Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/217/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.09.2016 takto

rozhodol:

rozhodol:

Podľa § 285 písm. b) Tr. por.

súd obžalovaného:

I. Q.Č., M.. XX.XX.XXXX F. M., A. Q. L.. D.. Š. Č.. XX, R. B., U. Q. Q., B. Č.. X/A,

oslobodzuje,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 3Pv 1060/13 zo dňa 28.08.2015, pre prečin podvodu podľa § 221/1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

obv. I. Q. ako predseda predstavenstva spol. BeKo SK a.s. so sídlom Bratislava, ul. Stará Vajnorská 11, IČO: 46670971 v presne nezistenom čase dňa 27.08.2013 v Bratislave na ul. Stará Vajnorská č. 11, bol prítomný pri vykonaní súpisu majetku spol. BeKo SK a.s. v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom T.. Ľ. U. pod sp. zn. EX 417/132, pričom zamestnanci exekútorského úradu vykonávajúcemu súpis majetku zatajil, že multifunkčné zariadenie zn. Canon iRC 3080 výrobné číslo DBN04374, nachádzajúce sa v priestoroch spol. BeKo AS a.s. na ul. Stará Vajnorská 11, nie je majetkom spoločnosti, ale majetkom spoločnosti KONTURA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Vietnamská 3, Bratislava, pričom uvedené multifunkčné zariadenie mala spol. BeKo SK a.s. v nájme na základe zmluvy o nájme č. PA-12-11 uzatvorenej dňa 05.09.2012 so spoločnosťou KONTURA SLOVAKIA s.r.o. ako prenajímateľom, ktorú obv. ako predseda predstavenstva nájomcu spol. BeKo SK a.s. podpísal teda mal vedomosť o tom, že multifunkčné zariadenie Canon iRC 3080 nie je vo vlastníctve spol. BeKo SK a.s. a nemôže byť súčasťou spísaného majetku určeného na exekúciu, pričom dňa 20.09.2013 došlo k predaju uvedeného zariadenia na opakovanej verejnej dražbe vykonanej exekútorom , čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti KONTURA SLOVAKIA s.r.o., škodu vo výške 727,17,-eur, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd pošk. spol. KONTURA SLOVAKIA, s.r.o, Vietnamská 3, Bratislava, IČO: 35 726 440, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného I. Q. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov a oboznámil sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania a doplnenými na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel ku skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu, nie je trestným činom.

