Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sas-7-2024.pdf
PDF · 139.06 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sas/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, LL.M. PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. A. D. E. XXXX/X, XXX XX D. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 615 529 6004 0 zo dňa 20. 12. 2023, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyni ani žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žiadosťou spísanou na Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 19.06.2023 žalobkyňa požiadala o vdovský dôchodok po zomrelom manželovi F. B., narodený dňa XX.XX.XXXX a zomrelý dňa XX.XX.XXXX. O vdovský dôchodok žalobkyňa žiadala spätne, a to konkrétne od 19.06.2020. Z obsahu žiadosti o vdovský dôchodok vyplynulo, že žalobkyňa v minulosti (08.08.2012) už žiadala o vdovský dôchodok, pričom jej žiadosť bola zo strany žalovanej zamietnutá. Žiadosť o vdovský dôchodok žalovanej došla dňa 26.06.2023.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie číslo: 615 529 6004 0 zo dňa 03.08.2023, ktorým podľa § 74 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „Zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok zo dňa 19.06.2023 (ďalej aj „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“).
3. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti nebol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku ani invalidného dôchodku a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, a preto nárok na vdovský dôchodok by vznikol len za splnenia podmienky, ak by zomrelý manžel žalobkyne získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na nárok na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je 5 rokov a zisťuje sa z posledných desiatich rokov pred dňom smrti zomrelého. Ku dňu smrti manžela žalobkyne zomrelý manžel získal celkove v posledných desiatich rokoch od 27.10.1999 0 dní, v roku 2000 209 dní, v roku 2001 286 dní, v roku 2002 208 dní, v roku 2003 239 dní, v roku 2004 0 dní, v roku 2005 102 dní, v roku 2006 243 dní, v roku 2007 0 dní, v roku 2008 6 dní, do 26.10.2009 0 dní, spolu 1 293 dní, t.j. 3 roky a 198 dní. Žalovaná v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej uviedla, že zomrelý manžel žalobkyne nezískal do 27.10.2009, t.j. ku dňu smrti, potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, a preto nie sú splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok a žalobkyňa nemá nárok na vdovský dôchodok.
4. Vzhľadom na chyby v písaní v písomnom vyhotovení rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy spočívajúce v nesprávnom poučení o opravnom prostriedku žalovaná listom č. 615 529 6004 0 zo dňa 30.09.2023 žalobkyni oznámila opravu chyby v písaní podľa § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná v predmetnom liste uviedla poučenie o opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy v tom zmysle, že „je možné proti tomuto rozhodnutiu podať v lehote 30 dní od jeho doručenia odvolanie, a to písomne alebo ústne do zápisnice, a to Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave alebo pobočke Sociálnej poisťovne. Podané odvolanie nemá odkladný účinok. K odvolaniu odporúčame priložiť aj kópiu tohto rozhodnutia.“ Žalovaná tiež uviedla, že v ostatných častiach sa predmetné prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nemení. Oznámenie o oprave chyby v písaní bolo žalobkyni doručené dňa 05.10.2023.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie. V odvolaní namietala, že so zamietnutím žiadosti o vdovský dôchodok nesúhlasí. Žalobkyňa poukázala na to, že zákonom č. 449/2008 Z. z. zo dňa 30.10.2008 bol Zákon č. 461/2003 Z. z. doplnený o ustanovenie § 293ax. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia žalovaná eviduje ku dňu úmrtia manžela žalobkyne odpracovaných 9 543 dní (26,1453 roka) dôchodkového poistenia a pri dopočítaní do 62. roku života ide 4 786 dní (13,1123 roka), teda celkom 39,2576 roka. Žalobkyňa tiež uviedla, že si myslí, že jej nebohý manžel mal odpracovanú dostatočnú dobu pre priznanie nároku na dôchodok podľa Zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobkyňa v odvolaní tiež namietla, že jej manžel pred smrťou bol asi 3 týždne hospitalizovaný v nemocnici, kde ho opakovane operovali, niekoľko krát oživili, až napokon skolaboval. Žalobkyňa má za to, že ak by jej manžel žil tých pár dní do roku 2010, tak by požiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobkyňa v odvolaní vyjadrila názor, že ako pozostalá manželka a aj zákonná dedička je oprávnená žiadať vypočítanie invalidného dôchodku jej nebohému manželovi podľa § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko od neho sa odvíja jej nárok na priznanie vdovského dôchodku. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že z tohto dôvodu požiadala, aby jej bol priznaný vdovský dôchodok, ktorý by jej mal byť priznaný na základe § 293ax a § 72 Zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobkyňa tiež v odvolaní uviedla, že obchádzaním predmetných ustanovení Zákona č. 461/2003 Z. z. došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2, § 2a, § 5 a § 9 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 365/2004 Z. z.“). Žalobkyňa odvolaním žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vydať nové rozhodnutie vo veci pri zohľadnení ustanovenia § 293ax a § 72 Zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj doplatiť sumu vdovského dôchodku 3 roky spätne od podania žiadosti o priznanie vdovského dôchodku.
6. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobkyne Rozhodnutím číslo: 615 529 6004 0 zo dňa 20.12.2023 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie žalovanej.
7. Odvolací orgán sa stotožnil so záverom žalovanej a konštatoval s poukazom na § 74 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z., že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti nepoberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ani invalidný dôchodok, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok a ani nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, preto nárok na vdovský dôchodok bol posúdený aj z hľadiska, či zomrelý manžel získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Ďalej generálny riaditeľ žalovanej poukázal na § 72 ods. 1 písm. f) a § 72 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona účinného ku dňu 27.10.2009, pričom zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti, t.j. ku dňu 27.10.2009 získal z posledných desiatich rokov pred dňom smrti 1 293 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 3 roky a 198 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nie je splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (5 rokov) na vznik nároku na invalidný dôchodok, preto žalobkyni nevznikol nárok na vdovský dôchodok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej sa ďalej uvádzajú obdobia dôchodkového poistenia s tým, že na dôchodkové účely sa ako obdobie dôchodkového poistenia nehodnotila v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z. doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, t.j. obdobie od 01.01.2001 do 20.03.2001 a od 28.07.2002 do 06.05.2003, kedy bola zomrelému manželovi žalobkyne vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Zároveň sa na dôchodkové účely nehodnotilo ani obdobie vedenia zomrelého manžela žalobkyne v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 Zákona č. 461/2003 Z. z.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej sa poukazuje na to, že z dôvodu,
že zomrelý manžel žalobkyne nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, nárok podľa § 74 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 413/2012 Z. z. na vdovský dôchodok žalobkyni nevznikol. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že podľa osobného listu dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa eviduje ku dňu úmrtia jej manžela odpracovaných 9 543 dní s tým, že žiada o posúdenie nároku na invalidný dôchodok zomrelého manžela podľa § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z., generálny riaditeľ žalovanej k tomu uviedol nasledovné. Súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok je 9 543 dní, čo je celé obdobie dôchodkového poistenia zomrelého manžela od roku 1976. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje u poistenca vo veku nad 28 rokov v posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity, preto je námietka žalobkyne, že ku dňu úmrtia manžela je súčet dní obdobia dôchodkového poistenia 9 543 dní nedôvodná, nakoľko v posledných desiatich rokoch nezískal najmenej 5 rokov obdobia dôchodkového poistenia (zomrelý manžel žalobkyne získal 1 293 dní obdobia dôchodkového poistenia). Nárok na invalidný dôchodok je v zmysle platnej právnej úpravy potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku. V danom prípade sa podmienka, či zomrelý manžel žalobkyne získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok posudzuje ku dňu 27.10.2009 a nakoľko k úmrtiu manžela žalobkyne došlo dňa 27.10.2009, teda pred účinnosťou § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. a uvedené ustanovenie je účinné od 01.01.2010 a zomrelý manžel nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku pred úmrtím, nárok na vdovský dôchodok žalobkyni nevznikol. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej poukázal na to, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy o uplatnenom nároku na vdovský dôchodok. Zákonné ustanovenia aplikované v súvislosti s nárokom žalobkyne na vdovský dôchodok sú kogentného charakteru a neposkytujú priestor odchýliť sa od nich ani možnosť ich nerešpektovať. V oblasti sociálneho poistenia zákon neumožňuje žiadnu inú alternatívu rozhodovania. Takéto rozhodnutie by bolo nezákonné, a preto z tohto dôvodu nebolo možné v odvolacom konaní o námietke žalobkyne vyhovieť. Generálny riaditeľ žalovanej ďalej konštatoval, že na základe týchto skutočností v súlade s § 196 ods. 7 Zákona č. 461/2003 Z. z. v administratívnom spise žalobkyne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 05.01.2024. Žaloba 8. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu na Správnom súde v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej ako i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a žiadala, aby správny súd rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a nariadil žalovanej vydať nové rozhodnutie vo veci pri zohľadnení § 293ax a § 72 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2010. Zároveň žalobkyňa žiadala nariadenie povinnosti žalovanej ohľadom doplatenia sumy vdovského dôchodku 3 roky spätne od podania žiadosti o priznanie vdovského dôchodku. Žalobkyňa si uplatnila pre prípad úspechu právo na náhradu trov konania.
9. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že si podala žiadosť o priznanie vdovského dôchodku po nebohom manželovi, pričom žalovaná jej žiadosť zamietla z dôvodu, že nebohý manžel nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. V súlade s nesprávnym poučením žalovanej sa obrátila so správnou žalobou na Správny súd v Banskej Bystrici, pričom tento vyhodnotil jej správnu žalobu ako odvolanie a zaslal spis žalovanej na postup podľa Zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná žalobkyni oznámila chybu v písaní listom zo dňa 30.09.2023, vrátane nového poučenia o podaní opravného prostriedku. Žalobkyňa poukázala na osobný list dôchodkového poistenia, v zmysle ktorého žalovaná eviduje ku dňu úmrtia jej manžela opracovaných 9 543 dní dôchodkového poistenia a dopočítanie do 62. roku života je 4 786 dní, teda celkom 39,2576 roka. Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej poukázala na podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Žalobkyňa s poukazom na citáciu § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. uviedla, že si myslí, že manžel mal opracovanú dostatočnú dobu evidovanú pre priznanie nároku na dôchodok podľa Zákona č. 461/2003 Z. z.. Ďalej žalobkyňa namietla, že je nepochybné, že ak by jej manžel neumrel a zostal invalidný, že by požiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z.. Podľa názoru žalobkyne ako pozostalá manželka (a dedička) je oprávnená vstúpiť do manželových práv a žiadať vypočítanie invalidného dôchodku nebohému manželovi podľa predmetného ustanovenia Zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko od toho sa odvíja aj jej nárok na priznanie vdovského dôchodku. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe vysvetlila, že z tohto dôvodu žiadala, aby jej žalovaná priznala vdovský dôchodok, ktorý by mal byť priznaný na základe
ustanovení § 293ax a § 72 Zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobkyňa rovnako poukázala na to, že v odvolaní namietala i obchádzanie predmetných ustanovení Zákona č. 461/2003 Z. z., čím došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
10. V správnej žalobe žalobkyňa ďalej namietla, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, v rámci, ktorého bolo uvedené, že odvolacia námietka žalobkyne o tom, že súčet dní obdobia dôchodkového poistenia jej zomrelého manžela bol 9 543 dní je nedôvodná, nakoľko v posledných desiatich rokoch zomrelý manžel nezískal najmenej 5 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nedáva zmysel v rovine logickej a ani právnej. Žalobkyňa poukázala na to, že zákonom č. 449/2008 Z. z. zo dňa 30.10.2008 bol Zákon č. 461/2003 Z. z. doplnený o ustanovenie § 293ax. Zákonom č. 449/2008 Z. z. bol novelizovaný aj § 72 Zákona č. 461/2003 Z. z.. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. je počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov najmenej 15 rokov. Podľa žalobkyne jej nebohý manžel predmetnú podmienku spĺňal, a teda generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán sa nevysporiadal s uvedenou námietkou. Podľa žalobkyne pre posúdenie nároku podľa § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. nie je možné posudzovať nárok podľa znenia ustanovení Zákona č. 461/2003 Z. z. účinných do 31.12.2009. Žalobkyňa je toho názoru, že ako manželke a zákonnej dedičke jej prislúcha vdovský dôchodok od 01.01.2010. Žalobkyňa tiež vytýkala generálnemu riaditeľovi žalovanej, že namietala i to, že v jej prípade došlo obchádzaním § 293ax a § 72 Zákona č. 461/2003 Z. z. k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2, § 2a, § 5 a § 9 Zákona č. 365/2004 Z. z.. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe uviedla, že predmetnou námietkou poukázala na to, že vdovy, ktorých nebohí manželia mali dobu poistenia aspoň 15 rokov majú nárok na vdovský dôchodok, avšak jej, ktorej manžel má evidovaných vyše 26 rokov dôchodkového poistenia je táto možnosť odopieraná. Žalobkyňa uviedla, že s predmetnou námietkou sa generálny riaditeľ žalovanej nezaoberal.
