Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-163-2013.pdf
PDF · 105.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/163/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobkyne T.. T. I., bytom O. B. P., Š. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, so sídlom Kukorelliho 1505/50, P.O.BOX 104, Humenné, proti žalovanému Lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s.r.o., Makov 121, IČO: 36 005 843, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Stopka, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, IČO:36 866 849, o zaplatenie 1.330,-€ s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom došlým súdu dňa 31.12.2012 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.330,-€ s 9 % úrokom ročne od 1.1.2010 do zaplatenia vrátane náhrady trov konania.
2. V podanom návrhu tvrdila, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú. Makov, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v časti pod X. XXX v podiele 100000/10500000-in k celku. Nehnuteľnosti ktorých je podielovou spoluvlastníčkou boli dané do prenájmu žalovanému na základe rozhodnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov a vzťahujú sa na ne príslušné ustanovenia zákona č. 185/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Žalovaný užíva (má v prenájme) tieto nehnuteľnosti (podiel žalobkyne) od roku 2000, odmieta s ňou uzatvoriť nájomnú zmluvu, ignoruje ju v jej vlastníckych právach, berie úžitky z tohto užívania bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené s takýmto užívaním, teda sa bezdôvodne obohacuje. Ona nemá inú možnosť ako strpieť takýto vzťah, pretože nemôže sa dožadovať zrušenia podielového spoluvlastníctva (§ 4 Zákona č. 181/1995 Z.z.) a rozhodnutie o prenájme odporcovi je rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny pri hospodárení so spoločnou vecou. Nie je prizývaná na valné zhromaždenia Združenia vlastníkov lesa Kysučné, nemá možnosť priamo sa dozvedať o výške vyplácaného nájomného ostatným spoluvlastníkom spoločných nedeliteľných nehnuteľnosti. Podľa sprostredkovaných zistení žalovaný za rok 2009 vyplácal nájomné vo výške 133,- € za podiel. Dožaduje sa teda vydania bezdôvodného obohatenia v rovnakej výške, pričom pri jej 10 podieloch bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 1.330,-€. Na pojednávaní dňa 17.8.2016 doplnila svoje skutkové tvrdenia v tom smere, že dňa 20.6.2013 odstúpila od darovacej zmluvy, od ktorej si uplatňuje svoj nárok. V dohode o odstúpení od zmluvy je však výslovne uvedené, že všetky úžitky z nehnuteľností patria ku dňu odstúpenia žalobkyni. Teda aj po odstúpení od zmluvy ostala naďalej aktívne legitimovaná na pokračovanie v tomto spore. K odstúpeniu od zmluvy došlo s účinkami ex tuns, avšak odstúpenie je účinné len voči účastníkom zmluvy, nie voči tretím osobám. Čiže ak medzitým došlo k prevodu na tretiu osobu, ak došlo k nejakým vecným právam či záložným a k vecným bremenám, všetky tieto úkony odstali platné. Zároveň poukázal na nález pléna ÚS ČR č. 98/2006, rozhodnutie NS ČR 28Cdo/3306/2009. Zároveň podal návrh, aby súd pripustil do konania na strane žalobcu ďalší subjekt a
to Jána Lúčana, ktorý je druhým účastníkom darovacej zmluvy od ktorej odstúpila dňa 20.6.2013, ktorú zmenu súd nepripustil.
3. Ako dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia žalobkyňa predložila:
- výpis z LV č. 8541 (č.l. 8 až 11 spisu),
- darovaciu zmluvu (č.l. 160 spisu ) V 1901/2000-2 zo dňa 19.9.2000, na základe ktorej Y. I. daroval T.. T. I. zo svojho spoluvlastníckeho podielu evidovaného na LV č. XXXX časť svojho podielu 100000/10500000. Jednalo sa o darovaciu zmluvu č. V 1901/2000 zavkladovanú dňa 13.11.2000-194/00.
