Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/53/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: W. M., L. XX, XXX XX Z., zastúpený: Consilior Iuris, s.r.o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Konanie na správnom orgáne

1. Dňa 24.10.2014 bola Okresným riaditeľstvom PZ Senica, okresný dopravný inšpektorát spísaná Správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy o spáchaní skutku, z ktorého bol podozrivý W. M.. Skutok bol spáchaný dňa 24.10.2014 o 20.30 hod v Senici, Hurbanova ul. tak, že vodič motorového vozidla predbiehal iné vozidlo cez súvislú čiaru (V-13) a teda nerešpektoval vodorovné dopravné značenie v Senici na Hurbanovej ulici v úseku za kruhovým objazdom čím porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. / zákona č. 8/ 2009 Z.z.

2. Dňa 17.12.2014 Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V, Okresný dopravný inšpektorát vydal rozhodnutie Č.p.: ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014, ktorým uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona a uložil mu pokutu vo výške 100,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 mesiac, pričom zákaz činnosti začína plynúť dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie prevzal obvinený dňa 15.01.2015.

3. Dňa 30.01.2015 bolo prvostupňovému orgánu verejnej správy doručené odvolanie obvineného.

4. Dňa 19.02.2015 vydalo rozhodnutie Naše číslo KRPZ-BA-KD121-17/2015-P Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel - Preskúmanie podaného odvolania proti rozhodnutiu ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014 zo dňa 17.12.2014, z ktorého vyplýva, že odvolanie obvineného zo dňa 30.01.2015 bolo podané oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol deň 20.01.2015. Odvolací orgán v zmysle § 60 Správneho poriadku dospel k záveru, že odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

5. Dňa 24.03.2015 obdržalo Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Krajský dopravný

inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel podanie obvineného - Vyjadrenie v odvolacom konaní proti rozhodnutiu ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014. Dňa 08.06.2015 obdržalo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave, Okresný dopravný inšpektorát od obvineného vyjadrenie vo veci Č.p.: ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014. Dňa 23.06.2015 obdržalo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave, Okresný dopravný inšpektorát od obvineného doplnenie odvolania voči rozhodnutiu o priestupku - oprava. Dňa 31.06.2015 obdržal právny zástupca žalobcu od Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie - Opätovné preskúmanie odvolania proti rozhodnutiu o priestupku ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014 - oznámenie.

II.

Žaloba

6. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2016 domáhal, aby súd vydal uznesenie, ktorým uloží Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, povinnosť rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku č. ORP-P-1464/ BAB-OBCP-2014 zo dňa 17.12.2014.

7. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru uznalo žalobcu za vinného rozhodnutím o priestupku zo dňa 17.12.2014, ČVS: ORP- P-1464/BAV-OBCP-2014 za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Žalobca uvedené rozhodnutie prevzal dňa 15.01.2015 a proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie dňa 30.01.2015. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru ako odvolací orgán podané odvolanie vybavil neformálnym listom zo dňa 19.02.2015 - Preskúmanie podaného odvolania proti rozhodnutiu č. ORP-P-1464/BAV- OBCP-2014 zo dňa 17.12.2014, v ktorom uviedlo, že: „Vo veci doručenia rozhodnutia odvolací orgán uvádza, že v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku ak nebol adresát povinnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znova doručiť v určený čas a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný doručovateľ uloží písomnosť na pošte adresáta a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát sa adresát o uložení nedozvedel“.

8. Dňa 18.05.2015 doplnil žalobca odvolanie voči rozhodnutiu o priestupku zo dňa 17.12.2014, v ktorom jednoznačne uvádza, že v danom prípade odvolací orgán nesprávne aplikoval zákonné ustanovenia upravujúce fikciu doručenia, nakoľko v danom prípade neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky z dôvodu, že v čase doručovania predmetného rozhodnutia sa v mieste svojho bydliska nezdržiaval a trávil dovolenku a Silvester v Trnave na adrese N. XX, z ktorej následne odcestoval do Senice na návštevu rodinného príslušníka, svojej babky. Svoje vyššie uvedené tvrdenia potvrdil aj doložením čestného vyhlásenia V. J., ktorý spolu so žalobcom trávil dovolenku mimo jeho trvalého bydliska. Žalobca poukazuje k uvedeniu okolnostiam na judikát R 42/1990, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/237/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžd/46/2011. Z uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu je zrejmé, že v prípade, ak sa adresát v čase doručovania nezdržiaval v mieste doručovania zásielky a táto skutočnosť je jasne preukázaná čestným vyhlásením inej osoby je potrebné považovať zásielku za doručenú až dňom jej skutočného prevzatia adresátom.

