Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/30/2006

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobkyne: X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Č.. XX, zast. AK Kurucová, s.r.o., Hurbanova 486/2, 90501 Senica, IČO: 36 271 268, proti žalovanému: MALEX 3 s.r.o., Sečovce, 078 01 Sečovce - Albinov, IČO: 31 721 362, zast. JUDr. Diana Treščáková, advokátska kancelária, Thurzová 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 969,10 € s prísl. t a k t o

rozhodol:

I. Žalobu žalobkyne súd z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala zaplatenia žalovanej sumy 969 Eur so 6% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 760,08 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a 6% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 209,02 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac J. XXXX v sume 3 690,- Sk, S. XXXX v sume 3 690,- Sk, U. XXXX v sume 15 518 Sk a F. XXXX v sume 6 297 ,-Sk, teda spolu 29 195,- Sk, čo predstavuje 969,- Eur.

2. Vyplatenia mzdy sa domáhala ako bývalý zamestnanec žalovaného pracujúci vo funkcii manažéra, riadiaceho zamestnanca a konateľa spoločnosti od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na základe pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX /čl. 5/.

3. Tvrdila, že ako konateľka spoločnosti bola oprávnená zvýšiť si vlastnú mzdu, čo aj urobila. Do V. XXXX poberala mzdu vo výške 18 200,- Sk brutto a od J. XXXX si navýšila mzdu na 22 500,- Sk. Mzdový dekrét jej bol vystavený iba v r. XXXX a tvrdila, že k zvyšovaniu platu dochádzalo v nasledujúcom období bez vystavenia písomných mzdových dekrétov a takýto postup sa uplatňoval nielen vo vzťahu k nej ale aj k ostatným zamestnancom spoločnosti, mzdy sa zvyšovali iba na základe ústneho rozhodnutia, ktoré rozhodnutie vydávala ona ako konateľka spoločnosti.

4. Pri uplatnení mzdy za mesiac F. XXXX vychádzala z výplatnej pásky, ktorú jej vystavila Q.. Š.Z., keď na pokyn Q.. P. vychádzala zo základnej mzdy 15 000,- Sk/mes. brutto, hoci mala vychádzať zo zvýšenej mzdy 22 500,- Sk.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Bránil sa tým, že výpočet požadovanej mzdy nezodpovedá údajom uvedeným v evidencii žalovaného a navyše žalobkyňa si za mesiac J. XXXX požaduje mzdu vo výške 3 690,- Sk, hoci v tom mesiaci si na svoj súkromný účet odviedla sumu 12 000,- Sk, sumu 100,- Sk, 100,- Sk a 500,- Sk. Za mesiac S. XXXX požaduje mzdu vo výške 3 690,- Sk, hoci si v tom mesiaci na svoj súkromný účet previedla sumu 12 000,- Sk, 100,- Sk, 100,- Sk a 500,- Sk. Za mesiac U. XXXX požaduje mzdu vo výške 15 518,- Sk aj keď si na svoj účet odviedla sumu 12 000,- Sk, 100,- Sk, 100,- Sk a 500,- Sk (čl. 23- 25). Za F. požaduje mzdu vo výške 6 297,- Sk. Za uvedené obdobie, t.j. od J. XXXX do F. XXXX požaduje mzdu vo výške 29 195,- Sk, hoci v rovnakom období na svoj účet z účtu žalovaného previedla

bezdôvodne finančné prostriedky v celkovej výške 38 100,- Sk, teda viac než je predmetom tohto konania a teda jej nárok nie je dôvodný. Bránil sa aj tým, že žalobkyňa nebola oprávnená sama rozhodovať o zvyšovaní svojej mzdy a tobôž nie o zvyšovaní mzdy len na základe ústneho rozhodnutia bez platobného dekrétu, lebo u žalovaného bola zaužívaná iná prax, v zmysle ktorej sa mzdy zamestnancov určovali písomnými platobnými dekrétmi a na preukázanie tohto tvrdenia predložil ako dôkaz platobné výmery jednotlivých zamestnancov žalovaného v rozhodnom období ale aj neskôr.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov V. Š., X. Q., listinnými dôkazmi, pripojeným spisom Okresného súdu V. Č..Z.. XCb/XXX/XX a zistil tento skutkový stav veci:

7. Výsluchom žalobkyne súd zistil, že u žalobcu pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 5) uzavretej na dobu určitú v pozícii manažér, riadiaci zamestnanec spoločnosti. Pracovný pomer bol skončený na základe dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX (čl. 7).

8. Žalobkyňa predložila súdu svoje výplatné pásky za mesiac XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, ostatné výplatné pásky pred obdobím XX/XXXX si neodložila, lebo na to nemala dôvod. Za obdobie F. XXXX výplatnú pásku nemá, lebo jej nebola vydaná. Žalovaný jej zaslal len ročný výkaz, ktorý súdu predložila, kde jej znížil mesačnú mzdu a preplatili len dovolenku, hoci nevedela uviesť z akého výmeru žalovaný vychádzal. Predložila súdu aj osobný list dôchodkového poistenia od sociálnej poisťovne a potvrdenie o príjmoch FO za obdobie 2006. Tvrdila, že postup rozhodovania o mzdových otázkach zamestnancov spoločnosti nebol nikde upravený, výška jej mzdy ako aj zamestnancov žalovaného bola upravovaná a zvyšovaná spolu s úpravou minimálnej mzdy. Ona mala nárok iba na základnú mzdu, kým ostatní zamestnanci dostávali aj odmeny. Uviedla, že účtovnú agendu žalovanému robila p. Š. a mzdovú agendu V. Š.. Pán Q. dával podklady na vypracovanie miezd. Tvrdila, že od XX.XX.XXXX bol konateľom spoločnosti Q.. P. a ju odstavili od vedenia spoločnosti. Boli na ňu vykonané aj fyzické útoky zo strany Q.. P., nemohla sa k ničomu dostať. V U. XXXX zasadlo valné zhromaždenie žalovaného a vylúčili ju z konateľstva spoločnosti. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nemohla zabezpečovať mzdovú a účtovnú agendu do S. XXXX ale len do XX.XX.XXXX kým neprišiel do spoločnosti p. P.. Nemohla zabezpečovať po XX.XX.XXXX ani uchovanie účtovnej dokumentácie, lebo už nemala kľúče od skrinky kde ukladali účtovnú dokumentáciu spoločnosti ako ani kľúče od archívu a trezoru, pretože všetkými týmito vecami disponoval už Q.. P..

