Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22T/188/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.09.2016 samosudkyňou JUDr. Tatianou Kovácsovou takto

rozhodol:

Obžalovaný JUDr. Bc. O. T., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom D. XXXX/X, B.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 18.11.2014 v čase okolo 15.00 hod. v G. X. v B. - M., na ulici P., na toalete napadol W.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., V. V. C. XXXX/XX tým spôsobom, že ho opakovane udrel ľavou rukou do oblasti tváre a do pravého oka, následkom čoho spadol Ing. C. C. na zem a uvedeným konaním mu spôsobil zranenie a to poranenie hlavy a nohy v stehennej oblasti, ktoré si vyžiadalo dobu práceneschopnosti a dobu liečenia v trvaní 10 až 14 dní,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

rozhodol:

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 1 Tr. Zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. Zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu p o d m i e n e č n e o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenému C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. V. C. XXXX/XX, B. bolestné vo výške 1.368,50 Eur.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci podal obžalobu na obžalovaného JUDr. Bc. O. T., ktorého žiadal uznať za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že dňa 18.11.2014 v čase okolo 15.00 hod. v G. X. v B. - M., na ulici P., na toalete napadol W.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., V. V. C. XXXX/XX tým spôsobom, že ho opakovane udrel ľavou rukou do oblasti tváre a do pravého oka, následkom čoho spadol W.. C. C. na zem a uvedeným konaním mu spôsobil zranenie a to poranenie hlavy a nohy v stehennej oblasti, ktoré si vyžiadalo dobu práceneschopnosti a dobu liečenia v trvaní 10 až 14 dní.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.03.2016 obžalovaný O. T. uviedol (č.l. 176), že sa necíti byť vinný. Skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nespáchal. To, čo je uvedené v obžalobe, je účelové a vykonštruované voči jeho osobe. Je pravdou, že toho dňa bol v pohostinstve. S kamarátom T. J. tam popíjal alkoholické nápoje a stretli sa tam aj s poškodeným Ing. C.. Obžalovanému bolo potom zle, išiel na toaletu a keď odtiaľ odchádzal, stretli sa s poškodeným. Potom si obžalovaný opäť sadol ku T. J.. Poškodeného na toaletu nevolal. Bol na riadnej toalete, nie pri pisoári a keď z tejto toalety vychádzal, tak sa poškodený nachádzal niekde pri pisoároch. Či tam bol v tomto memente niekto ďalší, sa nevedel vyjadriť. Vrátil sa teda ku stolu, pri ktorom bol Ing. J. a potom sa už pri ňom pristavila policajná hliadka. Prišli s tým, že obžalovaný Ing. C. ublížil. K žiadnej potýčke na záchodoch podľa neho nedošlo. Pokiaľ spolu komunikovali, tak len pri stole, poškodený si k nim prisadol. Dlhodobé problémy s poškodeným mal obžalovaného otec, nie samotný obžalovaný. Ďalej obžalovaný uviedol, že s Ing. J. popíjali v pohostinstve prevažne tvrdý alkohol - borovičku s pivom. Do pohostinstva prišli z iného pohostinstva, kde tiež popíjali. Išli taxíkom s tým, že Ing. J. ide domov do M., ale sa ešte zastavili v „X.“ v M.. Vypil veľa, ale presne sa nevie vyjadriť. Obžalovaný meria okolo 180 cm a váži okolo 140 kg. Nevie povedať, ako došlo k poškodeniu zdravia Ing. C., avšak vylučuje možnosť, že by medzi nimi dvoja došlo k akémukoľvek fyzickému kontaktu.

