Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-41-2016.pdf
PDF · 85.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/41/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, s oznámenou adresou na doručovanie: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Zvolen, Námestie SNP 98/2, proti žalovanej: Y. V., A.. L., U.. XX.XX.XXXX, E. F. D. N. L. - H. R., O. XXXX/XX, v spore o zaplatenie sumy 67,99 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 67,99 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 25.04.2016, podanou na tunajší súd 25.04.2016, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 67,99 eura, ako aj náhrady trov konania.
2. Odôvodnil ju tým, že 23.06.2014 uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu č. 8018923743 - Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (č. návrhu 9861012942) na dobu neurčitú so začiatkom poistenia 23.06.2014 (ďalej len „PZ“). Na základe PZ bola žalovaná povinná platiť žalobcovi ročné poistné vo výške 115,85 eura, pričom jeho platenie bolo dohodnuté v štvrťročných splátkach vo výške 28,96 eura so splatnosťou vždy 23.06., 23.09., 23.12. a 23.03. príslušného kalendárneho roka. Žalovaná zaplatila poistné do 22.09.2014. Poistné za ďalšie poistné obdobie nezaplatila. Keďže žalovaná poistné nezaplatila, poukazujúc na § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“), poistenie zaniklo dňa 23.04.2015. Uplatnený nárok ako nárok na pomernú časť nezaplateného poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo, t. j. za obdobie od 23.09.2014 do 23.04.2015, odôvodnil poukazom na § 11 ods. 11 ZoPZP.
3. Proti platobnému rozkazu, ktorý tunajší súd v uvedenej veci podľa žaloby vydal 12.05.2016 pod č. k. 5C/41/2016-21, podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej, následkom čoho došlo podľa § 174 ods. 2 veta prvá v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) k zrušeniu platobného rozkazu. Odôvodnila ho tým, že dňa 21.01.2016 bol uznesením č. 4K/3/2013, právoplatným dňa 13.02.2016, zrušený konkurz na jej osobu, vyhlásený v mesiaci február 2013. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola počas konkurzu riadne prihlásená v uvedenom konaní, má za to, že zanikla. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. 3NcKR/2/2013-11, 5113206584, bolo vydané uznesenie, ktorým ju ako fyzickú osobu oddlžuje a podľa tohto uznesenia pohľadávky, ktoré vznikli počas konkurzu a neboli prihlásené, sú nevymáhateľné. Uznesenie bolo vydané v Žilne dňa 18.05.2016.
4. Žalobca vo vyjadrení z 22.06.2016 k podanému odporu pokladajúc žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu za dôvodný, uviedol, že žaloba bola podaná na tunajší súd 25.04.2016, t. j. až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým konkurzný súd zrušil konkurz na majetok úpadcu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2016. Poukázal na § 171 ods. 2 a § 169 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKaR“) s tým, že nič nebráni tomu, aby si veritelia počas skúšobného obdobia oddlženia svoje pohľadávky vzniknuté pred konkurzom a dosiaľ (ani v konkurze) neuplatnené uplatnili podaním súdnej žaloby, aby o nich základné súdne konanie prebiehalo a aby o nich aj bolo meritórne súdne rozhodnuté. Oddlženie v zmysle ust. § 171 ods. 2 ZoKaR nemá právne účinky na pohľadávky tých veriteľov, ktoré neboli uplatnené v konkurze, ktorý záver vyplýva nielen pri použití doslovného výkladu, ale aj za použitia výkladu systematického, historického, resp. aj s využitím metódy komparatívnej. Ak zákonodarca mal záujem vzťahovať právne účinky aj na pohľadávky, ktoré v konkurze neboli uplatnené, bol by to urobil tak ako pri reštrukturalizácii, keď stanovil, že pohľadávky, ktoré neboli prihlásené, sa stávajú nevymáhateľnými. Poukázal aj na názor Doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. v jeho publikácii Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii, vydavateľstvo Eurokódex s. r. o., 2010 podľa ktorého „Pohľadávky, ktoré si veritelia v konkurze neuplatnili, nemohli byť ani uspokojované počas oddlženia, a tieto si môžu veritelia po zrušení konkurzu bez akýchkoľvek obmedzení vymáhať od dlžníka v celej výške až do smrti dlžníka a po jeho smrti aj voči dedičom za zákonom ustanovených podmienok.“
5. O.s.p., za účinnosti ktorého začalo toto konanie, bol zrušený zákonom NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinným od 01.07.2016 - ďalej len „CSP“ (§ 473 CSP), podľa ktorého s poukazom na jeho prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 CSP súd v ďalšom konaní postupoval.