Obžalovaný I. Q. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že bol predseda predstavenstva firmy Beko a hlavný manager, ktorý riadil ľudí. Mal na starosti zodpovedných ľudí, technikov, ktorí mali na starosti sklady, materiálne zabezpečenie, t.j. nákup techniky a prenájom techniky. On podpisoval zmluvy aj nájomné zmluvy a tieto aj kontroloval. Pána L.W. /zodpovedný pracovník exekútora, pozn. súdu/ hneď na začiatku upozornil, aby niektoré veci vrátane tejto kopírky ako aj servera, ktorý obsahoval účtovníctvo firmy a duševné vlastníctvo firmy, neoznačoval a že tieto veci nemôžu byť ani v rámci exekúcie odobraté. Pána L. upozorňoval pri výkone exekúcie na to, že kopírka nemôže byť súčasťou exekúcie, pretože nie je vlastníctvom firmy. Ich firma bola nájomcom, nájomnú zmluvu podpisoval on. Skutočnosť, že kopírka nemôže byť predmetom exekúcie, uviedol pánovi L. ďaleko predtým, ako bol vykonaný súpis majetku. Skutočnosť, že niektoré veci nemali byť predmetom exekúcie namietal, ale nie oficiálne, nakoľko si nemohol vtedy dovoliť právnika. Boli tam aj jeho súkromné veci, napríklad aj oblečenie, ktoré exekútor zobral. O priamej realizácii exekúcie teda odobratí veci sa dozvedel v ten deň, kedy boli odobraté a naložené v autách. V tom čase bol na úplne inej stavbe a iba prenajímateľ mu to prišiel oznámiť. Z toho dôvodu sa rýchlo vrátil do firmy. Firma bola už vyprázdnená a veci naložené v autách. Jediná vec, ktorá sa tam nachádzala, bol stôl, ktorý bol označený a server. Bol tam pán L., ktorému povedal, že ten server nemôžu zobrať, ale on to ignoroval. Veci naložili a povedali mu, že to majú už spísané a nedostal sa ani k svojim osobným veciam. Súpisy majetku v súvislosti s výkonom tejto exekúcie mali na starosti pán A., U. P. J. U. L.Č.. On určite vedome nepoškodil firmu Kontura a vzhľadom k tomuto celému nemožno hovoriť ani o jeho obohatení, pretože sa všetko dostalo k exekútorovi. Súpis majetku, ktorý bol spísaný na firme troma osobami A., P. J. L. nevidel ani nevie, kto ho podpísal. Nevedel, že sa v tom súpise majetku nachádza aj tá tlačiareň. Pán A. mal na starosti sklady, pán L. zmluvy a pán SC. bol v dozornej rade. Na zápisnici o vykonaní súpisu hnuteľných vecí EX 417/2013 zo dňa 27.08.2013 za povinného je uvedený podpis, ktorý nie je jeho podpisom. Ku nemu sa nikdy nedostalo oznámenie o realizácii predaja firmy Beko. U vyšetrovateľa sa dozvedel, že jeho poštu prebrala nejaká osoba a nevie identifikovať, kto. Nemohol tak reagovať na odobratie tovaru a nemohol podať ani námietku voči exekúcii. Ten podpis za povinného, ktorý je na zápisnici o vykonaní súpisu majetku mohol patriť jednej z tých troch osôb, ktoré ten súpis vykonávali. Predmetná kopírka sa nachádzala v budove na Starej Vajnorskej pri vchode do jeho kancelárie. Pamätá si, že veci, ktoré mali byť predmetom exekučného konania, boli označené nejakými nálepkami. Počas celej doby si nevšimol, že na tejto kopírke je predmetná nálepka, pričom poukazuje na to, že viacero vecí nebolo pri exekúcii urobené tak, ako mali byť a aj tá nálepka je síce odfotená, ale či tam bola aj v tom čase alebo bola odfotená pre archiváciu exekútora, to uviesť nevie. On sám požiadal pána L.Á., aby tie nálepky umiestňoval na menej viditeľných miestach, ale to nehovorí o kopírke, ale o ostatnom majetku, z dôvodu, aby keď k nim prišiel klient do firmy, nevidel hneď nálepku „exekúcia“. Volal aj s exekútorom Pekárom, avšak tento mu povedal, že je to všetko v poriadku. Pán P., A., M. J. L.Š. mali v rámci tohto exekučného konania rozdelené funkcie, napr. pán A. bol skladník a teda mal tieto veci zavedené v evidencii. Nevie uviesť, kto bol prítomný pri súpise majetku dňa 27.8.2013. Zápisnica zo dňa 27.8.2013 o výkone súpisu majetku mu zaslaná nebola. Videl ju iba u vyšetrovateľa s tým že ju niekto prebral za neho. Nájomná zmluva ku kopírke bola priložená ku skladovému hospodárstvu, takže podľa jeho názoru museli všetci vedieť, že nie je vo vlastníctve firmy Beko. Na Úderníckej ulici pri odoberaní majetku nebol. Pán svedok A.Á. uviedol, že o všetkých exekúciách sa on /obžalovaný/ dozvedel až keď sa už diali a aj na Starej Vajnorskej ho upozornil až vlastník pozemku, ktorý prišiel pre neho. Dražobné vyhlásenie, že kopírka je jeho nikdy nepodpísal a ani neprebral. Vedomosť o dražbách nikdy nemal.

Svedok - poškodený Ľ. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje pre firmu Canon. Má vedomosť o tom, že predmetom obžaloby je prenájom multifunkčného zariadenia, za ktoré im firma BEKO nezaplatila finančné prostriedky za prenájom. Nájom bol dohodnutý na dobu 36-48 mesiacov. Po nezaplatení týchto faktúr za nájomné a prevádzku zariadenia, dala ich spoločnosť výpoveď z nájmu. Pošta sa im vracala naspäť a preto pristúpili k odobratiu zariadenia. Následne navštívili ich priestory na Starej Vajnorskej, ktoré boli už prázdne. Majiteľ toho priestoru im povedal, že tam došlo k neplateniu nájomného a preto tam firma už nefunguje. Jedná sa o zariadenie tlačiareň Canon IRC 30-80. Ich

