Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcov: 1/ A.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX K., 2/ A.. V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX K., obaja zastúpení Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovaným: 1/ Ľ. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX K., 2/ E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX K., o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

rozhodol:

Prikazuje pozemok parc. reg. „C“ č. 2609/19 - záhrady o výmere 4 m2 v katastrálnom území Revúca, vytvorený geometrickým plánom vyhotoveným geodetom Ing. Jánom Šimunom č. 112/2006 zo dňa 13.07.2016, úradne overeným Okresným úradom Revúca dňa 20.07.2016 do výlučného (v 1/1) bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/.

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu za prikázanie pozemku do vlastníctva vo výške 100,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 8,26 Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 8,26 Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Geometrický plán č. 112/2006 vypracovaný geodetom Ing. Jánom Šimunom dňa 13.07.2016, úradne overený Okresným úradom Revúca dňa 20.07.2016, tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou podanou dňa 13.01.2016, domáhali proti žalovaným 1/ a 2/ odstránenia neoprávnenej stavby oplotenia postaveného žalovanými 1/ a 2/ na pozemku parc. reg. „C“ č. 2609/8 v k. ú. Revúca, ktorého vlastníkmi sú žalobcovia 1/ a 2/.

2.Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 28.01.2016 tak, že staršie oplotenie bolo prehrdzavené a zdeformované, preto sa ho rozhodli opraviť sami, keď tak neurobili žalobcovia 1/ a 2/. Pletivo vymenili za nové v dĺžke 35 metrov, vyhotovili podmurovku a v časti postavili 7,5 metra dlhý, 0,3 metra široký a 1,3 metra vysoký kamenný múr, na ktorý najskôr umiestnili kvetináče a neskôr múr zvýšili nadstavbou. Na žiadosť žalobcov 1/ a 2/ nechali žalovaní 1/ a 2/ múr zo strany pozemku žalobcov 1/ a 2/ omietnuť. Odstránenie plota považovali na neúčelné a nehospodárne a žalobu navrhovali zamietnuť.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpis LV č. XXXX č. l. 7, výpis LV č. XXXX č. l. 8, vytyčovací náčrt č. l. 9, písomná komunikácia účastníkov konania č. l. 10-15, fotodokumentácia č. l. 16-21, 35 a 48-54, kópia katastrálnej mapy č. l. 38, znalecký posudok čl. 84, geometrický plán čl. 91, vyjadrenie A.. A. K. č. l. 120, výsluchom žalobcov 1/ a 2/ a výsluchom žalovaných 1/ a 2/, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.Žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre k. ú. K. najmä rodinného domu č. súp. XXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 2609/7 a pozemku parc. reg. „C“ č. 2609/8 - záhrady o výmere 263 m2.

5.Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. K. najmä rodinného domu č. súp. XXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 2609/9 a pozemku parc. reg. „C“ č. 2609/10 - záhrady o výmere 279 m2.

6.Oba rodinné domy (spolu s ďalšími štyrmi domami) boli postavené začiatkom 70-tych rokov bytovým družstvom spolu s oplotením a takto odovzdané do užívania rodičom účastníkov konania, pričom každému vlastníkovi pozemku patril vždy jeden z plotov oddeľujúcich dva susedné pozemky, a to pri pohľade z domu do záhrady plot nachádzajúci sa na pravej strane pozemku. Takto plot nachádzajúci sa medzi pozemkom žalobcov 1/ a 2/ parc. reg. „C“ č. 2609/8 a pozemkom žalovaných 1/ a 2/ parc. reg. „C“ č. 2609/10 bol vlastníctvom žalobcov 1/ a 2/ a plot nachádzajúci sa medzi pozemkom žalobcov 1/ a 2/ parc. reg. „C“ č. 2609/8 a susedným pozemkom parc. č. 2609/6 sa celý nachádza na pozemku parc. č. 2609/6 a patrí susedovi, ktorý je vlastníkom pozemku parc. reg. „C“ č. 2609/6.