6. Poverený pracovník žalobcu na pojednávaní dňa 21.09.2016 opätovne poukázal na svoj opačný názor, než aký prezentovala žalovaná, teda, že ustanovenia § 169 a § 171 ZoKaR sa nedotýkajú pohľadávok, ktoré neboli uplatnené v konkurze, keď žalobca si žalovanú pohľadávku v konkurze na žalovanú neuplatňoval. Predložil Všeobecné poistné podmienky žalobcu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „VPP“), predpis úhrady poistného, doklad o zaplatení prvej splátky poistného žalovanou, ktorá bola zaplatená dňa 23.06.2014 vo výške 28,96 eura, uznesenie zverejnené v obchodnom vestníku a rozsudok Krajského súdu v Nitre z 09.04.2015 sp. zn. 26Cob/91/2014.
7. Žalovaná na tomto pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že sa jej nepodarilo nájsť doma uznesenie o oddlžení, ale to uznesenie bolo v znení tak, ako uviedla v podanom odpore. Žiadala vykonať dôkaz uvedeným uznesením. Nakoľko predmetné vozidlo, ktorého sa týkalo zákonné poistenie zodpovednosti za škodu, bolo súčasťou konkurznej podstaty a správca sa ho aj pokúšal predať, ale neúspešne, tak poistenie za dotknuté obdobie mal platiť správca. To poistenie zodpovednosti správca za určité obdobie aj platil. Potvrdila, že za predmetné obdobie ju správca požiadal, aby ho zaplatila ona, ale ona nemala potrebné finančné prostriedky. Žalobca si uplatnil v konkurze voči nej inú svoju pohľadávku vo výške 12.241,- eur, ktorá mu bola v plnom rozsahu uspokojená, čiže vedel a mal možnosť si uplatniť aj predmetnú pohľadávku v konkurze, čo skutočne neurobil. Ak by si ju uplatnil, v konkurze bol dostatočný majetok na jej uspokojenie. Tento bol ocenený na cca 55.000,- eur a speňažený za cca 35.000,- eur. Predložila výpis z účtu správcu v súvislosti s konkurzom na jej osobu, z ktorého vyplýva, že všetci veritelia boli uspokojení v plnom rozsahu a v druhom kole boli uspokojení aj jej rodičia, voči ktorým tiež mala záväzky a ktorí ako spriaznené osoby sa, podľa toho čo jej povedal správca, uspokojili v druhom kole. Poukázala tiež na to, že musela zaplatiť aj na daňovom úrade pokutu v súvislosti s tým, že správca nepodal na jej osobu daňové priznanie a potom ho podala ona, hoci to mal urobiť on, ale keďže opravu daňového priznania urobil neskôr, tak dostal pokutu, ktorú musela zaplatiť ona vo výške 30,- eur. Tiež bola nájdená nejaká stará pohľadávka spoločnosti T-com voči jej osobe, ale uvedená spoločnosť potom, ako jej oznámila, že bol na ňu zrušený konkurz a došlo k jej oddlženiu, tak to akceptovala a vyčiarkla ju z tzv. čiernej listiny. Na rozdiel od veci posudzovanej Krajským súdom v Nitre bolo rozhodnuté o jej oddlžení bez skúšobnej doby, lebo nezostala žiadna neuspokojená pohľadávka. V záverečnom prednese žiadala žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov a je momentálne na dávkach v hmotnej núdzi a teraz je ešte aj PN.
8. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že medzi nimi (žalobcom ako poisťovňou a žalovanou ako poistníkom) došlo dňa 23.06.2014 k uzavretiu PZ, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanej zn. FIAT, ev. číslo: N., na
dobu neurčitú so začiatkom poistenia 23.06.2014. Dohodnuté ročné poistné predstavovalo sumu 115,85 eura, ktorého zaplatenie bolo dohodnuté v štvrťročných splátkach po 28,96 eura splatnými k 23.06., 23.09., 23.12. a 23.03. príslušného roka. Tiež nebolo sporné, že bola zaplatená len prvá štvrťročná splátka poistného, splatná k 23.06.2014 v dojednanej výške 28,96 eura a ďalšie splátky zaplatené neboli. Listom z 29.06.2015 žalobca žalovanej oznámil zánik uvedenej PZ, a to dňom 23.04.2015 z dôvodu nezaplatenia poistného do jedného mesiaca od dátumu splatnosti poslednej splátky poistného. Žalovaná istina, dôvodnosť výšky ktorej žalovaná nerozporovala, predstavuje nezaplatené poistné za obdobie do zániku poistenia, t. j. za obdobie od 23.09.2014 do 23.04.2015, na ktoré má žalobca voči poistníkovi nárok v zmysle § 11 ods. 11 ZoPZP, keď posledná splátka prvého ročného poistného bola splatná 23.03.2015, čiže s poukazom na § 9 ods. 4 ZoPZP uplynutím jedného mesiaca po splatnosti poslednej splátky ročného poistného došlo k zániku poistenia.