- dohodu o odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľnosti (č.l. 158) zo dňa 20.6.2013, uzatvorenú medzi Y. I. H. T.. T. I., kde sa uvádza v bode 1, že účastníci zmluvy Y. I. H. T. I. uzavreli dňa 19.9.2000 zmluvu o prevode nehnuteľnosti, darovaciu zmluvu, ktorej prevodom bol prevod vlastníckeho práva spoluvlastníkeho podielu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX k.ú. T., vklad do katastra nehnuteľnosti bol vykonaný rozhodnutím V 1901/200 z 13.11.2000 a T. I. je na LV vedená ako spoluvlastník pod X. XXX, B 100000/10500000. Účastníci týmto uzatvárajú dohodu o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľnosti V 1901/2000. Odstúpenie sa týka celej zmluvy s účinkami ex tuns. Účastníci sa dojednávajú, že úžitky z nehnuteľnosti do dnešného dňa patria T. I..
- príkazný list konateľov firmy Lesné spoločenstva Kysučné, a.s., Makov zo dňa 19.12.2001 (č.l. 133), ktorým konatelia firmy prikázali účtovníčke, aby vzhľadom na rozhodnutie Valnej hromady združenia vlastníkov lesa Kysučné zo dňa 15.12.2001 nevyplatila pánovi Y. I., L. W. H. L. I. nájomné za sporné parcely a to Y. I. za 1/25 podiela a pani W. H. I. po 10 podielov,
- výpis zo sporožírového účtu Y. I. (č.l. 206) , dátum vyhotovenia zápisu dňa 31.12.2009, z ktorého vyplýva, že bol uskutočnený dňa 22.12.2009 bezhotovostný vklad z Lesného spoločenstva Kysučné na účet Y.B. I. vo výške 565,25 €.
4. Žalovaný sa k podanému návrhu vyjadril dňa 27.2.2013 (č.l. 17). Vo svojom vyjadrení uvádzal, že žalobkyňa nie je v spore aktívne legitimovaná. Na tomto vyjadrení zotrval aj na pojednávaní dňa 17.8.2016. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ žalobkyňa odstúpila od darovacej zmluvy, od ktorej si uplatňuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Odstúpenie od zmluvy má účinky ex tuns, čiže spätne odpočiatku. Ustanovenie § 148 ods.2 nerieši úžitky, ale rieši okamih účinkov odstúpenia od zmluvy. Zároveň vzniesli aj námietku premlčania pre prípad, ak by súd pripustil vstup Y. I. do konania na strane žalobcu.
5. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 6. Na daný právny vztah súd aplikoval zákonné ustanovenia § 48 ods. 2 , § 123, § 451 ods, 1,2 , § 456, § 457 , § 458 ods. 1,2,3 OZ
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa 451 ods. 1, 2 OZ
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1, 2 ,3 OZ (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
7. Súd za prvoradé v tomto spore považoval za potrebné vyporiadať sa s otázkou, či žalobkyňa je v spore aktívne legitimovaná. Pri neexistencii aktívnej legitimácie je nadbytočné skúmať ostatné podmienky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by spôsobilo zbytočné prieťahy v konaní a nehospodárnosť konania bez právnej relevancie k predmetu sporu. Súd vykonával dôkazy smerujúce k sporným bodom. Nesporné body nepovažoval za potrebné dokazovať (§ 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 CSP, pretože súd nemal dôvodnú pochybnosť o pravdivosti zhodných tvrdení, vychádzajúc aj z objektívnych zápisov v registroch). Preto nevykonával dôkazy smerujúce k nesporným tvrdeniam (časové obdobie predmetu sporu; skutočnosť, že predmet sporu tvorí bezdôvodné obohatenie; skutočnosť vkladu darovacej zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000; odstúpenie od zmluvy zo dňa 20.6.2013 s obsahovou náležitosťou, že úžitky ku dňu odstúpenia patria obdarovanej). Súd vykonal dôkazy smerujúce k danosti aktívnej legitimácie žalobkyne, a to výsluchom právnych zástupcov a ich písomnými podaniami a vyhodnotením predložených dôkazov vzhľadom k tomu, že otázka posúdenia aktívnej legitimácie je otázka právneho vyhodnotenia skutkového stavu. Ostatné dôkazy súd nevykonal.