Poškodený Ing. C. C. na hlavnom pojednávaní uviedol (č.l. 176-177), že obžalovaného vtedy videl prvýkrát, zoznámil ich Ing. J., dovtedy sa nepoznali. Dali si pivo, obžalovaný objednal nejaký tvrdý alkohol. Podľa neho obžalovaný s Ing. J. neboli triezvi, keď prišli do „X.“. Sedeli spolu pri stole, obžalovaný sa len sporadicky zapojil do rozhovoru, poškodený niečo riešil s Ing. J.. Medzitým Ing. J. povedal, že obžalovaného otec I. T. je ťažko chorý. Možno to bolo spúšťačom niečoho. V minulosti poškodený nastupoval na miesto bývalého riaditeľa, ktorým bol obžalovaného otec a poškodený sa po ňom stal riaditeľom v SAD Lučenec. Bolo to zhruba v roku 1999, avšak on so „starým pánom“ T. žiaden konflikt nemal. Medzitým sa šiel obžalovaný „vyčúrať“ a vrátil sa zo záchodu s tým, aby išiel s ním na WC, že mu chce niečo povedať. Poškodený išiel a „vyčúral“ sa do pisoára. Mal rifle, ktoré majú gombíky a keď sa pohol ku dverám, zapínal si gombíky na nohaviciach a v tom ho obžalovaný napadol a udrel päsťami do tváre. Boli tam sami dvaja, ale vonkajšie dvere boli otvorené. Obžalovaný ho udrel viackrát. Povedal mu niečo v tom zmysle, že „Toto máš za môjho otca“ alebo „Toto ti posiela môj otec“. Potom odpadol. Kopanec mal aj na bruchu a na stehne. Prebrala ho pani Y. s pánom D., lebo počuli buchot. Vtedy mu pán D. utieral zakrvavenú tvár. Mal tržnú ranu pri obočí, dosekané pery, krvácal. D. a políciu volala pani Y.. Zobrali ho do nemocnice s tým, že mal aj otras mozgu. V čase skutku, sa necítil pod vplyvom alkoholu. Vypil asi 3 poldeci a pivá. V tom čase bol na PN-ke, ale mal vychádzky.

Svedok Ing. T. J. na konanom hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2016 uviedol (č.l. 180), že dňa 18.11.2014 spolu s obžalovaným vo dvojici išli do krčmy „X.“ v M.. Sedeli, debatovali a hmlisto si pamätá, keďže mal vypité, že si k nim prisadol poškodený. Nevie, kto prvý išiel na WC, asi poškodený a po čase išiel aj obžalovaný. Potom sa vrátil obžalovaný a bolo počuť nejaký buchot zo záchodu, nato reagovala krčmárka. Bolo zjavne vidieť na obžalovanom, keď sa vrátil zo záchoda, že sa tam niečo udialo. Netrúfa si povedať, či mal poškodený nejaké zranenia, keď vyšiel zo záchoda, pretože svedok mal dosť vypité, lebo boli s obžalovaným aj v inej krčme a pil pivo s tvrdým bielym alkoholom. Svedok na vlastné oči nevidel, že by niekto niekoho udrel. Pán T. nebol opitý, ale mohol byť vystresovaný, ani poškodený sa mu nezdal opitý.

Svedkyňa R. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla (č.l. 180), že dňa 18.11.2014 robila krčmárku, keď vošiel do krčmy pán J. s obžalovaným, ktorého videla prvýkrát v živote. Pamätá si, ako si podali ruky pán T. s pánom C. ako kamaráti. Všetci sa smiali. Potom pán J. povedal poškodenému, aby nešiel

nikde, že si niečo dajú. Pán J. a obžalovaný už vtedy prišli v podnapitom stave. Poškodený sa nakoniec dal nahovoriť, vypýtali mu pivo, sadli si všetci spolu ku stolu. Ďalej pili borovičky, smiali sa pri stole. Obžalovaný sa postavil a išiel na záchod. Potom zo záchodu obžalovaný otvoril dvere a povedal: „C., poď sem na chvíľu.“. Ona utierala stôl a J. na to povedal so smiechom: „My nie sme teploši, čo ho voláš.“ Na to išiel poškodený do záchodu. Svedkyňa zo záchodu počula iba niečo v tom zmysle, ako povedal pán C. obžalovanému „To už bolo dávno“. Zrazu počula zo záchodu veľký buchot, ktorý mohol trvať nejaké 3-4 sekundy. Otvorila dvere do vstupnej časti WC, že čo sa tam deje. Pán T. ju tam odsotil a povedal jej: „Neriešte to.“ T. si sadol za stôl a dopil všetky nedopité poldecáky, čo tam boli. Išla za pánom C. do záchodu. Pri záchode ležal na zemi pán C., bol krvavý, boli na ňom dvere zo záchodu, ktoré boli vytrhnuté z pántov a boli na ňom. Začala kričať, aby rýchlo zavolali záchranku a políciu. Dala z neho dole dvere, vtedy k nej pribehol pán D.. Zobrala mobil, chcela volať záchranku, ale omylom vytočila 158

- políciu. Poškodený medzitým stratil aj vedomie, bol veľmi bledý, krvácal z čela, mal napuchnuté ústa, bol dezorientovaný. Potom prišla záchranka, ktorá ho zobrala do nemocnice, v záchranke aj skolaboval. Čo sa stalo na záchode, však nevidela.