9. Zdôraznila, že Q.. P. mal prístup k všetkým bankovým účtom spoločnosti počas existencie oboch spoločností Q.. P., a preto mohol disponovať peniazmi spoločnosti či už v hotovosti alebo cez internet banking a takýmto spôsobom vyplácal zamestnancom spoločnosti mzdu na základe pripravených mzdových výplatných listín a pások. Potvrdila, že mesačné výkazy zamestnancov podpisovala ona.

10. Z výplatných pások žalobkyne (čl.165)súd konštatuje, že za mesiac XX/XXXX jej mala byť vyplatená mzda vo výške 3 690,- Sk (16 876 Sk - z toho jej na sporenie zaslali 12 8000 Sk k výplate ostáva 3690 Sk), za mesiac XX/XXXX vo výške 3 680,- Sk (16876 SK, z toho jej na sporenie zaslali 12.800 SK, ostáva k výplate 3680 Sk), za mesiac XX/XXXX mzda vo výške 15 518,- Sk. Z potvrdenia o príjmoch FO zo závislej činnosti a preddavkoch na daň za R.. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že čistý základ dane za F. XXXX v tomto potvrdení sa uvádza suma 6 297,- Sk. Z osobného listu dôchodkového poistenia súd konštatuje, že za obdobie XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX sa v ňom uvádza osobný vymeriavací základ vo výške 7 273,- Sk.

11. Výsluchom konateľa žalovaného F. P. súd zistil, že nárok žalovanej neuznáva. Žalovaný nemal vedomosti o tom, že si žalobkyňa v minulosti sama na základe vlastného rozhodnutia upravovala výšku mesačnej mzdy. Potvrdil, že žalobkyňa bola konateľkou spoločnosti až do odchodu zo spoločnosti, t.j. do konca U. XXXX no neskôr bolo zistené, že v poslednom štvrťroku r. XXXX si navýšila mzdu bez toho, aby o tom exitoval akýkoľvek písomný doklad v účtovnej evidencii spoločnosti. Žalovaná bola celý čas jedinou osobou, ktorá bola oprávnená disponovať s účtami spoločnosti, vyberať peniaze, realizovať úhrady a dávať príkazy na úhrady banke. Žalovaný sa až neskôr dozvedel, že si sama schválila a podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru, odhlásila sa zo zdravotnej poisťovne a sociálnej poisťovne a žalovaný sa o tom dozvedel iba v priebehu súdneho konania. Použila na túto dohodu odtlačok pečiatky žalovaného, ktorú už nepoužíva dlhšie obdobie, no žalovaný pracovný pomer so žalobkyňou považuje za ukončený na základe výpovede, ktorá jej bola daná rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti

v U. XXXX, keď XX.XX.XXXX valné zhromaždenie žalovaného rozhodlo o odvolaní žalobkyne z funkcie konateľa spoločnosti a zároveň bola jej dňa XX.XX.XXXX daná výpoveď z pracovného pomeru.

12. Žalovaný ďalej tvrdil, že písomnosti spoločnosti týkajúce sa personálnej, účtovnej, mzdovej agendy zmizli a za stratu a odcudzenie týchto listín vinil žalobkyňu, voči ktorej inicioval súdne konanie o vydanie veci, no v konaní neboli úspešní, lebo neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali svoje tvrdenia. Napriek tomu vyjadril presvedčenie, že všetky tieto písomnosti sa nachádzajú u žalobkyne a tak žalovaný nie je schopný predložiť súdu žiadne listinné dôkazy týkajúce sa vyplácania mzdy žalobkyni v minulosti. Žalovaný tvrdil, že výška mzdy zamestnancov v R.. XXXX sa určovala platobným výmerom pre každého zamestnanca podľa aktuálnej výšky minimálnej mzdy. O mzdových otázkach zamestnancov rozhodovala žalobkyňa a o jej plate rozhodoval on s tým, že platobný výmer podpisoval spoločník L. V.. V platobnom výmere bola mzda určená na 6 500,- Sk, tento platobný výmer sa nachádza v spise a iný neexistuje. Tvrdil, že žalobkyňa bola konateľkou spoločnosti v tom čase a zodpovedala za riadne vedenie účtovníctva, mala na starosti aj celú mzdovú agendu. Účtovná dokumentácia bola uložená v sídle žalovaného v uzamknutej skrini, kľúče od nej mala výlučne žalobkyňa, ktorá pravidelne brala účtovné doklady spoločnosti domov, lebo pracovala a spracovávala ich cez osobný počítač, ktorý sa nachádzal v mieste jej bydliska, hoci počítač patril žalovanému, pracovala na ňom doma. Ostatní v spoločnosti v tom čas nemali vedomosti o tom, akým spôsobom s dokladmi spoločnosti nakladá. Tvrdil, že podklady na mzdy zamestnancov sa určovali na základe písomných platobných výmerov a podľa toho sa vypracovávali aj výplatné pásky a výplatné listiny. Žalovaný disponuje týmito účtovnými a mzdovými podkladmi iba od R.. XXXX. Po odchode žalobkyne zo spoločnosti všetky výplatné pásky a ďalšie doklady, personálna, účtovná, mzdová agenda spoločnosti zmizli. Potvrdil, že ročné zúčtovanie žalobkyne za R.. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vrátane dokladov o výške príjmov vypracovala Z. Š., ktorá v tom čase bola účtovníčkou žalovaného. Nakoľko žalovaný nedisponoval žiadnymi podkladmi, na základe ktorých by bolo možné vystaviť tieto potvrdenia, boli vyžiadané kópie týchto dokladov zo sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a daňového úradu a tak sa vyhotovilo ročné zúčtovanie. Ročné zúčtovanie však urobil žalovaný na základe tých podkladov, ktoré sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu poskytla v minulosti sama žalobkyňa, ktorá sama za seba tieto odvody realizovala, bez vedomia spoločníkov spoločnosti navýšila svoju mzdu a z takejto navýšenej mzdy realizovala odvody.