spoločnosť prenajímala spol. BEKO iba toto jedno multifunkčné zariadenie. Zariadenie Canon IRC 30-80 sa líši od zariadenie Canon IRC 25-20 veľkosťou a to asi o 20-30%, pričom IRC 30-80 je farebné a IRC 25-20 je čiernobiele. Z výrobného čísla, ktoré je na zariadení Canon IRC 30-80 sa dá zistiť, kedy bol tento výrobok vyrobený. Firme BEKO dávali cenovú ponuku, kde si oni vybrali toto zariadenie, kde bola stanovená cena tohto zariadenia a na základe objednávky sa vypracovala cena na prenájom tohto zariadenia. Cena tohto stroja bola cca. 3.582,- Eur bez DPH a jednalo sa o prenájom na 36 mesiacov. Tá zmluva o nájme sa skladá z dvoch zmlúv. Jedná sa týkala nájmu a podmienky, že v prípade vyplatenia nájmu 36 mesiacov si môžu toto zariadenie potom odkúpiť za 1 euro a súčasťou tejto zmluvy bola aj all- in zmluva, na základe ktorej bol zabezpečovaný servis predmetného zariadenia. V cene 3.582,- Eur je zariadenie a 4 ks tonery a z toho sa odvíjala mesačná splátka. Vie, že boli zaplatené určite 2 splátky ako predpoklad užívania zariadenia a potom možno 1 alebo 2 splátky, toto však nevie presne uviesť. Z predmetnej kopírky sa dá zistiť koľko bola používaná, ako bola používaná, za aké časové obdobie a koľko kópií bolo vytlačených. Nevie odpovedať na to, aká by bola odkupná hodnota za určité obdobie používania. O tom, že došlo k exekúcii sa dozvedel od majiteľa priestorov, ktoré boli už prázdne. On osobne pána obžalovaného nekontaktoval, vidí ho na hlavnom pojednávaní prvý krát.

Svedok L. L. na hlavnom pojednávaní k priebehu exekúcie uviedol, že pánovi Q.B. doručoval upovedomenie o začatí exekúcie a od toho dňa boli s obžalovaným v kontakte. Potom vykonávali procesné úkony exekučného konania. Predmetná kopírka sa nachádzala hneď vedľa kancelárie. Súpis majetku bol vykonávaný na základe predloženého zoznamu, ktorý predložil povinný, avšak nepamätá si, či mu ho predložil obžalovaný, alebo jeho zamestnanec. Súpis majetku bol vykonávaný na základe predloženého súpisu ako aj nájdeného majetku. V každom súpise je uvedené, že pokiaľ veci nie sú vo vlastníctve povinného, má na to upozorniť exekútora, alebo si podať vylučovaciu žalobu. Hnuteľné veci boli poňaté do súpisu a boli odňaté na mieste. Časový súpis si nepamätá, pretože sa tam vykonávalo viacero súpisov. Súpis trval dlhšie, mali veľa drobného majetku, vykonával sa aj v skladoch. Potom pristúpili k oceňovaniu hnuteľných vecí a tieto sa nachádzali na adrese sídla spoločnosti. Niektoré veci sťahovali aj do skladu, ale nevie uviesť ktoré a následne boli predané v dražbe. Tých stretnutí s obžalovaným bolo viac. Pri exekúcii postupujú striktne so zákonom, nie tak ako viacero exekútorov, preto neurobia hneď blokáciu celého majetku ale predtým vykonajú súpis celého majetku. Nepamätá si presne, koľko bola výška pohľadávky. Na týchto stretnutiach sa rozprávali, ktoré veci by mali byť predmetom exekúcie a ktoré nie. Niektoré veci už nefigurovali vo firme, boli už odpísané, ale pritom vo firme ešte stále boli. Keby tam figurovali všetky veci, ten zoznam by bol nekonečný. V zápisnici o súpise vecí je uvedené poučenie, z ktorého vyplýva, že povinný má uviesť majetok, ktorý je v jeho vlastníctve a ktorý nie je v jeho vlastníctve. Pokiaľ by mu obžalovaný uviedol, že kopírka nie je v jeho vlastníctve, tak by to musel dať do zápisnice, ale v zápisnici to nie je. Zákon nepredpisuje ako sa má označiť majetok, ale oni na každú vec dávajú nálepku. Niekedy sa to deje aj tak, že keď ľudia nechcú aby nesvietilo na veciach označenie exekútora, dáva sa to odzadu majetku. V tomto prípade dávali nálepku na kancelársky nábytok trošku zboku, z dôvodu že sa s obžalovaným dohodli, aby sa o tom zamestnanci nedozvedeli, nakoľko by vznikla panika. Na tieto hnuteľné veci umiestňoval nálepky iba on, obžalovaný nebol pri každom jednom označení nálepkou. Na uvedenej kopírke podľa toho, ako to vyzerá na fotodokumentácii, bola táto nálepka na viditeľnom mieste. Nálepka sa nachádza na hnuteľnej veci od súpisu až po dražbu, kedy si potom dá vydražiteľ tú nálepku dole. Nepamätá si, či bola na kopírke nalepená nálepka, že kopírka je vo vlastníctve spol. Kontura Slovakia. Nespomína si presne, ale časť vecí odnášali v jednom termíne a potom následne si bral vydražiteľ veci. Obžalovaný nebol stále prítomný, pretože stále odbiehal. Pán A. tam bol najviac. On ho aj sprevádzal po skladoch. Pamätá si, že ich obžalovaný upozorňoval na to, že nejaké stavebné bunky nie sú v jeho vlastníctve, buď boli v leasingu, alebo v inom vlastníctve. Takých veľkých kopírok ako tá predmetná tam bolo viacej, myslí, že dve alebo tri. V prvej časti budovy sedela administratíva a v druhej sedeli projektanti. Niektoré kopírky sa nachádzali v ľavom a niektoré v pravom krídle budovy. Predmetnú kopírku mu obžalovaný priamo neoznačil za majetok spol. BEKO, ale nevylúčil ju z majetku. Kto bol prítomný pri súpise celého tohto majetku nevie uviesť, väčšinou boli prítomní pán A.B., P. J. U. Q., myslí, že tam figuroval nejaký pán Q.. Zápisnicu o vykonaní súpisu nehnuteľných vecí zo dňa 27.08.2013 vyhotovoval on a podpisoval ju niekto zo zamestnancov, resp. niekto, kto bol poverený. Napadnutie úkonu, že poňali do súpisu aj majetok, ktorý nie je vo vlastníctve povinného, prebieha vo viacerých štádiách. Povinný to vie napadnúť až do dňa dražby. Pri odnášaní majetku bol prítomný aj pán obžalovaný. Pokiaľ by bolo sedenie o tom, že kopírka nepatrí do majetku povinného, bolo by to uvedené v zápisnici. Má vedomosť o tom, že pán Q. telefonoval s exekútorom T.. U. ohľadom servera, ale predmetom tejto debaty nebolo vlastníctvo servera, ale jeho