8.V nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 CSP súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán, pretože nemal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti vzhľadom k tomu, že zhoda tvrdení bola potvrdená aj objektívnymi dôkazmi - výpismi z verejného registra katastra nehnuteľností. Za nesporné považoval súd časové obdobie predmetu sporu od 1.1.2009 do 31.12.2009, ako aj skutkové tvrdenia tvoriace základ predmetu sporu, ktorým bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za časové obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 vo výške 1.330.- € mesačne s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2010 do zaplatenia. Z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. T. na sporné spoluvlastnícke podiely čl. 8 mal súd jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je zapísaná na sporné spoluvlastnícke podiely ako spoluvlastníčka na uvedený list vlastníctva na základe darovacej zmluvy č. V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000. Bolo nesporné, že od tejto darovacej zmluvy žalobkyňa odstúpila na základe dohody o odstúpení zo dňa 20.6.2013 (čl. 158 spisu) , pričom bolo nesporné preukázané, že obsahovou náležitosťou dohody o odstúpení je dohoda zmluvných strán darovacej zmluvy: „Účastníci sa dojednávajú, že úžitky z nehnuteľností do dnešného dňa patria T. I..“ V konaní bolo nesporné zistené, že dohoda o odstúpení vrátane uvedeného dodatku bola uzavretá len medzi darcom Y. I.H. a obdarovanou dcérou - žalobkyňou, nebola uzavretá s tretím subjektom - žalovaným. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný žalobkyni za sporné časové obdobie nevyplatil žiadne podiely, nepredložil k tomu žiadne účtovné ani iné dôkazy.
9. Predmetom sporu bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka na základe tvrdenia, že žalovaný užíva spoluvlastnícke podiely žalobkyne bez právneho dôvodu, teda bez platnej nájomnej zmluvy, čím sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje, a to za sporné časové obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009. Základnou podmienkou úspechu tejto žaloby bolo preukázanie vlastníckeho práva žalobkyne v nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že žalovaný zadržiava a užíva predmet vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva žalobkyne v spornom časovom období bez právneho dôvodu (bez platnej nájomnej zmluvy), požíva zároveň bez právneho dôvodu aj plody a úžitky z jej spoluvlastníckeho podielu, čím sa na úkor žalobkyne v spornom časovom období od 1.1.2009 do 31.12.2009 bezdôvodne obohacuje. V konaní súd mal nesporne preukázané, že v spornom časovom období od 1.1.2009 do 31.12.2009 žalobkyňa bola vlastníčkou sporných spoluvlastníckych podielov. Vlastnícke právo k sporným spoluvlastníckym podielom jej prináležalo na základe darovacej zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 a vlastníčkou bola aj v čase podania žaloby na súd - tj. dňa 31.12.2012. V konaní bolo nesporne preukázané, že dohodou o odstúpení zo dňa 20.6.2013 (čl. 158) žalobkyňa
od darovacej zmluvy z 19.9.2000 od ktorej odvodzuje svoj nárok v tomto konani platným spôsobom odstúpila ( v priebehu konania ) . Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Z toho súd mal preukázané, že odstúpením od zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 sa darovacia zmluva zo dňa 19.9.2000 zrušila od začiatku, teda ku dňu 19.9.2000, preto na základe tejto darovacej zmluvy žalobkyňa už nemohla byť vlastníčkou sporných spoluvlastníckych podielov v čase od 1.1.2009 do 31.12.2009, ktoré tvoria predmet sporu po dni 20.6.2013. Zrušením zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán z tejto zmluvy aj právny titul, na základe ktorého zmluva bola uzavretá. Na základe darovacej zmluvy zavkladovanej pod V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 nie je daná aktívna legitimácia žalobkyne k vydaniu bezdôvodného obohatenia za sporné časové obdobie. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že v nadväznosti na § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, a to v nadväznosti na dohodu o odstúpení, kde zmluvné strany dohodli, že úžitky z nehnuteľností ku dňu odstúpenia 20.6.2013 patria žalobkyni, čím je daná jej aktívna legitimácia na vymáhanie úžitkov vzniknutých do 20.6.2013 z predchádzajúceho spoluvlastníckeho vzťahu, k tomu súd uvádz, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zruší odpočiatku. Odpočiatku sa zmluva zruší v rozsahu všetkých práv a povinností medzi zmluvnými stranami, z čoho logicky vyplýva, že odpočiatku na strane žalobkyne nemôžu existovať ani obsahované náležitosti vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka - právo predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Odstúpením od zmluvy zaniká aj titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Tak darovacia zmluva ako aj dohoda o odstúpení od darovacej zmluvy je právny vzťah medzi darcom a obdarovaným a nemôže ani jeden z uvedených zmluvných vzťahov zaväzovať tretí subjekt (v tomto prípade žalovaného), pokiaľ nebol zmluvnou stranou. Ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v časti: „...ak nie je účastníkmi dohodnuté inak.“, sa vzťahuje k časovému momentu odstúpenia od zmluvy vzhľadom ku gramatickému výkladu § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.“ Toto ustanovenie - možnosť dohodnúť sa inak - sa nemôže vzťahovať na obsahové náležitosti vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka - úžitky, tak ako to dohodli zmluvné strany v dohode o odstúpení od pôvodnej darovacej zmluvy, kde dohodli, že úžitky ku dňu odstúpenia patria obdarovanej. Momentom odstúpenia sa zmluva odpočiatku zrušila, to znamená, že zmluva bola uzavretá 19.9.2000, preto sa zrušila k tomuto dňu, k tomuto dňu sa stal vlastníkom Y. I. so všetkými atribútmi vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka, teda s právom vec držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to počnúc dňom 19.9.2000. Odstúpením od zmluvy zaniká právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne darovacou zmluvou zo dňa 19.9.2000 - V 1900/2000 a obnovuje sa predchádzajúci vlastnícky stav jej otca - darcu Y. I.. Následný zápis vlastníckeho práva darcu Y. I. do katastra má len deklaratórny charakter, pretože priamo zo zákona sa zmluva zrušuje odpočiatku, teda ku dňu 19.9.2000. Zmluva sa ruší odpočiatku, ale len medzi zmluvnými stranami, nie vo vzťahu k tretím osobám. Odstúpením od zmluvy teda zanikne zmluva s pôvodným záväzkovým vzťahom, a to spätne ku dňu 19.9.2000 a rovnako k tomuto dňu 19.9.2000 zanikli všetky práva a povinnosti z pôvodnej darovacej zmluvy vrátane práva vec držať, užívať, požívať jeho plody, úžitky a nakladať s predmetom vlastníctva. Zaniklo teda žalobkyni aj právo na úžitky na základe pôvodnej darovacej zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000. Zánik práv a povinností z darovacej zmluvy ku dňu 19.9.2000 znamená, že ak na základe tejto zmluvy nebolo plnené, záväzok plniť odpadá (len medzi zmluvnými stranami, nie vo vzťahu k tretím osobám), ak bolo plnené, zmluvné strany sa medzi sebou môžu vyporiadať v rámci vyporiadania ako pri bezdôvodnom obohatení (teda nie je vylúčené, aby Y.Á. I. dal svojej dcére úžitky na základe darovacej zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000, pokiaľ sa tak dohodli na takomto vysporiadaní úžitkov z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu. Takáto dohoda však je dohodou zmluvných strán a v žiadnom prípade nemôže zaväzovať subjekt, ktorý nebol zmluvnou stranou, tretiu osobu, teda v tomto prípade žalovaného. Vo vzťahu k tretej osobe teda žalovanému nevzniklo žalobkyni právo na úžitky z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu
- bezdôvodné obohatenie za čas od 1.1.2009 do 31.12.2009. Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná v spore na vymáhanie úžitkov z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 titulom bezdôvodného obohatenia, pretože jej nesvedčí vlastnícky vzťah k sporným spoluvlastníckym podielom za uvedené časové obdobie a pretože jej nevzniklo právo na úžitky z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/151/1996, ZSP č. 59/1997; PL.ÚS 78/2006 - Ústavný súd ČR; R 40/2005 Najvyššieho súdu ČR; 32Odo/161/2003 - Najvyšší súd ČR - dôsledky odstúpenia od zmluvy na vzťahy tretích osôb). Právo na úžitky , tj. bezdôvodné obohatenie za sporné časové obdobie jej nevzniklo vo vzťahu k žalovanému ani na základe dojednania v dohode o odstúpení zo dňa 20.6.2013,
čl. 53 spisu: „Účastníci sa dojednávajú, že úžitky z nehnuteľností do dnešného dňa patria T. W.Á..“ Po odstúpení od darovacej zmluvy aktívnu legitimáciu k vymáhaniu úžitkov z predmetu vlastníctva (bezdôvodného obohatenia) za sporné časové obdobie vo vzťahu k žalovanému má vlastník - tj. Y. I.. Na základe dojednania medzi zmluvnými stranami (Y. I. H. T. W.) sa môže úžitkov za sporné časové obdobie domáhať T. W. C. Y. I.. Toto dojednanie je však len dojednaním o vzájomnom vyporiadaní medzi zmluvnými stranami, nezaväzuje žalovaného, ktorý nebol zmluvnou stranou a nezakladá aktívnu legitimáciu žalobkyne vo vzťahu k žalovanému na vymáhanie úžitkov - bezdôvodného obohatenia za sporné časové obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009. Preto súd žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od 1.1.2009 do 31.12.2009 vo výške 1.330.-€ s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu. Pri aplikácii logického výkladu bolo potom nadbytočné, nehospodárne, právne irelevantné dokazovať ďalšie podmienky vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (výška bezdôvodného obohatenia, pasívne legitimovaný subjekt, faktické užívanie predmetu bezdôvodného obohatenia počas celého sporného časového obdobia) za situácie, kedy žalobkyňa nepreukázala aktívnu legitimáciu v spore. Všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri nesplnení čo i len jednej zákonnej podmienky je potrebné žalobu zamietnuť.