7.Oba susediace pozemky parc. reg. „C“ č. 2609/8 a parc. reg. „C“ č. 2609/10 oddeľoval plot vyhotovený zo železných stĺpikov zapustených do zeme a drôteného železného pletiva vo výške asi 150 cm, ktorý bol vlastníctvom žalobcov 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ so súhlasom žalobcov 1/ a 2/ pôvodný plot zrekonštruovali. Súhlas žalobcov 1/ a 2/ s rekonštrukciou plota sa nevzťahoval na to, aby žalovaní 1/ a 2/ postavili plot aj na pozemku parc. reg. „C“ č. 2609/8. Žalovaní 1/ a 2/ teda približne v roku 2007 v mieste pôvodného oplotenia postavili plot pozostávajúci z betónovej podmurovky, ktorej súčasťou sú aj pôvodné železné stĺpiky, na ktoré natiahli nové pletivo. V časti za rodinnými domami postavili žalovaní 1/ a 2/ z kameňa a betónu múr, ktorý má iba nízky základ z kameňov, jeho súčasťou sa však stali aj pôvodné železné stĺpiky zapustené hlbšie do zeme. Po dokončení prednej časti plotu bola v zadnej časti plota betónová podmurovka na žiadosť žalobcov 1/ a 2/ posunutá tak, že pôvodné železné stĺpiky sa nachádzajú na jej okraji a celá podmurovka sa nachádza na pozemku prevažne žalovaných 1/ a 2/. V roku 2013 na takto postavený plot žalovaní 1/ a 2/ umiestnili kvetináče, ktoré neskôr asi po dvoch rokoch pre nesúhlas žalobcov 1/ a 2/ odstránili a následne v roku 2015 žalovaní 1/ a 2/ zvýšili už postavený múr o malú nadstavbu z murovaných stĺpikov a drevenej výplne. Po dokončení prvej časti múra a zistení, že múr je sčasti postavený na pozemku žalobcov 1/ a 2/, žalobcovia 1/ a 2/ žiadali uvoľniť priestor pre sudy, do ktorých je nasmerovaný žľabový zvod vody zo strechy ich rodinného domu; zo sudov následne voda vyteká voľne na pozemok žalobcov 1/ a 2/. Na základe tejto žiadosti žalobcov 1/ a 2/ žalovaní 1/ a 2/ vysekali v múre oblúkový priestor pre umiestnenie sudov. Na základe žiadosti žalobcov 1/ a 2/ zabezpečili žalovaní 1/ a 2/ aj omietnutie postaveného múru zo strany pozemku žalobcov 1/ a 2/.

8.Žalovanými 1/ a 2/ postavené oplotenie zasahuje do pozemku parc. reg. „C“ č. 2609/8 patriaceho žalobcom 1/ a 2/ vo výmere 4 m2 plochy pozemku v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu č. 112/2006 vypracovaného geodetom Ing. Jánom Šimunom dňa 13.07.2016 úradne overeným Okresným úradom Revúca dňa 20.07.2016.

9.Bez návrhu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia ceny pozemku. Z vyjadrenia Ing. Ivana Rusnáka mal súd preukázané, že cena stavebných pozemkov v Meste Revúca v lokalite za nemocnicou, t.j. blízko rodinných domov účastníkov konania, sa pohybuje v rozmedzí 15 - 17 Eur/m2, v časti okolo Litovelskej ulice v sume 20,- Eur/m2. Žalobcovia 1/ a 2/ s takto zistenou cenou nesúhlasili, sami však vykonať žiadne dôkazy nenavrhli, pričom navrhovali sumu 1.000,- Eur, resp. 250,- Eur za m2. Žalovaní 1/ a 2/ s takto zistenou cenou súhlasili, iné dôkazy vykonať nenavrhli, navrhli však ako náhradu za zriadenie vecného bremena, resp. náhradu za prevod vlastníckeho práva k pozemku v rozsahu 4 m2 zaplatiť sumu spolu vo výške 100,- Eur.

10.Žalobcovia 1/ a 2/ prikázanie stavby do svojho vlastníctva odmietali, toto navrhovali iba v rámci návrhu na uzatvorenie zmieru, ktorý žalovaní 1/ a 2/ neakceptovali. Návrhom vo veci samej sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali iba odstránenia stavby.