obsah. Nespomína si, či bol obžalovaný pri odobratí vecí na Žabom majeri, na Úderníckej obžalovaný pri odoberaní bol.

Svedok L. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v spol. Beko robil skladníka. Dostal príkaz, že bude so zamestnancami exekútora vykonávať súpis majetku pre exekútora. Prvé spísanie majetku bolo niekedy začiatkom roka a druhé bolo v roku 2013 niekedy v mesiaci apríl, resp. marec. Celé sa to odohralo niekedy v mesiacoch september, október. Pri súpise majetku bol on, I.. P., L. a zástupca exekútora. Dňa 27.8.2013 boli pri súpise majetku v rovnakom zložení, pričom pán obžalovaný s nimi majetok nespisoval. Jeho priamy nadriadený bol pán L., ktorý mal zodpovednosť za všetok materiál firmy Beko. V budove na Starej Vajnorskej spisovali stoly, stoličky, kancelárske veci. Nemal vedomosť o tom, že predmetná kopírka je prenajatá. Vie, že kopírok bolo na chodbe viac. So zástupcom exekútora komunikoval pán L. J. U. L.. Pred tým súpisom majetku počul od pána P., že ten server, ani kopírka, by sa nemal zapisovať do exekúcie, pretože to nebol ich majetok. Potom v spoločnosti vymenili aj zámky a od správcu budovy sa dozvedeli, že veci zobral exekútor. Obžalovaný nebol v tom čase keď sa brali veci, v budove, lebo bol na stavbe. Jemu I.. D. volal, nakoľko sa nevedel dovolať obžalovanému a uviedol mu, že zo Starej Vajnorskej berú nábytok. I.. D. hovoril, že to zobrali protizákonne, že mal tam byť Q.B. a mal odsúhlasiť veci, ktoré berú. Vie, že Q., P. J. J. L. povedali MI., že tá kopírka nie je z firmy Beko, že je zapožičaná, pretože L. túto kopírku doviezol. Súpis majetku zo dňa 27.8.2013 podpísal on, L. J. P.. Podpis na súpise za povinného je buď pána L., J. P..

