Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/233/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD., v právnej veci žalobcu: Q. E., N.. XX.XX.XXXX, A. M. Č.. XX, E. X., zastúpeného JUDr. Radoslavou Hoglovou, advokátkou, AK Zátureckého č. 6, Bratislava, proti žalovaným: X. P. Y., N.. XX.XX.XXXX, A. R. Č.. X, A., zastúpenej JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, AK 900 41 Rovinka č. 578, 2. Z. A., N.. XX.XX.XXXX, A. P. F. XXX, V., D.. W. A., A. P. F. XXX V., 3. Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková cesta č. 36, Bratislava IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd vzájomnú žalobu žalovanej v 1. rade zamieta.

Žalovaným v 2. a 3. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobcovi a žalovanej v 1. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Návrhom podaným na tunajší súd dňa 30.10.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 na pozemku, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Ružinov a zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu ako parcela registra „Z., B. W. Č.. XXX, o výmere 2.517 m2, druh pozemku orná pôda, je súčasťou dedičstva po nebohej S. E., T.. W. B.Á., N. XX.XX.XXXX, D. XX.XX.XXXX, N. A. V. R. Č.. XX, A. a pána X. E., T.. W. E., N. F. XX.XX.XXXX D. F. XX.XX.XXXX, N. A. V. R. Č.. XX, A.. 2.Žalobca uviedol, že je jedným z troch detí pani S. E., T.. B. D. XX.XX.XXXX a pána X. E. zomrelého dňa 12.05.1989. Pri preberaní pozostalosti po rodičoch žalobca zistil, že na základe výmeru Č.. XXXX/ XX-A. vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení neskorších predpisov bol rodičom žalobcu pridelený do vlastníctva pozemok v spoluvlastníckom podiele 1/5, nachádzajúci sa v katastrálnom území Ružinov a dnes zapísaný na liste vlastníctva Č.. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu ako parcela registra „. s parcelným číslom XXX, o výmere 2.517 m2, druh pozemku orná pôda. Tento spoluvlastnícky podiel nebol predmetom dedičského konania po rodičoch žalobcu. Zistil, že na základe vyššie uvedeného Výmeru vlastnil spoluvlastnícky podiel pán X. L., N. XX.XX.XXXX, čo preukazovala pozemkovo knižná vložka č. 2809. Predmetný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 na nehnuteľnosti bol pánovi X. L. rozhodnutím konfiškačnej komisie č. 1591/a/ 1946 zriadenej podľa nariadenia č. 46/1964 Sb., ktorým sa menilo nariadenie o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku

Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa skonfiškovaný k 01.03.1945. Táto zmena vlastníctva ale nebola vyznačená v pozemkovoknižnej vložke č. 2809. Skonfiškovaný spoluvlastnícky podiel nebol X.. L. v nasledujúcich rokoch vrátený, pričom reštitúcia majetku bola možná iba vo vzťahu k majetku, ktorý bol skonfiškovaný na základe rozhodnutí uskutočnených podľa právnych predpisov platných od roku 1948. Napriek uvedeným skutočnostiam bola dňa 24.02.1999 spísaná darovacia zmluva vo forme notárskej zápisnice č. N 30/99, Nz 24/99, na základe ktorej pán X.. L. daroval uvedený spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti svojej sestre pani K. N., T.. L., ktorá ho následne darovala odporkyni na základe darovacej zmluvy z 04.12.2007 (M.-XXXXX/XX). S poukazom na Rozhodnutie konfiškačnej komisie (č. 1591/a/1946) a Výmer č. XXXX/XX-A. zastával názor, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po rodičoch navrhovateľa.