11. Správny súd Uznesením č. k. 28Sa/7/2024 - 12 zo dňa 13.03.2024 postupom podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") vyzval žalobkyňu, aby doplnila správnu žalobu označením dátumu svojho narodenia alebo iným identifikačným údajom. Zároveň správny súd žalobkyňu vyzval predmetným uznesením, aby doplnila správnu žalobu o označenie druhu správnej žaloby. Správny súd tiež poučil žalobkyňu o jej práve zvoliť si advokáta alebo o možnosti obrátiť sa so žiadosťou o právnu pomoc na Centrum právnej pomoci, a to aj napriek tomu, že v konaní o správnych žalobách fyzických osôb v sociálnych veciach nie je povinné zastúpenie advokátom. Predmetné uznesenie správneho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2024.
12. Žalobkyňa na základe výzvy v zmysle Uznesenia správneho súdu č. k. 28Sa/7/2024 - 12 zo dňa 13.03.2024 správnu žalobu v stanovenej lehote doplnila s tým, že uviedla svoje rodné číslo a za druh správnej žaloby označila správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. c) v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP. Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe 13. K správnej žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 17.05.2024, pričom sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej a trvala na ich správnosti. Žalovaná navrhla správnemu súdu, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa v správnej žalobe uviedla obdobné námietky ako v odvolaní. So žalobnými námietkami žalovaná nesúhlasila, pričom ich považovala za nedôvodné. Žalovaná uviedla, že je toho názoru, že jej postup pri posúdení nároku žalobkyne na vdovský dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Žalovaná zotrvala na svojej argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí vydanom prostredníctvom generálneho riaditeľa. Žalovaná uviedla, že nakoľko manžel žalobkyne ku dňu smrti (27.10.2009) získal z posledných desiatich rokov pred dňom smrti 1 293 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 3 roky a 198 dní obdobia dôchodkového poistenia nie je splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (5 rokov) na vznik nároku na invalidný dôchodok, a preto žalobkyni nevznikol nárok na vdovský dôchodok. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe tiež uviedla, že manžel žalobkyne získal 9 543 dní obdobia dôchodkového poistenia od roku 1976 do roku 2008, avšak uvedené obdobie nie je obdobím pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok. Pre nárok na invalidný dôchodok sa počet rokov obdobia dôchodkového poistenia zisťuje z obdobia od 27.10.1999 do 26.10.2009, kedy zomrelý manžel žalobkyne získal len 1 293 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 3 roky a 198 dní. Z dôvodu, že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, nárok na vdovský dôchodok žalobkyni nevznikol. Žiadosť
žalobkyne o vypočítanie invalidného dôchodku zomrelého manžela podľa ustanovenia § 293ax Zákona č. 461 2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. je podľa žalovanej nedôvodná. Podľa žalovanej je posúdenie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok potrebné posudzovať v zmysle platnej právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, pričom v danom prípade sa podmienka či manžel získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok posudzuje ku dňu smrti, t.j. ku dňu 27.10.2009. Ustanovenie § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. je účinné od 01.01.2010, nakoľko k úmrtiu manžela žalobkyne došlo dňa 27.10.2009, teda pred účinnosťou § 293ax Zákona č. 461 2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z., nie je možné nárok na invalidný dôchodok posudzovať podľa § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná tiež uviedla, že podľa platnej právnej úpravy nárok na vdovský dôchodok by žalobkyni vznikol len v tom prípade, ak by jej manžel získal ku dňu smrti potrebnú dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok, t.j. ku dňu 27.10.2009 aspoň 5 rokov. Preto nebolo možné aplikovať ustanovenie § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2010. Ďalej žalovaná uviedla, že námietku žalobkyne, kedy podľa jej názoru dochádza k diskriminácii jej osoby nemožno akceptovať. Žalobkyňa nepreukázala, že by v totožných prípadoch o právach iných osôb v rovnakom postavení ako je žalobkyňa, rozhodovala žalovaná inak. Postup, ktorý je v súlade so zákonom, respektíve je zákonom predpokladaný, nemožno považovať za diskriminačný. Podľa žalovanej námietka žalobkyne neobsahuje označenie skutočností, z ktorých by bolo možné objektívne dospieť k záveru o predpojatosti, respektíve o diskriminačnom správaní žalovanej. Žalovaná tiež uviedla, že pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že boli porušené jej práva, ktoré zaručuje antidiskriminačný zákon, má možnosť domáhať sa právnej ochrany podaním osobitnej žaloby podľa § 9 ods. 2, 3 Zákona č. 365/2004 Z. z.. Žalovaná uviedla, že má za to, že generálny riaditeľ ako odvolací orgán sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Generálny riaditeľ žalovanej posúdil predloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, posúdil opätovne všetky námietky žalobkyne vznesené v odvolaní, ktoré sú obdobné aj v správnej žalobe, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, pričom uvedené zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnil. Žalovaná tiež poukázala na to, že generálny riaditeľ žalovanej vyhodnotil všetky dôkazy v súlade s § 196 ods. 7 Zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Replika žalobkyne 14. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe konštatovala, že v dedičskom konaní po zosnulom manželovi bola uznaná za spôsobilú dediť, pričom dedičstvo neodmietla, a teda môže dediť aj majetkové a nemajetkové práva po zosnulom manželovi. Ďalej žalobkyňa poukázala v replike na to, že nárok na vdovský dôchodok jej nezanikol ani podľa Zákona č. 461/2003 Z. z.. Opätovne poukázala na novelizáciu Zákona č. 461/2003 Z. z., a to zákonom č. 449/2008 Z. z. zo dňa 30.10.2008. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že nebohý manžel už nemohol podať žiadosť podľa § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01.01.2010 požiadala o to žalobkyňa ako zákonná dedička oprávnená vstupovať do majetkových a nemajetkových práv po zosnulom manželovi. Žalobkyňa sa ďalej vyjadrila, že pokladá za scestné vyjadrenie žalovanej, že podľa platnej právnej úpravy by nárok na vdovský dôchodok žalobkyni vznikol len v tom prípade, ak by jej manžel získal ku dňu smrti potrebnú dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok, t.j. ku dňu 27.10.2009 aspoň 5 rokov, a že vzhľadom na to nebolo možné aplikovať § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. (účinnosť od 01.01.2010). Žalobkyňa v replike uviedla, že ona vníma ustanovenie § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že toto ustanovenie bolo zákonodarcom vložené do zákona práve preto, aby odstránilo nespravodlivosť v posudzovaní nárokov osôb, ktorým sa nezapočítava celá doba dôchodkového poistenia, ale len vytrhnutá časť z nejakého časového úseku poistenia. Žalobkyňa tiež v replike uviedla, že nakoľko je zákonná dedička majetkových a nemajetkových práv zosnulého manžela, ktorému zákon umožňoval požiadať o invalidný dôchodok, považuje za prirodzené uplatniť si toto právo. Správnu žalobu považovala za dôvodnú v celom rozsahu. Vo vzťahu k otázke diskriminácie žalobkyňa uviedla, že verí, že ide o ojedinelý a možno výnimočný prípad. Ďalej poukázala na to, že sociálne práva patria medzi základné práva chránené nielen našim právom, ale aj právom Európskej únie a medzinárodnými dohovormi, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na strane žalovanej. Žalobkyňa zotrvala na tom, že je diskriminovaná z dôvodu, že jej nebohý manžel odpracoval vyše 26 rokov a napriek tomu je jej upieraný vdovský dôchodok naproti tomu iným vdovám, ktorých manželia mali odpracovanú, hoci aj nižšiu dobu poistenia, je vdovský dôchodok priznávaný. Žalobkyňa nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie. Duplika žalovanej 15. Žalovanou nebolo podané ďalšie vyjadrenia po doručení repliky žalobkyne.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Správny súd vychádzal zo skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom od 01. 07. 2023), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobné námietky v nej uvádzané nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci. Správny súd preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
17. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože pojednávanie žiaden z účastníkov konania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 11.09.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 24.09. 2024 (§ 137 ods. 3 SSP).
18. Predmetom súdneho konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 615 529 6004 0 zo dňa 20. 12. 2023, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (Sociálnej poisťovne, ústredie č. 615 529 6004 0 zo dňa 03. 08. 2023), ktorým bolo rozhodnuté, že žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok zo dňa 19. 06. 2023 sa podľa § 74 ods. 1 písm. b) Zákona č. 461/2003 Z. z. zamieta.
19. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
24. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
25. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
26. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 27. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom od 01.07.2024 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
28. Podľa § 74 ods. 1 písm. b) Zákona č. 461/2003 Z. z. vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.
29. Podľa § 72 ods. 1 písm. f) a 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2009 (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku f) nad 28 rokov je najmenej päť rokov. (2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity. 30. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) a 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2010 (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. (2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
31. Podľa § 293ax ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2010 (1) Poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010. (2) Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. decembri 2009 je poistenec uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1. januára 2010. (3) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009.