Svedok I.. T. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol zamestnanec firmy Beko v pozícii stavbyvedúci. Pamätá si, že to bolo v auguste, kedy prišli nejakí páni zo Šale a požadovali, aby s nimi išiel do skladu. Skladník pán A. I.m otvoril sklad a oni si postupne spísali všetko, čo bolo v sklade. Nepamätá si presne, ale myslí si , že im to dali podpísať. Bol tam on a pán A., pán Q. tam nebol. Vie, že v priestoroch firmy Starej Vajnorskej exekútor na všetky veci v budove nalepil nálepku exekútora, takže určite aj na tú kopírku o ktorú ide. Následne sa z klebiet dozvedel, že exekútor zobral odtiaľ všetky veci a zámky vymenili. Asi o 2 dni ich vyzvali, že si môžu zobrať osobné veci a to už tam boli prítomní dvaja zamestnanci exekútora. Podpis za povinného na zápisnici o súpise hnuteľných vecí nie je jeho. Vie, že v tom čase nebol pán Q. prítomný, bol dosť chorý, chodil po lekároch. Pamätá si, že čokoľvek namietali exekútorom, ich to vôbec nezaujímalo. Mal oprávnenie preberať poštu, keďže pán Q. chodieval veľa preč služobne. Nepamätá si, či v tej dobe niečo prevzal. Vie, že pán Q. bol rozhorčený, keď začala exekúcia a že mal nejaké námietky, ale aké to boli to už nevie.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

- poverenie súdneho exekútora T.. Ľ. U. na vykonanie exekúcie povinného spol. BeKo SK, a.s. na vymoženie pohľadávky vo výške 133.407,20.- Eur s príslušenstvom zo dňa 22.02.2013, na základe ktorého došlo ku začatiu exekučného konania voči povinnému subjektu, ktorého predsedom predstavenstva bol v rozhodnom čase obžalovaný I. Q.,

- zápisnica o vykonaní súpisu nehnuteľných vecí zo dňa 06.03.2013 a 09.03.2013, podpísaná obžalovaným za povinného a svedkom L. za súdneho exekútora, v ktorej sa obžalovaný zaviazal dňa 12.03.2013 predložiť zoznam majetku,

- zoznam hnuteľných vecí - zásob v celkovom počte 13 strán, ktorý dňa 12.03.2013 predložil obžalovaný zamestnankyni súdneho exekútora, v ktorom označil zoznam mechanizmov a materiálu v prevádzkach spol. BeKo SK, a.s. a ktorý obžalovaný aj signoval,

- znalecký posudok znalca I.. F. F. ku hodnote 40-tich položiek, ktoré boli predmetom dražby v celkovej výške 4.387,17.- Eur, vrátane predmetnej kopírky, ktorú znalec ohodnotil na sumu 727,17.- Eur,

- Zápisnica o vykonaní súpisu nehnuteľných vecí zo dňa 27.08.2013, ktorej predmetom je celkovo 52 položiek vecí podliehajúcich exekúcii, medzi ktorými okrem iného figurujú celkovo tri kopírovacie stroje Canon, vrátane kopírovacieho zariadenia Canon iRC 3080, ktoré je predmetom obžaloby. Zo zápisnice vyplýva, že pri súpise týchto vecí bol prítomný zástupca exekútora svedok L., ktorý zápisnicu podpísal a za povinného neidentifikovaná osoba odlišná od obžalovaného, ktorá zápisnicu tiež signovala. Zápisnica korešponduje s tvrdením obžalovaného, že pri súpise tohto majetku nebol a zápisnicu nepodpísal, ako aj s výpoveďami svedkov A. J. P., ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný s nimi dňa 27.08.2013 súpis majetku nevykonával,

- Zápisnica o dražbe hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného spol. BeKo SK, a.s. zo dňa 20.09.2013, z ktorej príloh vyplýva, že predmetom dražby bolo celkovo 286 položiek v hodnote cca. 9.469.- Eur,

- zápisnica o úkone odobratia spísaných hnuteľných vecí zo dňa 28.08.2013 podpísaná účastníkmi L. A. a za povinného členom predstavenstva D. U. deklarujúca, že hnuteľné veci boli odobraté podľa zoznamu

mechanizmov a materiálov v počte 13 strán, ktorý predložil povinný dňa 12.03.2013, pričom obžalovaný Q. telefonicky prehlásil, že sa nemôže dostaviť k podpisu zápisnice.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, vyhodnocujúc produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nie je trestným činom z dôvodu absencie obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, a to jednak pojmového znaku „uvedenia do omylu“ a jednak zavinenia vo forme úmyslu.