3.Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.05.2015 č. k. 11Co/100/2014-103 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 58C/233/2012-56 z 31.03.2014, kde súd prvej inštancie vo výrokovej časti určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 na pozemku, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Ružinov a zapísanoom na liste vlastníctva Č.. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu ako parcela registra „.“, s parcelným Č.. XXX, o výmere 2.517 m2, druh pozemku orná pôda, je súčasťou dedičstva po nebohej S. E., T.. W. B., N. XX.XX.XXXX, D. XX.XX.XXXX, N. A. V. R. Č.. XX, A. a pána X. E.T., T.. W. E., N. F. XX.XX.XXXX D. F. XX.XX.XXXX, N. A. V. R. Č.. XX, A. a vec vrátil na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení odvolací súd konštatoval, že prvoradou odtázkou bolo zaoberať sa tým, či je žaloba procesne prípustná (či na strane žalobcu bol právny záujem na požadovanom určení). Až po splnení tejto procesnej podmienky súd mal pristúpiť k vecnému posúdeniu opodstatnenosti návrhu. V prípade, ak by dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby danej nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, nemal ani pristúpiť k vecnému posúdeniu veci. Nedostatok naliehavého právneho záujmu pritom predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. V rozhodnutí súdu prvej inštancie tak absentovalo právne a skutkové posúdenie procesnej prístupnosti uplatnenej žaloby s tým, že existenciu právneho záujmu na požaodvanom určení mal súd prvej inštancie povinnosť skúmať ex offo, ak to aj bez prípadnej takejto obrany uplatnenej žalovanou.

4.Podaním z 20.04.2016 žalobca pristúpil k zmene žaloby s tým, že požadoval, aby súd určil, že pozemky registra „. K., nachádzajúce sa v katastrálnom území Ružinov, a to:

- pozemok s parc. Č.. XXXX/XX o výmere 24 m2, záhrada,

- pozemok s parc. Č.. XXXX/XX o výmere 11 m2, zastavaná plocha,

- pozemok s parc. Č.. XXXX/XX o výmere 77 m2, záhrada,

- pozemok s parc. Č.. XXXX/XXX o výmere 1053 m2, orná pôda,

- pozemok s parc. Č.. XXXX/XXX o výmere 180 m3, orná pôda,

- pozemok s parc. Č.. XXXX/X o výmere 23 m2, trvalé trávnaté porasty,

- pozemok s parc. Č.. XXXX/XXX o výmere 47 m2, záhrada,

- pozemok s parc. č. XXXX/XXX o výmere č. 420 m2, orná pôda,

- pozemok s parc. Č.. XXXX/X o výmere 14 m2, trvalé trávnaté porasty, ktoré vznikli na základe geometrického plánu č. 32/2012 na obnovu hraníc časti pôvodných parciel Č.. XXX/X P. XXX vyhotovený a autorizačne overený dňa 18.09.2012 J.. Q. K. a úradne overený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, J.. R. A. dňa 20.09.2012, a to obnovou hraníc časti pôvodných parciel Č.. XXX/X P. XXX z pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Ružinov a vedených podľa údajov registra „. K. ako:

- parcela Č.. XXXX/XX o výmere 11 m2, zastavaná plocha,

- parcela Č.. XXXX/XX Y. M. XX V., záhrada,

- parcela Č.. XXXX/XX Y. M. XX V., D.,

- parcela Č.. XXXX/XX o výmere 164 m2, záhrada,

- parcela Č.. XXXX/X o výmere 49754 m2, orná pôda,

- parcela Č.. XXXX o výmere 285 m2, trvalé trávnaté porasty, sú v 1 spoluvlastníckeho podielu k celku týchto nehnuteľností súčasťou dedičstva po nebohej S. E., T.. W. B., N. XX.XX.XXXX, D. XX.XX.XXXX, N. A. V. R. XX, A. a v 1 spoluvlastníckeho podielu k celku týchto nehnuteľností sú súčasťou dedičstva po nebohom X. E., T.. W. E., N. XX.XX.XXXX, D. XX.XX.XXXX, N. A. V. R. XX, A..