13. Žalovaný zdôraznil, že mzdovú a účtovnú agendu spoločnosti MALEX 3, s.r.o. Sečovce mala na starosti výlučne žalobkyňa, pretože Q.. Š. nastúpila do spoločnosti až vo D. XXXX, teda po odchode žalobkyne zo spoločnosti a výplatné pásky a mzdovú agendu nemohla robiť Q.. V. Š., lebo nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným, nebola zamestnancom spoločnosti a neexistujú listinné dôkazy, ktoré by preukazovali opak tohto tvrdenia. Išlo o nevestu žalobkyne, ktorá mohla vypomáhať spoločnosti za istých podmienok, ktoré žalovanému nie sú jasné a neboli preukázané.

14. K výplatným páskam, ktoré predložila žalobkyňa na preukázanie oprávnenosti svojho nároku žalovaný uviedol, že tieto boli vystavené samotnou žalobkyňou, podľa vlastného uváženia, na základe podkladov, ktoré zadávala do počítačového a informačného systému žalobkyňa, teda aj do mzdového systému. Všetky podklady pre sociálnu a zdravotnú poisťovňu a daňový úrad poskytovala a vyhotovovala žalobkyňa, teda je len evidentné, že listinné dôkazy, ktoré preukazujú pravdivosť jej tvrdenia boli týmito inštitúciami vystavené, doložené na základe podkladov, ktoré im zadala a poskytla výlučne žalobkyňa ako vtedajšia konateľka spoločnosti. Ročné zúčtovanie za R.. XXXX urobila už Q.. Š., ale z podkladov, ktoré žalovanému poskytla sociálna poisťovňa na základe toho, čo tam v minulosti žalobkyňa odoslala, lebo žalovaný nemal žiadne podklady a nedisponoval nimi. Žalovaný predložil súdu žiadosť, ktorú zaslali XX.XX.XXXX Sociálnej poisťovni (SP) v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru s bývalou konateľkou X. Š. nakoľko neodovzdala podnikovú agendu a tým žiadali sociálnu poisťovňu o poskytnutie mesačných hlásení za január až december XXXX, ktoré potrebujú k spracovaniu daňového priznania na r. XXXX. 15. Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnom pomere a žalovanú sumu požaduje z titulu mzdy a nie odmeny konateľa. Pracovný pomer bol založený písomnou pracovnou zmluvou, kde ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy boli dohodnuté aj mzdové náležitosti. Bol vyhotovený platobný dekrét, ktorý bol jediný a nebol v priebehu existencie pracovného pomeru nikdy písomne menený. Podľa §54 Zákonníka práce náležitosti pracovnej zmluvy sa však môžu meniť iba písomnými dodatkami, tzn., že aj mzda mohla byť menená iba písomným dodatkom a pokiaľ sa to realizovalo iba ústne, svojvoľne žalobkyňou ako vtedajšou konateľkou, ide o neplatný právny

úkon. Zdôraznil, že žalobkyňa už v r. XXXX L. XXXX nemala byť zamestnancom spoločnosti ale mala pôsobiť ako konateľka, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) bez nároku na mzdu. Zo zákona bola povinná sa odhlásiť v sociálnej a zdravotnej poisťovne, preto už nemala vystupovať ako zamestnanec v pracovnom pomere, ale mala vykonávať len funkciu konateľa bez nároku na mzdu. Konateľka prekročila však rozsah svojich oprávnení, keď svojvoľne si zvýšila plat a vyplácala si neoprávnene vyššiu mzdu, čo zistil žalovaný až odstupom času z výšky odvodov, ktoré odvádzala zo svojho platu, čo žalovaný považuje za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. To malo za následok aj odvolanie žalobkyne z funkcie konateľa spoločnosti. Jej konanie považuje žalovaný za v rozpore so záujmami spoločnosti, lebo jej povinnosťou bolo hájiť najlepšie záujmy spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti, čo v danom prípade evidentne robila.

16. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil súdu písomnú pracovnú zmluvu medzi žalovaným a zamestnancom F. P. zo dňa XX.XX.XXXX a následne Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX. Obsahom Dodatku bola zmena pracovnej zmluvy ohľadom výšky jeho mesačného platu s účinnosťou od XX.XX.XXXX vo výške 7 200,- Sk (zníženie platu). Preukazuje to i tvrdenie žalovaného, že úprava mzdových náležitostí u tohto zamestnanca sa realizovala písomne. Ak to teda platilo pre Q.. P. ako vtedajšieho konateľa obchodnej spoločnosti o to viac to platilo aj v prípade bežných zamestnancov a samozrejme aj v prípade žalobkyne, ktoré nemala oprávnenie sama a bez vedomia ostatných spoločníkov a ich súhlasu zvyšovať si mzdu. Q. P. prišiel ako konateľ do spoločnosti až koncom r. XXXX, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra, konateľom sa stal XX.XX.XXXX. Predložil platobný výmer rôznych zamestnancov žalovaného z obdobia r. XXXX - XXXX, ktoré za žalovaného podpísala žalobkyňa Q.. Š. čo dokazuje, že o takomto spôsobe určovania mzdy zamestnancov žalovaného vedela a tak to realizovala.

17. Žalovaný predložil potvrdenie o tom, že až do XX.XX.XXXX bol Q.. P. práceneschopný (PN), teda nemal vôbec prehľad o obchodných aktivitách žalovaného, ako ani o nakladaním s peniazmi na účtoch spoločnosti, vyplácaním mzdy zamestnancom, všetko zastrešovala pani žalobkyňa a sama o všetkom rozhodovala. O tom, akým spôsobom nakladala s majetkom spoločnosti sa dozvedel až po skončení PN, keď začal preberať agendu a zisťoval stav spoločnosti. V tom čase ešte nemal prístup k účtom a dispozičné právo k peniazom spoločnosti získal až v U. XXXX a v X. XXXX, dovtedy o všetkom rozhodovala výlučne žalobkyňa. Toto tvrdenie preukázal Zmluvou o vydaní a používaní debetných platobných kariet zo dňa XX.XX.XXXX(čl. 184) vo VÚV, a.s. a Dodatkom č. X/XXXX zo dňa X.X.XXXX (čl.183) o tom, že Q.. P. je nový konateľ žalovaného. Na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobkyňa nakladala s účtami spoločnosti a vydávala účtovné doklady až do konca R.. XXXX predložil príjmové a výdavkové účtovné doklady z toho obdobia, na ktorých je podpísaná žalobkyňa, mesačné výkazy do Sociálnej poisťovne za XX/XXXX (čl. 178 -182).

