Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/47/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti súdu o v súčasnosti plnoleté dieťa: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako kolíznym opatrovníkom a mal. M. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matka L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/A-XX, P., právne zastúpená JUDr. Janou Hanulákovou, DiS, advokátkou so sídlom V. XXX, kancelária: S. J. XXXX, P., a otec I. E., nar. XX.XX.XXXX, J. H. XXXX/XX, P., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom S. XXXX, P., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4P/51/2015-110, zo dňa 17. marca 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal otca platiť výživné na mal. M. vo výške 120 Eur mesačne k rukám matky počnúc dňom 10.09.2015 a zameškané výživné od 10.09.2015 do 17.03.2016 vo výške 280 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vyživovaciu povinnosť otca voči teraz už plnoletému Y. vo výške 100 Eur mesačne zrušil dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci č. k. 10P/102/2013-70 zo dňa 07.02.2014. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom č. k. 10P/102/2013-70 zo dňa 07.02.2014, keď rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu Y. sumou 100 Eur mesačne a na mal. M. sumou 80 Eur mesačne. V čase rozhodovania otec mal príjem 290 Eur. Matka pracovala v COOP Jednote Čadca s príjmom 350 až 380 Eur mesačne. Mal. M. bola žiačkou 8. ročníka základnej školy a mal. Y. bol žiakom 9. ročníka základnej školy.

3. Vo vzťahu k maloletému Y. by bol vyhodnotil ako zmenu pomerov na jeho strane skutočnosť, že namiesto základnej školy navštevuje strednú školu, avšak ku dňu rozhodovania súdu nebol študentom strednej školy, z vlastnej iniciatívy, bez závažných dôvodov zanechal štúdium. Pokiaľ maloletý nemá záujem ďalej študovať, je povinný vziať osud do svojich rúk, zamestnať sa a sám sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Táto okolnosť však musí byť objektivizovaná. Schopnosť samo sa živiť dieťa môže dosiahnuť už aj počas svojej maloletosti. V konkrétnom prípade sa dieťa nepripravuje na budúce povolanie, na budúci výkon práce riadnym a sústavným štúdiom, z vlastnej iniciatívy štúdium dieťa ukončilo a preto aj keď je maloleté, dosiahlo schopnosť samé sa živiť. Skutočnosť, že je nezamestnaný, nepoberá dávky je vyvolaná subjektívnymi dôvodmi na strane maloletého dieťaťa, za ktorú musí niesť zodpovednosť. V evidencii nezamestnaných

sa neocitol bez svojho zavinenia, práve opačne z vlastnej iniciatívy je nezamestnaným a neštudujúcim maloletým dieťaťom schopným pracovať. Ani matka nemá povinnosť ho živiť v momente, ako zanikla jej vyživovacia povinnosť. Vzhľadom k tomu, že matka na súde uviedla, že otec by sa mal snažiť nájsť si prácu, zamestnať sa, aby mohol pokryť svoje vyživovacie povinnosti aj dlhy domnieva sa, že rovnaký prístup by mala mať matka aj k mal. Y. a viesť ho k tomu, aby sa zamestnal a sám sa živil, keď nechcel študovať. Matka so svojou právnou zástupkyňou nepreukázali, že dieťa vzhľadom na konkrétne okolnosti nemá možnosť sa samé živiť. Vzhľadom k jeho veku, ku skutočnosti, že nemá záujem ďalej študovať, zdravý, v produktívnom veku, nepreukázal u ktorých zamestnávateľov sa snažil získať prácu a s akým výsledkom, túto okolnosť vyhodnotil, že je objektívne schopný sám sa živiť. Ako objektívnu nemožnosť, aby sa sám živil nepovažoval rozhodnutie o evidencii na úrade práce a nepoberaní príspevku na výživu. Z týchto dôvodov zrušil vyživovaciu povinnosť otca voči vtedy mal. Y..

