhej strane žalobca vzhľadom na jeho osobu povolením splátok nemôže byť nijako vážne ohrozený. Súd zároveň zohľadnil aj celkovú dlžnú sumu. Pre prípad platobnej nedisciplinovanosti žalovaného súd upravil aj stratu výhody splátok pri vynechaní jednej splátky, čím na druhej strane chráni osobu veriteľa.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 2 CSP. V konaní mal pomerný úspech žalobca. Keď súd zohľadnil žalovanú istinu 340,83 eura a priznanú istinu 220,93 eura spolu so zastavením konania o zaplatenie 40,- eur. Úspech žalobcu predstavuje 76,56%, jeho neúspech predstavuje rozsah 23,45%, čo znamená jeho čistý úspech vo veci vo výške 53,12%. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,12 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.