Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-528-2015.pdf
PDF · 99.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/528/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: Š. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N.K. J. I., P. U. X/XX, právne zast. JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Zimná 39, o zaplatenie sumy 1.345,89 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 821,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 7.1.2013 do zaplatenia a to všetko v 50,- Eur mesačných splátkach splatných vždy k 20-mu dňu v mesiaci, počnúc od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 22 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.12.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 1.345,89 Eur s úrokom z omeškania vo výške8,75 % ročne od 7.1.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bola dňa 21.4.2012 uzavretá zmluva o pôžičke č. 5013625. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.532,82 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku 33 mesačnými splátkami vo výške po 46,45 Eur. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Žalovaný uhradil žalobcovi iba sumu 140,- Eur. Žalobcu dňa 23.12.2012 listom - vypovedanie zmluvy vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v celkovej sume 1.183,43 Eur.
2. Vo veci bol dňa 11.2.2016 vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. 11C/528/2015-18 proti ktorému však podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, čím sa platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.
3. V odpore žalovaný konštatoval, že strata výhody splátok v zmluve o pôžičke dohodnutá nebola, preto je podľa jeho názoru vypovedanie zmluvy zo strany žalobcu dňa 23.12.2012 v ktorom žiadal i o zaplatenie celej pohľadávky právne irelevantná. Splatnosť poslednej splátky uplynula 20.1.2015. K 7.3.2013 bol v omeškaní so zaplatením štyroch mesačných splátok, tri boli uhradené. So splatnosťou 26-tich splátok v omeškaní nebol. Žalobca je teda oprávnený požadovať úhradu istiny, ktorá zodpovedá jednotlivým mesačným splátkam a úrokov z omeškania vypočítavaných z výšky jednotlivých mesačných splátok úveru. Zároveň vzniesol námietku premlčania pohľadávky žalobcu vo vzťahu k splátkam za mesiac
5/2012, 6/2012, 7/2012, 8/2012, 9/2012, 10/2012, 11/2012, vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 11.12.2015.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.9.2016, pričom žalobca ani jeho právny zástupca a ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Súd preto poukazujúc na § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
5. Právna zástupkyňa vo svojom prednese konštatoval, že nepopierajú, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlh, avšak sporné ostáva v akej výške ho má uhradiť a s akým príslušenstvom. Žalovaná čiastka 1.345,89 Eur, ktorú vyčíslil žalobca nijak nesedí, spôsob výpočtu istiny ani úrokov nie je zrejmý. Vzniesla námietku premlčania, ktorú vzniesol v odpore i samotný žalovaný, kde namieta jednotlivé splátky za rok 2012 a to za máj, v júni bola realizovaná platba, júl, august, september, október a v novembri bola zas zrealizovaná platba. Zároveň sa spochybňovali či vôbec výpoveď zo zmluvy bola daná platne a či žalobca mohol dlh.
6. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa listinnými dôkazmi a to Žiadosťou a Zmluvou o pôžičke, Všeobecnými obchodnými podmienkami, vypovedaním zmluvy s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav:
7. Dňa 21.4.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5013625. Z uvedenej zmluvy bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.146,47 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 33 mesačných splátkach po 46,45 Eur. Celková suma pôžičky činila 1.532,82 Eur. Termín konečnej splatnosti bol určený na január 2015. Ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve uvedená vo výške 24,02 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 24,02 %. Podľa zmluvy ročná úroková sadzba bola dohodnuté vo výške 24,02 %. Celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve uvedené vo výške 386,38 Eur. Uzavretie zmluvy o pôžičke, teda základ žalovaného nároku medzi sporovými stranami sporný nebol.
8. Listom zo dňa 23.12.2012 žalobca vypovedal Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5013625 ku dňu 23.12.2012 a vyzval žalovaného k úhrade sumy 1.183,43 Eur do piatich dní od doručenia výzvy. Výzvu prevzal žalovaný dňa 31.12.2012.
9. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 140,- Eur, pričom dlh činí 1.346,59 Eur.
10. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o pôžičke, potrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o pôžičke, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčuje, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ako bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich sročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej so splátok stane sročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 9 ods.2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Žalovaný vzniesol námietku premlčania splátok za mesiace 5-11/2012 s tým, že zároveň konštatoval, že za toto obdobie uhradil sumu 140,- Eur a to dňa 21.6.2012 sumu 33,50 Eur a dňa 21.11.2012 sumu 106,50 Eur. Ostatné splátky za obdobie od mája do novembra 2012 sú tak podľa jeho názoru premlčané, pretože žaloba bola podaná až dňa 11.12.2015.
20. Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Žalobca vystupuje ako podnikateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa. Tento nemohol zásadne ovplyvniť obsah zmluvy a už vôbec nie obsah všeobecných podmienok. Právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len "Zákon o spotrebiteľských úveroch") ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 21.4.2012 Zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy a to poskytnutie spotrebiteľského úveru je otázne či žalovaný mal dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy vrátane zmluvných dojednaní a pochopiť význam podmienok v nej uvedených, ako aj samostatne uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach vydaných žalobcom, (ďalej len VOP) ktoré boli súčasťou zmluvy a ktoré predstavujú rozsiahly elaborát, písaný malými písmenami, navyše obsahujúci množstvo odborných ekonomických a právnych termínov, ťažko pochopiteľný osobám bez príslušného vzdelania. Práve všeobecné obchodné podmienky obsahujú i dojednania týkajúce sa sankcií pre prípad porušenia rôznych povinností zo strany klienta, vrátane ustanovení o skončení zmluvy ( čl. 12 VOP), kde je zmluvným stranám ponechaná možnosť výpovede bez uvedenia dôvodu. V tomto prípade bola daná výpoveď zo strany žalobcu žalovanému, avšak spolu so zosplatnením úveru, čo je v neprospech spotrebiteľa. Formuláciu možnosti výpovede bez uvedenia dôvodu zakotvenú v bode 12.2. čl. 12 VOP súd považuje za rozporuplnú, pretože je málo pravdepodobné že túto možnosť využije dlžník, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu z dôvodu potreby finančných prostriedkov a na druhej strane veľmi pravdepodobné že ju využije veriteľ, v prípadoch omeškania dlžníka so splácaním jednotlivých splátok dlžníkom. Takto je teda na vôli veriteľa, či a kedy od zmluvy odstúpi a či úver zosplatní a kedy sa tak stane, čím mu je daná možnosť jednostrannej manipulácie s inštitútom premlčania dlhu, ako aj zaťaženia spotrebiteľa sankčnými úrokmi a poplatkami. Tu teda možno konštatovať, že žalobca konal v rozpore s ust. § 4 ods. 1 písm. p/zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy.