11.Výsluch žalovanými 1/ a 2/ navrhovaných svedkov F. Y. C. C. L. súd nevykonal, pretože skutkový stav bol dostatočne zistený ostatnými vykonanými dôkazmi. Dokazovanie vyžiadaním stanoviska stavebného úradu, či stavba oplotenia, resp. jeho rekonštrukcia podlieha stavebnému povoleniu, resp. povinnému ohláseniu súd nevykonal z dôvodu, že otázka stavebno-právneho povolenia stavby nemá z hľadiska riešenia vzťahov podľa § 135c Občianskeho zákonníka žiadny význam, nakoľko v tomto prípade súd zisťuje a rieši iba občianskoprávne oprávnenie stavebníka k postaveniu stavby. O prípadnom nariadení odstránenia nepovolenej stavby, ktorá ani dodatočne povolená nebola, je navyše oprávnený rozhodnúť iba stavebný úrad. Napokon navrhované dokazovanie vyžiadaním vyjadrenia SPP k stavbe oplotenia, súd taktiež nevykonal z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci takéto vyjadrenie nie je potrebné. Oplotenia bežne križujú stavby inžinierskych sietí (tak ako je tomu v prednej časti rodinných domov v prípade vedenia elektrického), oplotenie nie je stavba, ktorá by v prípade potreby údržby alebo rekonštrukcie inžinierskych sietí bránila výkonu oprávnení prevádzkovateľa siete, pričom stavebník oplotenia si musí byť vedomý toho, že v prípade potreby bude znášať náklady spojené so sprístupnením siete jej prevádzkovateľovi. Z hľadiska Občianskeho zákonníka, podobne ako pri stavebnom povolení, stanovisko prevádzkovateľa siete potrebné ani rozhodujúce pri riešení vzťahov podľa § 135c Občianskeho zákonníka nie je.

12.Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

13.Stavebníka oprávňuje k stavbe najmä právo vlastnícke, ale aj vecné bremeno alebo obligačný vzťah umožňujúci zriadenie stavby. Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku bez toho, aby mal k pozemku občianskoprávne oprávnenie stavať, potom je táto stavba neoprávnená. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej stačí, ak je na cudzom pozemku postavená iba sčasti, pričom nie je rozhodujúce, či vlastník stavby mal k stavbe aj stavebné povolenie. Aj neoprávnená stavba je od začiatku vo vlastníctve stavebníka. Vyporiadanie vzájomných vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka stavby upravuje právo v osobitnom ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka.

14.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ približne v roku 2007 zrekonštruovali pôvodný starší plot oddeľujúci pozemky parc. reg. „C“ č. 2609/8 a parc. reg. „C“ č. 2609/10, ktorý patril žalobcom 1/ a 2/, pozostávajúci zo železných stĺpikov zapustených do zeme, na ktoré bolo natiahnuté drôtené pletivo. Rekonštrukcia spočívala v stavbe oplotenia pozostávajúceho z betónovej podmurovky, ktorej súčasťou sú aj pôvodné železné stĺpiky, na ktoré bolo natiahnuté nové pletivo, v časti za rodinnými domami je vybudovaný z kameňa a betónu múr, ktorý bol neskôr zvýšený o malú nadstavbu z murovaných stĺpikov a drevenej výplne.

15.Práce na rekonštrukcii plota boli vykonané so súhlasom žalobcov 1/ a 2/ (súhlas žalobcov 1/ a 2/ s rekonštrukciou plota sa nevzťahoval iba na to, aby žalovaní 1/ a 2/ postavili plot aj na pozemku parc. reg. „C“ č. 2609/8). Preto hoci súčasťou nového oplotenia sa stali aj časti pôvodného plotu patriaceho žalobcom 1/ a 2/ (najmä železné stĺpiky), vzhľadom k tomu, že nové oplotenie je z konštrukčného hľadiska masívnejšie a nákladnejšie, stali sa vlastníkmi tohto plota žalovaní 1/ a 2/, podiel ktorých na tomto plote je väčší, a to spracovaním cudzej veci podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotná skutočnosť, že vlastníkmi oplotenia sú žalovaní 1/ a 2/, ani medzi účastníkmi konania sporná nebola.

16.Z hľadiska právnej povahy v zmysle Občianskeho zákonníka je potrebné žalovanými 1/ a 2/ postavený plot posudzovať ako stavbu podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno

vychádzať len z vymedzenia pojmu stavby v zmysle stavebno-právnych predpisov, ale stavbou je každá samostatná vec, ktorá môže byť predmetom právnych vzťahov, pri ktorej povaha stavby vyplýva z jej pevného spojenia so zemou. Plot postavený žalovanými 1/ a 2/ nemá hlboký základ, ale pretože jeho súčasťou sú aj pôvodné do zeme hlbšie zapustené železné stĺpiky, potom tento plot je so zemou spojený pevným základom, ktorý síce nie je úplne rovnaký v celom profile, vykazuje však znaky dostatočne pevného spojenia so zemou.