4. Vo vzťahu k mal. M. bolo preukázané, že od posledného rozhodovania došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane, ktorá vyžaduje zvýšenie vyživovacej povinnosti a nie zníženie vyživovacej povinnosti. V čase prvého rozhodovania bola žiačkou 8. ročníka základnej školy a v súčasnej dobe je študentkou 1 ročníka SOU služieb, odbor cukrárka. S tým sú spojené zvýšené náklady na štúdium, knihy, pracovné oblečenie, zakúpenie cukrárskych pomôcok, surovín, na oblečenie, dieťa je vo veku blízkom dospelých, na hygienu, kultúru a šport. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že otec uviedol svoj príjem 360 Eur, čo je príjem vyšší, než pri pôvodnom rozhodovaní. Rovnako na pojednávaní uviedol, že jeho príjem je mesačne 374 Eur, s tým že 290 Eur je mu formálne písané na výplatnú pásku a v skutočnosti jeho príjem je 374 Eur mesačne, a preto vychádzal z tohto príjmu. Otec býva sám v 1- izbovom byte bez elektriny a dlh na energie činí 200 Eur. Pracuje vo viacúčelovom zariadení pre seniorov. Za nájom platí 120 Eur, pôžičkárni 20 Eur + 30 Eur, 100 Eur pôžička JUDr. Ščurymu, výživné na deti, náklady na lieky 20 Eur mesačne. Stal sa neplatičom nájomného za byt, a preto bol podaný návrh na vypratanie z bytu. Výživné neplatí pravidelne a platí podľa možnosti od 100 do 180 Eur mesačne. S deťmi sa stretáva nepravidelne. Na strane matky nedošlo k zmene pomerov, naďalej je predavačkou s príjmom 330 až 340 Eur. Zmena je v tom, že sa odsťahovala zo spoločného 1-izbového bytu do 2- izbového nájomného bytu. Má náklady na nájomné 250 Eur, pôžičku 45 Eur, splátku notebooku 25 Eur, internet 15 Eur, splátka na zakúpenie pračky 15 Eur, telefón pre deti a matku mesačne 40 Eur. Občas jej vypomôže stará matka.

5. Z úradnej moci sa necítil byť viazaný predmetom sporu a išiel nad petit. Namiesto zníženia výživného zvýšil výživné na maloletú M.. Dospel k záveru, že na jej strane došlo k podstatnej zmene pomerov a vyživovaciu povinnosť zo sumy 80 Eur zvýšil na sumu 120 Eur mesačne. Pri stanovení výživného vychádzal z celkových nákladov na maloletú vo výške 180 Eur mesačne s pripočítaním aj alikvotnej časti nákladov na bývanie, v ktorom býva matka a dve deti. Otca zaviazal platením výživného vo výške 2/3 mesačne a matka je povinná platiť 1/3-inu tejto vyživovacej povinnosti vzhľadom k tomu, že zvyšnú časť výživného spláca naturálnym spôsobom - osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.

6. U otca došlo k zmene pomerov keď sa zvýšil jeho príjem zo sumy 290 Eur na sumu 374 Eur a je v schopnostiach a možnostiach otca zvýšiť, nájsť si aj druhé zamestnanie, resp. iné zamestnanie, keďže nemá v osobnej starostlivosti maloleté deti a tento časový priestor môže využiť na zvýšenie príjmu do rodiny. K zvýšeniu príjmu na jeho strane však môže dôjsť len vtedy, keď zmení spôsob svojho života, ktorý vyplynul aj z rozvodového spisu (požívanie alkoholu). V nadväznosti a príčinnej súvislosti s takým záverom vyhodnotil aj časté striedanie zamestnaní zo strany otca maloletých detí. Otec sa sám vzdával pracovného pomeru dohodami o rozviazaní pracovného pomeru (s Mestským podnikom služieb Čadca zo dňa 09.06.2015, pričom zdravotné dôvody rozviazania pracovného pomeru nepreukázal lekárskym tvrdením; Dohoda o skončení pracovného pomeru 28.08.2013 - Ženba Ladislav a syn bez uvedenia dôvodu; skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe PaN Komplex, s.r.o., Banská Bystrica zo dňa 21.01.2015; žiadosť otca o rozviazanie pracovného pomeru u Petra Maceášika).