5.Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe výmeru Č.. XXXX/XX-A. vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení neskorších predpisov boli

rodičom žalobcu pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. Prievoz o celkovej výmere 0,2989 ha, ktoré boli v prídelovom pláne označené takto:

- vo vložke Č.. XXX, W.. Č.. XXX, roľa o výmere 0,0644 ha

- vo vložke Č.. XXX, W.. Č.. XXX, roľa vo výmere 0,1550 ha

- vo vložke Č.. XXXX, W.. Č.. XXX/X, roľa vo výmere 0,0513 ha

- vo vložke Č.. XXX, W.. Č.. XXX/X, roľa vo výmere 0,0282 ha. Na základe Výmeru, ktorý je verejnou listinou, preukazujúcou vlastníctvo prídelcov - rodičov žalobcu k prideleným nehnuteľnostiam, a ktorá je vkladuschopnou listinou pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností, prídelcovia ako rodičia žalobcu nadobudli vlastnícke právo k pozemkom uvedeným vo Výmere a to bez ohľadu na skutočnosť, že v pozemkovej knihe nebol urobený zápis o prídelovom konaní. K nadobudnutiu vlastníckeho práva nebola nutná intabulácia. Žalobca bol toho názoru, že Výmer je perfektnou listinou, ktorá obsahuje všetky náležitosti podľa vtedy platných predpisov a preto osvedčuje vlastnícke právo prídelcov - rodičov žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. V konaní predložil identifikáciu parciel vyhotovenú Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 28.02.2012. Zároveň predložil identifikáciu parciel vo Výmere, vypracovanú autorizovaným geodetom a kartografom zo dňa 07.03.2016 a geometrický plán Č.. XX/XXXX na obnovu hraníc častí pôvodných parciel Č.. XXX/X P. XXX. Žalovaná v 2. rade je dcéra W.. P. X.W., T. L., N.. XX.XX.XXXX, pôvodnej spoluvlastníčky so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/5 na parcele č. XXX, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke XXXX, ktorý bol W.. P. X. skonfiškovaný na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie č. 1591/e-I/1946 zriadenej podľa nariadenia č. 64/1946 Sb., ktorým sa menilo nariadenie o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Následne p. Alžbeta Gašparová na základe darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice č. N 30/99, Nz 24/99 získala darovaním zo strany svojho brata Ľ. L. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 na parcele č. XXX, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke 2809, ktorému bol tento skonfiškovaný na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie č. 1591/d-I/1946 zriadenej podľa nariadenia. Po smrti W.. P. X. zdedila podľa osvedčenia o dedičstve 1D/557/2005, Dnot 95/05 spoluvlastnícky podiele o veľkosti 2/5 na parcele č. XXX zapísanej pôvodne v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX jej dcéra (žalovaná v 2. rade).

6.Žalobkyňa v 1. rade so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť a vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že žalobca bol nečinný viac ako 20 rokov od úmrtia právnych predchodcov. Vlastníkom predmetných nehnuteľností je na základe riadne povoleného vkladu darovacej zmluvy a to podielu 1/5 z nehnuteľnosti, od predchodcu, ktorý preukázateľne vlastnil tento podiel od roku 1999. Podľa jej názoru navrhovateľ vôbec nepreukázal, že jeho právny predchodcovia sa skutočne stali vlastníkmi podielu 1/5 z nehnuteľností označených v návrhu. Najmä že splnili podmienky prídelu, vyplatili finančné záväzky spojené s prídeľom a bolo im po ich splnení Prídelovou listinou vydávanou v tom čase podľa platných predpisov potvrdené nadobudnutie prídelu. Zároveň súdu predložila rozhodnutie MsNV v Bratislave z 08.02.1965 o zrušení prídelu nehnuteľného majetku X.. E. P. S.. E.. Z predložených dokladov teda malo byť zrejmé, že prídelcovia X.. E. P. S. E. v deň smrti neboli spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli uvedené v návrhu na začatie konania. Vyjadrenie žalobcu iba účelovo spochybňovalo kompetenciu MsNV v Bratislave konať v predmetnej veci a je nesporné, že MsNV bol v rozhodnom čase orgánom štátnej moci a správy, kedy vydal rozhodnutie, ktorým prídel zrušil. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie MsNV o zrušení prídelu je nulitným správnym aktom nemožno akceptovať. Nepreukázal ani, že by on sám ako oprávnená osoba uplatnil reštitučný nárok. Súd nemôže preskúmavať platnosť a zákonnosť právoplatného rozhodnutia správneho orgánu.