9. Doplnenie odvolania zaslané prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.05.2015 prvostupňový orgán odmietol aj po opätovných argumentáciách žalobcu zaslať žalovanému ako odvolaciemu orgánu, pričom sa odvoláva na rozhodnutie Ústavného súdu SR a skutočnosť, že čestné prehlásenie nepovažuje za dostatočný dôkaz preukazujúci tvrdené skutočnosti. Oba orgány sa aj napriek urgenciám žalobcu odmietli zaoberať doplneným odvolaním, podal žalobca podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy na Okresnú prokuratúru Bratislava V.

10. Žalovaný posúdil žalobcom doplnenie odvolania až následne po upozornení Krajskej prokuratúry Bratislava V, pričom opäť zaslal žalobcovi neformálny list ako odpoveď na doplnenie odvolania. Výpočet dôkazov uvádzaných v správnom poriadku nie je taxatívny a preto tvrdenie žalobcu,

že čestné vyhlásenie neakceptuje, nepovažuje za dôkaz dôvodu, že ho môže podať len účastník konania a nie je v súlade so zákonom o správnom konaní. Žalovaný uviedol, že boli naplnené zákonné podmienky fikcie doručenia a to aj napriek skutočnosti, že žalobca jasne preukázal, že v čase doručovania rozhodnutia v mieste svojho trvalého bydliska sa nezdržiaval. Žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/95/2014. Žalovaný ako odvolací orgán nerozhodol o podanom odvolaní bez toho, aby skúmal, či sa adresát v mieste trvalého bydliska v čase doručovania zdržiaval a to aj napriek tomu, že doložením čestného vyhlásenia vznikla dôvodná pochybnosť o správnosti uplatnenia fikcie doručenia v danom prípade. Žalovaný teda bez vážneho dôvodu nekonal spôsobom ustanoveným príslušnými právnymi predpismi, namiesto rozhodnutia o odvolaní odvolací orgán vybavil danú vec len neformálnym listom, pričom nikdy nezisťoval splnenie podmienok fikcie doručenia a neposkytol žalobcovi v tomto smere žiadnu súčinnosť.

11. Žalobca podal na Krajskú prokuratúru podnet na prešetrenie zákonnosti postupu žalovaného, v ktorom uvádzal, že žalovaný opätovne neskúmal naplnenie podmienok fikcie doručenia a to aj napriek upozorneniu prokuratúry. Prokurátor podal proti rozhodnutiu o priestupku protest č. KG-663/15/1100 zo dňa 13.11.2015, v ktorom jednoznačne konštatoval, že žalovaný pri rozhodovaní nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko nesplnenie fikcie doručenia bolo žalobcom riadne preukázané. Odbor dopravnej polície Prezídia policajného zboru v Bratislave vydal dňa 13.01.2016 rozhodnutie č.p.: PPZ-OVP1-842/2015, ktorým protestu Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 13.11.2015 nevyhovel.

12. Žalobca vyčerpal všetky zákonné možnosti obrany okrem odvolania, ktoré opakovane dopĺňal tak, aby jasne preukázal nesplnenie podmienky fikcie doručenia a podal podnet Okresnej prokuratúre Bratislava V na preskúmanie zákonnosti konania žalobcu a následne opätovne podal podnet na Krajskú prokuratúru SR, ktorá sa stotožnila s tvrdeniami žalobcu a proti rozhodnutiu žalovaného podala podnet. Žalovaný do dnešného dňa nerozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku, ktoré podal žalobca v zákonnej 15-dňovej lehote od prevzatia tohto rozhodnutia, pričom riadne preukázal, že v čase doručovania sa zdržiaval mimo svojho trvalého bydliska. Žalobca má za to, že v zmysle ust. § 250t ods. 1 O.s.p. žiada, aby súd vydal uznesenie, ktorým uloží Krajské riaditeľstvu PZ v Bratislave, aby rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku.

