Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-9-2016.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3T/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. septembra 2016 v trestnej veci obžalovaného ml. Jána Muchu, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný:
C.. I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Stropkov, C. XXX/XXX,
s a u z n á v a v i n n ý m, ž e
dňa 14.05.2016 asi o 10.30 hod. a spoločne s ním aj maloletí V.M., nar. XX.XX.XXXX, D.O., nar. XX.XX.XXXX, Š.O., nar. XX.XX.XXXX, M.O., nar. XX.XX.XXXX, V.O., nar. XX.XX.XXXX a S.Č., nar. XX.XX.XXXX, vykonal krádež vlámaním do pohostinstva S. na ul. Hrnčiarskej 46 v Stropkove takým spôsobom, že pomocou skrutkovača a maloletých otvorili v oblasti závesov mreže vchodových dverí do pivničných priestorov pohostinstva, odkiaľ odcudzili 6 ks plastových prepraviek so 120 prázdnymi fľašami, čím poškodenej S. D. spôsobili krádežou škodu vo výške 36,- € a na kovovej mreži škodu vo výške 40,- €,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona § 117 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. i/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona súd výkon uloženého trestu u obžalovaného podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Dňa XX.XX.XXXX podal Okresný prokurátor vo Svidníku na tunajší súd obžalobu na obvineného C.. I. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe že,
- dňa XX.XX.XXXX asi o 10.30 hod. a spoločne s ním aj maloletí V.M., nar. XX.XX.XXXX, D.O., nar. XX.XX.XXXX, Š.O., nar. XX.XX.XXXX, M.O., nar. XX.XX.XXXX, V.O., nar. XX.XX.XXXX a S.Č., nar. XX.XX.XXXX, vykonal krádež vlámaním do pohostinstva S. na ul. Y. XX v Stropkove takým spôsobom, že pomocou skrutkovača a maloletých otvorili v oblasti závesov mreže vchodových dverí do pivničných priestorov pohostinstva, odkiaľ odcudzili 6 ks plastových prepraviek so 120 prázdnymi fľašami, čím poškodenej S. D. spôsobili krádežou škodu vo výške 36,- € a na kovovej mreži škodu vo výške 40,- €.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.09.2016 obžalovaný po poučení o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, 5 a 8 Tr. por., po ktorom obžalovaný bol poučený, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, ten prehlásil, že poučeniu porozumel, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., kde vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, preto súd u obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. otázkami zistil:
písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu klade za vinu, písm. d/ - či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s ním mohol radiť o spôsobe obhajoby, písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácií skutku, písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu.
Na všetky tieto otázky obžalovaný C.. I. C. odpovedal „ÁNO“.
V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.
Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu.
Pri takto ustálenom skutkovom stave a s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného súd má dôvodne za to, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt dňa 14.05.2016 asi o 10.30 hod. a spoločne s ním aj maloletí V.M., nar. XX.XX.XXXX, D.O., nar. XX.XX.XXXX, Š.O., nar. XX.XX.XXXX, M.O., nar. XX.XX.XXXX, V.O., nar. XX.XX.XXXX a S.Č., nar. XX.XX.XXXX, vykonal krádež vlámaním do pohostinstva S. na ul. Y. XX v Stropkove takým spôsobom, že pomocou skrutkovača a maloletých otvorili v oblasti závesov mreže vchodových dverí do pivničných priestorov pohostinstva, odkiaľ odcudzili 6 ks plastových prepraviek so 120 prázdnymi fľašami, čím poškodenej S. D.Á. spôsobili krádežou škodu vo výške 36,- € a na kovovej mreži škodu vo výške 40,- €.
Pri takto ustálenom skutkovom stave súd má dôvodne za to, že bolo obžalovanému nepochybne preukázané, že hore popísaným konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním.
Obžalovaný v čase spáchania prečinu dovŕšil štrnásty rok a neprekročil osemnásty rok svojho veku, a preto sa považuje za mladistvého (§ 94 ods. 1 Tr. zákona).
Spáchaním tohto prečinu obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva.
Obžalovaný konal úmyselne a to formou priameho úmyslu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. a/ Tr. zákona, keďže vedel o protiprávnych následkoch svojho konania a chcel tieto následky dosiahnuť.
Súčasne vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je závažnosť za vinu kladeného prečinu obžalovanému, vyššia než malá.
Podľa § 97 ods. 1 Tr. zákona účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.
Podľa § 97 ods. 3 Tr. zákona pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.
Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný dosiaľ nemá záznam v registri trestov.