18. Výsluchom svedka X. Q. súd zistil, že v minulosti pracoval v pracovnom pomere u žalovaného ako skladník. Mal však dlhodobo zdravotné problémy, bol PN a neskôr pracoval už iba na polovičný úväzok vždy v pozícii skladníka. V prvopočiatkoch ako vedúci dopravy. Potvrdil súdu, že jeho pracovný pomer bol dojednaný písomnou pracovnou zmluvou a všetky zmeny a Dodatky sa robili písomne, čo sa týka aj mzdových náležitostí. Zamestnávateľ mu vystavil písomný platobný dekrét, kde bolo určené akú mzdu mu bude vyplácať. Potvrdil, že mzdu mu vyplácala žalobkyňa, ktorá bola jeho nadriadená. Peniaze sa mu vyplácali na ruku spôsobom, že sa mu odovzdali po podpísaní výplatnej listiny a v istom období sa peniaze odovzdávali v obálke, no museli podpísať, že peniaze preberajú. Svedok nevedel uviesť či žalobkyňa mala v tom čase kompetencie vyplácať a určovať výšku vlastnej mzdy a o jej mzde a výške mzdy nikdy vedomosti nemal. On nemal oprávnenie o tom rozhodovať ani získavať informácie o výške platu žalobkyne. Potvrdil, že žalobkyňa bola v určitom období v spoločnosti aj účtovníčkou aj personalistkou. Potvrdil, že v istom období žalobkyni vypomáhala jej nevesta p. Š. V., zrejme na základe poverenia žalobkyne, no bližšie sa k tomu vyjadriť nevedel, nemal vedomosti o tom, žeby táto osoba bola v pracovnom pomere u žalovaného. K tomu či žalobkyňa ako konateľka hájila záujmy spoločnosti, resp. konala v rozpore so záujmami spoločnosti sa svedok vyjadriť nevedel.

19. Svedkyňa V. Š. potvrdila súdu, že v minulosti vykonávala prácu účtovníčky aj mzdovú agendu pre žalovaného v čase, keď žalobkyňa, jej svokra tam vykonávala funkciu konateľky a celú spoločnosť riadila. Ona bola v tom čase na materskej dovolenke, žili v spoločnej domácnosti v jednom dome, v jednej nehnuteľnosti a svokra jej túto pracovnú príležitosť ponúkla s čím ona súhlasila. Istý čas pracovala pre žalovaného na základe Dohody o vykonaní práce, neskôr aj v pracovnom pomere. Vzhľadom na odstup

času sa nepamätala, v ktorom období to bolo a dôkaz o existencii týchto zmlúv predložiť nevedela. Potvrdila však, že pracovná zmluva, dohoda o vykonaní práce ako aj všetky mzdové náležitosti boli v jej prípade dohodnuté písomne. Jej pracovnou náplňou bolo viesť účtovníctvo a vypočítať mzdy zamestnancom. Robila to na domácom počítači, v domácom prostredí, na základe podkladov, ktoré jej nosila žalobkyňa. Mzdy robila na základe evidencie dochádzky, ktorú jej priniesla žalobkyňa ako aj na základe jej ústnych pokynov v prípade každého zamestnanca pokiaľ bolo treba zohľadniť dovolenku, PN a inú odôvodnenú neprítomnosť v práci. Potvrdila, že ona nemala právo nakladať s peniazmi spoločnosti ani vyplácať mzdy zamestnancom pri mesačnom zúčtovaní mzdy. Ona iba vypočítala mzdu cez počítač a vyhotovila výplatnú listinu ale peniaze zamestnancom nevyplácala a s peniazmi spoločnosti na účte v banke nenakladala. Svedkyňa potvrdila aj to, že výkazy pre sociálnu poisťovňu pripravovala každý mesiac ona ale ostatné záležitosti boli už v kompetencii žalobkyne. Potvrdila, že v S. XXXX sa stal konateľom spoločnosti Q.. P. no napriek tomu vo vzťahu k nej ako účtovníčke a mzdárke nemal žiadne požiadavky čo sa týka mzdy žalobkyne, teda jej nedal pokyn vyplácať alebo vypočítať nižšiu mzdu a taký pokyn nedostala ani od žalobkyne v tom období. Práce pre žalovaného vykonávala do konca R.. XXXX s tým, že v januári dokončila predchádzajúci rok, teda mesiac U. XXXX. Potvrdila, že decembrové výplaty dopočítala v januári, ale či boli žalobkyni peniaze aj vyplatené povedať nevedela. Nemala vedomosti ani o tom, akým spôsobom sa vyplácala mzda pre žalobkyňu, či v hotovosti alebo prevodom na účet lebo k účtom spoločnosti prístup nemala.

20. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX zaslala súdu záverečné vyjadrenie v tejto veci. Zdôraznila, že bola spoločníčkou a jedinou konateľkou žalovaného do XX.XX.XXXX, kedy podľa spoločenskej zmluvy bol ďalším konateľom F. P.. Poukázala na čl. 17 Spoločenskej zmluvy (ďalej len SZ) zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého spoločnosť mala dvoch konateľov, ktorí boli štatutárnymi orgánmi a každý z konateľov bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne v rozsahu, na akom sa spoločníci dohodli. Podľa čl. 18 SZ oprávnenie konateľa zostalo nezmenené tak, ako to upravovala SZ zo dňa XX.XX.XXXX. Zdôraznila, že podľa SZ bola jediným konateľom oprávneným konať v mene spoločnosti samostatne. Podľa čl. 18 SZ jej ako konateľke prislúchalo rozhodovať okrem iného i zabezpečovať bežné záležitosti spoločnosti, vykonávať zamestnanecké práva a povinností a konať v mene spoločnosti. Týmto oprávnením sa riadila a rozhodla i o mzdách, ktoré sa týkali zamestnancov a takisto o svojej mzde. Poukázala na svoju pracovnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej mala vykonávať prácu manažéra. Pri založení spoločnosti boli vyhotovené pracovné zmluvy a bol jej odovzdaný platobný výmer podpísaný vtedajším spoločníkom L. V.. Tento pán neskôr odišiel do Y. a viac sa o spoločnosť nezaujímal. Popierala, žeby mala nárok iba na minimálnu mzdu a tvrdila, že za takých podmienok by pre žalovaného nepracovala. Predložila osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého je možné zistiť, že jej mzda sa postupom rokov menila a zvyšovala. O výške svojej mzdy rozhodovala ona ako konateľka. V danom prípade však nejde o odmenu konateľa pod čl. 20 SZ ale o mzdu na základe pracovnej zmluvy vykonávanú v pracovnom pomere. Postup rozhodovania o určovaní mzdy nebol zvlášť upravený v SZ ale v čl. 18 bolo zakotvené, že ona ako konateľka mala v kompetencii o tom rozhodovať. K úprave jej mzdy došlo v J. XXXX, kedy mzda bol zvýšená na 22 500,- Sk. Predložila súdu výplatné pásky za október, november, december XXXX, výplatný lístok za január XXXX nepredložila, lebo v tom čase už u žalovaného nepracovala a nebola ani konateľkou spoločnosti. Mzdu robil žalovaný avšak výplatný lístok za január XXXX jej nezaslal. Podľa výplatného lístka za mesiac október XXXX je zrejmé, že jej základná mzda činila 22 500,- Sk. Z tejto sumy boli uhrádzané odvody, mesačná záloha na daň, pričom jej zostala čistá mzda 16 876,- Sk. Z tejto sumy dostala zaplatené 12 800,- Sk, ktoré boli zaslané na jej sporenie a suma 386,- Sk ktorou bolo uhradené jej poistné, takže žalovaný jej nevyplatil mzdu vo výške 3 690,- Sk a to v mesiaci november XXXX, keďže mzda sa vypláca mesiac pozadu. Takým istým spôsobom jej nebola vyplatená mzda za mesiac november XXXX, teda nedostala zaplatenú sumu 3 690,- Sk v decembri XXXX (za november XXXX). O tom, že mala zvýšenú základnú mzdu na 22 500,- Sk podľa tvrdenia žalobkyne druhý konateľ Q.. P. vedel, ktorý bol konateľom podľa SZ zo dňa XX.XX.XXXX. O jej mzde však nijakým spôsobom nerozhodol. Mzda za mesiac december XXXX vychádzala tiež zo sumy22 500,- Sk, pričom základná mzda činila 12 273,- Sk a náhrada za dovolenku, ktorú v decembri čerpala v sume 8 293,- Sk. Po odpočítaní odvodov a mesačnej zálohy na daň zostavalo k výplate čistej mzdy vo výške 15 518,- Sk. V mzdovom lístku je síce zapísané, že na sporenie bola daná suma 12 800,- Sk a poistné 386,- Sk, ale tieto na jej účet zaslané neboli o čom predložila súdu doklad, a to výpis z účtu J. M. V., č. ú. XXXXXXX/XXXX z ktorého vyplýva, že za január XXXX jej žalovaný na účet žiadne peniaze nepoukázal. Decembrovú výplatu robil žalovaný už bez nej, lebo už bola na dovolenke. Výplatu za január XXXX, t.j. za obdobie od XX.XX. do XX.XX.XXXX neobdŕžala, výplatný lístok jej žalovaný nezaslal. Listom zo dňa XX.XX.XXXX jej zaslal žalovaný ročné zúčtovanie ZP, z ktorého vyplýva, že

od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola konateľom bez príjmu za výkon funkcie a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako zamestnanec konateľ. Boli priložené i údaje o výške minimálneho základu príjmov zamestnanca za jednotlivé kalendárne mesiace, z ktorého je zrejmé, že v októbri XXXX bol jej príjem 22 500,- Sk, v novembri XXXX vo výške 22 500,- Sk a v decembri vo výške 20 566,- Sk. Tvrdila, že vtedajší konateľ Q.. P. bez písomného mzdového výmeru jej znížil mzdu na 15 000,- Sk a z osobného listu dôchodkového poistenia sa dá zistiť, že od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX osobný vymeriavací základ bol 7 273,- Sk a keďže výplatu za január XXXX neobdŕžala, požaduje 6 297,- Sk, t.j. 209,02 Eur. Ako dôkaz predložila súdu osobný list dôchodkového poistenia.

21. V súvislosti so mzdami zamestnancov tvrdila, že tieto vypočítavali podľa výkazov, ktoré predkladal p. Q.. Tvrdila, že žalovanému žiadne doklady nezobrala, všetky ostali uňho v skrini a v tejto súvislosti poukázala na zamietnutie žaloby o vydanie veci, ktorá bola podaná voči nej na Okresný súd V. a bola zamietnutá, lebo žalovaný svoje tvrdenia v konaní nepreukázal. Vyjadrila presvedčenie, že žalovaný disponuje podkladmi len nechce ich predložiť súdu, aby nebolo preukázané jej tvrdenie o výške mzdy, ktorá jej patrí.

22. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX svoje stanovisko zhrnul. Poukazuje v ňom na to, že mzda sa všetkým zamestnancom žalovaného určovala výlučne písomnou pracovnou zmluvou prípadne písomným platobným výmerom, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy. V prípade ak došlo k zmene mzdy u hociktorého zamestnanca, teda aj u konateľa spoločnosti, muselo sa to realizovať písomnou formou, keďže išlo o zmenu pracovnej zmluvy. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok Q., ktorý bol vypočutý na pojednávaní. Bolo to preukázané aj písomnými platobnými výmermi rôznych zamestnancov v rôznych obdobiach podpísaných žalobkyňou (čl. 187-199) avšak vždy v čase pôsobenia žalobkyne v pozícií konateľa žalovaného ako aj pracovnou zmluvou súčasného konateľa spoločnosti p. P., tiež aj Dodatkom k pracovnej zmluve p. P., kde bola dohodnutá aj jeho mzda a ktorý bol podpísaný samotnou žalobkyňou. Z toho vyplýva, že žalobkyňa musela mať vedomosť o tom, že mzda zamestnancov spoločnosti ako aj jej každá zmena musí byť založená písomnou formou, keďže sama vlastnoručne podpisovala uvedené dokumenty. Avšak z dôvodu, že si navrhovateľka sama bez vedomia spoločníkov spoločnosti prípadne iných zamestnancov svojvoľne a v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom zvýšila mzdu, má teraz za potreby zavádzať súd a tvrdiť, že mzda sa u žalovaného určovala a menila ústne.

