Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-76-2016.pdf
PDF · 109.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci navrhovateľky - manželky B.. B. Č., C.. X.X.XXXX, S. I., K. X a manžel B.. M. Č., C.. XX.XX.XXXX, S. I., K. X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu M. Č., C.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto
rozhodol:
Manželstvo Mgr. B. Č. U.. B. X. B.. M. Č. P. Q. XX.XX.XXXX zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Dargovských hrdinov, vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XX r o z v á d z a.
Mal. M. Č., C.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá hod bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. Č., C.. XX.X.XXXX sumou 350 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku.
Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u r č u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka/manželka návrhom doručeným súdu dňa 30.5.2016 žiadala, aby rozviedol manželstvo, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.
2. V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 350 Eur mesačne. Úpravu styku určiť nežiadala.
3. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.
4. V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Na výživu dieťaťa je ochotný prispievať sumou 350 Eur mesačne. Úpravu styku určiť nežiadal.
5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 19.9.2016 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. M. do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné vo výške 350 Eur mesačne, úpravu styku určiť nežiadal, nakoľko rodičia sa vedia dohodnúť.
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Dargovských hrdinov vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XXX, pod por. č. XX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza mal. M.Y., C.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali A. I., C. K. Č.. X.
7. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že sa zoznámili počas vysokej školy na jar v roku 2007. V roku 2008 skončila vysokú školu a v auguste nastúpila do zamestnanie. V roku 2009 skončil vysokú školu aj manžel a následne nastúpil do zamestnania. Keďže si dobre rozumeli a obaja mali zamestnanie, od leta 2009 začali spolu bývať. Spolužitie sa v zásade javilo ako pokojné a vhodné pre vytvorenie rodiny. V tomto období nezaznamenala žiadne vážnejšie konflikty. Výnimkou bola nezhoda, ktorá vznikla v čase keď intenzívnejšie pracovala a chodievala na služobné cesty. V tomto čase manžel nadviazal zrejme bližší kontakt so svojou kolegyňou. Avšak keď na to prišla presvedčil ju, že ona je tá dôležitá a vzťah ukončil. Po roku spoločného bývania v podnájme v lete 2010 si vzali spoločnú hypotéku, kúpili, čiastočne prerobili a zariadili byt. Následne si dohodli termín svadby a postupne vybavili všetky náležitosti. Manželstvo uzatvorili po 4 a pol roku známosti v októbri 2011 a približne do januára 2013 hodnotili manželstvo ako funkčné. V tomto období si znovu všimla jeho náklonnosť k vydatej kolegyni. Povedal, že spolu nemali a nemajú žiadny fyzický kontakt, ide o duševnú spriaznenosť. Potom ako jej v tehotenstve zo zdravotných dôvodov lekár neodporúčal s manželom intímne žiť, ešte viac sa odcudzili. Všimla si, že pred ňou zatajuje kam a s kým chodí vo svojom voľnom čase prichytila ho pri klamstvách. Po narodení syna M. sa intímny manželský život už neobnovil a manžel začal deklarovať, že ku nej nič necíti. Ani návšteva manželskej poradne nič nevyriešila. Od 1.4.2015 sa manžel odsťahoval na jej neznáme miesto s neznámymi osobami. Finančne ich aj naďalej podporoval a mal. M. navštevoval. V lete 2015 sa vrátil do spoločnej domácnosti. Ako dôvod uviedol, že potrebuje vidieť syna vyrastať a byť s ním. Dlho to však nevydržalo a hneď po oslave narodením syna M. znovu odišiel na predošlé miesto. Ako dôvod uviedol, že potrebuje byť sám a uvedomiť si čo vlastne chce, lebo je znova na bode mrazu. Po dvoch mesiacoch sa vrátil s tým, že si presťahoval všetky veci, že dôležitá je pre neho rodina. Po návrate sa však jeho správanie voči mne nezmenilo. Manžel povedal, že za posledný rok sa v jeho živote veľa zmenilo a žije úplne iný život. Intímne spolu nežijú pol roka. Zo strany manžela nevníma už žiadnu snahu o zmenu správania voči nej. Celkovo došlo k úplnému ochladeniu vzájomných vzťahov a k strate citovej náklonnosti. So zreteľom na maloletého syna mala záujem udržať manželstvo za predpokladu, že tento prehodnotí svoje správanie ku nej. Keďže však jeho pokusy v tomto smere úplne zlyhali, pričom neprechováva ku nemu žiadne city, je toho názoru, že manželstvo je vážne rozvrátené a neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Z uvedeného dôvodu zotrváva na rozvode manželstva.
8. Navrhovateľka je zamestnaná s príjmom vo výške 800 Eur mesačne. Zatiaľ bývajú v spoločnom byte, platí nájomné vo výške 140 Eur mesačne, internet 20 Eur mesačne, telefón, sporenie pre syna 20 Eur mesačne.
9. Mal. M. má dva roky, navštevuje jasle, za ktoré uhrádza 280 Eur, paušál a 40 Eur strava. Výdavky sú rôzne v závislosti od mesiacov a sezóny. Za mesiace 3/2016 do 8/2016 drogéria 74,60 Eur, lieky 71,10 Eur, obuv 133,10 Eur, oblečenie 368,45 Eur v priemere 50 Eur mesačne.