Zo správy predloženej Spojenou strednou školou internátnou Svidník zo dňa 14.06.2016 súd zistil, že obžalovaný I.L. C. je pokojnej povahy a pokiaľ ho nevyprovokujú spolužiaci, dokáže pri správnej motivácii na hodinách samostatne pracovať na zadaných úlohách, no o školu ako takú veľký záujem nemá. Má rád športové aktivity, no keďže sa im nevenuje naplno, ostáva priemerným športovcom. Pri vzájomných provokáciách medzi spolužiakmi často dochádza k hádkam a bitkám. Kvôli tomuto správaniu, no hlavne kvôli zanedbávaniu školskej dochádzky mu bola na polročnom hodnotení znížená známka zo správania o jeden stupeň. V poslednom čase do školy nechodí a ak, tak sa v pondelok ráno dostaví autobusom do Svidníka a buď do školy ani nedôjde, alebo po vyučovaní ujde a nedostaví sa do internátu a ani nasledujúce dni do školy. Často sa túla po Stropkove po kontajneroch a neraz aj s cigaretou v ruke v partii starších kamarátov. Za najväčšiu príčinu jeho asociálneho správania považuje triedny učiteľ rodinné prostredie, keďže pochádza z mnohopočetnej rodiny, kde sa rodičia deťom nevenujú, ako to bolo aj u jeho starších súrodencov, ktorí taktiež navštevovali školu a internát. Rodičia sa nedostavili ani na jedno rodičovské združenie a na predvolania zo strany školy už roky nereagujú.
Zo správy o povesti vypracovanej Mestom Stropkov súd zistil, že obžalovaný je prihlásený na trvalý pobyt s matkou, dospelou sestrou a jej tromi deťmi, dvomi mladistvými a desiatimi maloletými súrodencami a ďalšími príbuznými v rodinnom dome na ulici C. XXX/XX D.. Otec je prihlásený na trvalý pobyt na inej adrese, no zdržiava sa na adrese trvalého pobytu manželky a detí. ÚPSVaR v Stropkove pozastavil vyplácanie prídavku na viaceré z detí C. (súrodencov obžalovaného) pre vymeškané vyučovacie hodiny, kedy sa osobitným príjemcom prídavku stalo Mesto Stropkov. U obžalovaného I. boli prídavky na dieťa pozastavené v roku 2014, ako aj 2015.
Zo správy ÚPSVaR Stropkov súd zistil, že ÚPSVaR vedie spisovú dokumentáciu maloletého obžalovaného od 04.12.2013 z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky. Obžalovaný vyrastá v úplnej rodine s rodičmi a 12 súrodencami. Otec je nezamestnaný a matka je na materskej dovolenke. Rodina poberá dávky v hmotnej núdzi. Obžalovaný ukončil 6. ročník Špeciálnej základnej školy internátnej vo Svidníku, počas školského roka je umiestnený v internáte na týždenný pobyt a
víkendy trávi doma v Stropkove. Jeho správanie v škole je uspokojivé, v rámci vzdelávacieho procesu vykazuje priemerné výsledky. V priebehu ukončeného školského roka 2015/2016 vymeškal celkovo 418 neospravedlnených vyučovacích hodín, za čo je vedené trestné stíhanie voči rodičom. Počas doby evidencie maloletý okrem záškoláctva spáchal priestupky proti majetku. S maloletým a jeho rodinou bola vykonávaná sociálna práca, pohovory a šetrenia v rodine za účelom normalizácie správania sa maloletého. Počas doby vykonávania sociálnej práce sa správanie maloletého zlepšilo a aj si riadne plnil školskú dochádzku a to tak, že v marci 2015 bola sociálna práca ukončená. Dňa 29.11.2015 sa maloletý dopustil priestupku proti majetku, keď odcudzil z vchodu domu športovú obuv. Z tohto dôvodu bola s maloletým a rodinou začatá sociálna práca, pohovory a intervencie. Aj napriek opatreniam sa správanie maloletého podarilo stabilizovať len čiastočne a od začiatku roka 2016 sa situácia veľmi zhoršila. Maloletý prestal rešpektovať rodičov, príbuzných a aj sociálnych pracovníkov a svojvoľne utekal zo školy počas vyučovania alebo do školy vôbec nešiel a túlal sa po Stropkove alebo Svidníku. ÚPSVaR Stropkov preto príjme prísnejšie opatrenie a to uloženia výchovného opatrenia dohľadu nad výchovou maloletého v zmysle § 37 ods. 2 písm. b/ zákona o rodine. Na základe psychologického vyšetrenia bola u maloletého zistená ľahká mentálna retardácia. Fyzický vývin je primeraný jeho veku.
Túto správu doplnil zástupca ÚPSVaR na hlavnom pojednávaní vyjadrením, v ktorom uviedol, že minulý týždeň bol otec obžalovaného odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 42 mesiacov, pričom už v čase, keď bol na slobode, bola výchova ťažko zvládnuteľná. Za súčinnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola riešená situácia v rodine C.. Pôvodne mal byť podaný návrh na umiestnenie obžalovaného a jeho dvoch súrodencov do výchovného zariadenia, ale rozhodli sa dať rodine ešte šancu. Situácia sa ale nezlepšila, pretože obžalovaný ani deň pred hlavným pojednávaním nenastúpil do školy. Aj samotná matka obžalovaného navrhla deti umiestniť do výchovného zariadenia. Ku koncu septembra sa má situácia vyhodnotiť a v októbri sa rozhodne.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa v minulosti dopustil dvoch konaní majúcich znaky priestupkov, pričom obe konania boli odložené (obžalovaný v čase skutkov nebol pre nedostatok veku priestupkovo zodpovedný). V prípade prvého skutku dňa 25.08.2015 zobral z regálu Čínskeho obchodu 1 ks športovej obuvi s úmyslom ukradnúť ho, vložil si ho do tašky a prešiel cez pokladňu bez zaplatenia. V prípade druhého skutku dňa 29.11.2015 spred dverí bytu na siedmom poschodí v Stropkove ukradol tri páry obuvi.
Súd v prejednávanej veci zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže obžalovaný sa k skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. i/ Tr. zákona, keď súd zistil, že obžalovaný zneužil na spáchanie trestného činu osoby, ktoré nie sú trestne zodpovedné - 6 maloletých osôb. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je tak 1:1. Pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, ktorý spáchal obžalovaný, je trestná sadzba trestu odňatia slobody rovnaká ako v ods. 1 tohto ustanovenia (ide o dve základné skutkové podstaty tohto prečinu) a teda až na dva roky. Avšak vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal prečin ako mladistvý, podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona sa mu trestná sadzba znížila na polovicu (t.j. až na jeden rok odňatia slobody).
Za poľahčujúcu okolnosť nebolo možné považovať to, že by obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pretože ako je zrejmé z vyššie uvedených správ, obžalovaný sa už v minulosti dopustil dvoch konaní majúcich znaky priestupkov proti majetku, pričom obe konania boli odložené z dôvodu, že obžalovaný v čase skutkov nebol pre nedostatok veku priestupkovo zodpovedný a taktiež obžalovaný zanedbáva povinnú školskú dochádzku (do školy nenastúpil dokonca ani deň pred hlavným pojednávaním). U obžalovaného sa tak v prípade tohto trestného činu nejedná len o ojedinelé vybočenie z medzí slušného správania. Pri obžalovanom taktiež nie je možné konštatovať, že by trestný čin spáchal pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil alebo v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil. Aj keď je zrejmé, že obžalovaný pochádza z mnohopočetnej rodiny, kde sa rodičia deťom dostatočne nevenujú, nebolo preukázané, že by táto situácia bola v príčinnej súvislosti s trestným činom, ktorý obžalovaný spáchal.
Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie, v ktorom žije, a či sa v minulosti už dopustil protiprávneho konania. Opierajúc o zistené skutočnosti je zrejmé, že obžalovaný sa už v minulosti 2x dopustil konaní majúcich znaky deliktov proti majetku, zanedbáva svoju školskú dochádzku a aj keď s obžalovaným a jeho rodinou bola vykonávaná sociálna práca zo strany ÚPSVaR
Stropkov, dosiahlo sa len krátkodobé zlepšenie jeho správania, ktoré sa v poslednej dobe opäť zhoršilo, čo si zrejme vyžiada prijatie prísnejších opatrení zo strany ÚPSVaR (dohľadu v zmysle § 37 ods. 2 písm. b/ zákona o rodine).
Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré súd zisťoval a prihliadal na nich pri určovaní druhu trestu a jeho výmery tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 4 a § 97 ods. 1 Tr. zákona, má za to, že v danom prípade pre dosiahnutie účelu trestu postačuje uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu. Zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka, v rámci ktorej má možnosť súd sledovať správanie obžalovaného a súčasne v prípade, ak by neviedol riadny život, rozhodnúť o nariadení výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pokiaľ obžalovaný prostredníctvom obhajcu na nariadenom hlavnom pojednávaní navrhol podmienečné upustenie od potrestania, tak s tým sa súd nestotožnil. Obžalovaný síce pochádza z mnohopočetnej rodiny, kde sa deťom rodičia dostatočne nevenujú a ide o osobu vo veku 14 a pol roka, u obžalovaného nešlo len o ojedinelé vybočenie z medzí slušného správania, ale už o tretie konanie majúce znaky deliktu proti majetku. Podmienečné upustenie od potrestania nenaplní účel trestu tak, ako samotná hrozba výkonu už uloženého trestu odňatia slobody. Obžalovaný si musí uvedomiť, že ak svoje správanie nezlepší a nebude viesť riadny život, môže byť nariadený výkon uloženého trestu odňatia slobody.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.