Skutočnosti, ktoré na svoju obranu uviedol obžalovaný v súvislosti s okolnosťami priebehu exekúcie spoločnosti BeKo SK, a.s., najmä jeho tvrdenie, že zástupcu exekútora upozorňoval, že nie všetky veci nachádzajúce sa v spoločnosti sú v jej vlastníctve a preto nemôžu byť predmetom exekúcie, neboli žiadnym z produkovaných dôkazov vyvrátené. Naopak, vo svojich výpovediach ich potvrdili svedok A. J. P. P.. Súd v rámci hodnotenia výpovedí týchto svedkov pritom nezistil nič, čo by dôveryhodnosť ich výpovedí spochybňovalo, ich tvrdenia o zásadných okolnostiach priebehu exekúcie korešpondujú aj so zabezpečenými listinnými dôkazmi /najmä zápisnicou o vykonaní súpisu hnuteľných vecí zo dňa 27.08.2013/. Samotná skutočnosť, že v rozhodnom čase boli títo svedkovia podriadenými obžalovaného, nie je bez ďalšieho spôsobilá založiť pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí a ich účelovosti v snahe potvrdiť okolnosti priebehu exekúcie deklarované obžalovaným a tým ho fakticky vyviniť. Vo vzťahu k výpovedi zodpovedného pracovníka exekútora svedka L., ktorá je v podstate jediným dôkazom, o ktorý obžaloba oprela svoj záver o vine obžalovaného súd uvádza, že rovnako ani z osoby tohto svedka ani z okolností prípadu súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by výpovednú hodnotu jeho výpovede znižovali. Za týchto okolností /teda pri existencii zásadných pochybností o tom, či obžalovaný informoval, neinformoval, resp. v akom rozsahu a s akým zámerom, zamestnanca exekútora o jednotlivých veciach, vrátane kopírky, ktoré nemôžu byť predmetom exekúcie/, musel preto súd dôsledne vyhodnocovať obsahovú stránku týchto výpovedí v celom kontexte skutkového deja a keďže zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel zásadne iba o fakty, ktoré sú jednoznačné a nepochybné, a nie len v rovine pravdepodobnosti, špekulácií a hypotéz, musel súd obligatórne v zmysle zásady „in dubio pro reo“ vychádzať pri svojom rozhodnutí zo skutkových okolností pre obvineného najpriaznivejších. Súd takto ustálil /vo vzťahu k otázke viny obžalovaného zásadné/ nasledovné skutkové okolnosti:

- obžalovaný sa nezúčastnil všetkých stretnutí, na ktorých došlo ku súpisu majetku, ktorý mal byť predmetom exekúcie a nepochybne sa nezúčastnil súpisu majetku dňa 27.08.2013, na ktorom došlo aj k označeniu predmetného kopírovacieho zariadenia ako súčasti vecí podliehajúcich exekúcii,

- zápisnicu o vykonaní súpisu hnuteľných vecí zo dňa 27.08.2013 obžalovaný nepodpísal,

- obžalovaný namietal zamestnancovi exekútora svedkovi L., že nie všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v priestoroch spoločnosti-povinného, môžu byť predmetom exekúcie,

- obžalovaný v rámci výkonu exekúcie nepochybne namietal možnosť exekvovania stavebných buniek / túto skutočnosť potvrdil aj zamestnanec exekútora svedok L.C./ a na podklade vykonaného dokazovania nemožno vylúčiť, že rovnako namietal aj nemožnosť exekvovania predmetného kopírovacieho zariadenia /čo potvrdili svedkovia A. aj P. /..

I. vyhodnotenie naplnenia obligatórnych pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu a vyhodnotenie subjektívnej stránky konania obvineného z hľadiska existencie úmyselného zavinenia ako formálnej podmienky jeho trestnosti:

Súd konštatuje, že v predmetnej veci nebol produkovaný žiaden jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že obžalovaný motivovaný úmyslom obohatiť sa /znížiť výšku pohľadávky svojej spoločnosti v celkovej výške cca. 133.000.- Eur prostredníctvom dražby veci v hodnote cca. 700.- Eur, ktorá nebola vo vlastníctve povinného exekútorom realizujúcim exekúciu na majetok spoločnosti obžalovaného/ uviedol zástupcu exekútora do omylu v otázke vlastníctva ku predmetnému kopírovaciemu zariadeniu, a zástupca exekútora v takomto omyle realizoval majetkovú dispozíciu spočívajúcu v zaradení kopírovacieho stroja do súpisu vecí podliehajúcich exekúcii a následne jej predaji na dražbe, v príčinnej súvislosti s čím došlo ku škode na majetku vlastníka kopírovacieho zariadenia. Práve naopak, výpovede svedka A. a svedka P. jednoznačne potvrdzujú snahu obžalovaného o upozornenie zástupcu exekútora na nemožnosť exekvovania niektorých vecí vrátane predmetnej kopírky a teda nemožno tu hovoriť ani o ľahostajnom vzťahu obžalovaného / napríklad úplnou ignoráciou exekučného konania a výziev exekútora/ k možnosti vzniku trestnoprávneho