7. Pokiaľ otec poukazoval na svoje dlhy, tieto vyhodnotil tak, že sa jednalo o pôžičky po prvom rozhodovaní vo veci, teda po rozvode manželstva po tom, čo matka opustila spoločný byt. Nevyhodnotil tieto v prospech otca, ale na jeho neprospech. Aj matka maloletých detí musí splácať alikvotnú časť dlhu na základe rozsudku 16C/15/2015, svoju povinnosť si plní, musí platiť nájomné za byt, ošatenie, obutie a svoje vlastné dlžoby. Nevhodný spôsob života na strane otca (nadmerné požívanie alkoholu, striedanie zamestnaní z vlastnej iniciatívy) spôsobil, že bol bez príjmu a nebol schopný platiť svoje záväzky, a to dlhodobo. Výživné má prednosť pred výdavkami rodičov a výdavky povinného rodiča, ktoré nebolo

nevyhnutné vynaložiť, súd neberie do úvahy. Za podstatnú zmenu pomerov u otca nevyhodnotil ani zdravotný stav otca, nakoľko je liečený z dôvodu požívania alkoholu.

8. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výroku II., ktorým bola zrušená vyživovacia povinnosť voči vtedy maloletému Y., podala odolanie matka. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že je pravdou, že vtedy mal. Y. z vlastnej iniciatívy skončil strednú školu a aj to, že musí ako matka niesť zodpovednosť za neho, avšak čo do vyživovacej povinnosti majú znášať zodpovednosť obaja rodičia do času, pokým nie je schopný sám sa živiť. Keďže Y. nemá 18 rokov, je maloletým dieťaťom a podľa zákona nemôže pracovať, a teda nie je schopný z objektívnych príčin sa zamestnať, trvá zákonná povinnosť oboch rodičov prispievať na jeho výživu. Navyše jej na syna boli odobraté prídavky a nepoberá na neho ani náhradné výživné, ktoré jej štát doplácal k tomu, čo jej exekútorka exekvovala. Ako matka si je vedomá, že má za svojho syna zodpovednosť, avšak z čoho ho má živiť do dovŕšenia 18 rokov, keď otec jej neplatí výživné vôbec a náhradné výživné vo vzťahu k synovi nie je vyplácané. Z toho dôvodu navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý má za to, že vzhľadom k veku, zdravotnému stavu maloletého a možnostiam uplatnenia a zamestnania sa, súd správne vyhodnotil, že vtedy maloletý Y. je objektívne schopný sám sa živiť. Nevôľa a odmietavý postoj maloletého k plneniu základnej školskej dochádzky nemôže byť na ťarchu rodičov, ktorí sa snažia, pomáhajú a starajú o svoje deti, avšak zo strany detí ako aj v tomto prípade zo strany maloletého Y., je prejavená len nevďačnosť a opovrhovanie. Aplikačná prax v súvislosti s otázkou zániku, resp. zrušenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, vychádza z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania, avšak predovšetkým treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiach a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby bol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdený.

10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

11. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania matky zo dňa 26.04.2016 (č.l. 117 až 118 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len a Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len s poukazom na ust. § 2 ods. 1 CMP, a to v zmysle § 395 ods. 1 CMP, podľa ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v spojení s § 395 ods. 2 CMP, v zmysle ktorého, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 , po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 65, § 66 a § 67 a napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) a základného princípu čl. 4 ods. 1 zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

13. Odvolací súd poukazuje, že v priebehu odvolacieho konania Y. E. nadobudol plnoletosť, a od tohto momentu tak vystupuje v konaní samostatne, bez zastúpenia zákonného zástupcu a konanie pokračuje už bez súčinnosti kolízneho opatrovníka vo vzťahu k nemu. Iba za čas do jeho plnoletosti ostáva účastníčkou konania aj jeho matka.