17.Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalovanými 1/ a 2/ postavená stavba oplotenia zasahuje do pozemku parc. reg. „C“ č. 2609/8, patriaceho žalobcom 1/ a 2/ vo výmere 4 m2 plochy pozemku. Z hľadiska Občianskeho zákonníka ide teda sčasti o stavbu neoprávnenú, pretože v tomto rozsahu bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby žalovaní 1/ a 2/ mali k takejto stavbe relevantné občianskoprávne oprávnenie (okrem práva vlastníckeho, teda vecné bremeno alebo obligačný vzťah).

18.Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania (§ 216 ods. 2 , kde súd nie je viazaný návrhom účastníkov. Ak súd dospeje k záveru, že žalobcami navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťahy medzi účastníkmi aj iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka. Pri voľbe spôsobu vyporiadania je potrebné vychádzať z poradia jednotlivých spôsobov vyporiadania vypočítaných v § 135c Občianskeho zákonníka a z princípu, že právo poskytuje ochranu tomu, do koho práv bolo neoprávnene zasiahnuté, proti tomu, kto do práva neoprávnene zasiahol. Takto je potrebné v prvom rade zvažovať možnosť odstránenia stavby, pričom rozhodujúca je účelnosť odstránenia stavby, povaha a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla najmä v jej porovnaní so záujmom na ďalšom využití stavby, aký je rozsah zastavaného pozemku, ako aj k tomu, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, aj k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie a napokon, ak vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, aj k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula.

19.Takto v prvom rade sa súd zaoberal nevyhnutnosťou odstránenia stavby oplotenia, k čomu navyše smerovala aj podaná žaloba.

20.Podľa § 854 - 858 ABGB ploty medzi dvomi susednými pozemkami sa pokladajú za spoločné vlastníctvo, ak nie je preukázaný opak, a spoluvlastníci na ich udržiavanie prispievajú pomerne (takmer zhodné ustanovenia obsahoval aj návrh občianskeho zákonníka spracovaný superrevíznou komisiou z roku 1937, podľa ktorého ploty sa pokladajú za spoločné, spoluvlastníci sú oprávnení spoločne ich užívať aj udržiavať). Podobne aj podľa § 141 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. sa o plotoch predpokladá, že sú susedom spoločné rovnakým dielom, ak nie je možné usúdiť inak. Napokon aj § 1024 nového českého občianskeho zákonníka obsahuje pravidlo, podľa ktorého sa má za to, že ploty medzi susednými pozemkami sú spoločné. Takáto úprava má svoj dôvod v osobitnej povahe stavby plota, ktorý hoci vystavený iba z jednej strany slúži oddeleniu a ohradeniu dvoch pozemkov súčasne. Preto je dôvodné pravidlo o spoluvlastníctve oplotenia (ak niet inej dohody alebo zvyklosti), aby rovnako ako výhody účelového určenia stavby plota aj náklady na jeho umiestnenie a udržiavanie znášali obe strany; tiež by potom bolo dôvodné, aby aj obmedzenie vlastníckeho práva spočívajúce v zastavaní časti pozemku znášali obidve strany rovnako. Súčasne platný Občiansky zákonník podobné ustanovenie neobsahuje, ale zmysel a účel stavby plotov zostáva rovnaký. Stavba plota je osobitnou stavbou, ktorá z hľadiska svojej funkcie neslúži iba jeho stavebníkovi a vlastníkovi, ale minimálne aj vlastníkovi susedného pozemku (v ekonomickej terminológii tzv. kladná externalita). Platné právo nestanovuje povinnosť vlastníka pozemku tento oplotiť (fakultatívne táto povinnosť vyplýva z § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka), praktické právne vzťahy však smerujú k tomu, že skoro každý pozemok okolo rodinného domu, takmer bez výnimky je aj oplotený, pričom ploty sa stavajú čoraz vyššie a masívnejšie. Plot medzi pozemkami parc. reg. „C“ č. 2609/8 a č. 2609/10 stál na svojom mieste od 70- tych rokov a s ohľadom na nie veľmi dobré susedské vzťahy medzi účastníkmi je viac ako zrejmé, že aj v prípade odstránenia sporného plotu bude jednou alebo druhou stranou postavený plot nový. Účelom odstránenia stavby v prípade riešenia podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je práve jej definitívne odstránenie, tento účel by teda nariadením odstránenia stavby plota určite dosiahnutý nebol. S ohľadom na to, že existujúca stavba plotu neslúži len žalovaným 1/ a 2/, ale aj žalobcom 1/ a 2/, a teda slúži obom stranám, a ďalej s ohľadom na to, že je ekonomicky neefektívne odstraňovať už existujúcu stavbu plota, ktorá bude nahradená novou posunutou len o pár centimetrov až milimetrov, nie je odstránenie existujúceho plota účelné riešenie. Pre zachovanie existujúcej stavby plota svedčia aj ďalšie okolnosti