22. Dokazovaním bolo preukázané, že sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a preto žalobca úverovú zmluvu vypovedal a vyhlásil splatnosť poskytnutého úveru a to ku dňu 23.12.2012. Túto skutočnosť žalovanému oznámil a vyzval ho k úhrade dlžnej sumy 1183,43 Eur do 5 dní odo dňa doručenia výpovede. V predmetnej výpovedi absentuje údaj na základe nezaplatenia ktorej zo splátok došlo k mimoriadnej splatnosti úveru. Je v nej iba uvedené, že zmluvu žalobca vypovedá k 23.12.2012 a konštatované, že dlžná čiastka ku dňu vypovedania je v celkovej sume 1183,43 Eur, pričom istina činí 1158,86 Eur a ďalej sa úročí zákonným úrokom z omeškania.
23. V uvedenej súvislosti súd je teda nutné konštatovať, že v výpovede zmluvy a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nie je zrejmé, na základe omeškania so zaplatením ktorej splátky došlo k zosplatneniu úveru. Vychádzajúc so zákonného ustanovenia, že v prípade pochybnosti v spotrebiteľských vzťahoch je nutné ich vykladať v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Obč. zákonníka v prospech spotrebiteľa, je teda nutné prezumovať, že k vypovedaniu zmluvy a vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo (resp. malo dôjsť) na základe nezaplatenia prvej v poradí nezaplatenej splátky v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, s poukazom na ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Touto bola splátka splatná dňa 20.5.2012, takže od tohto momentu začala plynúť trojročná premlčacia doba u žalobcom následne zosplatneného úveru. Keďže žaloba bola podaná až 11.12.2016 bol súd toho názoru, že nárok žalobcu sa po uplynutí premlčacej doby čiastočne premlčal. Za premlčané je nutné považovať všetky neuhradené splátky od mája 2012 do konca novembra 2012. Za uvedené obdobie bol žalovaný povinný uhradiť 7 splátok po 46,45 Eur, teda sumu 325,15 Eur. Uhradil však iba dňa 21.6.2016 sumu 33,50 Eur a dňa 21.11.2015 sumu 106,50 Eur teda spolu 140,- Eur. Rozdiel teda činí sumu 185,15 Eur (325,15 Eur - 140,- Eur), ktorá sa uplynutím premlčacej doby premlčala
24. Ďalej sa súd zaoberal obsahom zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi účastníkmi konania a po jej preskúmaní v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
25. V úverovej zmluve predloženej žalobcom je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom v sume 1.532,85 Eur, pričom táto zahŕňa nie len schválenú výšku pôžičky 1146,47 Eur ale i celkové náklady spotrebiteľa 386,38 Eur. Prepočtom výšky splátky uvedenej v zmluve 46,45 Eur počtom splátok 33 je zrejme, že celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavuje sumu 1532,85 Eur, spolu s celkovými nákladmi spotrebiteľa.
26. Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. Uvedená informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ
ide o jeho možnosť zhodnotiť ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že Zmluva o pôžičke zo dňa 21.4.2012 neobsahuje údaj o počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. a preto podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe vznikol žalobcovi nárok len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 1146,47 Eur po odpočítaním sumy 140,- Eur, ktorú žalovaný splnil, takže iba rozdiel a to sumu 1006,47 Eur. Z uvedenej čiastky je však nutné odpočítať premlčané splátky, teda sumu 185,15 Eur. Rozdiel teda činí 821,32 Eur Na základe uvedeného teda súd zaviazal žalovaného k úhrade istiny vo výške 821,32 Eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
28. Súd povolil žalovanému úhradu dlžnej sumy v 50,- Eur mesačných splátkach v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 C.s.p. vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu, avšak pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. žalovaný je síce živnostníkom avšak odvody platí iba z minimálnej mzdy, pretože vykonáva iba sezónne stavebnícke práce. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou, ktorej na chod domácnosti prispieva iba v rámci svojich obmedzených možností a schopností .
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný vo výške 8,75% ročne z priznanej istiny a to tak ako to požadoval žalobca počnúc od 7.1.2013 do zaplatenia.
31. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.345,89 Eur. Súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 821,32 Eur, ktorá predstavuje 61 % zo žalovanej istiny. Žalobca nemal úspech čo do zaplatenia istiny 524,57 Eur (1345,89 Eur mínus 821,32 Eur), v časti ktorej bol návrh zamietnutý, ktorý predstavuje 39 % zo žalovanej sumy. Žalobca bol tak úspešný v konaní v 22 % (61 % mínus 39 %).
34. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na prevažný úspech žalobcu v spore súd rozhodol, žalobca má nárok na ich náhradu vo výške 22%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.