14. V zmysle ust. § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa § 36 súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

15. Mimosporové konanie, do ktorého patrí aj konanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, je typické dominanciou princípy oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil

skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd si môže osvojiť zhodné tvrdenia účastníkov, avšak iba za predpokladu, že nemá pochybnosti o ich pravdivosti a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

16. Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Výživou sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného dieťaťa, teda v prípade, ak maloleté dieťa nepokračuje v príprave na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov dieťaťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, že existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa.

17. V preskúmavanej veci mal súd prvej inštancie preukázané, že maloletý Y. zanechal štúdium na strednej škole, teda prestal sa pripravovať na budúce povolanie a v zmysle potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mal preukázané, že je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 16.12.2015 a zároveň, že nepoberá pomoc v hmotnej núdzi (č. l. 85 a 86).

18. Súd prvej inštancie, hoci sa jedná o konanie, v ktorom má povinnosť zisťovať sám skutočný stav nezisťoval, či v tom čase maloletý Y. mal možnosť zamestnať sa a takto sa sám schopný živiť. Či mu boli ponúknuté také pracovné miesta, ktoré by mohol ako maloletý v zmysle Zákonníka práce vykonávať, a teda či si aktívne hľadá prácu. Zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že vtedy maloletý Y. zanechal štúdium na strednej škole, je schopný akejkoľvek zárobkovej činnosti, bez ohľadu na jeho odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť. Okresný súd nemal vo vykonanom dokazovaní oporu pre záver, že vtedy mal. Y. môže vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, keď ani nezisťoval jeho pracovné schopnosti, trh práce pre maloletého, akým spôsobom sa sám snažil získať nejaké primerané zamestnanie a takto sa schopnosť sám živiť.

19. Navyše okresný súd pochybil, keď zrušil vyživovaciu povinnosť voči vtedy maloletému Y. dňom právoplatnosti rozsudku. Podľa § 26 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoR), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb. Musí však ísť len o zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností. Preto okresný súd nesprávne rozhodol, keď zrušil vyživovaciu povinnosť až dňom právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko ak došlo k takej zmene pomerov, že tu bol dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti, toto bolo potrebné zrušiť ku dňu, keď došlo k tejto zmene pomerov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nevyplýva, prečo bola vyživovacia povinnosť zrušená ku dňu právoplatnosti rozsudku.

20. Odvolací súd mal za to, že súdom prvej inštancie zistené pomery na strane vtedy maloletého Y., neboli dostatočným podkladom pre záver, že je schopný sám sa živiť, keď tento nezistil riadne skutkový stav veci tak ako mu to ukladá ust. § 35, § 36 a § 37 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 120 ods. 2 O.s.p.), nakoľko ide o konanie, v ktorom je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy, potrebné na zistenie skutkového stavu.

21. Aby mohol okresný súd zaujať stanovisko, že vtedy maloletý Y. bol schopný sám sa živiť, musí zistiť a doplniť dokazovanie, ktorým bude jednoznačne preukázané, či si aktívne hľadal zamestnanie a bolo mu ponúknuté zamestnanie, ktoré v zmysle Zákonníka práce ako maloletý mohol vykonávať, vzhľadom na jeho schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť. Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle základného princípu ustanoveného v čl. 4 ods. 1 použil analógiu ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda aj pokiaľ ide o výživné na maloletú M.,

nakoľko bude potrebné, aby okresný súd opätovne náležite vyhodnotil u oboch oprávnených detí právo na výživu vo vzťahu k ich otcovi a pomerne rozdelil túto vyživovaciu povinnosť medzi obidve deti s poukazom na možnosti a schopnosti povinného rodiča.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.