a to, že existujúca stavba plota môže aj naďalej slúžiť svojmu účelu, a to pre obidve strany, a ďalej iba minimálny rozsah neoprávnene zastavaného pozemku vo výmere 4 m2, keď pri celkovej výmere záhrady žalobcov 1/ a 2/ pozemku parc. reg. „C“ č. 2609/8 vo veľkosti 263 m2 predstavuje zásah približne 1,5 % celkovej výmery pozemku, t.j. časť voľným okom prakticky nepozorovateľnú, ktorá len o málo presahuje minimálnu výmeru parcely 1 m2, ktorú pre účely vedenia katastra nehnuteľností možno vôbec vytvoriť.

21.Skutočnosť, že vlastník pozemku sa nedomáha odstránenia neoprávnenej stavby, alebo jej prikázania do svojho vlastníctva, a nejaký čas stavbu trpí, vlastníka pozemku nezbavuje práva domáhať sa neskôr vyporiadania stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1629/99 zo dňa 21.11.2000, dostupné na www.beck-online.cz), pretože vlastnícke právo a nárok na jeho ochranu a tak aj právo žiadať súd o vyporiadanie neoprávnenej stavby premlčaniu nepodlieha. Pri vyporiadaní neoprávnenej stavby je však treba prihliadať aj k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, a ak vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, aj k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 432/2002 zo dňa 17.04.2002, dostupné na www.beck-online.cz). Ak podľa miestnej zvyklosti bol pôvodný plot oddeľujúci pozemky parc. reg. „C“ č. 2609/8 a č. 2609/10 vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, potom žalovaní 1/ a 2/ v čase stavby plota mohli mať vedomosť aj o tom, že ak nový plot postavia na mieste plota pôvodného, potom minimálne časť plota bude určite postavená aj na pozemku patriacom žalobcom 1/ a 2/. Žalobcovia 1/ a 2/ na druhej strane po začatí stavby žiadali, aby betónová podmurovka bola posunutá tak, aby pôvodné železné stĺpiky sa nachádzali na jej okraji, čo z technického hľadiska síce nie je správne riešenie, ale plynie z toho, že žalobcovia 1/ a 2/ mohli mať vedomosť o tom, že žalovaní 1/ a 2/ časť plotu postavili a postavia aj na ich pozemku. Presné zameranie pozemku však v tom čase neuskutočnila ani jedna strana a žalobcovia 1/ a 2/ nechali žalovaných 1/ a 2/ stavbu plota dokončiť. Zo skutočnosti, že žalobcovia 1/ a 2/ dodatočne žiadali vysekať v múre otvor pre sudy na vodu a žiadali aj omietnutie stavby múru zo strany svojho pozemku plynie, že s existujúcou stavbou sa žalobcovia 1/ a 2/ zmierili a odstránenie stavby plota žalobcovia 1/ a 2/ žiadali až po deviatich rokoch, a to po tom, čo žalovaní 1/ a 2/ vynaložili ďalšie náklady na nadstavenie plota murovanými stĺpikmi a drevenou výplňou.

22.Za tohto stavu po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností nemožno odstránenie stavby považovať za účelné, efektívne a správne riešenie.