III.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, trvá na svojom vyjadrení tak, ako je uvedené v upovedomení KRPZ-P-17/BA-KDI21-2015-P zo dňa 11.08.2015 a to, že čestné vyhlásenie Jána G. (príloha doplnenia odvolania), v ktorom je uvedené, že W. M. sa v čase doručovania rozhodnutia o priestupku nachádzal mimo trvalého bydliska, nemôže zaradiť ako listinu, ktorá nahradzuje dôkaz z dôvodu, že toto nepripúšťa, len ako čestné prehlásenie spíše účastník konania.

14. Žalovaný zdôrazňuje, že čestné vyhlásenie podľa § 39 Správneho poriadku je špecifický inštitút správneho poriadku, ktorý sa používa v prípade, keď určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie nemožno predložiť buď vôbec alebo len s neprimeranými ťažkosťami, prípadne z dôvodu pružnosti a hospodárnosti správneho konania. Čestné vyhlásenie je jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu. Nie je možné si ho z právneho hľadiska zamieňať s dôkazom, pretože nie je výsledkom dokazovania, prostredníctvom neho sa určitá skutočnosť, existencia a poznanie, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie vo veci samej nezisťujú, ale iba osvedčujú. Podľa § 39 ods. 1 Správneho poriadku má správny orgán oprávnenie namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie. O tom, či sa tak stane rozhoduje správny orgán - nevydáva však o tom rozhodnutie. V konkrétnom konaní bude záležať na voľnej úvahe správneho orgánu, či čestné vyhlásenie pripustí a uspokojí sa s ním alebo či bude požadovať vykonanie dôkazu. Naviac z dikcie zákonu vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania, nie je prípustný zo strany iných subjektov, ktorí sa zúčastňujú na konaní.

15. Žalovaný poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR 278/2011, kde ústavný súd uviedol, že dôkazné bremeno preukázať, že sa adresát v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval znáša adresát a nie správny orgán. Ďalej uviedol, že ani čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiava v čase doručovania však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo

ide iba o tvrdenie. Je potrebné aj objektívny dôkaz preukazujúci, že bol v kritickom čase na inom mieste. Na preukázanie, že sa žalobca v čase doručovania (28.12.2014 - 03.01.2015) rozhodnutia o priestupku zo dňa 17.12.2014 nezdržiaval na adrese trvalého pobytu predložil žalovanému čestné prehlásenie Jána J.. Žalovaný má však za to, že vyššie uvedenú skutočnosť mohol namietať už aj v liste s názvom Vyjadrenie v odvolacom konaní proti rozhodnutiu ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014, ktorý žalovaný obdržal dňa 25.03.2015 ako nespokojnosť s preskúmaním rozhodnutia o priestupku v zmysle § 60 správneho poriadku KRPZ-BA-KD121-17/2015-P zo dňa 19.02.2015. Taktiež uvedené tvrdenie nespomenul ani v liste s názvom Žiadosť o zrušenie rozhodnutia ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014 a doplnenie odvolania voči tomuto rozhodnutiu, ktoré žalovaný obdržal dňa 31.03.2015. Až po splnomocnení advokátskej kancelárie Consiliour Iuris, s.r.o. a prevzatí právneho zastúpenia v danej veci bolo súčasťou doplneného odvolania čestné prehlásenie p. V. J.. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Posúdenie veci

16. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP na konanie o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. e/ SSP sa žalobca žalobou podľa § 242 ods. 1 SSP domáhal odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní, ktorým Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave, Okresný dopravný inšpektorát, vydalo rozhodnutie dňa 17.12.2014 Č.p.: ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014, proti ktorému žalobca podal dňa 30.01.2015 odvolanie o ktorom žalovaný nerozhodol.

17. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti štvrtej hlavy upravoval problematiku konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t O.s.p.). Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.).

18. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

19. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

20. Na konanie, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. rozhodnutím Č.p.: ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014 zo dňa 17.12.2014 sa podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. vzťahuje všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.).

21. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 24.10.2014 bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy č. ORPZ-SČ-OPP3- P-690/2014, z ktorej vyplýva, že žalobca ako vodič motorového vozidla predbiehal iné vozidlo cez súvislú čiaru (V-13) a teda nerešpektoval vodorovné dopravné značenia v Senici na Hurbanovej ulici v úseku za kruhovým objazdom, ktorým porušil § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l zákona č. 372/1992 Zb. Žalobca sa vyjadril tak, že nepredbiehal, ale obiehal auto, vyhodnotil to ako prekážku v cestnej premávke, pretože bezdôvodne pomalou jazdou mu bolo bránené v normálnej jazde, nikoho neohrozil ani neobmedzil. Tým pádom bolo jeho konanie v súlade s pravidlami o cestnej premávke.