23. V súvislosti s výsluchom Z. Š. žalovaný uviedol, že na jej výsluchu netrvajú, lebo predložili súdu dôkaz o jej výsluchu v konaní pred Okresným súdom v V. o vydanie veci č.k. XCb/XXX/XXXX, ktorý bol realizovaný dožiadaným súdom na Okresnom súde v N. dňa XX.XX.XXXX a ktorým potvrdila skutočnosti uvádzané žalovaným ohľadom chýbajúcich dokladov a vyhotovenia daňového priznania za r. XXXX. Zároveň predložil súdu Zmluvu o skladovaní zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzavretá medzi synom žalobkyne Ing. F. V. a žalovaným v zast. žalobkyňou. Táto zmluva bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok pre žalovaného z dôvodu, že cena za skladovanie veci vo vlastníctve syna žalobkyne bola dohodnutá ako nulová, pričom žalovaný je obchodná spoločnosť, teda podnikateľský subjekt a nie je možné v zmysle Obchodného zákonníka, aby Zmluva o skladovaní v prípade, že je skladovateľ podnikateľský subjekt bola bezodplatná. Žalovaný má dokonca ako predmet podnikania v Obchodnom registri uvedenú činnosť skladovacia a manipulačná činnosť. Tiež v Zmluve bod. 4 označenom ako reklamácie je uvedené, že reklamácie pri vyskladnení predmetu zmluvy budú promptne vybavené s konateľkou spoločnosti. Po odchode žalobkyne zo spoločnosti bola nájdená aj táto zmluva, o ktorej nemal žiaden zo spoločníkov vedomosti ani terajší konateľ p. P., pričom expertíznym posudkom bolo zistené, že Zmluva bola podvodne vyhotovená nie XX.XX.XXXX ale XX.XX.XXXX, čo znamená že bola antedatovaná. Predložil súdu aj znalecký posudok, ktorý potvrdzuje uvedené skutočnosti. Zdôraznil, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX, t.j. v čase kedy len ona mohla disponovať peňažnými prostriedkami na účte žalovaného a len ona disponovala bankomatovou kartou k tomuto účtu svojvoľne a bezdôvodne vybrala z účtu žalovaného z J. banky sumu vo výške 30 000,- Sk, ktorú nijako nezúčtovala a použila pre svoje súkromné účely. Až po podaní žaloby o vrátenie uvedenej sumy na J. N. ( č.k. XC/XXX/ XXXX) vrátila peňažné prostriedky na účet žalovaného preto došlo k späť vzatiu žaloby a zastaveniu konania Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že žalobkyňa nekonala počas výkonu svojej funkcie v súlade s ust. §135a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého bola povinná vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Svojvoľné zvýšenie mzdy bez vedomia spoločníkov považuje žalovaný za zneužitie jej práv ako konateľa spoločnosti. Jej povinnosťou v zmysle Obchodného zákonníka bolo zvolať valné zhromaždenie, a

to nielen minimálne raz ročne ale aj v prípade nutnosti prejednania závažných otázok týkajúcich sa spoločnosti, teda aj podstatného zvýšenia mzdy konateľa. Konateľ spoločnosti v zmysle vyššie uvedeného pri výkone svojej povinnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Žalobkyňa však porušila toto zákonné ustanovenie najmä vyhotovením Zmluvy o skladovaní s vlastným synom, ktorú s ním uzavrela za nevýhodných podmienok pre spoločnosť a nápadne v jeho prospech, čím uprednostnila svoje záujmy, ako aj záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Ust. §135a porušila aj nezaúčtovaným výberom peňažnej sumy z účtu žalovaného na súkromné účely (v októbri XXXX) ako aj samotným podstatným zvýšením svojej mzdy, čím uprednostnila svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Zároveň poukázal aj na výšku mzdy druhého konateľa spoločnosti p. P., ktorá bola omnoho nižšia ako mzda žalobkyne, pričom od XX.XX.XXXX bol na rovnakej pozícií ako žalobkyňa. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobkyni neprináleží mzda, ktorú si sama svojvoľne určila zvýšením mzdy bez vedomia ostatných spoločníkov a druhého konateľa postupovala v rozpore s Obchodným zákonníkom, v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Žalobkyňa doposiaľ nepreukázala oprávnenosť mzdy vo výške, v ktorej ju požaduje. Nepredložila žiaden dôkaz o tom, že na takúto mzdu nárok skutočne mala, pričom žalovaný preukázal, že mzda sa mohla u žalovaného meniť a aj sa menila len písomnou formou. Žalovaný má za to, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a z toho dôvodu žiadal, aby súd jej žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

24. Z pracovnej zmluvy žalobkyne zo dňa X.X.XXXX súd konštatuje, že na základe nej u nej vznikol pracovný pomer u žalovaného na dobu určitú.

