Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Csp/26/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, sídlo: Štúrova 5, 813 54 Bratislava, proti žalovanému: O. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. XX, o zaplatenie 2.586,04 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.586,04 Eur, s úrokom vo výške 2.042,22 Eur a vo výške 27,50 % ročne zo sumy 2.586,04 Eur od 07.07.2016 do zaplatenia najviac však iba do 23.06.2018, s úrokom z omeškania vo výške 54,77 Eur a vo výške 1 % ročne zo sumy 2.586,04 Eur od 07.07.2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 20,90 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 155,- Eur (súdny poplatok) v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.08.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 2.586,04 Eur s úrokom do 06.07.2016 vo výške 2.042,22 Eur a vo výške 27,5 % ročne zo sumy 2.586,04 Eur od 07.07.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania do 06.07.2016 vo výške 54,77 Eur a vo výške 1 % ročne zo sumy 2.586,04 Eur od 07.07.2016 do zaplatenia, a poplatkov vo výške 20,90 Eur, na tom skutkovom základe, že dňa 23.06.2011 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0470 4022 11 RSU, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť, zaplatiť úrok, zaplatiť príslušenstvo, ktorým je v prípade omeškania úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, a zaplatiť aj poplatky podľa zmluvy. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 23.06.2018. Žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca preto listom zo dňa 03.06.2014 oznámil žalovanému, že vyhlásil pohľadávku za predčasne splatnú k 17.06.2014 a ku dňu 06.07.2016 evidoval žalobca voči žalovanému pohľadávku s príslušenstvom v nasledovnej výške: istina 2.586,04 Eur, úrok 2.042,22 Eur, úrok z omeškania 54,77 Eur a poplatky 20,90 Eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku vo výške 27,5 % ročne z nezaplatenej istiny úveru až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 1 % rovnako z nezaplatenej istiny úveru až do zaplatenia.

2.Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe žalobcu písomne nevyjadril.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: zmluva o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere č. l. 7, všeobecné obchodné podmienky OTP Banky č. l. 16 (ďalej len

„VOP“), výpis z účtu č. l. 24, výzva na zaplatenie s doručenkou č. l. 29, vyhlásenie úveru za predčasne splatný č. l. 30 s doručenkou č. l. 31, výpis z účtu č. l. 32, prepočet žalovanej sumy a prehľad splácania úveru č. l. 33-35, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 23.06.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 3.000,- Eur, s úrokom 27,50 % ročne, RPMN 45,98 %, so splatnosťou v 84 mesačných splátkach vo výške 87,18 Eur vždy v 23. deň v mesiaci počnúc od 23.07.2011 do 23.06.2018.

5.Podľa článku IV. bodu 6 zmluvy, ak je žalovaný v omeškaní, žalobca je oprávnený odo dňa nasledujúceho po splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať so splatnej nezaplatenej sumy úveru okrem úroku aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8 % ročne.

6.Podľa článku VII. bodu 2. písm. e) zmluvy, pri podstatnom porušení zmluvných povinností je žalobca oprávnený vyhlásiť úver alebo jeho časť za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, pričom podľa článku VII. bodu 1. písm. a) zmluvy, za podstatné porušenie zmluvy sa považuje, ak žalovaný neuhradí splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.

7.Podľa článku III. bodu 3. VOP, žalobca účtuje úroky zo skutočných denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného splatenia úveru; toto ustanovenie sa použije aj na výpočet úrokov z omeškania (článok III. bod 4. VOP).

8.Výzvou zo dňa 24.04.2014 bol žalovaný vyzvaný, aby zaplatil žalobcovi splatné záväzky ku dňu 24.04.2014 vo výške 665,36 Eur najneskôr do 09.05.2014 a zároveň bol žalovaný upozornený na možnosť predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný dlh nezaplatil, preto žalobca listom zo dňa 03.06.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný. Ku dňu 06.07.2016 výška dlhu žalovaného predstavuje nezaplatenú istinu 2.586,04 Eur, úroky 2.042,22 Eur, úroky z omeškania 54,77 Eur a poplatky 20,90 Eur.

9.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

10.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva bola uzatvorená v súlade s dotknutými ustanoveniami príslušných právnych predpisov.

11.Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý mal žalovaný zaplatiť v 84 splátkach splatných od 23.07.2011 do 23.06.2018. Žalovaný úver riadne nesplácal, dostal sa do omeškania, čím porušil zmluvné povinnosti, a preto žalobca ku dňu 03.06.2014 v súlade so zmluvou a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Nezaplatená zostala istina úveru 2.586,04 Eur a poplatky 20,90 Eur, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu 2.586,04 Eur a poplatky 20,90 Eur.

12.Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvného úroku v kapitalizovanej sume 2.042,22 Eur za dobu do 06.07.2016 a vo výške 27,5 % ročne z istiny 2.586,04 Eur od 07.07.2016 až do zaplatenia.