22. Dňa 24.10.2014 bol spísaný ppráp. M. O. a stržm. W. M. Záznam Obvodného oddelenia PZ Senica o výkone ich obchôdzkovej služby a o konaní žalobcu, ktorým bol spáchaný priestupok. Zo zápisu o dychovej skúške vodiča vykonanej pri zistení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a následnom spisovaní SVOP dňa 24.10.2014 v Senici nebol zistený alkohol. Súčasťou spisu je evidenčná karta vodiča; Záznam zo dňa 17.12.1014 č.p.: ORP- P-1464/BAV-OBCP-2014 spísaný kpt. L. M.; Zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb., z ktorého skutku bol obvinený žalobca, ktorý k veci uviedol, že trvá na na svojom vyjadrení, čo uviedol v zápisnici, že sa nepredbiehal, ale obiehal prekážku v cestnej premávke, to je všetko, čo by k veci uviedol. Dňa 17.12.2014 vydalo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave, Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutie č. ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014, ktorým rozhodol, že obvinený dňa 24.10.2014 okolo 20,30 hod. v Senici na Hurbanovej ulici v smere do centra mesta viedol motorové vozidlo zn. Peugeot, ev.č. BA-305OO ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. o/ zákona č. 8/2009 Z.z., pretože neuposlúchol pokyn vyplývajúci z vodorovného dopravného značenia „V13“ - šikmé rovnobežné čiary a to tak, že so svojím vozidlom prešiel cez toto vodorovné značenie a predchádzal vozidlo, kde je to zakázané za čo je uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. Podľa § 22 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona bola obvinenému uložená sankcia - pokuta vo výške 100,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na jeden mesiac, pričom zákaz činnosti začína plynúť dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

23. Uvedené rozhodnutie obvinený prevzal dňa 15.01.2014, voči ktorému podal odvolanie, ktoré obdržalo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, dňa 30.01.2014. Podaním zo dňa 03.02.2015 Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V, Okresný dopravný inšpektorát doručovalo Krajskému dopravnému inšpektorátu, oddelenie BCP a DE v Bratislave odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku - Marcel M.. Podaním doručeným dňa 11.02.2015 obvinený bol upovedomený o zaslaní odvolania na Krajský dopravný inšpektorát.

24. Obvinenému bolo doručené podanie zo dňa 19.02.2015 Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel Vec: Preskúmanie podaného odvolania proti rozhodnutiu ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014 zo dňa 17.12.2014 (v administratívnom spise nie je založená doručenka preukazujúce doručenie obvinenému, ale žalobca túto písomnosť prevzal o čom svedčí č. l. 8-9 súdneho spisu). Z uvedeného listu vyplýva cit.: „Odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu o priestupku bolo podané dňa 30.01.2015, t.j. po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Podľa § 60 správneho poriadku je odvolací orgán povinný preskúmať i oneskorene podané odvolanie, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Pri posudzovaní, či oneskorene podané odvolanie nezakladá dôvod na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo obnovu konania, odvolací orgán zistil, že správny orgán I. stupňa doručoval svoje rozhodnutie v súlade s § 24 správneho poriadku riadne a to doručením predmetného rozhodnutia do vlastných rúk adresátovi. ........ Podľa doručenky - doručenie do vlastných rúk, opakované doručenie, ktorá sa správnemu orgánu I. stupňa vrátila vyplýva, že dňa 30.12.2014 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Dňa 31.12.2014 bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uložil dňa 31.12.2014 na pošte a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Nakoľko ste boli správnym orgánom v rozhodnutí o priestupku riadne poučený, že opravný prostriedok môžete podať do 15 dní od jeho doručenia, s poukazom na uvedené, Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave ako odvolací orgán trvá na svojom stanovisku, že odvolanie zo dňa 30.01.2015 bolo podané oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol deň 20.01.2015. Druhostupňový správny orgán má za to, že správny orgán I. stupňa postupoval v súlade so zákonom a inými právnymi normami. Správny orgán I. stupňa v danom prípade dôsledne postupoval v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzal zo základných zásad konania. Presne zistil aj skutočný stav veci, pričom podľa odvolacieho orgánu tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Správny orgán sa nedopustil ani žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené, Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave ako odvolací orgán v zmysle § 60 správneho poriadku dospel k záveru, že Vaše odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Týmto považujte odvolanie za vybavené.“

25. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

26. Podľa § 243 SSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný, tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

27. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúca nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

28. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

29. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť, uznesením žalobu zamietne.