25. Z Platobného výmeru zo dňa X.X.XXXX (čl.38) súd konštatuje, že sa jej priznala mzda vo výške 6500 Sk.

26. Z úplného znenia Spoločenskej zmluvy žalovaného (SZ), obchodnej spoločnosti MALEX 3 s.r.o. Sečovce zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že Tretia časť upravuje Organizáciu spoločnosti. Z čl. 11 vyplýva, že valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti a rozhoduje o všetkých základných otázkach týkajúcich sa spoločnosti samej a jej činnosti. V bode 2 písm. i/ je stanovené, že valné zhromaždenie rozhoduje aj o odmene konateľov. V čl. 17 je zakotvené, že spoločnosť má jedného konateľa, ktorý je štatutárnym orgánom spoločnosti. Konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne v rozsahu na akom sa spoločníci dohodli. V čl. 18 je zakotvené oprávnenie konateľa, ktorému prislúcha najmä vykonávať zamestnávateľské práva a povinnosti (čl. 18 bod 2 písm. c/). V čl. 18 v bode 3 bolo zakotvené, že konateľom spoločnosti je X. Š.. V čl. 18 bod 5 je zakotvené, že konatelia sú povinní konať vo všetkých záležitostiach so starostlivosťou riadneho obchodníka, sú povinní postupovať v súlade so SZ a rozhodnutiami z valného zhromaždenia. Ak má byť určitá majetková dispozícia vopred alebo dodatočne schválená valným zhromaždením sú konatelia vždy povinní vyžiadať si takéto schválenie. V čl. 20 je zakotvené, že výšku odmeny konateľov aj spôsob jej výplaty ustanoví valné zhromaždenie svojim rozhodnutím.

27. Žalovaný predložil súdu písomné platobné výmery, na základe ktorých sa určovala mzda jeho zamestnancov v minulosti, z ktorých súd konštatuje, že ide o platobné výmery z obdobia od r. XXXX až XXXX u rôznych zamestnancov žalovaného zaradených na rôzne pracovné pozície, u ktorých sa mzda určovala písomne platobnými dekrétmi (čl. 188-200).

28. Z oznámenia žalovaného zaslaného žalobkyni zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že žalovaný zaslal žalobkyni zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti konaného XX.XX.XXXX, ktoré rozhodlo o jej odvolaní z funkcie konateľa spoločnosti a zároveň ju vyzvali na odovzdanie firemnej agendy, ktorú ako konateľka spravovala.

29. Zo skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa §68 Zákonníka práce zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že žalovaný touto výpoveďou ukončil pracovný pomer so žalobkyňou v spoločnosti MALEX 3 s.r.o., Sečovce.

30. Z výpisu z účtu žalovaného v J. banka, Slovensko, a.s. za mesiac október XXXX súd konštatuje, že žalobkyňa si dňa XX.XX. XXXX vybrala v hotovosti sumu 30 000,- Sk (čl. 277).

31. Z pripojeného spisu Okresného súdu V. Č.. Z.. XCb/XXX/XXXX súd konštatuje, že sa na tomto súde viedlo konanie vo veci MALEX 3, s.r.o., Sečovce c/a X. M. (Š.) a spol. o vydanie veci. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. XCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola žaloba zamietnutá, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v N. V.. C.. XXCob/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Po podaní dovolania Najvyšší súd SR uznesením č.k. XObDo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, dovolanie žalobcu odmietol.

32. Podľa § 33 ods. 1 z.č. 65/1968 Zb. Zákonníka práce (účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy, t.j. 1.3.1999) pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

33. Podľa § 29 ods. 1, 2 cit. zák. v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú jednotku alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce. 2. Okrem toho možno v pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky, na ktorých majú účastníci záujem. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dohoda o mzdových náležitostiach ( na rozdiel od terajšej právnej úpravy) v tom čase nebola povinnou náležitosťou pracovnej zmluvy.

34. Podľa § 111 ods. 1, 3 cit. zák. zamestnancovi patrí za vykonanú prácu mzda. Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda.

35. V konaní nebolo sporné to, že medzi stranami sporu vznikol dňa X.X.XXXX pracovný pomer založený platne uzavretou pracovnou zmluvou z toho istého dňa, v súlade s ust. § 28 -33 Zákonníka práce platného a účinného v tom čase, t.j. z.č. 65/1965 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Nebolo sporné ani to, že pri uzavretí pracovnej zmluvy bol žalobkyni vydaný platobný výmer zo dňa X.X.XXXX, ktorý upravoval výšku jej mzdy na 6500 Sk. Nespornou bola aj skutočnosť, že mzda žalobkyne sa v neskoršom období písomne neupravovala a pracovná zmluvy, na základe by sa jej pracovný pomer dohodol na dobu neurčitú sa s ňou nikdy v minulosti neuzatvorila. Z existujúcej PZ nevyplýva do kedy mal pracovný pomer dohodnutý na neurčito trvať. Tvrdenie žalobkyne o to, že sa mzdy zamestnancov žalovaného v období r. XXXX - XXXX ako aj predtým upravovali ústne bez písomných podkladov a rovnako tomu bolo aj v prípade jej mzdy, ktorú oprávnene sama sebe zvyšovala bez písomného platobného výmer, sa v konaní nepreukázalo. Súd tvrdenie žalovanej v tomto smere považoval za nepreukázané a žalovaným úspešne popreté lebo predložil súdu dôkazy preukazujúce to, že zamestnanci žalovaného v období od r. XXXX - XXXX mali mzdu určenú písomný platobným výmerom, tak tomu bolo aj u p. P., konateľa spoločnosti, a preto súd tvrdenie žalobkyne o tom, že napriek výške jej mzdy určenej v platobnom výmere zo dňa X.X.XXXX sa neskôr zvyšoval podľa jej vlastného uváženia, súd nepovažoval za preukázané.

36. Z výpisov účtu žalovaného v J.Banka Slovensko, a.s. za XX/XXXX - XX/XXXX(čl. 23-25 ) súd zistil, že žalobkyňa si na svoj účet poukázala v každom mesiaci vyššiu sumu ( zrejme z titulu mzdy lebo iný nárok v tom čase voči žalovanému preukázateľne nemala) než na akú podľa platného platobného výmeru, určujúceho jej mzdu nárok mala. V r. XXXX bola výška minimálnej mzdy určená v z.č. 428/2005 Z.z. na 6900,-Sk a v r. XXXX v z.č. 540/2006 Z.z. na 7 600,-Sk.