Svedok G. D. na hlavnom pojednávaní uviedol (č.l. 181), že sedel v pohostinstve vpredu, oni sedeli vzadu (C., J., T.). T. odišiel na WC, po pár minútach vyšiel von medzi dvere, z ktorých zavolal na C., aby išiel za ním na WC. Prešli 3-4 minúty a bol veľký buchot. Krčmárka vošla dovnútra, že čo sa tam stalo a odtiaľ na svedka zavolala. Na vlastné oči tam potom videl, ako tam poškodený ležal v krvi a bol prikrytý dverami, ktoré z neho zodvihli, prebudili ho. Poškodený sa išiel umyť, posadil ho na stoličku a čakali na sanitku, ale najskôr prišli policajti. Po buchote si T. išiel sadnúť za stôl, ale nič nepovedal, aspoň nič nepočul.

Svedok L. T. - policajt na hlavnom pojednávaní uviedol (č.l. 181), že s odstupom času si toho veľa nepamätá. V označený deň bol operačným vyslaný ako hliadka s kolegom do pohostinstva „X.“ v M., že sa tam mala odohrať nejaká bitka. Išiel tam ako príslušník PMJ I.. G. C. sedel pred barom, bol zranený, ale nevie, akým spôsobom. Nevie ani to, čo barmanka povedala bezprostredne po incidente, preto sa v plnej miere pridržiava svojej výpovede z prípravného konania (č.l. 69-70). Spomína si len to, že barmanka označila ako potenciálneho páchateľa pána T., ktorý bol pod vplyvom alkoholu a bolo to na ňom vidieť na prvý pohľad. Na poškodenom nebolo vidno, že by bol pod vplyvom alkoholu.

Znalec MUDr. C. J. na hlavnom pojednávaní dňa 09.08.2016 uviedol (č.l. 190), že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku, ktorý vypracoval ohľadne poškodeného Ing. C.. O. medzi jeho znaleckým posudkom a vypracovaným znaleckým posudkom MUDr. Y. je ten, že podľa neho poškodený neutrpel ľahký otras mozgu, pričom znalec MUDr. Y. ustálil, že poškodený C. utrpel ľahký otras mozgu. Ostatné zranenia boli len ľahké, tržná rana, pomliaždenie čela. Ak neutrpel poškodený ľahký otras mozgu, liečba mohla byť 5-6 dní, ale ak ho utrpel, tak mohla byť 10-14 dní. Pri otrase mozgu by malo dôjsť ku krátkej strate pamäti, resp. ku krátkodobému bezvedomiu, bolesti hlavy, závratu, pocitu na zvracanie, zvracanie a podobne. Zo zdravotnej dokumentácie vyčítal, že poškodený už mal v minulosti otras mozgu, takže vie, aké príznaky pri otrase mozgu sú. Poškodený mal ľahké, jednoduché zranenia hlavy. Mohol by čiastočne spochybniť bezvedomie. Poškodený v čase napadnutia bol pol roka na PN-ke. Dlhodobo bol liečený kortikoidmi a antibiotikami. V podstate mal oslabený organizmus, bral lieky na srdce, bol po infarkte. Do toho si vypil, mal zistený alkohol asi 2 hodiny po incidente 1,89 promile. To, že sa u poškodeného jednalo o otras mozgu, ako prvý uviedol ošetrujúci lekár traumatologického oddelenia VšN v B. MUDr. C.. Nevie jednoznačne vylúčiť, či poškodený utrpel alebo neutrpel ľahký otras mozgu napriek tomu, že mal poškodený tieto subjektívne pocity, teda bezvedomie, a svedkovia D. a Y. jednoznačne potvrdili, že bol poškodený v bezvedomí. Na CT-čku bol negatívny nález, lebo sa z toho nedalo zistiť, či bol otras mozgu.

Znalec MUDr. S. Y., PhD. k výpovedi znalca MUDr. J. uviedol, že diagnóza ľahkého otrasu mozgu bola stanovená v nemocnici, bolo to v čase hospitalizácie v trvaní dvoch dní - po napadnutí. Vo svojom stanovisku vychádzal zo správy ošetrujúceho lekára na traumatológii, kde sa uvádza, že pacient bol prijatý s klinickými príznakmi otrasu mozgu (č.l. 6 jeho znaleckého posudku). Samozrejme, že prihliadal aj na svedecké výpovede svedkov, ktorí uviedli, že poškodený bol v bezvedomí, čo uviedol aj samotný poškodený. Ak sa diagnostikuje otras mozgu, zvyknú sa robiť vyšetrenia neurológom a CT vyšetrenie mozgu. Tieto vyšetrenia sú postačujúce, ktoré však ani nepotvrdia, ale ani nevylúčia otras mozgu, ide však o vylúčenie ešte ťažších prejavov, aby otras mozgu neprekryl ťažšie zranenia. Lekár bežne konštatuje otras mozgu podľa subjektívnych údajov a vyjadrení pacienta.

