Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-106-2016.pdf
PDF · 127.37 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/106/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti X.: N., Q.. XX.XX.XXXX G. J., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka- J.. Z. X.K., Q.. XX.XX.XXXX, U. G. D. XXX, J., M. AK F.-F., Y..N..K., Y. Y.D. D. D. XX, Ž. a otec - J.. N. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. N.-U.-B. XXX, XXX XX N., Q., M. H.. D. R., AK Y. Y.D. R. XX, F., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti X.: N., Q.. XX.XX.XXXX zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne na maloletého J., Q.. XX.XX.XXXX zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, ktoré sumy je otec maloletých detí povinný zasielať k rukám matky maloletých vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.04.2016.
Dlžné výživné za obdobie od 01.04.2016 do 20.09.2016 vo výške 300,- eur u maloletého N. X., Q.. XX.XX.XXXX je otec povinný zaplatiť jednorázovo k rukám matky maloletých do 30.10.2016.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 51P/285/2013 - 37 zo dňa 24.02.2014 v časti určenia výživného na maloleté deti.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 13.04.2016 sa matka maloletých detí N. G. J. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a to u oboch detí zo sumy 200 € mesačne na sumu 650 € mesačne na každé dieťa, počnúc dňom podania návrhu.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom zo dňa 24.02.2014 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol otec zaviazaný prispievať na výživu každého z detí sumou 200 € mesačne. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom však došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva najmä v tej skutočnosti, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, keď sa jej v auguste 2015 narodila dcéra, ktorej otcom je súčasný partner matky, s ktorým i žije v spoločnej domácnosti. Matka maloletých detí je z tohto dôvodu v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tri deti, iné príjmy nemá. Okrem toho od poslednej úpravy výživného zo strany otca ubehlo časové obdobie viac ako dvoch rokov, počas ktorých prišlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na odôvodnené potreby
maloletých detí, a to najmä pokiaľ ide o náklady na stravu, ošatenie, hygienu a športovú činnosť u maloletých. S hradením životných nákladov predovšetkým maloletých detí N. G. J. jej pomáha matka, ktorá jej poskytuje mesačne sumu 1 000 €. Uviedla, že ak by nebola na rodičovskej dovolenke, nebola by na zvýšenie výživného až v takej výške odkázaná a poukázala na to, že otec pracuje v Q. ako lekár a jeho čistý mesačný príjem odhadla na cca 5 000 €, čo je príjem, ktorý dosahoval v čase rozvodu manželstva. S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti, najmä na pribudnutie vyživovacej povinnosti na jej strane a s tým súvisiace zníženie príjmu, ako aj nárast výdavkov nevyhnutných pre zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí mala matka za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.
3. Otec maloletých detí s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti súhlasil a navrhol, aby súd upravil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom na sumu 300 € mesačne na každé dieťa, ktoré výživné v tejto výške k rukám matky aj uhrádza, počnúc mesiacom apríl 2016. Vo zvyšku považoval návrh matky za nedôvodný, keď matka žiadnym spôsobom nepreukázala enormný nárast životných nákladov maloletých detí, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného na viac než 3-násobnú sumu. Otec je pritom s deťmi v kontakte, okrem súdom stanoveného výživného hradí obom deťom životné poistenie a taktiež im pravidelne poskytuje vecné plnenia. Poukázal tiež na svoje životné náklady v súvislosti s jeho životom v Nemecku, ako aj na tú skutočnosť, že jeho príjem v žiadnom prípade nedosahuje matkou predpokladanú sumu. V súvislosti s realizáciou styku s deťmi má zvýšené výdavky, keďže za nimi cestuje z Q..