23.Následne sa súd zaoberal ďalšími do úvahy prichádzajúcimi možnosťami, z ktorých nasledujúcou je prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku s jeho súhlasom. Žalobcovia 1/ a 2/ s nadobudnutím stavby plota do svojho vlastníctva nesúhlasili, prevod oplotenia do svojho vlastníctva s cieľom jeho neskoršieho odstránenia navrhovali iba v rámci návrhu na uzatvorenie zmieru, ktorí žalovaní 1/ a 2/ neakceptovali; návrhom vo veci samej sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali iba odstránenia stavby. Ustanovenie § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka smeruje na prípady, ak vlastník pozemku si chce neoprávnene postavenú stavbu ponechať (preto za ňu zaplatí aj finančnú náhradu), pričom prevod účelnej stavby do vlastníctva vlastníka pozemku za náhradu s cieľom dosiahnuť tak jej následné odstránenie by navyše obchádzal ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak by podľa prvého odseku bolo odstránenie stavby neúčelné. Navyše by v tomto prípade došlo k tomu, že práve naopak žalobcovia 1/ a 2/ by sa stali vlastníkmi stavby, ktorá v časti (a to možno aj presahujúcej plochu zásahu oplotenia do pozemku žalobcov 1/ a 2/) by bola postavená na pozemku žalovaných 1/ a 2/ ako stavba neoprávnená, čím by sa opäť vytvorili podmienky pre vyporiadanie neoprávnenej stavby, tento krát zo strany žalovaných 1/ a 2/. Preto súd stavbu oplotenia neprikázal do vlastníctva žalobcov 1/ a 2/.

24.Zostáva teda nájsť iný vhodný spôsob vyporiadania vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanými 1/ a 2/. Znenie § 135c Občianskeho zákonníka, ani jeho zmysel nevylučuje ani iné usporiadanie pomerov, než aké zákon sám uvádza výslovne. Takto je napr. možné prikázať časť zastavaného pozemku alebo aj jeho časti potrebnej k užívaniu stavby do vlastníctva vlastníka stavby za náhradu, najmä v prípade, ak vlastník pozemku s takýmto riešením súhlasí, alebo ho dokonca sám navrhuje (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 432/2002 zo dňa 17.04.2002, dostupné na www.beck-online.cz). Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka primárne nie je určené na riešenie právnych vzťahov k plotom, ktoré spravidla sú len príslušenstvom veci hlavnej (inej stavby alebo pozemku). Pravidlom sú prípady stavieb na bývanie - rodinných domov, garáží a pod., ktoré v dôsledku omylu alebo z iných dôvodov postavené sú úplne alebo sčasti na cudzom pozemku. Vyporiadanie práv k takejto stavbe vyžaduje si okrem vyriešenia samotného oprávnenia mať stavbu na pozemku často aj širší zásah do vlastníckeho práva

vlastníka pozemku v podobe zabezpečenia práva nevyhnutného prístupu k stavbe a pod. Plot ako vedľajšia stavba nevyžaduje iné obmedzenie vlastníckeho práva ako len samotné oprávnenie mať stavbu na pozemku v rozsahu neoprávneného zásahu. Zabezpečenie tohto práva je možné zriadením práva vecného bremena spočívajúceho v práve stavby na pozemku žalobcov 1/ a 2/ alebo právom vlastníckym. Žalobcovia 1/a 2/ sami sa nevedeli rozhodnúť, ktorú z týchto dvoch alternatív by si vybrali. Prípadným zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve stavby v rozsahu neoprávneného zásahu by boli fakticky vyčerpané akékoľvek čiastkové oprávnenia vlastníka (právo vec držať a užívať) patriace žalobcom 1/ a 2/ k časti ich pozemku zastavanej plotom a žalobcom 1/ a 2/ by zostalo iba právo s vecou disponovať navyše reálne obmedzené praktickou neprevoditeľnosťou časti pozemku o výmere 4 m2 zastavanej stavbou plotu. Zásah do vlastníckeho práva zriadením vecného bremena v takomto rozsahu rovnal by sa teda praktickému odňatiu vlastníckeho práva. Preto, a tiež z dôvodu, že pre právne vzťahy je vždy lepšie, ak vlastník stavby je zároveň aj vlastníkom pozemku, na ktorom stavba stojí, súd za vhodné riešenie považoval priamo prikázanie plotom zastavanej časti pozemku do výlučného vlastníctva žalovaných 1/a 2/, a to za náhradu. Pri tom súd vzal do úvahy tiež výnimočnosť takéhoto riešenia, ktorá je odôvodnená osobitnou povahou stavby plotu (ako je uvedené vyššie), realizovanej so súhlasom žalobcov 1/ a 2/ (ktorý sa však nevzťahoval na stavbu na ich pozemku), ako aj rozsahom neoprávneného zásahu v zastavaní časti pozemku o výmere 4 m2, a napokon aj tým, že žalobcovia 1/ a 2/ podali žalobu s odstupom deviatich rokov, teda takmer po uplynutí doby 10 rokov inak štandardne potrebnej k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním (pri splnení ostatných podmienok). Vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/ takto v porovnaní s ostatnými vlastníkmi aj ďalších susediacich pozemkov nebude neprimerane dotknuté, pretože každý z vlastníkov pozemkov musí (a spravidla aj chce) strpieť na svojom pozemku stavbu jedného plota (vždy po pravej strane svojho pozemku - mimochodom pravidlo o tom, že vlastník je povinný postarať sa o uzatvorenie svojho pozemku po pravej strane svojho hlavného vchodu, bolo už súčasťou § 858 ABGB), pričom takto plot medzi pozemkom žalobcov 1/ a 2/ a susedným pozemkom parc. reg. „C“ č. 2609/6, je celý postavený na pozemku suseda a je jeho vlastníctvom.

