Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cbi-69-2014.pdf
PDF · 116.1 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/69/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: F.. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX S. - M. O., právne zastúpený: Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 36 862 746, proti odporcovi: Z.. O. K., sídlo správcovskej kancelárie H. XX, XXX XX G. G., správca úpadcu: Akadémia vzdelávania o. z., so sídlom Jarná 13, 010 01 Žilina, IČO: 00 441 074, právne zastúpený: JUDr. Ivan Kotleba, advokát so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 29.03.2016 z a m i e t a .
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 09.12.2014 domáhal voči žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu Akadémia vzdelávania o. z., so sídlom Jarná 13, Žilina, IČO: 00 441 074 určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávky uplatnenej prihláškou pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. XX/JX do konkurzu na majetok úpadcu Akadémia vzdelávania o. z. vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2R/3/2013 v celkovej výške 184.088,69 eur, a to čo do určenia poradia, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky s poradím uspokojenia E - iná pohľadávka, ktorá je zabezpečená v poradí 1. záložným právom, zriadeným na základe záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.10.2012 medzi žalobcom ako záložným veriteľom a úpadcom ako dlžníkom a záložcom k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území X., obec X., okres X., zapísaným na LV č. XX, vedenom Okresným úradom X., katastrálny odbor, a to pozemok registra „U.“, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2 a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom na pozemku parc. č. XXXX a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 28. júla 2014, sp. zn. 2R/3/2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 149/2014 dňa 05.08.2014, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Akadémia vzdelávania o. z. so sídlom Jarná 13, Žilina. Žalobca doručil správcovi prihlášku zabezpečenej pohľadávky v celkovej výške prihlásenej sumy 184.088,69 eur dňa 12.09.2014. Dňa 20.10.2014 správca v zmysle § 32 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. XX/JX čo do poradia pohľadávky. Správca poprel aj prihlásené zabezpečovacie právo, pričom oznámenie o popretí pohľadávok bolo žalobcovi doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 27.11.2014. Žalobca si prihlásil do reštrukturalizácie zabezpečenú pohľadávku vo výške 184.088,69 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 144.873,59 eur a úrokov z omeškania vo výške 39.215,10 eur s prihláseným poradím uspokojenia pohľadávky E - iná pohľadávka. Žalobca si prihlásil aj zabezpečovacie právo,
a to záložné právo na základe záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.10.2012 medzi žalobcom ako záložným veriteľom a úpadcom ako dlžníkom a záložcom s dňom registrácie dňa 07.03.2013 a zabezpečenou sumou 184.088,69 eur, prvé poradie. Predmetom zabezpečovacieho práva je vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť vo vlastníctve úpadcu nachádzajúca sa v katastrálnom území X., zapísaná na LV č. XX, vedenom Okresným úradom X., a to pozemok a stavba presne špecifikovaná v žalobe. Pohľadávku žalobcu správca poprel čo do poradia, pričom ako dôvod popretia uviedol, že veriteľ bol podľa § 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) spriaznenou osobou, a preto sa jedná o podriadenú pohľadávku, ktorá bude uspokojená podľa § 95 ZKR. Správca z rovnakého dôvodu poprel aj zabezpečovacie právo, nakoľko podľa § 95 ZKR sa na zabezpečenie pohľadávky zabezpečovacím právom v konkurze neprihliada. Žalobca poprel, že by bol spriaznenou osobou s dlžníkom, poukazujúc pri tom na obsah zákonného ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) ZKR. Uviedol, že ako veriteľ nikdy nevykonával pôsobnosť štatutárneho orgánu úpadcu, rovnako žalobca nebol ani vedúcim zamestnancom úpadcu, keďže s úpadcom nemal uzavretú pracovnú zmluvu a teda mu nevznikol pracovný pomer. Žalobca má za to, že nikdy nebol spriaznenou osobou úpadcu a má byť uspokojovaný ako zabezpečený veriteľ. Súčasne uviedol, že ustanovenie § 95 ZKR v znení od 01.01.2012 považuje za retroaktívne, ktoré vo svojich dôsledkoch zasahuje do rozsahu práv a povinností dotknutých osôb v pozícii spriaznených osôb. Podľa tvrdení žalobcu jedná sa o retroaktivitu pravú, keďže sa s priamymi účinkami mení obsah plnených záväzkov, resp. v minulosti založených záväzkov, ktoré ostali neuspokojené. Postup zákonodarcu tak odporuje základným princípom právneho štátu a preto navrhol, že pokiaľ by súd pristúpil k aplikácii ustanovenia § 95 ZKR v tomto konaní, žalobca žiadal podanie návrhu na začatie konania na Ústavnom súde SR o súlade právnych predpisov.
2. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - oznámenie veriteľovi správcom konkurznej podstaty úpadcu zo dňa 21.10.2014, manažérsku zmluvu uzatvorenú medzi úpadcom a žalobcom zo dňa 24.05.1995.
3. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.12.2014 žalovaný uviedol, že podľa žalobcom predloženej manažérskej zmluvy zo dňa 24.05.1995, ktorej ustanovenie čl. VI bod 2 pojednáva o tom, že porušenie povinností manažéra vymedzených v bode 1 tohto článku bude okrem iného aj dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a súvisiacich predpisov, je zrejmé, že medzi žalobcom a úpadcom vznikol súčasne pracovný pomer na základe súbežne uzatvorenej pracovnej zmluvy, ktorá súvisí s predloženou manažérskou zmluvou. Žalovaný má za to, že v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce v znení neskorších predpisov bol žalobca vedúcim zamestnancom, za ktorého sa obvykle považuje aj pozícia ústredného riaditeľa. V prípade pochybností súdu o tom, či žalobca ako ústredný riaditeľ skutočne bol vedúcim zamestnancom, navrhol vyžiadať si organizačnú štruktúru úpadcu a pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a úpadcom. Žalovaný má za to, že žalobca bol vedúcim zamestnancom úpadcu, a preto jeho pohľadávka bola popretá čo do prihláseného poradia pohľadávky, teda bola zistená ako podriadená pohľadávka, ktorá bude uspokojená podľa ustanovenia § 95 ZKR. Žiadal preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Spolu s vyjadrením k žalobe žalovaný pripojil kópiu doručenky preukazujúcej doručenie oznámenia o popretí pohľadávok právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.11.2014.
4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 29.03.2016, v ktorom potvrdil skutočnosť, že v Akadémii vzdelávania, o. z. žalobca pôsobil od roku 1978 na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.05.1978, ktorou však pre odstup času žalobca nedisponuje. Žalobca poprel, že by s úpadcom uzavrel pracovnú zmluvu, ktorá by sa týkala výkonu funkcie vedúceho zamestnanca, a to ani po jeho menovaní do funkcie ústredného riaditeľa Akadémie vzdelávania, o. z. dňa 25.04.1995, preto má za to, že vo vzťahu k úpadcovi žalobca nebol v pracovnom pomere vo výkone funkcie vedúceho zamestnanca. Zákonné ustanovenie § 95 ZKR v znení od 01.01.2012 žalobca opakovane označil za retroaktívne, ktoré vo svojich dôsledkoch zasahuje do rozsahu práv a povinností dotknutých osôb v pozícii spriaznených osôb a postup zákonodarcu za odporujúci základným princípom právneho štátu a legitímnym očakávaniam dotknutých veriteľov. Navrhol pre prípad aplikácie zákonného ustanovenia § 95 ZKR podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky a prerušenie konania. V ostatnom sa pridržiaval podanej žaloby. Žalobca súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Ďalšie prostriedky procesného útoku neuviedol.
5. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany voči uplatnenému nároku v podaní doručenom súdu dňa 25.08.2016 uviedol, že poradie uspokojenia pohľadávky žalobcu a zabezpečovacie právo žalobcu
bolo predchádzajúcim správcom správne popreté z dôvodu spriaznenosti žalobcu s úpadcom. Správca vychádzal zo zoznamu spriaznených osôb úpadcu, ktorý bol správcovi úpadcom predložený dňa 11.09.2014, z ktorého vyplýva, že žalobca je podľa tvrdení samotného úpadcu spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 psím. a) ZKR. Ako dôkaz žalovaný pripojil výtlačok výpisu zo zoznamu pohľadávok úpadcu s vyznačením popretých pohľadávok žalobcu a zoznam spriaznených osôb úpadcu zo dňa 08.09.2014. Podľa zoznamu spriaznených osôb žalobca je spriaznenou osobou s úpadcom v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) ZKR a to z dôvodu, že ide o bývalého ústredného riaditeľa úpadcu, čo vyplýva aj zo samotnej žaloby. Podľa čl. 12 bod 1 stanov úpadcu ústredný riaditeľ je štatutárnym orgánom, ktorý je oprávnený samostatne konať vo všetkých veciach. Žalovaný uviedol, že žalobca si musel byť vedomý svojho postavenia štatutárneho orgánu, keďže konal menom úpadcu voči štátnym orgánom a ďalším fyzickým a právnickým osobám, čo žalovaný preukazoval kópiami listinných dôkazov - potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2004, výpisom Ministerstva vnútra SR zo dňa 18.01.2010, listom Akadémie vzdelávania zo dňa 10.01.2011, prílohou č. 3 zmluvy o poskytnutí Nenávratného finančného príspevku zo dňa 21.06.2010, splnomocnením zo dňa 21.06.2010 a zmluvou o dielo zo dňa 10.01.2011. Žalovaný je názoru, že žalobca bol štatutárnym orgánom úpadcu a teda bol z tohto dôvodu spriaznenou osobou úpadcu. Prihlásená pohľadávka žalobcu vznikla žalobcovi v postavení spriaznenej osoby na základe čl. V bod 1 Manažérskej zmluvy zo dňa 24.05.1995 ako jednorazová odmena, jeho abdikáciou zo dňa 04.04.2011 a odvolaním zo dňa 27.05.2011. Prihlásená pohľadávka žalobcu teda vznikla najneskôr 31.08.2011 a to bez ohľadu na skutočnosť, že podľa čl. V bod 1 Manažérskej zmluvy zo dňa 24.05.1995 bola táto jednorazová odmena splatná do 30 dní od skončenia výkonu funkcie. Žalobca bol súčasne aj vedúcim zamestnancom úpadcu, ako to uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2014 predchádzajúci správca úpadcu. V samotnej manažérskej zmluve predloženej žalobcom je uvedené, že táto je uzatvorená v súlade so Zákonníkom práce. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Za nesporne preukázanú mal súd skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 2R/3/2013 zo dňa 28.07.2014, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 149/2014 dňa 05.08.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Akadémia vzdelávania, o. z., so sídlom Jarná 13, Žilina, IČO: 00 441 074. Žalobca si uplatnil v konkurznom konaní pohľadávku voči úpadcovi prihláškou zo dňa 09.09.2014 doručenou správcovi dňa 12.09.2014. Predmetnú pohľadávku žalobca prihlásil v základnej prihlasovacej lehote ako inú pohľadávku v celkovej sume 184.088,69 eur, ktorú správca preskúmal a zapísal do zoznamu pohľadávok pod č. XX/JX. Oznámením zo dňa 21.10.2014, ktoré žalobca preukázateľne prevzal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 27.11.2014, správca poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku čo do prihláseného poradia z dôvodu postavenia veriteľa ako spriaznenej osoby dlžníka podľa § 9 ZKR s oznámením, že pohľadávka bude uspokojená v súlade s ustanovením § 95 ZKR ako podriadená pohľadávka. Incidenčnú žalobu, v rámci ktorej sa žalobca domáha určenia svojej popretej pohľadávky žalobca doručil Okresnému súdu Žilina dňa 09.12.2014.