7.Podaním zo dňa 20.10.2015 žalovaná v 2. rade uplatnila vzájomnú žalobu a žiadala určiť, že titulom vydržania vlastníkom podielu 3/5 z pozemku parcela registra „., W. Č. XXX, orná pôda o výmere 2.517 m2, zapísaného na LV Č.. XXXX pre k. ú. Ružinov, vedeného Okresným úradom v Bratislave, odbor katastrálny. Vzájomnú žalobu odôvodnila tým, že má záujem na tom, aby súd vec posudzoval komplexne a zaoberal sa otázkou, či nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehntueľnosti pred podaním žaloby vydržaním. Žalovaná v 1. rade bola nesporne ku dňu podania žaloby vo veci 58C/233/2012 zapísaná na LV Č.. XXXX ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti v podiele 3/5. Vlastníctvo k nehntueľnosti nadobudla legálne, dobromyseľne darovacou zmluvou od predchádzajúceho vlastníka bez akýchkoľvek pochybností. Vklad darovacej zmluvy bol povolený dňa 18.01.2008 pod M.-XXXXX/ XX. Právny predchodca žalovanej v 1. rade nadobudol spoluvlastnícke podiely v roku 1999 darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 30/99, NZ 24/99. S ohľadom na všetky okolnosti držby bola žalovaná dobromyseľným držiteľom spornej nehnuteľnosti po dobu viac ako 10 rokov s pripočítaním

doby, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe jej predchodca, teda minimálne od roku 1999 do roku 2012, kedy bola podaná žaloba. Po celú dobu bola žalovaná dobromyslená a v plnom presvedčení, že jej nehnuteľnosť patrí.

8.Žalovaný v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že účastníci konania tvoria s poukazom na § 78 ods. 1, 2 a ustálenú judikatúru nerozlučné procesné spoločenstvo. V zmysle § 78 ods. 1, 2 sa vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Inštitút procesného spoločenstva bol akceptovaný v rozhovacej činnsoti súdov SR aj podľa doterajšej právnej úpravy a teda doterajšou praxou bolo ustálené, že ak sa v konaní nezúčastnili všetky subjekty, ktoré boli nositeľmi hmotného (dedičského ) práva, t. j. všetci nerozluční spoločníci (dedičia), nebolo možné žalobe pre nedostatok vecnej legitimácie vyhovieť (napr. rozsudok NS SR 2Cdo 45/2008 z 31.03.2009 a spis. zn. 5MCdo 15/2007 zo dňa 22.02.2008). Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca je jedným z troch detí S. E., D. XX.XX.XXXX P. X. E., D. F.P. XX.XX.XXXX. Je tak jednoznačné, že okruh aktívne legitimovaných účastníkov je neúplný. Žalovaný v 3. rade namietal aj absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z dôvodu, že žalobca podal určovaciu žalobu v roku 2012, t. j. po viac ako 60 rokoch od vydania Výmeru o pridelení sporných nehnuteľností jeho právnym predchodcom a po vyše 20 rokoch od ich úmrtia. Žalobca v svojom žalobnom návrhu pritom uviedol, že o existencii výmeru sa dozvedel pri preberaní pozostalosti, neuviedol však žiaden dôvod, pre ktorý sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia po jeho právnych predchodcoch. Aj v predchádzajúcom spoločenskom režime, kedy osobné vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo potláčané, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, akými bola orná pôda a iné pozemky poľnohospodárskeho charakteru, bolo predmetom dedenia a žalobca mal v čase úmrtia právnych predchodcov k dispozícii bežný nástroj na ochranu vlastníckeho práva, ktorým bol inštitút dedenia a ktorý nevyužil. Rovnako ani jeho právny predchodca X. E., ktorý bol samotným prídelcom a ktorý musel mať vedomosť o vlastníctve pridelených nehnuteľností, sa neuchádzal o vlatnícke právo z titulu dedenia po svojej manželke S. E.Ú.. Pravdepodobným dôvodom nezahrnutia sporných nehnuteľností do aktív dedičstva mohla byť zároveň vedmomosť o existencii rozhondutia o zrušení tohto prídelu, ktoré je až v súčanom období považované za nulitný právny akt z dôvodu jeho vydania nekompetetným orgánom. Ani s prihliadnutím na slabú ochranu súkromného vlastníckeho práva v období kolektivizácie a v tzv. čase neslobody nemožno pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu opomenúť skutočnosť, že si žalobca uplatnil vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam až po uplynutí takmer 23 rokov od pádu komunistického režimu, a to ani s prihliadnutím na skutočnosť, že ide podľa tvrdenia žalobcu o novoobjavený majetok poručiteľov. Poukázal aj na judikatúru a rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky a Českej republiky, podľa ktorej sa považuje za nedostatok naliehavého právneho záujmu dlhodobá nečinnosť domnelého vlastníka, počas ktorej sa svojho vlastníctva dostupnými právnymi prostriedkami nedomáhal a ktoré roky nevykonával. Odvolal sa pritom na rozsudok NS SR 4Cdo 130/2007.