9. Na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz dňom 27.02.2013, ktorý bol zrušený dňa 27.01.2016 uverejnením uznesenia konkurzného súdu z 21.01.2016 v Obchodnom vestníku. Bolo nesporné, že žalobca si žalovanú pohľadávku neuplatnil v konkurze. Všetky žalovanou vznášané námietky (okrem námietky „nedostatku finančných prostriedkov“ s tým, že je momentálne na dávkach v hmotnej núdzi) mali svoj základ v konkurze vedenom na majetok žalovanej.
10. Námietku žalovanej, ktorá tvrdila, že žalovaná pohľadávka zanikla, nakoľko nebola počas konkurzu riadne prihlásená v konkurznom konaní a aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. 3NcKR/2/2013-11, 5113206584, ktorým bola ako fyzická osoba oddlžená s tým, že pohľadávky, ktoré vznikli počas konkurzu a neboli prihlásené, sú nevymáhateľné, súd považuje za nedôvodnú. Ak si totiž veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi po tom, ako bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, včas a riadne neuplatní prihláškou v konkurznom konaní, táto skutočnosť spôsobuje nemožnosť jej uspokojenia, ale výlučne len v rámci konkurzného konania. Neprihlásenie takejto pohľadávky v konkurze však neznamená zánik takejto pohľadávky, resp. zánik jej vymáhateľnosti, ale po skončení konkurzného konania (jeho zrušení po splnení konečného rozvrhu výťažku) má veriteľ stále možnosť jej súdneho vymáhania voči dlžníkovi. To platí aj v súvislosti s povolením oddlženia žalovanej (povoleného zmieneným uznesením Okresného súdu Žilina z 18.05.2016 č. k. 3NcKR/2/2013), ktoré sa môže týkať len takých pohľadávok, ktoré boli do konkurzu prihlásené. Súd sa teda stotožňuje s názorom, na ktorý poukázal žalobca v jeho podaní z 22.06.2016, a to že pohľadávky, ktoré si veritelia v konkurze neuplatnili, nemohli byť ani uspokojované počas oddlženia a tieto si môžu veritelia po zrušení konkurzu bez akýchkoľvek obmedzení vymáhať od dlžníka v celej výške až do smrti dlžníka a po jeho smrti aj voči dedičom za zákonom ustanovených podmienok. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalovanej, že v jej prípade bolo povolené oddlženie bez skúšobnej doby, keďže podľa nej nemala zostať žiadna neuspokojená pohľadávka prihlásená do konkurzu. Ak nesporne nebola uspokojená žalovaná pohľadávka, ktorá mala vzniknúť počas prebiehajúceho konkurzu na majetok žalovanej a táto vznikla z právneho úkonu, ktorý uzatvorila so žalobcom priamo žalovaná, na existenciu tejto pohľadávky nemá žiadny vplyv to, že následne došlo k zrušeniu konkurzu.
11. Preto súd žalobe vyhovel a s poukazom na § 11 ods. 11 ZoPZP zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžného poistného z povinného poistenia zodpovednosti za škodu dojednaného PZ, a to za obdobie od 23.09.2014 až do zániku tohto poistenia podľa § 9 ods. 4 ZoPZP pre nezaplatenie poistného dňom 23.04.2015, za ktoré obdobie poistné (pomerná časť dojednaného ročného poistného) zodpovedá výške žalovanej istiny.
12. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalovanou žiadajúcou vykonať dôkaz predložením kompletného znenia uznesenia o povolení jej oddlženia, keďže mal k dispozícii kompletnú výrokovú časť daného rozhodnutia, ktorá je rozhodujúca (č. l. 52). Naviac nie je zrejmé, aká konkrétna právne významná skutočnosť pre toto konanie mala byť týmto dôkazom (pokiaľ ide o odôvodnenie daného rozhodnutia) preukazovaná.
13. S ohľadom na plný úspech žalobcu v tomto konaní, súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.