32. Správny súd mal z obsahu pripojeného spisu za preukázané, že žalobkyňa požiadala o vdovský dôchodok žiadosťou zo dňa 19. 06. 2023. Vdovský dôchodok žiadala priznať spätne od 19. 06. 2020. Z obsahu žiadosti o vdovský dôchodok vyplynulo, že žalobkyňa v minulosti (08. 08. 2012) už žiadala o vdovský dôchodok a jej žiadosť bola žalovanou zamietnutá. Prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy bola žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok zo dňa 19. 06. 2023 podľa § 74 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. zamietnutá. Nárok žalobkyne na vdovský dôchodok nevznikol z dôvodu, že zomrelý manžel žalobkyne nezískal ku dňu smrti (27. 10. 2009) potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a nie sú splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu smrti zomrelý manžel žalobkyne získal celkove v posledných desiatich rokoch spolu 1 293 dní dôchodkového poistenia, t.j. 3 roky a 198 dní (od 27. 10. 1999 0 dní, v roku 2000 209 dní, v roku 2001 286 dní, v roku 2002 208 dní, v roku 2003 239 dní, v roku 2004 0 dní, v roku 2005 102 dní, v roku 2006 243 dní, v roku 2007 0 dní, v roku 2008 6 dní, do 26. 10. 2009 0 dní). Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu, že pokiaľ by jej manžel ostal na žive do času, kedy vstúpil do účinnosti dňa 01. 01. 2010 zákon č. 449/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého došlo k doplneniu ustanovenia § 293ax a súčasne k zmene ustanovenia § 72 Zákona č. 461/2003 Z. z., tak by požiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa týchto ustanovení. Žalobkyňa poukázala na to, že ako pozostalá manželka a aj zákonná dedička je oprávnená žiadať vypočítanie invalidného dôchodku nebohému manželovi podľa § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2010, nakoľko od neho sa odvíja aj jej nárok na vdovský dôchodok. Zároveň namietla obchádzanie ust. § 293ax a § 72 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2010 žalovanou, čím došlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny, a preto prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím potvrdil. K žiadosti žalobkyne o posúdenie invalidného dôchodku jej nebohého manžela uviedol, že nárok na invalidný dôchodok je v zmysle platnej právnej úpravy potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, v danom prípade sa podmienka, či zomrelý manžel žalobkyne získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok posudzuje ku dňu 27. 10. 2009 a nakoľko k jeho úmrtiu došlo dňa 27. 10. 2009, teda pred účinnosťou § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. (uvedené ustanovenie je účinné od 01. 01. 2010) a zomrelý manžel nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku pred úmrtím, nárok na vdovský dôchodok žalobkyni nevznikol. Súčasne poukázal na kogentnosť zákonných ustanovení aplikovaných v súvislosti s nárokom žalobkyne na vdovský dôchodok. Na základe uvedeného tak generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.
33. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že účelom vdovského (vdoveckého) dôchodku je prispieť žene (mužovi) k vyrovnaniu životnej úrovne bezprostredne po zániku manželstva v dôsledku úmrtia manžela (manželky) a za určitých ustanovených podmienok čiastočne kompenzovať stratu jeho príjmu. Vdovský (vdovecký) dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom (Zákon č. 461/2003 Z. z.) poskytuje zo starobného poistenia alebo z invalidného poistenia. Konanie o priznanie vdovského (vdoveckého) dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby (žiadateľa), ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu. Na vznik nároku na vdovský (vdovecký) dôchodok Zákon č. 461/2003 Z. z. vyžaduje, aby zomrelý manžel (manželka) a) bol poberateľom niektorého z určených dôchodkov (starobný alebo invalidný dôchodok) alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok (zmena nastala na základe článku I bod 19 zákona č. 413/2012 Z. z. od 1. januára 2013), alebo b) splnil podmienku potrebného obdobia poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, alebo c) splnil podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok alebo d) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Žalobkyňa žiadnu zo skutočností rozhodujúcich na nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu nepreukázala.
34. Žalobkyňa odvíjala nárok na vdovský dôchodok a nárok na jeho výplatu od skutočnosti, že ako zákonná dedička po nebohom manželovi bola oprávnená vstupovať do majetkových i nemajetkových práv po zomrelom manželovi, a teda žalobkyňa namietala, že bola oprávnená podať v zmysle ust. § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2010 žiadosť Sociálnej poisťovni o opätovné posúdenie zdravotného stavu jej zomrelého manžela za účelom rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.
35. Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2009 upravoval podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok ako zákon č. 100/1988 Zb., a teda vznik nároku na invalidný dôchodok (odhliadnuc teraz od hľadiska medicínskeho a negatívnej podmienky nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok) viazal na získaný počet rokov dôchodkového poistenia, v tomto prípade v rozsahu najmenej 5 rokov u poistenca nad 28 rokov s tým, že príslušná doba dôchodkového poistenia sa u týchto osôb zisťovala tiež z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 1 a 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2009). Následne u poistencov, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2009 zákonodarca od 01. 01. 2010 (zákon č. 449/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 461/2003 Z. z.) novo upravil možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok splnením podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia (§ 72 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2010) v období pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2010) s tým, že vznik invalidity sa určí najskôr dňom 01. 01. 2010 a nárok na invalidný dôchodok vznikne najskôr od 01. 01. 2010 (§ 293ax ods. 2 a 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2010). Úpravou v ustanovení § 293ax ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2010 zákonodarca mienil priznať nárok na invalidný dôchodok aj tým poistencom, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2009, teda nesplnili podmienku potrebnej doby poistenia v období posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity a rozšíril obdobie, v ktorom sa splnenie podmienky potrebnej doby skúma, na celé obdobie pred vznikom invalidity (nielen desať rokov). Z dikcie citovaného ustanovenia § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2010 vyplýva, že aktívne legitimovaný na podanie žiadosti o znovu posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu za účelom rozhodnutia o nároku na invalidný
dôchodok je poistenec, t.j. v danom prípade zomrelý manžel žalobkyne. Súčasne podľa § 184 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. „sa dávkové konanie začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.“ G. F. B. (manžel žalobkyne) žiadosť o znovu posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2010 pred svojou smrťou neuplatnil, keďže zomrel dňa XX. XX. XXXX, teda ešte pred účinnosťou vyššie uvedenej legislatívnej zmeny zavedenej zákonom č. 449/2008 Z. z.. Samotné konanie o opätovnom posúdení zdravotného stavu pána F. B. v zmysle ust. § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2010 sa za života manžela žalobkyne nezačalo, pričom zo znenia ustanovenia § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2010 nevyplýva, že právo na podanie žiadosti o znovu posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu prináleží (okrem samotných poistencov) i pozostalým osobám po poistencoch, ktorí zomreli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 449/2008 Z. z..
36. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na to, že ak by manžel nezomrel a zostal invalidný, požiadal by o priznanie invalidného dôchodku podľa ust. § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2010. Súčasne namietala, že ako pozostalá manželka (aj dedička) je oprávnená vstúpiť do manželových práv a žiadať vypočítanie invalidného dôchodku nebohému manželovi a že pre posúdenie nároku podľa § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom od 01. 01. 2010) nie je možné posudzovať nárok podľa znenia ustanovení Zákona č. 461/2003 Z. z. účinných do 31. 12. 2009. Správny súd uvádza, že zohľadnenie takéhoto výkladu ust. § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom od 01. 01. 2010) prezentovaného žalobkyňou by viedlo k ad absurdum záveru, že je možné, aby pozostalá osoba (dedička) po zomrelom poistencovi i ďalej robila úkony podľa vývoja legislatívy v oblasti sociálneho poistenia po smrti poistenca, z ktorých by zomrelý poistenec nadobúdal naďalej práva a to napriek tomu, že samotná spôsobilosť poistenca ako fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti už zanikla jeho smrťou (§ 27 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z.). Správny súd uvádza, že pokiaľ manžel žalobkyne pred svojou smrťou o opätovné posúdenie jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nepožiadal, nakoľko ku dňu jeho smrti samotné ust. § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. ešte nebolo účinné, žiadosť na Sociálnej poisťovni podľa predmetného ustanovenia po tom, ako toto ustanovenie vstúpilo do účinnosti, už pozostalí ako osoby, ktoré nie sú aktívne legitimované, nemôžu úspešne uplatniť.
37. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala s poukazom na osobný list dôchodkového poistenia zomrelého manžela (podľa ktorého žalovaná eviduje ku dňu úmrtia manžela žalobkyne 9 543 dní dôchodkového poistenia), že v logickej ani právnej rovine nedáva zmysel odôvodnenie obsiahnuté v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej, že manžel žalobkyne v posledných desiatich rokoch nezískal najmenej päť rokov obdobia dôchodkového poistenia. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že predpokladom vzniku nároku na invalidný dôchodok je súčasné splnenie podmienok - podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia, podmienky invalidity a negatívnej podmienky nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, pričom ich splnenie je potrebné tak, ako to uviedol generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku. V danom prípade sa podmienky nároku na invalidný dôchodok p. F. B. posudzujú ku dňu jeho úmrtia, t.j. ku dňu 27. 10. 2009. Právna úprava účinná v čase ku dňu 27. 10. 2009 stanovovala, že potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov bol päť rokov (§ 72 ods. 1 písm. f) Zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov (ktorým bol i zomrelý manžel žalobkyne), z posledných desiatich rokov (§ 72 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z.). Ku dňu 27. 10. 2009 manžel žalobkyne získal z posledných desiatich rokov (od 27. 10. 1999 do 27. 10. 2009) len 1 293 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 3 roky a 198 dní. Podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (5 rokov) na vznik nároku na invalidný dôchodok manžela žalobkyne naplnená nebola, a preto jej nemohol ani vzniknúť nárok na vdovský dôchodok. Správny súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci orgánmi verejnej správy, pričom uvádza, že žalobkyňa samotný počet dní dôchodkového poistenia zomrelého manžela za obdobie od 27. 10. 1999 do 27. 10. 2009 v súčte 1 293 dní nijako nespochybnila. Žalobná argumentácia žalobkyne v správnej žalobe smerovala výlučne k tomu, aby (domáhajúc sa aplikácie ust. § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2010) bolo zohľadnené celé obdobie dôchodkového poistenia jej zosnulého manžela, a to od roku 1976 do 27. 10. 2009 v súčte 9 543 dní a nielen obdobie desiatich rokov, čo však možné nebolo ako už správny súd vyššie uviedol. Za neopodstatnenú správny súd vyhodnotil aj tú žalobnú námietku, v rámci ktorej žalobkyňa v tomto smere
ďalej namietala, že sa generálny riaditeľ žalovanej s jej odvolacou námietkou nevysporiadal. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovanej zistil, že generálny riaditeľ žalovanej na str. 3 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne uviedol, že manžel žalobkyne nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku pred úmrtím, pričom k jeho úmrtiu došlo pred účinnosťou ust. § 293ax Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z., pričom podmienka potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok sa posudzuje v danom prípade ku dňu úmrtia manžela žalobkyne (27. 10. 2009). Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie žalovanej založené nie sú v súlade s názormi žalobkyne, nepreukazuje jeho nezákonnosť z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
38. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj žalobnú námietku, ktorou žalobkyňa namietala, že dochádza k obchádzaniu ust. § 293ax a § 72 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom od 01. 01. 2010), čím malo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2, § 2a, § 5 a § 9 Zákona č. 365/2004 Z. z.. Správny súd poukazuje na to, že predmetnú žalobnú námietku možno považovať za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobkyne s postupom žalovanej a generálneho riaditeľa žalovanej ako odvolacieho orgánu, ako aj s ich hodnotením veci, pričom žalobkyňa neuviedla v tomto smere žiadnu konkrétnu argumentáciu s prepojením na namietanú nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobkyňa v replike uviedla, že je jej upieraný vdovský dôchodok, hoci jej zomrelý manžel odpracoval 26 rokov, pričom iným vdovám, ktorých manželia mali odpracovanú nižšiu dobu dôchodkového poistenia, je vdovský dôchodok priznávaný. Správny súd uvádza, že ani z takto všeobecne formulovanej námietky nevyplýva zrozumiteľná argumentácia, v čom spočíva porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ak žalovaná a generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán postupovali zákonom prezumovaným spôsobom. Žalobkyňa v replike tiež uviedla k námietke diskriminácie, že sociálne práva patria medzi základné práva chránené nielen našim právom, ale aj právom Európskej únie a medzinárodnými dohovormi, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na žalovanej strane. Správny súd uvádza, že konanie o preskúmanie rozhodnutia na základe správnej žaloby v sociálnych veciach nie je konaním podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, správny súd nie je súdom skutkovým, aj keď v nevyhnutnej miere, len na dosiahnutie realizácie súdneho prieskumu, nie na ustálenie skutkového stavu, je oprávnený vykonať dokazovanie, konanie pred ním nie je antidiskriminačný spor, a preto v tomto konaní nedochádza k prechodu dôkazného bremena na žalovanú.
39. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.
40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy nepriznal, a to z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nepatrí náhrada trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaná bola síce v konaní úspešná, avšak správny súd aplikujúc ustanovenie § 168 SSP nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať od žalobkyne, aby žalovanej uhradila vzniknuté trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).