9.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z Pozemkovo knižnej vložky Č.. XXXX - W. P., Výmerom Č.. XXXX/XX-A., výpisom z LV Č.. XXXX, rozhodnutím Konfiškačnej komisii č. 1591/ a/1946 - príloha D, Darovacou zmluvou vo forme notárskej zápisnice č. N/30/99, Nz/24/999 - Príloha E, Darovacou zmluvou zo dňa 04.12.2007 (M.-XXXXX/XX)- príloha F, rozhodnutím konfiškačnej komisie č. 1591/c/1946 - príloha G, rozhodnutím Mestského národného výboru, odboru vodného hospodárstva z 08.02.1965 č. Pod.-160/1965, rozhodnutím o vlastníctve Pozemkového úradu Bratislava - mesto právoplatné dňa 28.08.1995, rozhodnutím Povereníctva vnútra z 06.11.1948 č. 10625/1-VI/2-30/1948, rozhodnutím pozemkového úradu, spisom tunajšieho súdu 50C/121/2014, výpisom z LV Č.. XXXX, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.

10.Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom uviedla, že podľa § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Zb. bolo možné odňať prídelcovi z dôvodu, že prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára

- môže mu povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie jednotného zväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru pridelneý majetok odňať a prideliť ho inej, podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť. Z predložených listín je zrejmé, že tento prídel bol odňatý zo strany mestského národného výboru v Bratislave, odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva, pričom tento orgán nemal na to právomoc, pričom k ku dňu 08.02.1965 znamená viac ako 10 rokov potom, ako sa nehnuteľnosti pridelili. Navyše dôvodov pre odňatie bolo neuhradenie časti prídelovej ceny a nie dôvod, že nehospodárili so starostlivosťou riadneho hospodára. Je teda zrejmé, že rozhodnutie vydal orgán,

ktorý na to nemal právomoc a preto jeho rozhodnutie o odňatí prídelu je nulitným správnym aktom. Výmer č. XXXX/XX-A. je naďalej verejnou listinou, ktorá preukazuje vlastníctvo prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a ktorá je vkladu schopnou listinou pre zápis nadobudnutia vlastníctva do katastra nehnuteľností. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že v pozemkovej knihe nebol urobený zápis o prídelovom konaní nakoľko k nadobudnutiu vlastníctva nebola nutná intabulácia. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z ustálenej judikatúry slovenských súdov, napr. rozhodnutie NS SR 4Cdo/48/2008, 5Cdo/157/2007 a 5Cdo/198/2008. Vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý bol prídel odňatý uviedla, že táto časť ceny nebola uhradená, pretože pridelené nehnuteľnosti bolo vložené do JRD Prievoz z čoho vyplývala nemožnosť prídelcovi riadne hospodáriť s prídelom. Žalobca však prídelovú cenu douhradil, o čom svedčí aj priložený prevodný príkaz. Čo sa týka núteného procesného spoločenstva v zmysle § 78 CSP, podľa jej názoru je každý z dedičov aktívne legitimovaný podať žalobu samostatne. Uvedené napriek existujúcej judikatúre slovenských súdov podporuje rozhodnutie NS ČR 28Cdo/2375/2012, ktorým v danej veci bola ustálená judikatúra a z ktorého jasne vyplýva, že v žalobách o určenie, že vec patrí do dedičstva ide o samostatné procesné spoločenstvo. Rozhodnutie v tejto veci je iba predbežným, teda konaním, ktorým predchádza dedičské konanie a nejakým spôsobom nepredurčuje postavenie dedičov v tomto dedičskom konaní. Účastníkmi notárskej zápisnice z roku 1999 boli pôvodní vlastníci, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti skonfiškované a títo jednoznačne o konfiškácii vedomosť mali, pričom žalovaná v 1. a 2. rade sa stali vlastníčkami až v roku 2007 a v roku 2008, takže titul nadobudnutia by mohli odvodzovať iba od tohto dátumu. Naliehavý právny záujem žalobcu je daný a právny predchodcovia žalobcu nemali žiadnu právnu možnosť domáhať sa predmetných nehnuteľností, kedy žalobca nadobudol vedomosť o výmere až v roku 2011. Výmer je perfektnou listinou, ktorá osvedčuje vlastníctvo poručiteľa aj v súčasnosti.

11.Právny zástupca žalovanej v 1. rade pred súdom uviedol, že o určovanicu žalobu a teda dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu s tým, že aby sa súd mohol vecou zaoberať musí žalobca preukázať naliehavý právny záujem. Zo žaloby je zrejmé, že právny predchodcovia žalobcu zomreli vo rokou 1987 resp. 1989 a teda uplynulo skoro 25 rokov za situácie, kedy táto vec nebola riešená. Pokiaľ je argumentácia žalobcu postavená na tom, že príslušné rozhodnutia orgánov štátnej moci v rozhodnom období mali byť nulitnými aktami, tak posúdenie tejto otázky nie je v kompetencii súdu. Už v písomnom vyjadrení bolo uvedené, že po roku 1989, po ukončení doby charakterizovanej ako doba neslobody bolo prijatých viacero reštitučných zákonov, ktorými sa mali zmierniť krivdy a nepochybne pokiaľ by žalujúca strana mala záujem túto vec riešiť, bola by našla reštitučný titul a mohli sa dožadovať zmiernenia krivdy. Vo všetkých reštitučných zákonoch bola stanovená lehota na uplatnenie nároku s tým, že zmeškanie tejto lehoty znamenalo zánik možnosti domáhať sa zjednania nápravy. Týmto žalobným návrhom sa evidentne obišiel účel, na ktorý boli prijaté osobitné zákony a v tomto konaní nie je možné otázku vlastníctva riešiť. Okrem toho poukázal, že právnym predchodcom žalobcu bol prídel odňatý a tento stav platí do dnes. Žalobca nepreukázal, že by toto rozhodnutie v príslušnom čase napadol a preto jeho právny predchodcovia neboli ku dňu svojej smrti vlastníkmi nehnuteľnosti a preto ani nebolo možné prejednávať dedičstvo po nich alebo určovať, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Právo má chrániť bdiacich a nie spiacich. V ostatnom sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného v 3. rade. Nesúhlasil s tým, že výmer je perfektnou listinou a spor vznikol preto, že z obsahu prídelovej listiny, alebo výmeru nie je možné identifikovať predmet prídelu a bez riadnej identifikácie predmetu prídelu v listine, táto nie je zápisuschopným aktom. Vzájomný návrh týkajúci sa vydržania nehnuteľnosti podali ako obranu proti pôvodnému zneniu žaloby, keďže súd tejto žalobe pôvodne vyhovel.