30. Predpokladom postupu súdu podľa štvrtej časti prvej hlavy SSP- konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správny je, že žalovaný ako orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku č. ORP-P-1464/BAV- OBCP-2014 zo dňa 17.12.2014, nerozhodol.

31. Súd uvádza, že v zmysle nálezov Ústavného súdu SR a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. januára 2009 sp.zn. I ÚS 354/08-50, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2002 sp.zn. 6Sž/196/01) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.

32. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb.

33. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v § 3 ods. 6 Správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, avšak v zmysle § 3 ods. 6 Správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

34. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, taký úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom takého úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overení a pod. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou konkrétnej súdnej praxe a vzhľadom na mnohorakosť a variabilitu býva niekedy problematické bližšie vymedziť znaky úkonov a postupov, ktoré im predchádzajú.

35. Hoci po novele zákonom č. 527/2003 Z.z. účinnej od 01. januára 2004 už neupravuje povinnosť odvolacieho správneho orgánu zamietnuť podané odvolanie rozhodnutím. Za týchto skutkových okolností krajský súd posudzuje, či list Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát označený ako „Preskúmanie podaného odvolania proti rozhodnutiu ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014 zo dňa 17.12.2014“ je skutočne listom s charakterom rozhodnutia vydaného príslušným orgánom verejnej správy, nakoľko, ako vyplýva z jeho obsahu - „Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave ako odvolací orgán trvá na svojom stanovisku, že odvolanie

zo dňa 30.01.2015 bolo podané oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol deň 20.01.2015..... Týmto považujte odvolanie za vybavené.“, čím sa odvolacie konanie na správnom orgáne druhého stupňa končí. Krajský súd v Bratislave list zo dňa 19.02.2015 - Preskúmanie podaného odvolania proti rozhodnutiu ORP-P-1464/BAV-OBCP-2014 považuje za rozhodnutie druhostupňového orgánu verejnej správy.

36. Nakoľko správny súd nezistil na základe uvedených skutočností nečinnosť žalovaného, pretože žalovaný vydal rozhodnutie Naša značka KRPZ-BA-KDI21-17/2015-P zo dňa 19.02.2015, žalobu žalobcu podľa § 249 SSP zamietol.

37. Správny súd dáva do pozornosti obom účastníkom konania ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu týkajúcu sa aplikácie ustanovení náhradného doručenie.

38. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

39. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

40. Podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku, ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

41. Podľa § 25 ods. 3 Správneho poriadku, ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie.

42. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

43. Právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom správneho konania je upravená v ustanoveniach § 24 až 26 Správneho poriadku.

44. Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomností do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 Správneho poriadku o reálnom doručení.

45. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. Doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla

vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti Najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR a to nález II.ÚS 65/2010-49.

46. Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, napr. či došlo k oznámeniu o ďalšom osobnom doručení, či sa adresát v mieste doručovania zdržiaval a pod. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobca, si zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.

47. Súd dodáva, že judikatúra najvyššieho súdu nebola vo veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku jednotná. Napríklad ešte v rozhodnutí sp.zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012 senát najvyššieho súdu uviedol, že ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uložení dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. Z posledných rozhodnutí najvyššieho súdu napr. sp.zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06.10.2015, 4Sžo/85/2015 zo dňa 01.03.2016 je možné aj v tejto otázke konštatovať určitý názorový posun odvolacích senátov, keďže i uvedené rozhodnutia odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku s akcentom na princíp právnej istoty.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

49. Súd zmenil označenie žalovaného, pretože označený žalovaný Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska č. 14 bolo dňom 01.01.2013 zrušené rozhodnutím zriaďovateľa, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 12.12.2012 č. SLV-PS-1120/2012 s tým, že všetky práva a povinnosti prešli na tohto zriaďovateľa.

50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bol vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.