Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-17-2016.pdf
PDF · 95.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú T. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XXX, a S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XXX, N., o zvýšenie výživného na maloletú, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa 20. januára 2016, č.k. 13P/157/2015-73, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného p o t v r d z u j e a v časti nedoplatku na zročnom výživnom m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.7.2015 do 31.1.2016 vo výške 310 eur povoľuje otcovi maloletej zaplatiť v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej T. zo sumy 50 eur na 100 eur mesačne, s účinnosťou od 01.07.2015. Zároveň určil dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2016 vo výške 350 eur, ktorý otcovi povolil splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/104/2014-55, zo dňa 16.07.2014 v časti o výživnom pre maloletú T.. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa domáhala zvýšenia výživného k maloletej T. na 120 eur mesačne od 01.07.2015, s ktorým návrhom otec maloletej nesúhlasil. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany otca k maloletej T. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/104/2014-55, zo dňa 16.07.2014, keď maloletá navštevovala prvú triedu základnej školy, matka dosahovala príjem 520 eur mesačne, nemala inú vyživovaciu povinnosť, otec dosahoval príjem 690 eur mesačne a mal inú vyživovaciu povinnosť vo výške 120 eur mesačne. V súčasnosti maloletá T. má osem rokov, navštevuje tretí ročník základnej školy, navštevuje školskú jedáleň, kde matka mesačne uhrádza 27,80 eur, navštevuje družinu, kde matka uhrádza 17 eur za dva mesiace. Maloletá chodí na doučovanie angličtiny, za čo matka platí 2,50 eur mesačne. Pokiaľ sa týka zdravotného stavu, tak maloletá nemá žiadne vážne zdravotné problémy, navštevuje imunologičku, lieky však pravidelne neužíva. Matka maloletej je vydatá, manželstvo uzatvorila 12.09.2015, manžel K. Q. je invalidný dôchodca, dôchodok poberá vo výške 386,10 eur. Bývajú v byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve manžela a jeho dvoch sestier, ktoré v byte nebývajú. Matka pracuje ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom 550 eur, poberá rodinný prídavok na dcéru 23,52 eur. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Renault Scenic, dvanásťročné. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec maloletej je rozvedený, býva sám v dvojizbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Pracuje
ako majster s priemerným čistým mesačným zárobkom 633 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ustanovenia § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a dospel k záveru, že k zmene pomerov došlo u maloletej T., ktorá od posledného rozhodovania o výživnom vyrástla, takže k zmene pomerov dochádza pri nej bežne, s poukazom na to, že je staršia, fyzicky vyspelejšia, pričom potreby rastú úmerne s jej vekom. Na strane matky došlo k zmene pomerov tým, že sa vydala. Na strane otca sa pomery zmenili tým, že mu odbudla vyživovacia povinnosť k dcére D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá koncom roku 2014 - začiatkom roku 2015 odišla zo školy a zamestnala sa. Otec maloletej okrem príjmu, ktorý má 735 eur vykonáva počas šiestich mesiacov v roku rozhodcu v V. F. U. T., kedy sú mu poskytované náhrady za cestovné, stravné, ošatné vo výške 200 eur mesačne. Má vo vlastníctve byt a osobné motorové vozidlo Ford Focus. Súd pri zvýšení výživného prihliadal na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov, kde otec poukazoval, že spláca hypotekárny úver, ktorý si zobral po rozvode, aby mohol vyplatiť manželku z bytu, ktorej vyplatil 8.500 eur a ešte štyri roky jej budev splátkach mesačne uhrádzať 100 eur. Spláca tiež spotrebný úver po 97 eur mesačne. Súd tu skonštatoval, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, takže zákon kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa, pričom výdavky otca ohľadne úverov nemôžu byť v žiadnom prípade na úkor maloletého dieťaťa. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Otec maloletej na jej výživu prispieva pravidelne sumou 50 eur mesačne, s maloletou sa stretáva. Súd vzhľadom k všetkým skutočnostiam zisteným v konaní zvýšil výživné otca k maloletej T. z 50 eur na 100 eur mesačne, keď mal za preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane otca dieťaťa k výraznej zmene pomerov, keď došlo k odbudnutiu vyživovacej povinnosti na strane otca a k nárastu jeho príjmu. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej T. vyššou sumou, preto výživné zvýšil a to s účinnosťou od 01.07.2015 v zmysle návrhu matky, čo je od mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu matkou na súd. Keďže otec za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2016 uhrádzal na výživu maloletej sumu 50 eur, vznikol mu na výživnom za uvedené obdobie nedoplatok vo výške 350 eur, ktorý povolil otcovi splatiť popri bežnom výživnom po 10 eur mesačne, v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. tak, aby otec dieťaťa splatil dlh do troch rokov. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že výživné na maloletú T. bolo naposledy upravené pred jeden a pol rokom. Od tejto doby podľa súdu prvého stupňa došlo k zmene pomerov na strane otca odbudnutím vyživovacej povinnosti vo výške 120 eur voči staršej dcére D. a zvýšením mzdy. Je pravdou, že mu zanikla vyživovacia povinnosť voči dcére D., ale ubudol mu príjem rozhodcu, keď už vzhľadom na svoj vek nemôže pôsobiť ako rozhodca U. F. U.. Po uhradení všetkých platieb, ktoré musí zrealizovať z dôvodu nákladov na bývanie, úver, splácanie a vyporiadanie BSM, výživné, mu zostane na mesiac približne 50 eur. K takej podstatnej zmene pomerov na jeho strane, ktorá by sa výrazne prejavila na jeho pomeroch nedošlo. Jeho možnostiam a schopnostiam prispievať na výživu a výchovu maloletej nezodpovedá výživné vo výške 100 eur. Aj navrhovateľke sa zvýšil príjem, táto sa znovu vydala, čiže náklady na domácnosť platí spoločne s manželom. Výživné vo výške 70 eur platí od novembra 2015 spolu so sumou 100 eur ako vyporiadanie BSM, platí to na účet, ktorý je zriadený pre maloletú T.. Tieto peniaze jej tam matka sporí, čiže aj výživné, nie je nútená vzhľadom na finančnú situáciu nevyhnutne tieto prostriedky použiť, aby pokryla bežné výdavky. Je ochotný platiť na výživu maloletej sumu 70 eur. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného na maloletú nedošlo k takej výraznej zmene pomerov u maloletej, ani na strane otca, kedy by bol otec vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti schopný platiť výživné vo výške 100 eur. Navrhol preto zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a určiť mu platiť výživné v zvýšenej sume 70 eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že pri určení výšky výživného sa vychádzalo z príjmov oboch rodičov, ich možností a schopností a predovšetkým z potrieb maloletej. Určená výška výživného je v záujme maloletej, preto doporučujú rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
4. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane otca dieťaťa k výraznej zmene pomerov a to tým, že mu odbudla vyživovacia povinnosť k dcére D., v dôsledku čoho mu narástol príjem. Tiež pri poslednom rozhodnutí o výživnom na maloletú bola zohľadnená skutočnosť, že otec platil maloletej T. poistku 18,20 eur, ktorú však už
neuhrádza. Maloletá je tretiačka, k zmene pomerov u nej dochádza rastom, nakoľko jej potreby rastú úmerne veku. Mesačne hradí za školskú jedáleň 27,80 eur, 17 eur za dva mesiace školský klub, 2,50 eur doučovanie mesačne. Popiera tvrdenia otca o tom, že by mali medzi sebou uzatvorenú ústnu dohodu ohľadom platenia výživného 70 eur mesačne. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 66 CMP), postupom podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13P/157/2015 je zvýšenie výživného otca voči maloletej T. J., nar. XX.XX.XXXX.
7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo výživné otcovi na maloletú T. zvýšené zo sumy 50 eur na 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2015 a určený nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2016 vo výške 350 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti zvýšenia výživného, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý navyše v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku. Nad rámec zdôvodnenia obsiahnutého v rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné: V zmysle článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti, schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení § 62 Zákona o rodine, pričom je povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť nato, v akej miere sa každý z oboch rodičov osobne stará o svoje deti a tento podiel by sa mal vždy zohľadňovať pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti. Podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.
9. Odvolací súd mal za to, že na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne skonštatoval, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, keď táto je staršia, v dôsledku čoho úmerne veku, keďže je vo veku kedy rastie, sa zvyšujú a zvýšili náklady spojené s jej výživou. Takisto správne súd prvej inštancie skonštatoval, že na strane otca došlo k zmene pomerov a to zvýšením jeho príjmu i keď miernym a odpadnutím vyživovacej povinnosti vo výške 120 eur mesačne. Tieto skutočnosti
jednoznačne opodstatňujú zvýšenie výživného otca voči maloletej T., pričom sumu 100 eur odvolací súd považoval takisto za primeranú, keď otec po úhrade výživného v sume 100 eur zo svojho príjmu 730 bude mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vlastných potrieb.
10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Pokiaľ sa týka nedoplatku na zročnom výživnom, tak súd prvej inštancie tento určil za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2016 vo výške 350 eur, pričom vychádzal z toho, že otec maloletej prispieva na jej výživu sumou 50 eur mesačne. V odvolacom konaní však otec maloletej preukázal výpisom z účtu, že za mesiace november a december 2015 zaslal na výživu maloletej po 70 eur, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávne za uvedené obdobie určil výšku nedoplatku, ktorý správne je vo výške 310 eur mesačne (mal za uvedené obdobie zaplatiť sedem mesiacov po 100 eur t.j. 700 eur, zaplatil však päť mesiacov po 50 eur a dva mesiace po 70 eur). Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd v časti nedoplatku na zročnom výživnom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2015 do 31.01.2016 vo výške 310 eur, ktorý otcovi povolil splácať spolu s bežným výživným po 10 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).