12.Zástupca žalovanej v 2. rade pred súdom uviedol, že darca, ktorý žil dlhodobo v NSR nemohol mať vedomosť o nejakom vyvlastnení majetku. Žalobca rovnako nepreukázal, že by nejaká listina, ktorá by bola predmetom konfiškácie majetku bola poručiteľke niekedy doručená a že by mala vedomosť v čase, keď výpisom z LV od roku 1991 preukazovala svoje vlastnícke právo k pozemkom, na základe ktorého aj platila dane, kedy nikto v tom čase nespochybňoval akékoľvek vlastnícke práva, ktoré by boli obmedzené alebo dokonca neexistovali. To znamená, že lehota pri inštitúte vydržania bola zachovaná.

13.Zástupca žalovaného v 3. rade pred súdom uviedol, že na strane žalobcov je okruh vymedzený nedostatočne, nakoľko ide o nútené procesné spoločenstvo. Tento nedostatok procesnej podmienky konania je dôvodom na zamietnutie žaloby. V neposlednom rade je tu otázka absencie naliehavého právneho záujmu. Odvolal sa pritom na judikatúru uvádzanú v písomnom vyjadrení k žalobe. Išlo pritom o nedostatok akejkoľvek aktivity, ktorá by smerovala k ochrane vlastníckeho práva na strane

žalobcu. Naopak činnosť ochrany svojho vlatníckeho práva vyvíjali v minulosti žalovaní v 1. a 2. rade, o čom svedčia listinné dôkazy vo vzťahu uplatnenia reštitučného nároku, ako aj rozhodnutie bývalého pozemkového úradu o tom, že vlastnícke právo žalovaných zostalo zachované a na štát neprešlo. Petit žaloby tak, ako bol pripustený je aj napriek úprave nevykonateľný. Konkrétne ide o parcelu Č.. XXXX/X „. o výmere 49.754 m2, ktorej výmera v stave registra „C“ takto evidovaná nie je, preto že skutočná výmera tejto parcely je 31.013 m2, ako to vyplýva z výpisu z KN. Pokiaľ má byť určovacia žaloba nástrojom prevencie, tak takto postavený petit by po zápise do KN spôsobil duplicitu vlastníctva a to z dôvodu, že v stave registra „E“ je založený LV na žalovaného v 3. rade.

Podľa § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjetkov právneho vzťahu.

Podľa § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1.

Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14.Nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku, bol do právneho poriadku zavedený nový inštitút procesného spoločenstva, ktorý bol doposial vyjadrovaný judikatúrou a doktrinálne. Podstata núteného procesného spoločenstva spočíva v tom, že hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Z uvedeného vyplýva, že o nútené spoločenstvo ide aj v prípade, ak poručitel zanechal viacero dedičov, medzi ktorými nebolo dedičstvo vyporiadané, ohľadom veci, o ktorú ide v súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovím dedičom a teda do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníka a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov, kedy konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť (v danom prípade ako žalobcovia) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. (rozsudok NS SR z 31.03.2009 spis. zn. 2Cdo/45/2008). Už zo samotného žalobného návrhu jednoznačne vyplýva, že žalobca je jedným z troch detí W.. S. E., N.. XX.XX.XXXX, D. XX.XX.XXXX P. X. E., D. XX.XX.XXXX. Je teda evidentné, že na strane žalobcov bol okruh aktívne legitimovaných účasníkov neúplne označený a nebola tak splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu. To bol prvoradý a základný dôvod zamietnutia žaloby v celom rozsahu (§ 78 ods. 2 . Za stavu, kedy v pôvodnom dedičskom konaní nebol predmet súdneho konania známy a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú totiž až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Tento právny názor súdu je podporený aj ďalšou judikatúrou NS SR (napr. rozsudok NS SR z 22.02.2008, spis. zn. 5MCdo/15/2007).