4. Právny zástupca matky poukázal na to, že ak je pravdou, že na strane otca došlo k zníženiu jeho príjmu oproti obdobiu poslednej úpravy výživného, stalo sa tak výlučne z dôvodov na jeho strane. Rovnako nie je možné zohľadniť náklady, ktoré má otec v súvislosti s realizáciou styku s deťmi, keď tieto vznikajú len z toho dôvodu, že otec sa presťahoval do Q.. Mal za to, že na strane matky sú objektívne dôvody pre zvýšenie výživného a otec má v skutočnosti vyšší príjem, než aký deklaruje. Za každých okolností by bolo nelogické, pokiaľ by otec maloletých detí odišiel za prácou ďaleko od miesta svojho bydliska, pričom príjmovo by klesol o cca 50%. Ak dôvodom otca pre jeho odchod do Q. bolo pracovať opätovne v odbore lekárstvo, tak ako neatestovaný lekár by v pracovnom pomere v N. Q. spolu s bežnými nočnými službami zarobil v podstate viac, ako je jeho terajší údajný príjem, čo je zrejmé z príjmov matky pred je nástupom na materskú/rodičovskú dovolenku. Skutočným motívom odchodu otca bolo nadviazanie mimomanželského pomeru na strane otca so ženou, za ktorou odišiel. Celý príjem matky pritom smeruje výlučne na uspokojovanie nákladov na odôvodnené potreby maloletého N. G. J., pričom všetky náklady spojené s výživou maloletej D. uhrádza jej otec - partner matky. Ten je v dlhodobom pracovnom pomere v spoločnosti, ktorej je aj jedným z majiteľov a jeho príjem je závislý od úspešnosti tejto spoločnosti, ktorá nie je permanentná a v súčasnosti dotuje svoj súkromný život z úspor. Zároveň poprel, že by sa matka snažila pokrývať náklady na maloletú D. prostriedkami získanými z titulu výživného zo strany otca maloletých detí N. G. J.. Skutočným dôvodom pre podanie návrhu na zvýšenie výživného je to, že matka stratila podstatnú časť svojho príjmu a súčasne u oboch detí došlo k mimoriadnemu nárastu nákladov súvisiacich s ich športovou činnosťou oboch detí, ktorej sa venujú denne. U maloletého N. sú pritom zvýšené výdavky i v súvislosti so zubným strojčekom, ktoré sú cca 200 € 1-ročne. Z uvedených dôvodov mal za to, že návrh matky je dôvodný, otec nemôže prenášať svoju vyživovaciu povinnosť na partnera matky, keď jeho príjmové pomery mu umožňujú uhrádzať výživné v matkou požadovanej výške.
5. Právny zástupca otca považoval zvýšenie výživného na 3- násobok doposiaľ stanoveného výživného za nepreukázané a mal za to, že čiastka 300 € mesačne na jedno dieťa je adekvátna pomerom otca. Je pochopiteľné, že matke pribudnutím ďalšie vyživovacej povinnosti klesli príjmy, ale nesúhlasil s tým, aby si matka kompenzovala svoju životnú situáciu platením výživného zo strany otca maloletých detí. Za neadekvátnu považoval žiadanú výšku výživného zo strany matky aj s ohľadom na deklarovaný príjem partnera matky, ktorý bol uvádzaný v sume 400 mesačne a matka žiada na jedno dieťa výživné v sume 650 € mesačne.
6. Kolízny opatrovník maloletých detí považoval návrh matky na zvýšenie výživného za čiastočne dôvodný a navrhol, aby súd zvýšil výživné zo strany otca voči maloletému N. na sumu 350 € mesačne a voči maloletému J. na sumu 300 € mesačne.
7. Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 13.04.2016, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.02.2014, č. k. 51P/285/2013 - 37, rodným listom maloletej D. D., Q.. XX.XX.XXXX, potvrdením o nároku na materské na strane matky zo dňa 21.03.2016, potvrdením o návšteve školy
na strane oboch detí, potvrdením o návšteve školského klubu na strane maloletého J., potvrdením o výške ročného členského poplatku vo futbalovom klube na strane oboch detí, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na strane matky maloletých detí, vyjadrením otca k návrhu zo dňa 19.09.2016, potvrdením o príjme otca maloletých detí, rozpisom mesačných výdavkov na maloleté deti na strane matky maloletých detí a rozpisom výdavkov spojených s realizáciou styku otca s maloletými deťmi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
8. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti X.: N., Q.. XX.XX.XXXX G. J., Q.. XX.XX.XXXX upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.02.2014, č. k. 51P/285/2013 - 37, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na čas po rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou 200 € mesačne na každé dieťa. Styk otca s maloletými deťmi zostal neupravený. Maloletý N. navštevoval v tom čase X. N. M., maloletý J. X. N. M., zdravotný stav detí bol dobrý. Maloletý N. sa venoval športovej činnosti - futbalu a plávaniu, maloletý J. sa v tom čase ešte ničomu nevenoval. Matka bola zamestnaná v I. N. ako očná lekárka s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku cca 1 600- 1 800 € mesačne, otec bol zamestnaný ako medicínsky poradca v spoločnosti R. s tým, že jeho príjem predstavoval čiastku cca 2 700- 2 900 € mesačne. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.