Znalec MUDr. C. J. na otázky splnomocnenca poškodeného JUDr. E. uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe materiálu od obhajoby JUDr. G.. Nepožiadal o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu. Zo strany obhajoby mu bol tiež predložený znalecký posudok vrátane jeho dodatku, ktorý bol vypracovaný znalcom MUDr. Y.. Vychádzal aj z nemocničného informačného systému. K tomuto systému má prístup celá nemocnica. Zdravotný stav poškodeného konzultoval i s jeho obvodným lekárom MUDr. J.. Nemal však k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu poškodeného. Pokiaľ v znaleckom posudku uviedol, že vychádzal zo zdravotného záznamu poškodeného, vychádzal iba z nemocničného informačného systému. Nežiadal žiaden súhlas poškodeného Ing. C., aby mohol nahliadnuť do tohto nemocničného informačného systému. S matkou obžalovaného MUDr. E. T. sa nestretáva, nie sú v žiadnom kontakte. Zranenia si poškodený mohol spôsobiť aj tak, že spadol na rovnú zem, či pisoár jedným pádom.

Poškodený Ing. C. C. k výpovedi znalca MUDr. J. uviedol, že počas vypracovania znaleckého posudku MUDr. J., sa s týmto nestretol, ani ho tento nekontaktoval. O tejto záležitosti ho neinformoval ani jeho osobný lekár MUDr. J.. Nevie, či MUDr. J. poskytol nejaké informácie MUDr. J.. Od poškodeného nemal nikto žiaden súhlas. MUDr. J. mu ani nepovedal, že sa o ňom MUDr. J. informoval.

Znalec MUDr. S. Y., PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol (č.l. 191-192), že v plnom rozsahu zotrváva na tom, čo uviedol vo svojom znaleckom posudku z prípravného konania, že poškodený utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, pretože vychádzal zo správ i výpovedí svedkov. Na tomto trval i napriek tomu, že C.. J. jeho závery spochybňoval.

Na konanom hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2016 súd oboznámil podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so znaleckými posudkami č.l. 85-97, doplnkom č.l. 98-110 a znaleckým posudkom č.l. 111-146, pri ktorom právny zástupca poškodeného JUDr. E. po prečítaní záverov znaleckého posudku MUDr. J. uviedol, že tento znalecký posudok považuje za nezákonný, pretože bol vypracovaný bez súhlasu poškodeného a informácie o zdravotnom stave poškodeného boli získané nelegálne. Podľa § 269 Tr. por. súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to správou o povesti č.l. 151 a odpisom z registra trestov č.l. 154. Následne súd uznesením podľa § 274 ods. 1 Tr. por. vyhlásil dokazovanie za ukončené.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Napriek tomu, že sa obžalovaný ku skutku uvedenom v obžalobe nepriznal, súd uznal jeho vinu podľa citovaných zákonných ustanovení a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov podľa § 364 ods. 1 Tr. zák.. Súd poukazuje hlavne na výpoveď poškodeného, ktorý podľa názoru súdu nemá dôvod klamať, že mu zranenia spôsobil obžalovaný a to tak, že ho dňa 18.11.2014 opakovane udrel ľavou rukou do oblasti tváre a do pravého oka, následkom čoho spadol na zem. Tiež výpoveď svedkyne R. Y., potvrdzuje, že obžalovaný volal poškodeného na záchod s tým, že mu chce niečo povedať a po chvíli odtiaľ počula buchot. Po vojdení na toaletu tam videla na zemi ležať poškodeného, ktorý bol krvavý a boli na ňom záchodové dvere, ktoré boli vytrhnuté z pántov. Tiež svedok D. uviedol, že zo záchoda počul buchot, vošla tam krčmárka, ktorá ho následne volala dnu a videl tam ležať poškodeného v krvi a prikrytého dverami, ktorého následne prebudil a posadil na stoličku, kým čakali na príchod sanitky. Aj privolaný policajt L. T. si spomína, že barmanka označila za páchateľa pána T..