15.Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie nevyhnutnej procesnej podmienky v zmysle § 137 písm. c/ CSP. V zmysle dostupnej judikatúry (napr. rozsudok NS SR 4Cdo 130/2007) aj dlhodobá nečinnosť žalobcu predstavuje nedostatok nevyhnutej procestnej podmienky naleihavého právneho záujmu: „aj keď v prípadoch žalôb o ručenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemožno (vzhľadom na účel určovacej žaloby) bez ďalšieho len z tohto faktu vyvodzovať naliehavý právny záujem žalobcu. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu k veci boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti a nie dnes, a nestali sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom žaloby o určenie vlatníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka veci. Je preto potrebné rozlišovať medzi ochranou vlastníckeho práva v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho ohrozenia pred uvedením do neistoty v existujúcich a spravidla aj vykonávaných vlastníckych vzťahoch a zneužitím procesného prostriedku určeného k takejto ochranena to, aby bolo dosiahnuté obnovenie vlastníckeho práva už zaniknutého spochybnením skutočností, za ktorých k zániku došlo.“ V danom prípade súd považoval dlhodobú nečinnosť žalobcu a jeho právnych predchodcov za obsenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Výmer Č.. XXXX/XX-A. bol vydaný dňa 21.08.1948, pričom žalobca podal žalobu až dňa 30.10.2012. Tu je nevyhnutné zdôrazniť, že žalobca si aj pri prihliadnutí na osobitnú povahu ochrany vlastníckeho práva v období tzv. „neslobody“ v rokoch 1948

až 1989, uplatnil ochranu svojho vlastníckeho práva po uplynutí takmer 23 rokov od zmeny spoločensko- ekonomického zriadenia.

16.Zároveň z hľadiska naliehavého právneho záujmu „za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. “ (rozsudok NS SR zo 06.12.2015, spis. zn. 5Cdo 31/2011). Treba zdôrazniť, že žalovaná v 1. rade ako reakciu na žalobný návrh podala dňa 14.05.2014 na Okresný súd Bratislava II žalobu o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 1/5 pozemku parcela T. „. W.. Č.. XXX orná pôda o výmere 2.517 m2 zapísaného na LV Č.. XXXX pre k. ú. Ružinov titulom vydržania. Konanie bolo vedené na tunajšom súde pod spis. zn. 50C/121/2014 a zastavené bolo uznesením č. k. 50C/121/2014-92 zo dňa 18.11.2015 (uznesenie v časti zastavenia konania nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2015). V podaní doručenom súdu dňa 20.10.2015 uplatnila žalovaná v 1. rade (vo veci spis. zn. 58C/233/2012) voči žalobcovi vzájomný žalobný návrh, v ktorom sa domáhala totožného určenia vlastníckeho práva titulom vydržania. Rovnako základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti vzájomnej určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ by bola existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalovanej v 1. rade, ktorý musí byť v čase vyhlásenia rozsudku daný. Žalovaná v 1. rade je pritom aktuálne vedená na LV Č.. XXXX, k. ú. Ružinov ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti podielu 3/5, preto podľa názoru súdu aj v prípade vzájomnej žaloby absentoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V prípade ak by súd vzájomnej žalobe na určenie vlastníckeho práva titulom vydržania vyhovel, právne postavenie žalovanej v 1. rade by to žiadnym spôsobom nezmenilo, keďže je evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti na LV Č.. XXXX. Skutkovými tvrdeniami o vydržaní nehnuteľnosti, ako aj ich právnym základom by sa súd zaoberal v posúdení merita veci ako s prostriedkom procesnej obrany. Z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu preto považoval súd za potrebné zamietnuť aj vzájomnú žalobu.

17.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1,2 podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca a žalovaná v 1. rade nemali v konaní úspech so svojimi žalobnými návrhmi (žalovaná v 1. rade vzájomnou žalobou), pričom žalovaným v 2. a 3. rade trovy nevznikli a ani si ich neuplatnili, preto súd účastníkom tohto konania právo na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).