9. Maloletý N. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. N. M. J. XX, U., do školy dochádza SAD, kde cestovné predstavuje čiastku cca 20 € mesačne. Nestravuje sa v školskej jedálni, matka mu stravu zabezpečuje doma, taktiež mu pripravuje desiatový a pitný režim s tým, že maloletému uhrádza mliečnu desiatu v rámci školy v sume cca 10 € mesačne. V rámci školy matka uhrádza všetky povinné poplatky, zakupuje maloletému školské potreby a pomôcky a uhrádza aktivity poriadané školou. Maloletý je členom futbalového klubu J., kde členský poplatok predstavuje čiastku 180 €/ročne s tým, že v súčasnosti hosťuje vo A. T. D. S.. Náklady na dopravu a občerstvenie spojené s tréningami matka vyčíslila v sume 21,60 € mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, nosí zubný strojček, kde náklady predstavujú čiastku cca 200€ 1-ročne.
10. Maloletý J. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. N. M. J. XX, U., do školy dochádza SAD, kde cestovné predstavuje čiastku cca 20 € mesačne. Navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje čiastku 15,82 € mesačne. Nestravuje sa v školskej jedálni, matka mu stravu zabezpečuje doma, taktiež mu pripravuje desiatový a pitný režim s tým, že maloletému uhrádza mliečnu desiatu v rámci školy v sume cca 10 € mesačne. V rámci školy matka uhrádza všetky povinné poplatky, zakupuje maloletému školské potreby a pomôcky a uhrádza aktivity poriadané školou. Je členom futbalového klubu J., kde členský poplatok predstavuje čiastku 180 €/ročne. Maloletý sa zúčastňuje zahraničných turnajov, kde priemerné mesačné náklady predstavujú čiastku cca 20 €. Zdravotný stav maloletého je dobrý.
11. Obe deti majú tréningy 3-4x do týždňa, 2x do týždňa majú zápasy a taktiež sa zúčastňujú turnajov a futbalových sústredení/táborov, čo je spojené s finančnými nákladmi, ktoré matka vyčíslila v priemere 8,75 € mesačne na jedno dieťa. V súvislosti s touto činnosťou má matka u oboch detí náklady na športové ošatenie a obuv a taktiež na futbalové turnaje, kde sa hradia náklady spojené s účasťou + doprava a strava. Obom deťom matka uhrádza mobil v sume 7 € mesačne a poskytuje im vreckové v sume 50 € mesačne každému z nich. Obom deťom matka zakupuje veci na ošatenie a obuv a zabezpečuje všetky ostatné potreby bežnej dennej spotreby.
12. Matka maloletých detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej D. D., Q.. XX.XX.XXXX, s ktorej otcom žije v spoločnej domácnosti. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tri deti v celkovej výške 276 € mesačne, iné príjmy nemá. Partner matky je jedným zo spoločníkov a zamestnancom spoločnosti P., Y..N..K.., ktorá sa venuje architektonickej činnosti s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 405 € mesačne. Rodina spoločne obýva rodinný dom v G. D., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve matky maloletých detí a jej matky a kde náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 300 € mesačne.
13. Otec maloletých detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný ako očný lekár na K. X. v N. T. Q. s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 2 587,40 €, iné príjmy nemá.
Spolu so svojou partnerkou obývajú prenajatý byt, náklady spojené s bývaním uhrádzajú každý v jednej polovici, t. j. otec v sume 450 € mesačne. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. S deťmi je v kontakte.
14. Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
20. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
24. V zmysle Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom súd je oprávnený a povinný skúmať výlučne a len zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu, ktoré sa má meniť. Túto zmenu pomerov je povinný náležite zistiť a ustáliť tým spôsobom, že porovná rozhodujúce skutočnosti podstatné v čase posledného rozhodovania súdu s rozhodujúcimi skutočnosťami v čase rozhodovania súdu o jeho zmene. Po zistení a porovnaní týchto rozhodujúcich skutočností v danom prípade súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca bol dôvodný len čiastočne, a to okrem iného i s poukazom na krátkosť času, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného a z toho plynúcej len čiastočnej zmeny pomerov na strane maloletých detí.
25. Matka svoj návrh odôvodňovala predovšetkým tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a v dôsledku čerpania rodičovskej dovolenky jej výrazne poklesli príjmy, a následne i zvýšením nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí N. G. J., ktoré súvisia jednak so športovou činnosťou oboch detí a jednak s ich vekom a fyzickým vývinom. Pokiaľ ide o to, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na tri deti súd uvádza, že tento dôvod nie je spôsobilý k tomu, aby bolo možné návrhu matky vyhovieť a zaťažiť otca vyživovacou povinnosťou voči maloletým deťom v matkou žiadanej výške. Ďalšia vyživovacia povinnosť na strane matky je nespochybniteľná, avšak pribudnutie vyživovacej povinnosti neznamená, že výživa predchádzajúcich vyživovacích povinností tohto rodičia prejde bez ďalšieho na druhého rodiča. Každý z rodičov si má byť vedomý svojich možností, schopností a celkových pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich vyživovacích povinností tak, aby jednak na strane každého z detí boli uspokojované jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu a jednak, aby nedochádzalo k výrazne nerovnomernému až nespravodlivému rozloženiu plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom medzi rodičmi bez toho, že by k tomu bol daný riadny a dostatočný dôvod. Skutočnosť, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej D., ktorej otcom je súčasný partner matky je objektívnou skutočnosťou na strane matky, avšak nie je objektívnym dôvodom k tomu, aby sa celá vyživovacia povinnosť voči N. G. J. preniesla na otca, ktorý nemá s novou vyživovacou povinnosťou na strane matky nič spoločné, uvedenú udalosť nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a táto ani s plnením si jeho rodičovských povinnosti voči maloletému N. G. J. nesúvisí. Preto nie je ani možné na základe tejto udalosti zaťažiť otca plnením si jeho rodičovskej povinnosti - platením výživného - v rozsahu, ktorý by bol rozhodujúcim spôsobom ovplyvnený práve takouto udalosťou. Nadôvažok na strane otca neboli ani zistené také možnosti, schopnosti a celkové pomery, ktoré by takéto rozhodnutie súdu odôvodňovali. Matka pritom žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca o 325% oproti doposiaľ súdom stanovenému výživnému, resp. o 217 % oproti otcom reálne hradenému výživnému, upraviť túto na sumu, ktorá nezodpovedala reálnym nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, ktoré zohrávajú pri rozhodovaní súdu o výške výživného zásadnú úlohu. Z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, samozrejme s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov. Je nespochybniteľné, že výživné hradené jedným z rodičov k rukám druhého rodiča môže slúžiť výlučne a len na úhradu nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, voči ktorému bolo určené. V žiadnom prípade nemôže byť využívané pre potreby rodiča, ku ktorého rukám druhý rodič toto výživné uhrádza a rodič, ktorý má deti vo svojej osobnej starostlivosti si nemôže kompenzovať svoju nepriaznivú či zhoršenú finančnú situáciu cestou tohto výživného. Na strane ani jedného z rodičov neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu, na základe ktorého by otec bol povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v takej výške, ktorá by nielen v plnom rozsahu pokrývala náklady na všetky potreby a záujmy maloletých detí, ale tieto by aj do značnej miery prevyšovala, čo je zrejmé i z tej skutočnosti, že matka žiadala, aby bola vyživovacia povinnosť zo strany otca upravená na sumu 650 € mesačne na jedno dieťa, t. j. 1 300 € mesačne na obe deti, kde s ohľadom na celkové životné pomery oboch rodičov je nereálne, aby matka skutočne takéto náklady na výživu a výchovu maloletých detí mala či dokonca ich vynakladala. Samozrejme na strane rodiča môžu nastať okolnosti, ktoré budú spôsobilým dôvodom k tomu, aby celá vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom prešla na druhého rodiča - napr. nepriaznivý zdravotný stav takéhoto rodiča v dôsledku choroby - musí sa však jednať o okolnosť, ktorú takýto rodič nemôže ovplyvniť a ktorá výrazne nepriaznivým spôsobom zasahuje do jeho života. Pribudnutie vyživovacej povinnosti na strane jedného z rodičov však takýmto dôvodom nie je, keďže sa jedná o skutočnosť, ktorú rodič dokáže ovplyvniť (korigovať), tak ako už bolo uvedené vyššie, a má teda prihliadať na to, či bude schopný adekvátnym spôsobom zabezpečiť výživu svojich ostatných maloletých detí.
26. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd pristúpil ku skúmaniu zmeny pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného na strane maloletých detí, kde konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti ubehlo časové obdobie 2 rokov a 7 mesiacov a po porovnaní skutočností rozhodných pre určovanie výšky vyživovacej povinnosti možno ustáliť, že k zmene pomerov na strane maloletých detí do určitej miery prišlo. Na strane oboch detí je taktiež prítomná športová činnosť, ktorá je spojená s výrazným finančným krytím, predstavujúcim jednu z najvýznamnejších položiek v rámci nákladov na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov
oboch detí. U oboch detí prišlo tiež v súvislosti s ich vývinom k zvýšeniu nákladov na stravu, ošatenie, obuv ako aj bežné životné potreby.
27. Zvýšené finančné náklady so sebou prináša aj návšteva školy, keď rodičia musia v súvislosti s návštevou školy uhrádzať povinné poplatky (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), zabezpečovať dieťaťu školské potreby a pomôcky vrátane tých učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú hradené rodičmi a v neposlednom rade aj hradiť aktivity poriadané školou, ktoré sú vždy spojené s adekvátnym finančným zabezpečením. U oboch detí boli síce všetky tieto náklady prítomné aj v čase ostatného rozhodovania súdu, keď maloletý N. Q. X. N.X. M. G. J. J. X. N. M., v súčasnosti navštevuje N. X. N. G. J. X. N.Q., teda druhý stupeň, pričom s postupom do vyšších ročníkov sú spojené zvýšené výdavky tak na zabezpečenie vzdelávacieho procesu ako aj účasť na aktivitách poriadaných školou (v rámci druhého stupňa ZŠ majú deti možnosť absolvovať lyžiarsky výcvik, rôzne pobyty a pod.) Školské potreby a pomôcky je potom u detí potrebné počas školského roku dopĺňať a obmieňať podľa aktuálnej potreby. Tieto náklady, ktoré od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti u oboch maloletých detí čiastočne vzrástli ich postupom do vyšších ročníkov, je potrebné premietnuť do úhrad nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, a teda do výšky výživného, keďže vzdelanie sa považuje za najzákladnejšiu potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. Matka má v súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletých detí aj ďalšie náklady, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením bývania pre maloleté deti, so zabezpečením stravy, ošatením a obuvou, hygienických a kozmetických potrieb, zdravotnou starostlivosťou či náklady spojené s rozvojom osobností maloletých detí, čo je v danom prípade u oboch detí športová činnosť, ktorej sa venujú intenzívne a je spojená s úhradou finančných nákladov. Z uvedeného je zrejmé, že doposiaľ stanovené výživné zo strany otca nepokrýva pomernú časť týchto nákladov.
28. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 650 € mesačne na jedno dieťa bol však vysoko nadhodnotený a v žiadnom prípade nezodpovedal nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, a to ani s ohľadom na športovú činnosť u oboch maloletých detí. S matkou predloženého vyčíslenia priemerných mesačných výdavkov na N. G. J. je zrejmé, že niektoré matkou uvádzané náklady nezodpovedajú reálnym nákladom na potreby detí vo veku N. G. J., resp. sa jedná o náklady, ktoré matka vynakladá vo výške, ktorá nezodpovedá štandardným nákladom na tie ktoré potreby a záujmy a ak ich vynakladá v ňou deklarovanej výške, robí tak výlučne na základe vlastného rozhodnutia a uváženia. V takom prípade poskytuje maloletým deťom plnenia, ktoré nemožno zaradiť medzi odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré by bolo možné pri úprave výšky výživného bez ďalšieho zohľadniť ako skutočnosti rozhodné pre výpočet výživného zo strany povinného rodiča.