následku, teda škody, čo by potenciálne mohlo zakladať záver o existencii zavinenia aspoň vo forme nepriameho úmyslu. Svedok L. P.íce poprel, že by mu obžalovaný namietal nemožnosť exekvovania kopírky z dôvodu, že nie je vo vlastníctve povinného /čo je v rozpore s tvrdeniami svedka A. J. P. P./ avšak súčasne potvrdil, že mu obžalovaný v súvislosti s predmetnou kopírkou netvrdil, že je vo vlastníctve spoločnosti BeKo SK, a.s. Zároveň však svedok potvrdil, že ho obžalovaný upozorňoval na to, že niektoré veci /napr. stavebné bunky/ nie sú vo vlastníctve spoločnosti. Tvrdenie svedka L. o tom, že pokiaľ by bolo namietané, že kopírka nepatrí do majetku povinného, bolo by to uvedené v zápisnici, je obsahovo prázdne a formalistické s poukazom práve na skutočnosť, že žiaden z listinných dôkazov produkovaných na hlavnom pojednávaní /žiadna zápisnica z priebehu exekúcie/ rovnako neobsahuje námietku o tom, že by obžalovaný namietal nemožnosť zaradenia do zoznamu vecí podliehajúcich exekúcii aj stavebné bunky /ktorých namietanie obžalovaným pritom svedok L. U.otvrdil/. Celá obžaloba je postavená úplne izolovane iba na výpovedi zástupcu exekútora svedka L. a na vykonaným dokazovaním spochybnenej hypotéze, že obžalovaný tohto zástupcu exekútora neupozornil /resp. ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, zatajil/, že kopírovací stroj nie je vo vlastníctve povinného. Všetky ostatné dôkazy túto hypotézu jednoznačne vyvracajú a podľa názoru súdu je vyvrátená aj z logického kontextu priebehu celej exekúcie, kde pohľadávka, pre ktorú k exekúcii došlo predstavuje sumu cca. 133.000.- Eur, predmetom dražby bolo celkovo 286 položiek v hodnote cca. 9.469.- Eur a predmetom podvodného jednania obžalovaného má byť práve kopírovací stroj v hodnote cca. 700.- Eur. Absenciu pojmového znaku „uvedenia do omylu“ ako aj neexistenciu subjektívnej stránky v konaní obžalovaného, teda zavinenia vo forme úmyslu, opiera súd o nasledovné úvahy:

- obrana obžalovaného, že si počas celej doby si nevšimol, že na predmetnej kopírke je nálepka exekútora, nebola žiadnym z vykonaných dôkazov jednoznačne vyvrátená a to najmä s poukazom na skutočnosť, ktorú potvrdil aj zástupca exekútora svedok L., že obžalovaný ho požiadal, aby nálepky umiestňoval na menej viditeľných miestach z dôvodu nenarušenia vzťahov s klientmi spoločnosti. V tejto súvislosti nie je tiež bez významu ani tvrdenie svedka L.C., že obžalovaný nebol pri každom jednom označení hnuteľnej veci nálepkou. Táto okolnosť, teda či obžalovaný videl alebo nevidel, že predmetná kopírka je označená nálepkou exekútora by však z hľadiska zavinenia obžalovaného mala význam iba za predpokladu, že by bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný u zástupcu exekútora nenamietal nemožnosť zaradenia predmetnej kopírky do súpisu vecí podliehajúcich exekúcii. Táto významná skutková okolnosť však jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázaná nebola. Uvedený záver potvrdzuje aj svedok Slaninka, ktorý uviedol, že čokoľvek namietali, exekútora to vôbec nezaujímalo,

- zástupca exekútora svedok L. potvrdil, že ho obžalovaný upozorňoval na to, že nejaké stavebné bunky nie sú vo vlastníctve povinného. Uvedené tvrdenie svedka je pre súd z hľadiska hodnotenia existencie subjektívnej stránky konania obžalovaného významné z dôvodu, že podľa názoru súdu je si pri dôslednej aplikácii kritického myslenia len veľmi ťažké predstaviť racionálny alebo aj akýkoľvek iný dôvod, pre ktorý by obžalovaný u exekútora na jednej strane namietal nemožnosť zaradenia do súpisu vecí podliehajúcich exekúcii stavebné bunky /ktoré majú bez akýchkoľvek pochybností vyššiu hodnotu ako používané kopírovacie zariadenie/ a na strane druhej by zatajil, že predmetná kopírka nie je vo vlastníctve povinného. Pri akceptácii takéhoto myšlienkového pochodu obžalovaného by súd musel pripustiť prakticky akúkoľvek špekuláciu,