13.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Toto dispozitívne (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka) ustanovenie však neupravuje dokedy je dlžník povinný úroky platiť, najmä či len do predčasného zosplatnenia úveru, alebo do pôvodne dohodnutej doby splatnosti úveru, prípadne až do doby skutočného (často neskoršieho) vyplatenia úveru veriteľovi.

14.Nemožno považovať za správny názor niektorých súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014), podľa ktorého veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru iba do doby predčasného zosplatnenia úveru, pretože so stratou výhody splátok úveru pre dlžníka má byť spojená aj strata nároku veriteľa na úroky po dobe predčasného zosplatnenia úveru, jednorazovým zosplatnením dlžník stráca oprávnenie užívať prostriedky z úveru, dlžníkovi vzniká povinnosť jednorazovo vrátiť sumu úveru navýšenú o kapitalizované úroky do zosplatnenia a po zosplatnení je dlžník povinný zaplatiť už len sankcie spojené s omeškaním. Takýto názor nezohľadňuje skutočnosť, že veriteľ poskytuje dlžníkovi úver na vopred dohodnutú dobu za vopred dohodnutých podmienok (úroky, poplatky a pod.), pričom vzniká dlžníkovi povinnosť vrátiť veriteľovi istinu úveru spolu s úrokmi a poplatkami v dohodnutých splátkach. Dojednanie o tom, že v prípade porušenia zmluvných povinností má veriteľ právo požadovať predčasné splatenie úveru, nemôže mať za následok aj stratu práva veriteľa na zaplatenie úroku po dni zosplatnenia úveru, pretože v takom prípade by sa dlžník dostal do výhodnejšieho postavenia v prípade neplnenia záväzku (platením úrokov len do zosplatnenia úveru) ako v prípade riadneho plnenia záväzku (zaplatením úrokov do pôvodne dohodnutej doby splatnosti úveru), pričom spravidla aj po predčasnom zosplatnení úveru dlžník veriteľovi istinu úveru nevráti, t.j. aj naďalej dochádza k „užívaniu“ prostriedkov z úveru dlžníkom, čím je daný ekonomický dôvod úročenia istiny úveru (ako odplaty za užívanie peňazí veriteľa dlžníkom) aj po jeho predčasnom zosplatnení.

15.Naproti tomu časť judikatúry všeobecných súdov aj literatúry (napr. Štenglová, Plíva, Tomsa, a kol.: Obchodní zákoník, Komentář, 13. vydání, Praha C.H.Beck 2010, s. 1156) zastáva názor, že dlžník by mal zaplatiť úrok za skutočnú dobu užívania prostriedkov až do zaplatenia úveru, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru a aj za dobu presahujúcu pôvodne dohodnutú splatnosť úveru. Takýto názor však nemožno tiež považovať za správny, a to z dôvodu, že § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ako dispozitívna norma priamo takto nárok veriteľa na zaplatenie úroku neupravuje, preto chýbajúcu časť ustanovenia nemožno vykladať tak, že ak nie je dohodnuté niečo iné, má veriteľ právo na zaplatenie úroku z úveru až do doby skutočného zaplatenia úveru. Vzhľadom na dispozitívny charakter uvedeného ustanovenia je potom pre nárok veriteľa na zaplatenie úroku z úveru rozhodujúce zmluvné dojednanie

tohto nároku. V predmetnej veci zmluvne dohodnutý bol nárok žalobcu na vrátenie sumy žalovanému poskytnutého úveru vo výške 3.000,- Eur v 84 splátkach spolu s úrokom, pričom posledná splátka mala byť splatná dňa 23.06.2018. Preto žalobca má aj po predčasnom zosplatnení úveru právo na zaplatenie dohodnutého úroku vo výške 27,5 % ročne zo žalovaným nezaplatenej istiny úveru 2.586,04 Eur len za dobu do 23.06.2018. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok z omeškaných splátok úveru a istiny úveru vo výške 2.042,22 Eur (vypočítaný ku dňu 06.07.2016) a vo výške 27,5 % ročne zo sumy 2.586,04 Eur od 07.07.2016 do zaplatenia najviac však iba do 23.06.2018, a v prevyšujúcej časti (o zaplatenie úroku vo výške 27,5 % ročne zo sumy 2.586,04 Eur od 24.06.2018 do zaplatenia, ak zaplatenie nenastane skôr) žalobu žalobcu o zaplatenie úroku ako nedôvodnú zamietol.