7. Podľa § 32 ods. 1, 5, 9, Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /znenie tohto ustanovenia platné a účinné od 1.1.2012 - ďalej už len ZKR/: Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou alebo inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenia. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
8. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 ZKR Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
9. Podľa § 95 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej podstate. Ak nie je možné uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky. Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu 1a) (ďalej len "podriadené pohľadávky") sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky. Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na uspokojenie veriteľa, ktorý nie je spriaznený s úpadcom a v čase nadobudnutia spriaznenej pohľadávky nevedel a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Predpokladá sa, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním na základe žaloby podľa § 32 ods. 9 ZKR, zaoberal sa súd primárne skúmaním, či je žaloba podaná v tejto veci včas, teda pred uplynutím hmotno-právnej prekluzívnej lehoty na jej včasné podanie. V tomto smere bol vykonaný dôkaz oboznámením listu žalovaného - pôvodného správcu konkurznej podstaty označeného úpadcu zo dňa 21.10.2014, ktorým žalobcovi oznámil popretie poradia pohľadávky prihlásenej pod č. XX/JX v konkurznom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 2R/3/2013. Pri zohľadnení skutočnosti podania žaloby na súd dňom 09.12.2014, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky, ktorou je opatrené č.l. 1 spisu a zároveň pri zohľadnení v konaní nesporného tvrdenia žalobcu vyplývajúceho priamo i z dôvodov písomného vyhotovenia žaloby a vrátenej doručenky, že písomné oznámenie o popretí bolo žalobcovi doručené 27.11.2014, je nevyhnutné skonštatovať, že žaloba v tejto veci je podaná včas, teda pred uplynutím lehoty 30 dní od doručenia písomného oznámenia žalovaného o popretí predmetnej pohľadávky žalobcovi.
11. Následne sa súd zaoberal skúmaním dôvodnosti žaloby vo väzbe na rozsah popretia pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní, keď žalobca žiadal určiť právny dôvod, výšku, vymáhateľnosť a poradie prihlásenej pohľadávky pri súčasnom posúdení dôvodnosti popretia predmetnej pohľadávky žalovaným.
12. Základnou medzi účastníkmi spornou skutočnosťou bolo posúdenie charakteru žalobcom popretej pohľadávky vo väzbe na postavenie žalobcu ako spriaznenej osoby dlžníka. Žalobca potvrdil , že medzi žalobcom a úpadcom existoval pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou zo dňa 09.05.1978,
ktorá sa však netýkala výkonu funkcie žalobcu ako vedúceho zamestnanca, z čoho žalobca dovodzoval vo vzťahu k úpadcovi záver, že žalobca nebol vedúcim zamestnancom ani štatutárnym orgánom úpadcu, a teda nemôže mať postavenie spriaznenej osoby úpadcu.