25.Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena nemožno vychádzať iba z ceny, za ktorú by bolo možné dosiahnuť jeho zriadenie zmluvou, pretože vlastník pozemku bol obmedzený proti svojej vôli, prihliadať je potrebné tiež k okolnostiam, za ktorých bola stavba zriadená a k ujme postihujúcej vlastníka pozemku.

26.Za účelom zistenia výšky primeranej náhrady súd vypočul vyjadrenia účastníkov konania a bez návrhu zisťoval ceny stavebných pozemkov v Meste Revúca v lokalite za nemocnicou, t.j. blízko rodinných domov účastníkov konania vyjadrením A.. A. K. prevádzkujúceho okrem iného aj realitnú činnosť v Meste Revúca. Toto dokazovanie súd vykonal bez návrhu vedomý si rozporu s ustanovením § 185 ods. 2 CSP, pretože nejde o dokazovanie verejnými zoznamami alebo registrami. Základný princíp vzťahu práva hmotného a procesného je ten, že procesné právo slúži uplatneniu a ochrane práva hmotného. Hmotné právo v tomto prípade (§ 135c Občianskeho zákonníka) stanovuje spôsob vyporiadania vzťahu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. K takémuto rozhodnutiu je potrebné obstarať aj skutkový základ (napr. k výške náhrady za zriadené vecné bremeno a pod.), bez ktorého nie je možné vo veci riadne rozhodnúť. Pretože súd v tomto prípade nie je návrhom viazaný, ak dôjde k záveru, že požadované odstránenie stavby nie je účelné, potom musí rozhodnúť o inom spôsobe vyporiadania; o podanej žalobe však nie je možné rozhodnúť tak, že by ju súd zamietol s tým, že napr. nie je preukázané aká je výška primeranej náhrady za zriadené vecné bremeno. Ak by ustanovenie § 185 ods. 2 malo byť jediným prípadom, kedy súd vykonáva dokazovanie bez návrhu, potom by viazanosť procesnoprávnym predpisom nutne viedla k odmietnutiu spravodlivosti a nerešpektovaniu konzekvencií plynúcich pre procesné právo z práva hmotného.

27.Takto mal teda súd preukázané, že cena stavebných pozemkov v blízkosti pozemku žalobcov 1/ a 2/ sa pohybuje v rozmedzí 15 - 17 Eur/m2, v časti okolo Litovelskej ulice v sume 20,- Eur/ m2 (podľa vyjadrenia A.. S. X., ktoré bolo súdu doručené po vyhlásení rozhodnutia je trhová cena stavebných pozemkov v Meste Revúca 16 - 17 Eur/m2). Cena pozemku nie je jedinou skutočnosťou, ku ktorej je potrebné pri určovaní výšky náhrad prihliadať, avšak v prípade zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve stavby alebo v prikázaní vlastníckeho práva k zastavanej časti pozemku, peňažná náhrada nemala by klesnúť pod obvyklú trhovú cenu pozemku, keďže má byť náhradou za vlastnícke právo. Žalobcovia 1/ a 2/ s takto zistenou cenou nesúhlasili, sami však vykonať žiadne dôkazy nenavrhli. Žalobcami 1/ a 2/ navrhovaná cena 1.000,- Eur resp. 250,- Eur za m2 zjavne nezodpovedá skutočnej hodnote pozemku, resp. miere a vážnosti zásahu do ich vlastníckeho práva s prihliadnutím k rozsahu

