Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-54-2016.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Subarea
11CoP/54/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov; matky: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, B., právne zastúpená JUDr. Denisou Mrázovskou, advokátkou, so sídlom H. X.. č. X, B. a otca: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXX/X, D., právne zastúpený AK Hagara - Hagarová, s. r. o., so sídlom D. Dlabača č. 35, Žilina, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 15P/68/2016-58 zo dňa 29. júna 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie v nasledovnom znení: Otec je oprávnený stretávať sa s mal. R., nar. XX.XX.XXXX, a to každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod a každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Matka je oprávnená byť prítomná pri stretnutí otca s maloletým po celú dobu trvania stretnutia, a to v období od vykonateľnosti tohto rozhodnutia do 30.09.2016. S účinnosťou od 01.10.2016 sa styk uskutoční bez prítomnosti matky. Otec si mal. dieťa prevezme v mieste bydliska mal. dieťaťa a následne mal. dieťa po skončení styku v mieste jeho bydliska odovzdá späť matke. Matka je povinná mal. dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a v stanovených termínoch ich riadne otcovi odovzdať. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamieta.
2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 76 ods. 1, § 102 ods. 1 O. s. p. Úprava rodičovských práv a povinnosti je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je len dočasne upraviť pomery účastníkov do rozhodnutia súdu vo veci samej. Pred jeho nariadením preto nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Na základe osvedčených skutočností dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu z toho dôvodu, že rodičia, ktorí spolu nežijú, sa o nich nedokážu dohodnúť, a preto dočasná úprava pomerov je jednoznačne v záujme mal. dieťaťa. Vzťahy medzi rodičmi sú napäté, pričom z ich podaní je zrejmé, že každý z rodičov má iné predstavy o rozsahu stretávania sa otca s maloletým, a preto je potrebné dočasne upraviť styk otca s mal. dieťaťom. Súd upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia z dôvodu, že je veľmi dôležité pre dieťa, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Súd rozdelil styk otca s maloletým na dve časti, pričom prvá časť styku, ktorá sa bude uskutočňovať za prítomnosti matky, predstavuje isté adaptačné obdobie, kedy si maloletý má opäť zvyknúť na prítomnosť otca vo svojom živote (nakoľko od novembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti a od februára 2016 sa styk otca s maloletým nerealizoval).
Nariadiť priamo styk otca s maloletým bez prítomnosti matky by nebolo v záujme maloletého, ktorý je útleho veku a niekoľko mesiacov nebol s otcom osamote. Je potrebné postupné obnovovanie citových väzieb, aby maloletý nadobudol k otcovi dôveru, a tak sa mohol styk následne realizovať bez prítomnosti matky. Matke súd uložil povinnosť pripraviť mal. dieťa na styk s otcom. Pripraviť dieťa na styk s otcom neznamená len, že dieťa má byť vždy náležite oblečené, má mať so sebou potrebné veci, ale zároveň, že matka, ktorá zodpovedá za výchovu dieťaťa, je povinná v záujme dieťaťa vplývať naň pozitívne a viesť ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Matka zodpovedná za výchovu dieťaťa, musí vedieť, čo znamená prítomnosť oboch rodičov pre zdravý vývoj dieťaťa. Priebeh stretnutia otca s mal. dieťaťom je v plnej réžii otca, ktorý je oprávnený rozhodnúť, ako a kde bude s maloletým tráviť čas, aký program im v rámci stretnutia pripraví a pod. Matka svojou prítomnosťou nebude zasahovať do priebehu stretnutia otca s mal. dieťaťom. Pokiaľ ide o rozsah styku, tu vychádzal súd z tvrdenia matky, že maloletý R. nikdy nebol na noc bez nej. Vystaviť dieťa odlúčeniu od matky na celú noc by mohlo na dieťa pôsobiť nepriaznivo. Zároveň matka s dieťaťom žije v krízovom centre, kde má povolené vychádzky v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., preto súd prispôsobil styk otca s maloletým týmto časom, aby sa matka nedostala do problémov a nebolo ohrozené jej dočasné bývanie s maloletým. Určiť však styk otca s maloletým len v rozsahu 2 hodín raz za týždeň súd nepovažoval za dostatočné, pretože ak si má dieťa vybudovať citové väzby k otcovi, je potrebný častejší kontakt. Preto súd rozložil čas strávený s otcom do kratších periód v priebehu týždňa. Vzhľadom na situáciu v rodine na začiatok postačí stretnutie v trvaní niekoľkých hodín, aby maloletý na jednej strane mal nejaký kontakt s otcom, ale na druhej strane, aby bol zabezpečený jeho denný režim, nakoľko ide o dieťa útleho veku. Vo zvyšnej časti preto súd návrh otca zamietol. Súd poukazuje na to, že predbežným opatrením rieši dočasnú úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na základe osvedčených skutočností a rozsiahlejšia úprava styku bude upravená vo veci samej po vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých skutočností.
3. Voči citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie, a to proti jeho druhému výroku, ktorým súd rozhodol, že matka maloletého je oprávnená byť prítomná pri stretnutí otca s maloletým po celú dobu trvania stretnutia, a to v období od vykonateľnosti tohto rozhodnutia do 30.09.2016 s tým, že s účinnosťou od 01.10.2016 sa styk uskutoční bez prítomnosti matky, podala odvolanie matka podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. Maloletý R. H. je silno citovo naviazaný na prítomnosť matky, keďže od svojho narodenia je nepretržite s matkou, nie je zvyknutý byť bez nej, a to ani v prítomnosti otca. Samozrejme matka nemieni brániť otcovi v styku so synom a snaží sa, aby sa vytvorila citová väzba, ktorá v budúcnosti otcovi umožní byť so synom aj osamote, má však za to, že adaptačné obdobie, ktoré stanovil prvostupňový súd, je príliš krátke na to, aby si maloletý zvykol na otcovu prítomnosť bez matky. Matka zastáva názor, že úprava styku musí byť v prvom rade najmä v záujme dieťaťa a až potom by mala rešpektovať právo rodiča na styk s dieťaťom. Ak by mal maloletý R. od 01.10. tráviť čas vymedzený súdom osamote len v prítomnosti otca, nebolo by to v jeho záujme, nakoľko už dlhšiu dobu žije iba s matkou v krízovom centre a aj keď sa z otcových návštev teší, vždy kontroluje prítomnosť matky na týchto stretnutiach. Matka v styku dieťaťa s otcom nebráni, ale vzhľadom na vek maloletého má za to, že nie je v jeho záujme, aby trávil čas stretávania sa s otcom aj v jej prítomnosti, na ktorú je od narodenia zvyknutý. Maloletý si musí zvykať na nové prostredie, v poslednom čase býva plačlivý, dožaduje sa matkinej prítomnosti. Za primeraný styk do času rozhodnutia vo veci samej preto v záujme maloletého matka považuje rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, v ktorej určil styk otca s dieťaťom v prítomnosti matky len do 30.09.2016 za nesprávne právne posúdenie veci. Ako dôkaz prikladá matka čestné prehlásenie F. P., ktorá s ňou býva v krízovom centre a bola prítomná pri styku otca s maloletým dieťaťom. Navrhuje, aby súd druhej inštancie zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že matka je oprávnená byť prítomná pri stretnutí otca s maloletým po celú dobu stretnutia počas celej doby trvania nariadeného opatrenia.
4. Matka k odvolaniu pripojila čestné prehlásenie F. P., ktorá v ňom uviedla, že bola prítomná so svojou dcérou na spoločnej vychádzke pána E. H., maloletého R. H. a jeho matky F. H., ktorá sa uskutočnila dňa 05.07.2016 v čase od 15.00 do 18.00 hod. v Strážove na detskom ihrisku. Bola svedkom toho, ako pán H. niekoľkokrát odišiel od R., keď bol na hojdačke, fajčil pri ňom a nedával na neho pozor. Namiesto toho neustále slovne napádal jeho matku, hľadal si zámienku na hádku. Matka to riešila vzdialením sa od syna. R. neustále vyžadoval pozornosť matky, jej prítomnosť a chcel sa s ňou hrať. Jeho otec ležal na tráve pri pieskovisku a fajčil, prizeral sa, ako sa R. hrá. Bola prítomná aj ďalšej vychádzky a opäť otec slovne osočoval matku, o syna veľmi nejavil záujem. Z vychádzok má dojem, že pán H. nie je príkladným otcom a nezvláda sám ustriehnuť tak čiperné a aktívne dieťa, akým je R.. Nakoniec sa sám vyjadril, že o takúto formu vychádzok nemá záujem a chcel dokonca odísť.
5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky udáva, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Poukazuje na skutočnosť, že pred odchodom matky s maloletým z jeho domácnosti sa o maloletého dokázal postarať aj bez prítomnosti matky. Vzájomný vzťah medzi otcom a synom je vybudovaný na pevných citových väzbách a otec má schopnosti a možnosti sa o neho počas styku riadne postarať aj bez prítomnosti matky. Má za to, že adaptačné obdobie, ktoré súd určil do 30.09.2016, je dostatočné na to, aby sa ešte viac upevnili vzťahy medzi otcom a maloletým a tento bol dostatočne pripravený stráviť styk s otcom bez prítomnosti matky. Čo sa týka čestného prehlásenia F. P., otec má za to, že toto ona nepísala. Tvrdenia uvádzané v tomto prehlásení nie sú pravdivé. Matka umožňuje otcovi styk aj nad rámec styku určeného predbežným opatrením. Stretnutí sa opakovane zúčastňuje aj F. P., ktorú otec maloletého dobrovoľne berie aj s dcérou na výlety. Otec sa počas stretnutí venuje maloletému, hrá sa s ním a snaží sa mu vytvárať dostatočné podmienky pre všestranný vývoj. V budúcnosti si však chce s ním organizovať program tak, aby matka nemusela byť vždy prítomná. Neustála prítomnosť matky totiž môže odpútavať pozornosť maloletého od otca, čo bráni budovaniu a prehlbovaniu si vzájomného puta medzi otcom a synom. Navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
7. Matka a kolízny opatrovník sa k vyjadreniu otca nevyjadrili.
8. Krajský súd, ako súd druhej inštancie, preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania podaného matkou v rozsahu danom ust. § 65 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnuté uznesenie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p.
9. Súd druhej inštancie sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu pre účely nariadenia neodkladného opatrenia zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.
10. Právo rodiča stretávať sa so svojím dieťaťom, a to aj v prípade, keď s ním nevedie spoločnú domácnosť, patrí medzi základné a prirodzené práva rodiča. Iba výnimočne, keď sa rodičia nevedia o realizácii tohto práva dohodnúť, musí realizáciu tohto práva upraviť súd, ktorý určí formu, ako bude stretávanie sa rodiča, ktorému je toto právo druhým rodičom upierané, s dieťaťom prebiehať.
11. V danom prípade ani matka nerozporuje súdom upravenú formu stretávania sa otca s maloletým R. čo do časového vymedzenia týchto stretnutí, chce byť však pri týchto stretnutiach prítomná, a to nielen v adaptačnom období, tak ako to určil súd od vykonateľnosti do 30.09.2016, ale naďalej, počas celej doby platnosti neodkladného opatrenia.
12. Prítomnosť rodiča, ktorý sa o dieťa stará, pri styku dieťata s rodičom, ktorému bolo toto právo upravené, nie je pravidlom a súd túto formu volí v zásade v prípade, keď vzťah rodiča, ktorému je toto právo upravované a dieťaťa je odcudzený (napr. z dôvodu odlúčenia) alebo tento rodič nie je spôsobilý zabezpečiť starostlivosť o dieťa počas stretnutia buď pre útly vek dieťaťa alebo pre svoje osobnostné vlastnosti.
13. V danom prípade okresný súd upravil prítomnosť matky pri styku dieťaťa s otcom v období od vykonateľnosti do 30.09.2016 z dôvodu potreby adaptácie dieťaťa, keďže otec sa s dieťaťom od februára 2016 nestretával.
14. Súd druhej inštancie sa domnieva, že toto obdobie okresný súd zvolil z časového hľadiska dostatočne a niet prekážky, aby sa počnúc od 01.10.2016 styk uskutočňoval bez prítomnosti matky.
15. V konaní neboli zistené také vlastnosti otca, ktoré by ho vylučovali zo spôsobilosti postarať sa o svoje dieťa počas upraveného styku. Otec žil s dieťaťom od jeho narodenia až do odchodu matky v spoločnej domácnosti, pričom na základe svojich tvrdení, ktoré matka nepoprela, sa podieľal na starostlivosti o dieťa. O dieťa prejavuje záujem a z jeho správania možno vyvodiť, že si chce k dieťaťu budovať aj do budúcnosti po rozchode s jeho matkou citový vzťah a podieľať sa na jeho výchove.
16. Samotná prítomnosť matky pri stretnutiach môže brániť práve rozvíjaniu citového vzťahu otca a syna, keď vzťahy rodičov, ako to vyplýva z ich podaní, sú narušené a pri stretnutiach vznikajú hádky medzi matkou a otcom.
17. Odvolaciemu súdu sa nezdá ani vhodná taká organizácia stretávania otca a syna (na ktorej podľa vyjadrení otca trvala matka), keď vzájomných stretnutí otca a syna sa okrem matky zúčastňuje na jej žiadosť aj jej priateľka so svojím dieťaťom. Podľa názoru odvolacieho súdu potom otec nemá dostatočný priestor, aby si budoval vzťah so synom, keď pozornosť dieťaťa od otca je odpútavaná prítomnosťou iných osôb.
18. Maloletý R. má 2 roky, prevažnú časť svojho života žil s otcom v spoločnej domácnosti (podľa tvrdenia samotnej matky v návrhu na začatie konania do novembra 2015). Počas adaptačného obdobia si na prítomnosť otca mohol zvyknúť. Styk otca so synom sa uskutočňuje v rozmedzí troch hodín, pričom na strane otca neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho schopnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa počas styku. Podľa odvolacieho súdu niet preto dôvodu, aby počnúc od 01.10.2016 sa styk uskutočňoval v prítomnosti matky.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)