10. Pri odstúpení od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a účastníci tejto zmluvy sa vyporiadajú navzájom medzi sebou ako pri bezdôvodnom obohatení. Z ustanovenia § 451 ods. 2 OZ vyplýva, že bezdůvodným obohatením je majetkový prospech získaný okrem iného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením ( § 458 ods. 1 OZ). S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal ,nekonal dobromyselne ( § 458 ods. 2 OZ) . Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pri zrušení zmluvy sa vykonáva majetkové vyporiadanie medzi účastníkmi zmluvy. Každá zo zmluvných strán je povinná vydať druhej strane to, čo v čase, kým zmluva nebola zrušená dostala, vrátane úžitkov.Povinná osoba musí vydať len to, čo jej na základe predmetu bezdôvodného obohatenia počas doby, keď s týmto predmetom disponovala, bolo už tretími osobami plnené (úžitky). Tieto úžitky nemusí vydať ,pokiaľ konala dobromyselne. V danom prípade žalobkyňa čo sa týka nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohoto konania bola dobromyslená v tom, že jej tieto patria a to až do doby, kým sama dobrovoľne platne neodstúpila od darovacej zmluvy. Z ustanovení § 458 ods. 1,2 OZ vyplýva, že nakoľko bola dobromyslená, nevznikla jej povinnost vydať Y. I. to, čo počas dobromyselnej držby už získala a to úžitky. Z uvedeného vyplýva, že jej zostali zachované len úžitky, ktoré už obdržala do odstúpenia od zmluvy , po odstúpení od zmluvy, nakoľko zmluva bola zrušená od počiatku s účinkami ako by nikdy nebola uzatvorená, jej však nezostali zachované pohľadávky , nakoľko tieto prešli v celom rozsahu dňom odstúpenia od zmluvy na Y.Á. I.. Žalobkyňa dobrovoľne počas tohoto konania od zmluvy odstúpila a to s účinkami od začiatku. Pokiaľ chcela mať zachované práva a uplatňovať si nároky(pohľadávky) z darovacej zmluvy zo dňa 19.9.2000 za obdobie od 1.1.2009 do 31.10.2009 nič jej nebránilo, aby v dohode o odstúpení od zmluvy si s Jánom Lúčanom dohodla účinky odstúpenia od zmluvy odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy, t.j. od 20.6.2013. Nakoľko odstúpením od zmluvy sa zmluva v celom rozsahu zrušila a ako dobromyselnej jej boli zachované len úžitky, ktoré počas dobromyslenosti nadobudla, nie však aj pohľadávky , musel súd prisvedčiť žalovanému, že žalobkyňa nie je v tomto konaní aktívne legitimovaná a z tohoto dôvodu žalobu zamietol.
11. V nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalovanému čo do základu nároku náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože v rozsahu 100 % bol úspešnou stranou konania. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením vyššia súdna úradníčka prvostupňového súdu. Podľa § 263 ods. 1 CSP súd výšku náhrady trov konania prizná na účet prijímateľa náhrady trov konania - právneho zástupcu žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).