- žiadnym z produkovaných dôkazov nebolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že nájomná zmluva ku kopírke bola priložená ku skladovému hospodárstvu spoločnosti, takže všetci museli vedieť, že nie je vlastníctvom firmy BeKo SK, a.s. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že pri konštatovaní záveru o existencii omylu na strane osoby, ktorá realizuje určitú majetkovú dispozície /v tomto prípade exekútor pri súpise majetku podliehajúceho exekúcii/, nemožno odhliadnuť aj od jeho spôsobilosti byť oklamaný, nakoľko nemožno bez ďalšieho opomenúť možnosť zástupcu exekútora, aby jednoducho eliminoval svoj potenciálny omyl /zásada opatrnosti/. V danom prípade mohol podľa názoru súdu zástupca exekútora vylúčiť akékoľvek pochybnosti alebo nejasnosti súvisiace s obžalovaným resp. inými zamestnancami obžalovaného namietanými hnuteľnými vecami, ktoré nemôžu byť predmetom exekúcie jednoducho tým, že by na podklade námietok obžalovaného pred súpisom majetku podliehajúcemu exekúcii nahliadol do relevantných účtovných dokladov povinného /napr. evidencie hnuteľného majetku využívaného povinným/, keďže práve otázka vlastníctva k hnuteľným veciam podliehajúcim exekúcii, bola pre realizáciu jeho majetkovej dispozície zásadná /primerane rozhodnutie NS ČR 35/2007-T992/,

- žiadnym z produkovaných dôkazov nebola ani len spochybnená pre rozhodnutie súdu jedna zo zásadných skutkových okolností, že zápisnicu o vykonaní súpisu hnuteľných vecí EX 417/2013 zo dňa 27.08.2013, kedy bola do súpisu vecí podliehajúcich exekúcii zaradená aj predmetná kopírka, za

povinného nesignoval obžalovaný, a v tejto súvislosti nebolo vyvrátené ani tvrdenie obžalovaného, že pri súpise tohto majetku /uvedeného v zápisnici zo dňa 27.08.2013/ prítomný nebol.

II. Rovina „Ultima ratio“:

Nad rámec hore uvedených záverov súd konštatuje, že za tých okolností, ako je tomu v danom konkrétnom prípade, by mali účastníci týchto vzťahov tieto riešiť výhradne inštitútmi obchodného práva. Ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva a až tam, kde je takáto ochrana neúčinná a kde porušenie občianskoprávnych, resp. obchodných vzťahov svojou intenzitou dosahuje Trestným zákonom predpokladanú závažnosť, je na mieste uvažovať o trestnoprávnej zodpovednosti, čo však nie je tento prípad. Súd považuje trestné právo za krajný prostriedok, ktorý by mal byť ku ochrane ohrozených alebo narušených spoločenských vzťahov a hodnôt pri rešpektovaní zásady subsidiarity trestnej represie uplatňovaný tam, kde dochádza k závažným porušeniam práva, resp. závažným škodovým následkom a kde prostriedky iných právnych odvetví nie sú dostatočné, sú neúčinné, nevhodné, resp. neefektívne a to samozrejme za súčasného naplnenia tak formálnych ako aj materiálnych predpokladov trestnosti v konkrétnej veci. Prostriedky trestnej represie by preto v prípadoch, akým je tento, nemali mať miesto. V danej veci má totiž súd za to, že sa jedná o čisto obchodno-právny spor, ktorý nemá trestnoprávnu rovinu. Úvahu o trestnom práve ako o prostriedku „ultima ratio“ súd však v danom prípade vzhľadom na nenaplnenie obligatórnych znakov žalovaného trestného činu obžalovaným uvádza samozrejme iba nad rámec vyššie uvedených záverov súdu, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, pretože má za to, že v prípade, že by konaním obžalovaného k naplneniu znakov trestného činu podvodu aj došlo, bolo by na mieste princíp „ultima ratio“ aplikovať práve vzhľadom na spoločensky menej škodlivý charakter predmetnej veci bez potreby využitia prostriedkov trestného práva.

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam teda súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému obžalobou kladený za vinu sa stal, skutkového deja sa zúčastnil aj obžalovaný, avšak pre absenciu obligatórneho pojmového znaku „uvedenia do omylu“ trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a pre neexistenciu zavinenia obžalovaného vo forme úmyslu tento skutok nie je trestným činom a preto obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm b) Tr. por. v celom rozsahu oslobodil.

Súd v rámci adhézneho konania o nároku na náhradu spôsobenej škody, ktorú si poškodená spoločnosť riadne a včas uplatnila v trestnom konaní, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil, rozhodol obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. tak, že poškodenú spol. KONTURA SLOVAKIA s.r.o. nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e: proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.

V Bratislave, dňa 21.09.2016

JUDr. David L i n d t n e r samosudca