10. Manžel na výživu dieťaťa prispieva sumou 350 Eur mesačne, zabezpečuje domácnosť.
11. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že manželstvo je nefunkčné, nespĺňa svoj spoločenský účel v dôsledku citovej odcudzenosti a neprekonateľných názorových rozdielov. Ako uviedla navrhovateľka ešte v čase pred svadbou boli náznaky, ktoré obaja nechceli akceptovať vo viere, že po svadbe sa vzájomné vzťahy zmenia. Navrhovateľka pracovala často dlho do noci, trávila celé týždne na služobných cestách so svojimi kolegami a priateľmi. Ak sa vyskytla príležitosť stráviť v ich spoločnosti večer na podnet navrhovateľky, tak súhlasil, že sa s nimi stretne. Ak jej navrhol, že by mohli stráviť večer v spoločnosti jeho priateľov, opakovanie dostal zamietavú odpoveď. Cítil sa osamelý, trávil sám doma celé dni, staral sa o domácnosť, varil, nakupoval, upratoval. Toleroval aj to, že išla na dovolenku v lete s kamarátkou. Našiel si v práci kamarátku, s ktorou rád trávil čas, pretože mal pocit, že je niekto rád v jeho spoločnosti a rozumejú si. Bol to čisto priateľský vzťah. Keď tento vzťah navrhovateľke začal vadiť, ukončil ho. Intímne spolu začali žiť až po svadbe, pretože si to tak priala a on to akceptoval. Predstavy o intímnom živote ale boli dosť rozdielne. Napriek tomu, že sa o tom niekoľkokrát rozprávali, navrhovateľka oňho ako o manžela a muža javila záujem len zriedka. Ako dôvod uvádzal, že v čase keď chodí do práce a rozmýšľa nad prácou, na takéto veci nemyslí a nemá chuť. Staral sa o domácnosť ako pred svadbou, vozil ju do práce, cestou z práce robil nákupy a kým navrhovateľka prišla domov, tak varil. Cítil
sa v tomto vzťahu frustrovaný a jeho snaha o pozornosť partnerky bola priehľadná. Našiel si nových priateľov, v ktorých spoločnosti sa cítil dobre a stále si mali čo povedať. Snažil sa, aby ich spoznala aj navrhovateľka ale nikto z nich jej nevyhovoval a už po prvej návšteve mala výhrady voči každému. Našiel si v práci kamarátku, s ktorou si rozumel a udržiavali priateľský vzťah, mohol sa s ňou rozprávať o svojich osobných problémoch. Aj tento vzťah navrhovateľke začal vadiť. Po otehotnení ho partnerka zo strachu o plod odsunula na vedľajšiu koľaj ešte predtým než jej gynekológ odporučil, že by nemali mať intímny kontakt. Vzájomné city sa začali ochladzovať. Skoro pol roka po narodení syna v januári 2015 prišla za ním navrhovateľka, že má pocit, že jej vzájomné city ochladli a má vymyslieť čo s tým budú robiť, pretože ona sa doteraz sústredila na dieťa a na neho nemala čas. Po tomto návrhu sa medzi nimi objavili hádky, navrhovateľke povedal, že sa od nej už citovo odcudzil a pre dobro spoločného syna sa rozhodol, že bude lepšie domácnosť opustiť, aby nevyrastal v prostredí denno-denných hádok medzi nimi. Našiel si podnájom s ďalšími dvoma ľuďmi. Navrhovateľke a synovi nechal byt so všetkým spoločne nadobudnutým zariadením a zobral si len osobné veci a oblečenie. Absolvovali manželskú poradňu so záverom, že sú úplne citovo odpútaní a manželstvo nemá šancu na záchranu. Maloletého navštevoval tak často ako mu to jeho pracovné vyťaženie a harmonogram dovoľoval. Skúsil sa vrátiť do spoločnej domácnosti kvôli synovi, ale jeho city voči navrhovateľke sa nijako nezmenili a vzájomné vzťahy sa iba zhoršili. V súčasnosti bývajú s navrhovateľkou v spoločnom byte, komunikácia je obmedzená na veci súvisiace s potrebami syna a dlhodobo neudržiavajú žiadny intímny kontakt. Z uvedeného dôvodu s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.
12. Manžel je zamestnaný s príjmom vo výške za posledné dva mesiace 1.470 Eur mesačne. Platí hypotéku 307,60 Eur mesačne, výživné na syna 350 Eur mesačne, pohonné hmoty do motorového vozidla, ktoré užívajú obaja 120 Eur mesačne, telefón 45 Eur mesačne. Zabezpečuje nákup, starostlivosť o maloletého, elektrina, plyn 35 Eur mesačne, RTVS 4,70 Eur. V prípade uhrádza nedoplatok.
13. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2015 do 8/2016 bol vo výške 1.591 Eur netto.
14. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
16. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného
17. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
18. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
19. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
24. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľ ako aj odporkyňa odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
26. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol. 27. Podľa ust. § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas do rozvodu.
28. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok.
29. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
30. Základnou podmienku určenia vyživovacej rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
31. Plnenie vyživovacej rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
32. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 350 Eur mesačne na mal. dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, na záujem otca o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na ich zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
33. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 350 Eur mesačne je primerané
34. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
35. V danom prípade rodičia úpravu styku žiadali neupraviť.
36. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.