Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/232/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľky: R. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom Ľ. H. XXXX/XX, XXX XX G., proti A. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ľ. H. XXXX/ XX, XXX XX G., osoba, ktorá je povinná platiť výživné, o návrhu na určenie výživného na manželku, na odvolanie výživou povinnej osoby - A. E. proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/651/2015-79 zo dňa 4. apríla 2016 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného na navrhovateľku a v časti trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil povinnej osobe (A. E.) povinnosť dňom 04.04.2016 platiť výživné v sume 100,- eur mesačne navrhovateľke a to vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k jej rukám, vo zvyšnej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh navrhovateľky na stanovenie vyživovacej povinnosti je dôvodný, pretože s manželom nežije v spoločnej domácnosti od augusta 2015, keďže jej i maloletým deťom odmietol prístup do domu a ako ona, tak i ich dve maloleté deti

- A., narodený XX.XX.XXXX a F., narodená XX.XX.XXXX sa nemohli vrátiť do spoločnej domácnosti, v ktorej žili do 31.07.2015. V auguste odišla s deťmi na prázdniny a po návrate nemohli vstúpiť do domu. S deťmi odišla bývať k matke a od januára 2016 s nimi žije v prenajatom byte z dôvodu, že matka má 80 rokov, je zvyknutá bývať sama a potrebuje pokoj, čo pri deťoch nebolo možné. Tiež dom nebol vyhovujúci na bývanie s deťmi, čo synovi spôsobovalo zdravotné problémy. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil, že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od 01.08.2015 a od tejto doby osoba povinná výživou navrhovateľke na jej výživu ničím neprispieva. Navrhovateľka je poberateľkou príjmu vo výške 203,20 eura, poskytuje celodennú starostlivosť maloletému dieťaťu vo veku do troch rokov, a to dcére F. a zároveň sa stará aj o maloletého syna A.. Obe deti pochádzajú z manželstva účastníkov konania. Poberá ďalej prídavky na deti vo výške 47,04 eura a od novembra 2015 jej otec detí prispieva výživným po 130,- eur mesačne a jeho otec jej od decembra 2015 do marca 2016 prispieval dobrovoľne sumou 200,- eur mesačne (spolu 800,- eur). Takto mala navrhovateľka spolu príjem 580,24 eura (v uvedenej výške až od decembra 2015). Navrhovateľka po opustení spoločnej domácnosti bola nútená riešiť svoju bytovú otázku a ňou vyčíslené mesačné výdavky boli podložené pokladničnými blokmi. Podstatným pre posúdenie nároku navrhovateľky na výživné je to, že poskytuje osobnú starostlivosť dieťaťu vo veku do troch rokov a nebola zistená možnosť pre zabezpečenie ďalšieho príjmu popri rodičovskom príspevku. Na strane osoby povinnej výživou (pôvodne odporcu) súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že v čase podania návrhu bol nezamestnaný, jeho príjem

predstavoval dávku v nezamestnanosti po 230,- eur, invalidný dôchodok 317,70 eura a príspevok vo výške 18,39 eura, spolu 566,09 eura. Od marca 2016 je výživou povinný opäť zamestnaný s dojednanou mzdou po 600,- eur mesačne brutto (netto okolo 450,- eur mesačne). Jeho predpokladaný príjem tak od apríla 2016 predstavuje sumu 230 + 18,39 + 450 = 698,39 eura. Hoci príjem trojčlennej domácnosti navrhovateľky a jej možnosti uspokojovať svoje potreby a potreby maloletých detí boli aj v období od podania návrhu dňa 16.10.2015 do marca 2016 horšie ako príjem a možnosti osoby povinnej, ktorý s výnimkou platenia výživného na deti uspokojoval len svoje potreby, súd prvej inštancie prihliadol na to, že navrhovateľka na uspokojovanie svojich potrieb mohla využiť spoločné úspory manželov, ktoré vybrala z vkladnej knižky vedenej v D. R. vo výške 3.234,68 eura. Nebolo však sporné ani to, že navrhovateľka potrebovala uspokojovať svoje potreby a potreby detí, predovšetkým na bývanie a oblečenie a na zabezpečenie mesačných výdavkov. Po opustení spoločnej domácnosti musela pokryť mimoriadne výdavky s týmto spojené so zabezpečením bývania a výživy a to v období od augusta 2015 do vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov napriek tomu, že výživné bolo možné priznať od podania návrhu, súd nárok na výživné za obdobie od 16.10.2015 do 03.04.2016 navrhovateľke nepriznal a v tejto časti jej návrh ako nedôvodný zamietol. Za účelom zabezpečenia rovnakej životnej úrovne manželov po dobu trvania ich manželstva je však dôvodné uložiť povinnému prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- eur mesačne, pričom súd vychádzal aj z toho, že dobrovoľný príspevok zo strany otca navrhovateľky, ktorým v období od decembra 2015 do marca 2016 vypomáhal navrhovateľke, nezbavuje výživou povinného jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči manželke. Preto súd uložil výživou povinnému povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- eur mesačne od 04.04.2016 a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol nielen čo do obdobia priznania výživného, ale i čo do jeho výšky. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vzájomná vyživovacia povinnosť manželov trvá do dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP s prihliadnutím na čiastočný úspech oboch strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie výživou povinný A. E.. Dôvodil, že sa mu vážne zhoršil zdravotný stav, má zvýšené výdavky na lieky, inzulín, ihly, neurologické lieky na hypertenziu, ktoré predstavujú cca 50,- eur mesačne. Navrhovateľka mu zo spoločnej domácnosti odcudzila jeho úspory z vkladnej knižky, ktoré boli nadobudnuté za jeho byt pred manželstvom. Navrhovateľka ich hýrivým spôsobom premárnila, i keď boli určené na prerábanie okolia a maľovania domu. V novembri 2015 navrhovateľka naviedla neznámu osobu, ktorá sa vlámala do domu a odcudzila mu majetok v hodnote 1.500,- eur a spôsobila škodu rozbitím plastových dverí kladivom 200,- eur. Maloletý syn účastníkov bol donútený, aby sa priznal a vzal vinu na seba. Navrhovateľka nie je v takej zlej situácii ako preukazuje pred súdom. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti zobrala spoločné úspory 3.300,- eur, hotovosť 2.500,- eur a stavebné sporenie na syna 2.600,- eur. Disponuje tiež lukratívnym stavebným pozemkov v hodnote 20.000,- eur. On musí splácať pôžičky cca 250,- eur mesačne. Žiadal preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, vyživovaciu povinnosť mu neuložiť a pomocou mediácie sa dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti o deti.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne vyjadrila. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s predloženými výdavkami výživou povinného, pretože tento navštevuje diabetologickú ambulanciu, avšak nie mesačne, ale štvrťročne a doklady o nákupe liekov sú lieky na tri mesiace. Je poberateľom príspevku od štátu, ktorý mu slúži na kompenzáciu všetkých takýchto nákladov. Úspory, ktoré vybrala z vkladnej knižky, nepochádzali z predaja jeho bytu, ale zo spoločne nasporených úspor. Tieto boli v skutočnosti použité na krytie nákladov spoločných maloletých detí od opustenia spoločnej domácnosti. Poprela, že by naviedla maloletého syna na vlámanie sa do domu. Syn A. nastupoval v septembri do školy a potreboval všetky školské pomôcky, ktoré v domácnosti zanechal vrátane učebníc, ktoré dostal zo školy. Až po uvedenom incidente za prítomnosti polície mu odovzdal výživou povinný osobné veci detí, hračky a nábytok z detskej izby. Preto navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 - zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 , preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

5. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 219 ods. 2, § 385 ods. 1 (a contrario) bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžaduje dôležitý verejný záujem.

6. Dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle § 470 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a Civilný mimosporový poriadok, ktorého ôsmy diel, § 154 a nasl., konanie vo veciach výživného plnoletých osôb tiež potrebné aplikovať na túto rodinnoprávnu vec (§1 ods. 2 , hoci konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú pritom zachované.

7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 1.7.2016, bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5C/651/2015 je návrh navrhovateľky o stanovenie vyživovacej povinnosti voči povinnému od podania návrhu, t.j. 16.10.2015 po 200,- eur mesačne.

9. Súd prvej inštancie uložil osobe povinnej povinnosť platiť navrhovateľke výživné dňom 04.04.2016 po 100,- eur mesačne, vo zvyšku jej návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

10. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie povinný A. E., ktorý so stanovenou vyživovacou povinnosťou nesúhlasí.

11. Úlohou odvolacieho súdu bolo zistiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ navrhovateľke priznal výživné voči povinnej osobe po 100,- eur mesačne, od 04.04.2016 (nie od podania návrhu 16.10.2015). Voči navrhovateľke výživou povinný A. E. v odvolacom konaní poukazuje na to, že na jeho strane nie sú splnené podmienky pre to, aby zo svojho príjmu prispieval navrhovateľke na jej výživu a poukazuje tiež na to, že navrhovateľka zobrala zo spoločnej domácnosti spoločné úspory, ktoré bezdôvodne minula.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

13. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.

14. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvej inštancie, resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. V odvolacom konaní došlo k zmene skutkového stavu v tom, že maloletá dcéra strán Tamara, nar. 9.9.2013 dosiahla vek tri roky, čo však nespôsobilo zánik vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľke.

15. K zvýrazneniu správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už iba nasledovné:

16. Podľa § 71 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

17. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie.

18. Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom ide o spoločnú domácnosť aj v prípade oddeleného spolužitia v prípade starostlivosti o deti pochádzajúce z manželstva.

19. I v prejednávanom prípade došlo k rozvratu manželských vzťahov, keď manželia hospodára samostatne, na základe čoho sa prejavil rozdiel v ich životnej úrovni vyvolaný aj tým, že navrhovateľka vykonáva starostlivosť o domácnosť a maloleté deti (a to aj dieťaťa vo veku troch rokov). Zmena tohto stavu v odvolacom konaní preukázaná nebola, preto neexistujú žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zániku vyživovacej povinnosti povinného.

20. Odvolací súd zohľadniac dôvody podaného odvolania a poukaz odvolateľa na to, že navrhovateľka disponovala s finančnými prostriedkami na spoločnej vkladnej knižke či iných účtoch poukazuje na to, že súd prvej inštancie na tieto skutočnosti prihliadol a s prihliadnutím na ne navrhovateľke nepriznal výživné od podania návrhu, ale až od 4.4.2016, čo treba vzhľadom na výdavky rodiny považovať za vecne správne a tým odvolanie výživou povinného za nedôvodné. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami odvolateľa uvedenými v odvolaní.

21. Pritom rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery(§ 157 .

22. Pretože uvedené odvolacie dôvody odvolateľa sú nedôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vrátane trov prvostupňového konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a navrhovateľke, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania v prospech navrhovateľky rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 255 s použitím § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .