Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/56/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletú X. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa E. X., nar. XX. XX. XXXX (matka, navrhovateľka), trvale bytom K., I. L. XXX/X, zastúpenej JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Hnúšti, Partizánska 197 a O. E., nar. XX. XX. XXXX (otec), trvale bytom K., I. L. XXX, t. č. bytom J. republika, Z., I. W. XXXX, Ubytovanie G. v areáli AP Z., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 11P/197/2015-39 zo dňa 27. 06. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7P/5/2011-19 zo dňa 01. 02. 2011, právoplatný 08. 02. 2011 v časti schválenej rodičovskej dohody o výživnom tak, že otcovi uložil povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné zvýšené zo sumy 50,- na 150,- Eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 12. 2015 (prvý výrok), zameškané výživné za obdobie od 01. 12. 2015 do 27. 06. 2016 vo výške 700,- Eur otcovi povolil splatiť v splátkach po 25,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania celého zameškaného výživného pod následkom straty výhody splátok (druhý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výživné na maloleté dieťa bolo naposledy upravené rozsudkom v roku 2011, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal od 01. 01. 2011 platiť na jeho výživu 50,- Eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia malo dieťa 4 roky, navštevovalo materskú školu, matka žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala a bola nezamestnaná. Otec pracoval ako robotník na salaši s príjmom cca 440,- Eur mesačne a už v tom čase mal vyživovaciu povinnosť k maloletému B. V., nar. XXXX. V súčasnosti maloletá ukončila štvrtý ročník základnej školy, má 11 rokov, jeho matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému V. X., nar. XX. XX. XXXX, jediným zdrojom jej príjmu je rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo výške 250,- Eur. Otec maloletého dieťaťa prestal úmyselne chodiť do práce, na základe čoho bol s ním v Roľníckom družstve N. okamžite skončený pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny. Tak sa pripravil úmyselne o pravidelný príjem vo výške

priemerne 522,35 Eur. Otec v súčasnosti pracuje a podľa jeho vyjadrenia v Českej republike zarobí 8 000 až 9 000,- Kč. Opierajúc sa o ustanovenia § 36 ods. 1, § 62, § 65, § 75 ods. 1, 2, § 77 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej v texte len „ZoR“) súd prvej inštancie uzavrel, že otec sa vzdal svojho výhodnejšieho zamestnania, v ktorom zarobil priemerne 522,35 Eur, pričom tak neurobil z dôležitého dôvodu, ako to má na mysli ustanovenie § 75 ZoR. Keďže od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 5 rokov a bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj vzhľadom na to, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, považoval súd návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný a vyhovel mu v plnom rozsahu. Súčasne rozhodol aj o zročnom výživnom vo výške 700,- Eur, vyčíslenom od podania návrhu do dňa rozhodnutia, ktoré povolil otcovi splácať v 25,- Eur mesačných splátkach, pričom mu určil aj podmienky splatnosti. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej aj „O. s. p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec a žiadal návrh matky na zvýšenie výživného v plnom rozsahu zamietnuť a určiť mu výživné vo výške 50,- Eur mesačne. Poukázal na to, že od novembra 2015 sa zmenila jeho životná situácia v každom smere a teda aj po finančnej stránke. Zanechal prácu na Roľníckom družstve v N., pretože musel zmeniť prostredie, keďže nemohol navštevovať svoju dcéru a každý svojprávny človek má právo žiť svoj život naplno, pričom po rokoch v práci na roľníckom družstve mu všetko pripomínalo rozchod s matkou maloletej. V súčasnosti pracuje v Českej republike a jeho priemerný mesačný príjem je 8 000,- Kč, z čoho má náklady na cestovné a ubytovanie a taktiež má záväzok v B., kde si vzal úver, aby mohol zaplatiť matke zameškané výživné ešte pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. Úver spláca po 250,- Eur. V súčasnosti preto nie je schopný platiť výživné vo výške 150,- Eur, hoci sa náklady matke zvýšili; na syna je povinný prispievať jej priateľ. Preto žiadal, aby odvolací súd ponechal výživné vo výške 50,- Eur mesačne.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť; žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,50 Eur. Poukázala na to, že Zákon o rodine výslovne zakotvuje v ustanovení § 62 ods. 1 povinnosť rodiča živiť svoje dieťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Preto súd prvej inštancie správne postupoval, ak pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov otca vychádzal z jeho príjmu v Roľníckom družstve N. v roku 2015, čo podrobne popísal v dôvodoch odvolaním napadnutého rozsudku. Pri takto ustálených príjmoch otca nie je sporné, že je plne v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné po 150,- Eur mesačne. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany jeho zamestnávateľa pre porušovanie povinností otcom, vyplývajúcich z pracovného pomeru, nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu vyživovaného dieťaťa. Práve návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu odôvodnil aj postoj otca k plneniu si pracovných povinností a v konečnom dôsledku aj jeho rozhodnutie o tom, že začal vykonávať prácu v Českej republike. Všetky tieto okolnosti sú v protiklade so zákonnou vyživovacou povinnosťou otca k maloletej. Okrem zmeny pomerov na strane povinného došlo nesporne aj k zvýšeniu potrieb maloletej, pričom osobné pomery matky sa nezmenili, neexistuje teda dôkaz a ani skutočnosť, aby bolo možné konštatovať, že pre zachovanie rovnakej materiálnej úrovne rodičov a detí je dôvod u odvolateľa vyživovaciu povinnosť nezvýšiť. Otec napriek povoleniu splátok zameškaného výživného od 01. 12. 2015 dlhované výživné neuhrádza.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že matka žiadala zvýšiť výživné od podania návrhu, t. j. od 01. 12. 2015. Zvýšenie výživného je možné žiadať aj spätne od obdobia, kedy sa zmenili pomery, odôvodňujúce zvýšenie, najviac však tri roky spätne od podania návrhu. V tomto prípade ako zmenu od posledného rozhodnutia možno uviesť nástup otca do nového zamestnania, kedy jeho životná úroveň a príjmy boli výrazne zvýšené a preto je evidentné, že matka maloletého dieťaťa mohla žiadať o zvýšenie výživného aj za dlhšie časové obdobie. Potreby dieťaťa postupom čase vzrástli, matka z vlastných finančných prostriedkov naďalej už nebola schopná ich adekvátne zabezpečiť, preto bola nútená podať návrh na zvýšenie výživného. Matka v súčasnej dobe napriek tomu, že žije v partnerskom vzťahu, je nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota a okrem maloletej X. zabezpečuje starostlivosť aj o ďalšie maloleté dieťa.