37. Podľa § 118 ods. 1 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (účinného v čase splatnosti mzdy, ktorá je predmetom sporu, t.j. v r. 2005) zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

38. Podľa § 119 ods. 1 cit. zák. mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mala žalobkyňa nárok na mzdu za XX/XXXX vo výške 6900,-Sk, za XX/XXXX vo výške 6900,-Sk, za XX/XXXX vo výške 6900,-Sk a za X/XXXX vo výške 7600,-Sk ale vzhľadom k tomu, že podľa jej tvrdenia pracovný pomer zanikol dohodou k XX.XX.XXXX, tak nárok na

mzdu mala iba do tohto dňa, t.j. vo výške 3800,-SK. Spolu mala nárok na 24 500,-Sk( 3x6900 + 3800), t.j. 813,25 €. Preukázalo sa, že si napriek tomu bezdôvodne vyplácala mzdu v podstatne vyššom rozsahu lebo ako to vyplýva z výpisov z účtu žalovaného si za mesiace XX/XXXX - XX/XXXX postupne vyplatila 38.100,-Sk , t.j. 1 264,68 € hoci mala právo iba na mzdu spolu vo výške 813,25 € (vrátane januára XXXX), z toho teda vyplýva, že žalovaný voči nej nemá dlh z titulu nezaplatenej mzdy tak ako to v konaní tvrdila žalobkyňa. Tvrdenie žalobkyne o tom, že mala oprávnenie rozhodnúť sama, bez vedomia a súhlasu ostatných spoločníkov spoločnosti a bez písomného platobného výmeru o úprave výšky svojho platu sa v konaní nepreukázalo.

40. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola v rozhodnom období ( r. XXXX až do XX.XX.XXX) konateľkou žalovaného. Nebolo sporné ani to, že podľa vtedy platnej Spoločenskej zmluvy žalovaného mala oprávnenie okrem iného rozhodovať aj o personálnych, mzdových, účtovných záležitostiach žalovaného ( § 18 ods. 2, písm. c) - vykonávať zamestnávateľské práva a povinnosti). To nepopieral ani žalovaný. Sporné však bolo to, či o svojich mzdových nárokoch mohla rozhodovať výlučne sama, bez vedomia a súhlasu ostatných spoločníkov. Zo Spoločenskej zmluvy to nevyplýva, iný hodnoverný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia v tomto smere súdu nepredložila, žalovaný jej tvrdenie úspešne poprel, keď preukázal to, že sa o výške mzdy jeho zamestnancov rozhodovalo písomne platobnými výmermi a nebolo tomu inak ani u p. P., terajšieho konateľa, u ktorého sa výška mzdy upravila dodatočnej aj Dodatkom k pracovnej zmluve, t.j. tak isto písomne. Potvrdili to aj vypočutí svedkovia, všetci prehlásili, že tak pracovný pomer ako aj mzdové náležitosti sa u žalovaného vo vzťahu k ním upravovali vždy iba písomne. Z toho súd usudzuje, že ani v prípade žalobkyne tomu nemohlo byť inak. Pokiaľ si žalobkyňa nárokuje vyplatenie zvyšku mzdy, na ktorú podľa jej tvrdenia má právo, súd konštatuje, že jej nárok nie je dôvodný preto žalobu zamietol.

41. Predmetom sporu bol nesporne pracovnoprávny nárok žalobkyne z titulu nezaplatenej mzdy, na ktorý sa vzťahuje a to aj napriek tomu, že žalobkyňa bola konateľkou spoločnosti čo upravuje ( povinnosti konateľa, oprávnenia a pod.). Nebolo sporné, že žalobkyňa nemala nárok na odmenu ako konateľ spoločnosti, vyplynulo to aj z čl. 18 Spoločenskej zmluvy ale takýto nárok si v konaní neuplatnila preto sa tým súd nezaoberal. Ostatné tvrdenia žalovaného smerujúce k tomu, že žalobkyňa porušila povinnosti vyplývajúce z ust. § 135a Obchodného zákonníka neboli súdom vyhodnocované lebo nemali priamy súvis s uplatneným nárokom, ktorý je výlučne pracovnoprávny, na ktorý bolo potrebné uplatniť ust. Zákonníka práce. Pre úplnosť sa žiada ešte uviesť, že žalobkyňa ako konateľka spoločnosti dlhodobo rozhodovala o záležitostiach spoločnosti v každej oblasti. Jej oprávnenia boli rôznorodé čo vyšlo najavo aj v konaní. Spoločníci však mali právo kontrolovať jej činnosť a požadovať vysvetlenie resp. zjednať nápravu pokiaľ zistili, že prekračuje svoje oprávnenia v istom smere. Žalobkyňou predložené listinné dôkazy sú dôkazom toho, že ako konateľka ovplyvňovala nielen veci mzdové ale aj odvodové, poskytovala podklady pre účely daňové, odvodové a predkladala, podpisovala potrebné písomnosti či už pre Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu, daňový úrad a pod. je preto samozrejmé, že vo vlastnom prípade poskytla podklady nasvedčujúce tomu, že jej právom a zákonne patrí vyššia mzda, od výšky ktorej sa odvíjali ďalšie náležitosti čo ale samo o sebe dôvodnosť jej nároku nepreukazuje. Všetky ňou predložené a zabezpečené listinné dôkazy vychádzali z podkladov, ktoré do počítačového a mzdového systému žalovaného zadávala sama resp, na jej pokyn p. V. Š., ktorá to súdu potvrdila vo svedeckej výpovedi, a preto sa z nich vychádzalo aj pri vystavení ostatných potvrdení či už Sociálnou poisťovňou alebo daňovým úradom a pod. Žalovaný nemá k dispozícii agendu spoločnosti , ktorá ako to vyšlo najavo, po odchode žalobkyne zo spoločnosti zmizla a hoci v konaní o vydanie vecí voči žalobkyni nebol úspešný, nemení to nič na skutočnosti, že žalovaný nedisponuje inými podkladmi než, ktoré boli v konaní predložené žalobkyňou lebo tieto od r. XXXX v spoločnosti chýbajú. Nebolo úlohou súdu skúmať kde sa nachádza účtovná, mzdová a iná agenda spoločnosti a pokiaľ žalobkyňa predložila také listinné dôkazy, ktorými preukazovala dôvodnosť svojho nároku v konaní, bolo povinnosťou súdu zamerať dokazovanie na to či na základe nich možno považovať jej nárok za preukázaný a dôvodný. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k opačnému názoru, a preto žalobu zamietol z dôvodov vyššie uvedených.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha( odvolací návrh). odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 .

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.