zastavania pozemku (4 m2), k tomu, že postavený plot slúži obom stranám sporu, tiež k tomu, že obidve strany sporu mohli mať v čase stavby vedomosť o tom, že plot zrejme bude postavený sčasti aj na pozemku žalobcov 1/ a 2/, pričom zameranie neuskutočnila ani jedna strana, a napokon aj s prihliadnutím k tomu, že odstránenia plotu sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú až s odstupom deviatich rokov. Vzhľadom na tieto skutočnosti za primeranú náhradu prikázania vlastníckeho práva žalovaným 1/ a 2/ súd považoval zistenú obvyklú cenu pozemkov v sume maximálne 20,- Eur/m2. Žalovaní 1/ a 2/ súhlasili so zaplatením náhrady vyššej v sume 100,- Eur, preto súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu za prikázanie pozemku do vlastníctva v tejto výške 100,- Eur.

28.Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ v rámci svojich vyjadrení uvádzali, že stavba oplotenia tieni na stavbu žalobcov 1/ a 2/, potom ak žalobcovia 1/ a 2/ nenavrhli aj zmenu žaloby podľa § 140 ods. 1 a ods. 2 CSP, k takýmto tvrdeniam súd neprihliadal. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali odstránenia neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Žiadať odstránenie stavby môžu žalobcovia aj z dôvodu, že stavba nad mieru primeranú pomerom tienením zasahuje stavbu rodinného domu žalobcov 1/ a 2/ podľa § 127 Občianskeho zákonníka. V oboch prípadoch by síce išlo o rovnaký nárok uplatnený však skutkovo z iných dôvodov, pretože kým vyporiadanie neoprávnenej stavby je založené na skutkovom základe existencie alebo neexistencie oprávnenia stavať na pozemku, ochrana pred tienením je založená na odlišných skutkových tvrdeniach o neprimeranosti tienenia a o bežnej „primeranej“ úrovni tienenia a pod. Táto situácia je teda iná od tej, keď na základe toho istého skutkového stavu prichádza do úvahy rôzne právne posúdenie (nárok na plnenie v prípade platnosti zmluvy titulom obligačného vzťahu a v prípade neplatnosti tej istej zmluvy titulom bezdôvodného obohatenia). Zabrániť prípadnému neprimeranému tieneniu by navyše bolo možno nielen úplným odstránením stavby oplotenia, ale aj len jej znížením, napr. na výšku pôvodného oplotenia alebo na inak zistenú primeranú výšku. Zdrojom vlhkosti rovnako uvádzanej vo vyjadreniach žalobcov 1/ a 2/ (opäť nereflektovaných zmenou žaloby) je zjavne zrážková voda zo strechy rodinného domu žalobcov (pri rozlohe strechy 80 m2 a zrážkach napr. len 10 mm/m2 z celej strechy stečie 800 litrov vody, ktorá sa do suda s objemom 250 litrov zjavne nezmestí) a nie samotná stavba oplotenia.

29.O trovách konania účastníkov súd rozhodoval podľa § 255 CSP, t.j. podľa zásady úspechu v konaní, pričom v prípadoch kedy súd nie je viazaný návrhom účastníka konania nemožno považovať za plný úspech akékoľvek rozhodnutie súdu vo veci, ale iba také, ktorým súd podanému návrhu v celom rozsahu, a to aj čo do spôsobu navrhovaného vyporiadania vzťahu vyhovie (napr. stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SSR zo dňa 08.03.1973 sp. zn. Cpj 8/72 - Rc 54/1973 alebo aj Zborník IV s. 748 vo vzťahu k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva). Žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali odstránenia stavby oplotenia, tomuto návrhu súd nevyhovel, ale určil iný spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania. Preto žalobcovia 1/ a 2/ neboli v konaní úspešní v plnom rozsahu. Za úspešných v konaní nie je možné považovať ani žalovaných 1/ a 2/, ktorých neoprávnený zásah bol dôvodom podania žaloby. Pomer úspechu a neúspechu oboch strán v tomto prípade je v zásade vyrovnaný, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

30.Štátu v konaní vznikli trovy konania vyplatením časti odmeny znalcovi, ktorá bola krytá zaplatenými preddavkami účastníkov konania iba v rozsahu 500,- Eur. Zvyšok nákladov znaleckého dokazovania predstavuje sumu 16,52 Eur, ktorú súd s ohľadom na v zásade vyrovnaný pomer úspechu a neúspechu zaviazal zaplatiť obidve procesné strany v rozsahu jednej polovice, teda vo výške 8,26 Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).