16.Za základ pre nárok žalobcu na zaplatenie úroku z úveru aj po dni pôvodne dohodnutej splatnosti úveru až do jeho zaplatenia nemožno považovať ani ustanovenie článku III. bodu 3. VOP, podľa ktorého žalobca účtuje úroky zo skutočných denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného splatenia úveru, pričom toto ustanovenie sa použije aj na výpočet úrokov z omeškania (článok III. bod 4. VOP). Ak by mal mať veriteľ nárok na zaplatenie úroku z úveru aj po dni pôvodne dohodnutej splatnosti úveru (v prejednávanej veci po 23.06.2018), znamenalo by to, že počas tejto doby by dochádzalo ku kumulácii nároku veriteľa na zaplatenie úroku z úveru so sankciami spojenými s omeškaním dlžníka s plnením peňažného záväzku. Podľa článku IV. bodu 6 zmluvy, za dobu omeškania je žalovaný povinný zaplatiť aj úrok z omeškania maximálne 8 % ročne. Úrok z omeškania predstavuje paušalizovanú náhradu škody vzniknutej veriteľovi v súvislosti s omeškaním dlžníka. Ak by veriteľ mal nárok na zaplatenie úroku z úveru aj po dni pôvodne dohodnutej splatnosti úveru, veriteľovi by žiadna škoda spojená s omeškaním dlžníka vzniknúť nemohla, pretože v prípade oneskoreného zaplatenia záväzku dlžník veriteľovi zaplatí istinu s úrokom až do dňa zaplatenia a v prípade, že dlžník veriteľovi nezaplatí istinu ani úrok vôbec (napr. z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky proti nemajetnému dlžníkovi), potom ani nárok na úrok z omeškania, ktorý by rovnako veriteľovi dlžník reálne nezaplatil, nemôže znamenať pre veriteľa náhradu jeho škody. Kumulatívne uplatňovanie nároku na úrok a nároku na úrok z omeškania aj po dobe pôvodne dohodnutej splatnosti úveru tak vo svojom súčte predstavuje neprimeranú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože takto dochádza k sankcionovaniu dlžníka za nesplnenie jeho záväzku v neprimeranej výške nezodpovedajúcej reálnemu nároku veriteľa na náhradu škody. Na tomto závere nemení nič ani to, že podľa článku IV. bodu 6 zmluvy si žalobca môže (ale nemusí) uplatňovať úrok z omeškania aj v sadzbe nižšej ako 8 % ročne, pretože rozhodnutie o výške sadzby úroku z omeškania je v dispozícii žalobcu a závisí výlučne na jeho rozhodnutí. Veriteľovi môže vznikať škoda omeškaním dlžníka aj v rozsahu prevyšujúcom dohodnutý úrok (počas trvania zmluvy za dobu do pôvodne dohodnutej splatnosti úveru) alebo úrok z omeškania (po dohodnutej dobe splatnosti úveru), pretože veriteľ (banka) spravidla nepožičiava vlastné peniaze, ale peniaze z vkladov alebo peniaze, ktoré si na úrok požičia inde. Zisk veriteľa potom predstavuje rozdiel medzi úrokom z úveru alebo vkladu, ktorý zaplatí svojmu veriteľovi a úrokom z úveru, ktorý veriteľovi zaplatí dlžník. Ak by teda došlo k omeškaniu dlžníka počas doby do pôvodne dohodnutej splatnosti úveru, veriteľ bude mať nárok na úrok z omeškania popri dohodnutom nároku na úrok z úveru. Podľa dispozitívneho ustanovenia § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania (obdobné ustanovenie § 369b Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom, je už podľa § 263 Obchodného zákonníka kogentné), preto pri zmluvách uzatvorených do 31.01.2013 platí, ak nie je dohodnuté niečo iné, že veriteľ môže uplatňovať nároky na náhradu škody len ak škoda presahuje úrok z omeškania. Zmluva ani VOP neobsahujú žiadne ustanovenie, podľa ktorého by žalobca mal mať nárok na náhradu škody vo výške presahujúcej úrok z omeškania (napr. vo výške úroku z úveru) aj za dobu po pôvodne dohodnutej splatnosti úveru - t.j. po 23.06.2018. Nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody v rozsahu prevyšujúcom úrok z omeškania 8 % ročne si žalobca môže uplatniť samostatne, predmetom tohto konania na základe skutkových tvrdení žalobcu takýto nárok nebol.

17.Žalobca si podanou žalobou uplatnil tiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania za dobu do 06.07.2016 v kapitalizovanej výške 54,77 Eur a vo výške 1 % ročne zo sumy 2.586,04 Eur od 07.07.2016 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal s plnením záväzku do omeškania, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 54,77 Eur a vo výške 1 % ročne zo sumy 2.586,04 Eur od 07.07.2016 do zaplatenia.

18.Žalobca bol v konaní úspešný takmer v celom rozsahu, neúspech žalobcu predstavuje iba pomerne nepatrná časť o zaplatenie úroku vo výške 27,5 % ročne zo sumy 2.586,04 Eur od 24.06.2018 do zaplatenia. O nároku žalobcu na náhradu trov konania teda súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m) prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením. Trovy konania žalobcu predstavujú iba zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 155,- Eur, výška náhrady trov konania v rozsahu 100 % potom predstavuje 155,- Eur.

20.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 tak, že žalovanému uložil povinnosť splniť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).