Čo sa týka vyhotoveného znaleckého posudku znalcom MUDr. S. Y., PhD. o tomto znaleckom posudku súd nemá pochybnosti, pretože znalec vychádzal zo spisového materiálu, vrátane všetkých lekárskych správ a tiež s poukazom na svedecké výpovede, z ktorých vyplynulo, že bol poškodený v bezvedomí. To, že sa u poškodeného jednalo o otras mozgu, ako prvý uviedol vo svojej správe ošetrujúci lekár traumatologického oddelenia C.. C. C.. Znalec zotrval na svojich záveroch znaleckého posudku, z

ktorých vyplýva (č.l. 94-96), že poškodený utrpel tržnozmliaždenú ranu v oblasti kútika pravého oka, ľahký otras mozgu, pomliaždenie tváre v oblasti okolia pravej očnice, nosa a pier, ľahké pomliaždenie pravého stehna, ľavého zápästia a chrbta. V danom prípade zraňujúcemu mechanizmu veľmi dobre zodpovedajú opakované údery rukou zovretou v päsť, ev. možno pripustiť aj kopnutie nohou do oblasti stehna, ruky a chrbta - v prípade, že by poškodený ležal na zemi, resp. niektoré z týchto poranení by mohli vzniknúť aj pri páde poškodeného na zem, avšak za predpokladu posotenia - teda akcelerovaného pádu po predchádzajúcom údere/náraze do tela poškodeného zo strany inej osoby. Všetky poranenia poškodeného mohli veľmi dobre vzniknúť pri útoku inej osoby tak, ako to opisuje poškodený vo svojej výpovedi. Uvedený útok nemohol u poškodeného s prihliadnutím na intenzitu a rozsah poranení ako aj na samotný charakter a intenzitu útoku spôsobiť závažnejšie poranenia a ani ohroziť životne dôležité orgány. Tiež z doplnku k znaleckému posudku (č.l. 98-110) vyplýva, že predmetné poranenia sú pomerne typické zranenia, ku ktorým dochádza pri inzultácii inou osobou a to typicky opakovanými údermi päsťou do tváre - zranenia sú ložiskové, t. j. bývajú obvykle spôsobené úderom pevným predmetom malej kontaktnej plochy, ako je napr. päsť. Je málo pravdepodobné, že by takéto zranenia vznikli pri páde na rovnú podložku, ako možno predpokladať, že sa v priestoroch toaliet nachádza, muselo by sa jednať o viacnásobné narazenie, prípadne udretie sa o tupé hrany pevným predmetov tvrdého povrchu, čo je veľmi málo pravdepodobné. K pomliaždeniu oblasti chrbta mohlo dôjsť aj v prípade pádu na chrbát, kedy taktiež možno pripustiť aj vznik pomliaždenia ľavého zápästia pri dopade na ruku.

Závery znaleckého posudku znalca MUDr. C. J. súd vyhodnotil ako málo hodnoverné, pretože znalec vypracoval tento znalecký posudok len na základe materiálov predložených samotnou obhajobou a nepožiadal o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu. Je dôvodné predpokladať, že na základe tejto skutočnosti mal znalec neucelený súbor listinných a iných dôkazov, na základe ktorých by bez akýchkoľvek pochybností mohol vyhodnotiť mechanizmus zranenia poškodeného. Navyše znalec nemal žiaden súhlas od poškodeného, aby mohol nahliadnuť do nemocničného informačného systému, z ktorého znalec pri hodnotení zdravotného stavu poškodeného vychádzal. O tejto záležitosti nebol poškodený informovaný ani svojim všeobecným lekárom MUDr. J., ktorý poskytol nejaké informácie znalcovi MUDr. C. J., ktorý vypracoval vo veci znalecký posudok pre objednávateľa - obhajobu.

Po vyhodnotení všetkých svedeckých výpovedí, listinných dôkazov, osoby obžalovaného a všetkých okolností prejednávaného skutku súd ustálil, že sa obžalovaný skutku uvedeného v obžalobe dopustil, preto mu bol uložený trest úhrnný trest odňatia slobody podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 4 (štyroch) mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý trest bude podľa názoru súdu pre nápravu a prevýchovu obžalovaného postačujúci, pričom na obžalovaného sa hľadí, ako by odsúdený nebol (č.l. 154 - upustenie od potrestania pre § 199 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. tunajšieho súdu sp. zn. 2T/103/1995).

O náhrade škody bolo rozhodnuté tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Ing. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. V. C. XXXX/XX, B. bolestné vo výške 1.368,50 Eur, čo zodpovedá bodovému ohodnoteniu poranení poškodeného Ing. C. ako náhrada za bolesť s počtom priznaných bodov 85 x 16,10 Eur sumárne 1.368,50 Eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.