13. Súd poznamenáva, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pre účely konkurzného konania určuje, ktoré osoby sa považujú za spriaznené osoby dlžníka. Pri právnickej osobe zákon za spriaznenú osobu vždy považuje štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu v prípade kolektívnych orgánov a ďalej vedúceho zamestnanca, prokuristu alebo člena dozornej rady právnickej osoby, pričom vedúceho zamestnanca zamestnávateľa definuje Zákonník práce v ust. § 9 ods. 3, a to tak, že okrem jeho štatutárnych orgánov sú to aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, a sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
14. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu, súd dospel k záveru, že žalobca má postavenie spriaznenej osoby dlžníka. Zo žalobcom predloženej manažérskej zmluvy nesporne vyplýva, že žalobca vystupoval vo funkcii ústredného riaditeľa Akadémie vzdelávania o.z. za súčasnej existencie pracovného pomeru žalobcu k úpadcovi (čl. VI bod 2 Manažérskej zmluvy). Z hľadiska posúdenia otázky spriaznenosti nie je relevantné, či pracovná zmluva priamo upravovala pre žalobcu výkon riadiacej činnosti, ale či žalobca túto činnosť skutočne vykonával, či žalobca bol v mene úpadcu oprávnený konať vo vzťahu k tretím osobám. Výkon riadiacej funkcie žalobcom mal súd preukázaný aj z ďalších listinných dôkazov predložených žalovaným, napríklad zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi úpadcom ako objednávateľom diela, v mene ktorého konal žalobca v postavení štatutárneho orgánu, a zhotoviteľom - spoločnosťou Energy Pro, s.r.o. zo dňa 10.01.2011, zo splnomocnenia udeleného úpadcom pre F.. V. X. na právne úkony potrebné a súvisiace so Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 21.06.2010, kde za stranu žiadateľa - úpadcu konal ako jej štatutárny orgán žalobca, z potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 17.06.2004, ktorým Ministerstvo vnútra SR potvrdilo schválenie stanov dobrovoľnej organizácie úpadcu a ktoré obsahuje označenie štatutárnych zástupcov združenia, medzi ktorými je uvedený ako ústredný riaditeľ - žalobca F.. F. Z.. Rovnako zo stanov Akadémie vzdelávania čl. 12 bod 1 je zrejmé, že ústredný riaditeľ Akadémie vzdelávania je štatutárnym orgánom Akadémie vzdelávania a je oprávnený samostatne konať vo všetkých veciach. Z vykonaných dôkazov mal súd tak nesporne preukázané postavenie žalobcu ako spriaznenej osoby s dlžníkom podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZKR.
15. Vo vzťahu k namietanej retroaktivite zákonného ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR a návrhu žalobcu na prerušenie konania súd poznamenáva, že obligatórne dôvody prerušenia konania upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 162 a § 163 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“). V zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) návrh na začatie konania. Konajúci súd má za to, že v posudzovanej právnej veci neboli splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a rovnako má za to, že v predmetnej právnej veci nemôže ísť o prípad pravej retroaktivity, ale v medziach ústavných princípov prípustnú nepravú retroaktivitu. Pokiaľ žalobca namietol retroaktivitu zákonného ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR, ktorá je nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu, s takýmto záverom žalobcu sa súd nestotožnil. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov, avšak zákonodarca prípadným novým právnym predpisom prináša určité zmeny práv a povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona, tak, že mení ich režim, to znamená, že v prípade nepravej retroaktivity sa za prípustné považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu, zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah (uznesenie NS SR zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 4Cdo 98/2010). Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva prípustnosť nepravej retroaktivity. To znamená, že nová právna úprava sa môže dotýkať už nadobudnutých práv a je možná vtedy, ak to odôvodňujú „závažné dôvody všeobecného záujmu“ a ak prípadné zásahy ustanovené novou právnou úpravou rešpektujú aj princíp proporcionality. Judikatúra Ústavného súdu SR je založená na ústavne akceptovateľnom princípe, podľa ktorého je možné výnimočne uplatniť aj retroaktivitu ustanovenia zákona, a to v prípade závažných dôvodov všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať
alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobody tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu. Aplikácia zásady ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcej z princípu právnej istoty prichádza v prípade legislatívnych zmien do úvahy predovšetkým v tých situáciách, v ktorých by nimi mali byť dotknuté právne úkony uzavreté v súlade s platnou právnou úpravou v čase ich uzavretia, a to takým spôsobom, ktorý môže viesť k strate ich právnej účinnosti alebo platnosti. V záujme ochrany veriteľov a naplnenia účelu a základného zmyslu konkurzného konania, ktorým je dosiahnuť speňažením majetku dlžníka maximálne kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, a to pomerne pre nezabezpečených veriteľov alebo oddelene pre zabezpečených veriteľov dlžníka, zákonodarca upravil osobitne prednostné poradie uspokojovania niektorých pohľadávok s dopadom na posun ostatných pohľadávok. Režim prednostných pohľadávok je daný povahou týchto nárokov, resp. momentom ich vzniku. V prípade podriadených pohľadávok a pohľadávok, ktoré patrili alebo patria osobe spriaznenej s dlžníkom, zmeny právnej úpravy reflektovali na potrebu zvýšenia zodpovednosti štatutárnych orgánov, príp. vedúcich zamestnancov pri riadení spoločnosti a vychádzali z predpokladov, že práve tieto osoby v podstatnej miere zapríčinili negatívne výsledky hospodárenia dlžníka s vyústením do jeho insolventnosti. Súčasne spravidla ide o osoby, ktoré neprejavujú záujem na legitímnom cieli dosiahnuť pre veriteľov dlžníka čo najvyššiu mieru uspokojenia jeho pohľadávok. Z uvedeného je zjavné, že legislatívnymi zmenami, ktoré žalobca namieta, bol štátom sledovaný významný cieľ a verejno-prospešný záujem, a to s využitím prípustných zákonných nástrojov verejnej moci. Pre prerušenie konania nestačí, ak má o (ne)ústavnosti zákona pochybnosti strana sporu, ale ak prerušiť konanie závisí od zistenia konajúceho súdu, ktorý ak v danom prípade nezistil prípadný rozpor dotknutej právnej úpravy s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, tak nie je povinný konanie prerušiť.
16. Keďže konajúci súd nezistil dôvody neprípustnosti nepravej retroaktivity ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR v znení platnom a účinnom od 01.01.2012, návrh na prerušenie konania žalobcu zamietol a to postupom podľa § 162 ods. 3 CSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
17. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR v prípade popretia pohľadávky veriteľa je právnou ochranou veriteľa podanie incidenčnej žaloby v zákonom stanovenej lehote a to v rozsahu, v akom bola pohľadávka veriteľa popretá. Žaloba podaná v tej časti, v ktorej bola pohľadávka zistená, je nedôvodná a vedie k zamietnutiu žaloby. Z nesporných tvrdení strán sporu a vykonaných listinných dôkazov (oznámenie správcu o popretí pohľadávky) je zrejmé, že správca úpadcu poprel poradie veriteľom prihlásenej pohľadávky, pričom právny dôvod, vymáhateľnosť a výška pohľadávky veriteľa nebola medzi stranami sporná a správcom ani popretá. Keďže incidenčné konanie má právnu povahu určovacieho konania, avšak veriteľ nemusí preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby, je daný právny záujem ex lege popretím pohľadávky veriteľa až do momentu, kým konkurz nie je zrušený, prípadne pohľadávka veriteľa uznaná , avšak len v rozsahu popretia pohľadávky správcom. Pri popretí zabezpečovacieho práva sa veriteľ môže domáhať len určenia, že jeho pohľadávka je zabezpečená zabezpečovacím právom a to v celom jej popretom rozsahu. Pokiaľ sa však žalobca domáhal súčasne určenia právneho dôvodu a výšky svojej pohľadávky, na takomto určení nemá daný právny záujem, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby v uvedenej časti.
18. K popretému poradiu uspokojenia žalobcom prihlásenej pohľadávky, súd dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi žalovaný preukázal dôvodnosť svojho popretia, a teda skutočnosť, že žalobca mal v čase vzniku popretej pohľadávky postavenie spriaznenej osoby s dlžníkom, preto jeho pohľadávka nadobudla režim podriadenej pohľadávky podľa § 95 ods. 3 ZKR, pričom na jej zabezpečenie zabezpečovacím právom - záložnou zmluvou sa v konkurze neprihliada. Pohľadávka žalobcu sa tak môže uspokojovať len ako pohľadávka zo všeobecnej podstaty v tomto poradí. Z iných dôvodov k popretiu pohľadávky žalobcu nedošlo, a preto na požadovanom určení nad rámec popretého zabezpečenia pohľadávky a jej poradia uspokojenia nebol na strane žalobcu daný právny záujem.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru o nepôvodnosti podanej žaloby a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán vo veci s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.
21. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).