5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „C. m. p.“), ktorý v § 395 ods.1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí uvedených v § 396); dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“); v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C. s. p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu, nepovažujúc odvolanie otca za dôvodné, v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 77 ods. 1 veta posledná citovaného zákona, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine). Cieľom zákonnej úpravy je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k vydaniu nového rozhodnutia o výživnom môže dôjsť len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru tak na strane oprávneného, povinného alebo na obidvoch stranách; môže ísť o subjektívne, ale aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových a celkových majetkových pomerov a výdavkov. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Zmenu rozhodnutia o výživnom, ako v budúcnosti zročných dávok, pripúšťa § 78 ods. 1 Zákona o rodine aj § 231 C. s. p.; pri zmene pomerov zákon ukladá vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3).

9.Životné náklady maloletého dieťaťa sa pribúdajúcim vekom nepochybne zvýšili, čo aj bez hlbšieho skúmania konkrétnych výdavkov samo o sebe odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Životné náklady sa však nezvýšili len maloletému dieťaťu, ale aj rodičom, čo je spôsobené všeobecným nárastom cien a zvýšením inflácie.

10.Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7P/5/2011-19 zo dňa 01. 02. 2011, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu 50,- Eur mesačne od 01. 01. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V tomto čase maloletá mala 6 rokov, otec pracoval ako robotník v Roľníckom družstve N. s čistým mesačným príjmom 440,- Eur a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 25,- Eur mesačne; matka inú vyživovaciu povinnosť nemala. Matka žiadala zvýšiť výživné na maloletú zo sumy 50,- na 150,- Eur od 01. 12. 2015 z dôvodu, že maloletá navštevuje základnú školu, s čím vzrástli náklady spojené s jej výchovou a výživou, bolo potrebné jej zabezpečiť školské potreby a pomôcky, pracovné zošity, navštevuje školský klub, stravuje sa v školskej jedálni. Zmenili sa pomery aj u matky, keď sa jej dňa XX. XX. XXXX narodil maloletý V. X. a jej mesačný príjem predstavuje len rodičovský príspevok a rodinné prídavky celkom vo výške 250,24 Eur. Z tohto príjmu hradí náklady na byt, elektrinu, poplatok za rozhlas, televíziu a plyn, celkom spolu vo výške cca 120,- Eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa bol prepustený od svojho posledného zamestnávateľa pre porušenie pracovnej disciplíny okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu absencie, ktorú skutočnosť potvrdil na pojednávaní a uviedol, že potreboval zmeniť prostredie. V súčasnosti pracuje v Českej republike s príjmom podľa jeho tvrdenia 8 000 - 9 000,- Kč; k odvolaniu pripojil potvrdenie od svojho zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že za mesiac december 2015 jeho príjem v čistom predstavuje 12 463,- Kč, pričom po vyplatení zrážky za

odevy vo výške 368,- Kč, zrážky za ubytovanie vo výške 1 138,- Kč a mimoriadnej zálohy zamestnávateľa vo výške 3 500,- Eur, mu je vyplatených na účet 7 457,- Kč.

11.Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver; vyhodnotil príjmy a výdavky na strane matky aj otca, zhodnotil zmenu pomerov za obdobie posledných 5 rokov, kedy došlo k poslednej úprave výživného pre maloleté dieťa. Zdôraznil zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa: v čase posledného rozhodnutia navštevovala materskú školu, v súčasnosti je žiačkou 5. ročníka základnej školy. Prvostupňový súd správne ustálil výšku zvýšeného výživného a rešpektoval potreby maloletého dieťaťa. Otcom navrhované výživné vo výške 50,- Eur v doposiaľ stanovenej výške je neprimerane nízke vzhľadom na súčasné potreby maloletého dieťaťa ako aj na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, ale najmä s prihliadnutím na postoj otca, ktorý okrem súdom stanoveného výživného na jeho výživu už ničím neprispieva. Súd nemohol prihliadnuť na skutočnosť, že otec na vyrovnanie dlžného výživného z minulosti bol nútený zobrať si úver z B., ktorý spláca po 250,- Eur mesačne; vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je totiž prvoradá a predchádza všetky ostatné vyživovacie povinnosti a výdavky povinného rodiča.

12.Súd prvej inštancie správne určil zvýšené výživné a správne vyčíslil aj dlh na výživnom; odvolaním napadnutý rozsudok má všetky náležitosti podľa § 220 ods. 2 C. s. p., je presvedčivý, preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd nevidel žiadne dôvody na jeho zmenu (§ 388 C. s. p.) ani zrušenie (§ 389 C. s. p.); preto ho v plnom rozsahu potvrdil.

13. Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal; aj v tejto časti je rozsudok okresného súdu správny, preto ho odvolací súd aj v tejto časti potvrdil.

14.Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. a § 52 C. m. p. odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 15.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).