29. Náklady na stravu u oboch maloletých detí patria medzi tie náklady, ktoré matka vyčíslila vo výške, ktorá značne prevyšuje bežné spotrebné náklady na stravné u maloletých detí vo veku N. G. J.. Súd čiastočne uznáva, že u oboch detí sú náklady na stravu zvýšené s poukazom na intenzívnu športovú činnosť a s tým spojenú nutnú úpravu jedálneho lístka, avšak v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s tvrdením, že matka minie na stravu u jedného maloletého dieťaťa v domácom prostredí sumu 300 - 350 € mesačne, keďže by to znamenalo, že na stravu len pre dve maloleté deti minie 600-700 € mesačne, ktorá čiastka je nereálna s ohľadom na tú skutočnosť, že deti nevyžadujú žiadnu špeciálnu finančne náročnú stravu/diétu, vyžadujú len viac rôznorodej stravy. V žiadnom prípade však nemôžu - pri bežnom spôsobe zaobstarávania potravín a zabezpečovania stravy - predstavovať náklady na stravu maloletých detí sumu 600-700 € mesačne, keďže táto čiastka ďaleko prevyšuje bežné mesačné výdavky na stravu niekoľkočlennej rodiny a aj pri zohľadnení športovej činnosti na strane oboch detí, ich vyčíslenie súd zhliadol ako nadhodnotené.
30. Náklady na ošatenie u oboch maloletých detí matka vyčíslila na cca 137 €/mesačne na jedno dieťa a obuv v sume 31,25 € mesačne na jedno dieťa, teda dovedna matka deklaruje výdavky na ošatenie a obuv u oboch detí v sume 336 € mesačne, ktorú sumu súd rovnako vyhodnotil ako nadhodnotenú. Maloleté deti sú síce vo vývine a veci na ošatenie a obuv treba častejšie obmieňať, avšak matkou deklarovaná suma nezodpovedá priemerným odôvodneným nákladom na ošatenie a obuv maloletých detí vo veku N. G. J. a v prípade, že matka uvedené náklady na ošatenie a obuv u maloletých detí skutočne vynaloží, jedná sa o nadštandardné plnenia, vyplývajúce z rozhodnutia matky. Nadôvažok je v danom prípade potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že na týchto výdavkov sa spolupodieľa aj otec, ktorý zakupuje deťom v rámci vecných plnení veci na ošatenie a obuv, a to tak v rámci bežného ošatenia ako aj v rámci výkonu športovej činnosti, ktorej sa deti venujú a ktorú skutočnosť matka potvrdila.
31. Rovnako tak náklady na školu v zmysle vecí do školy (písacie potreby, zošity, pomôcky), poplatkov v rámci školy (výlety, učebnice) a povinných úhrad (ZRPŠ, triedny fond) matka uviedla v celkovej výške 74,16 € mesačne na jedno dieťa. Obe deti pritom navštevujú klasickú štátnu M. T. U., ktorej návšteva nie je spojená so žiadnymi špecifickými nákladmi či poplatkami, a preto nie je dôvod, aby matkou vynakladané prostriedky na zabezpečenie týchto potrieb výrazne prevyšovali bežné náklady na tieto potreby, ktoré sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Najmä náklady na písacie potreby, zošity a pomôcky v sume 30 € mesačne na jedno dieťa nezodpovedajú nákladom na tieto položky v rámci vzdelávacieho systému na 2. stupni ZŠ, keď následne matka ešte samostatne uviedla náklady na výlety a učebnice v sume 30 € mesačne na jedno dieťa a tiež samostatne náklady na ZRPŠ a triedny fond v sume 14,16 € mesačne na jedno dieťa, čo súd nepovažoval za reálne v plnom rozsahu. Je nepochybné, že deti sa zúčastňujú aktivít poriadaných školou a že matka im musí zakupovať učebnice, potreby, pomôcky a uhrádzať povinné poplatky, avšak čiastka 74,16 € mesačne na jedno dieťa (t. j. 150 € mesačne na obe deti) nezodpovedá skutočnej výške týchto nákladov. Samozrejme súd nenamieta, že je vo výlučných kompetenciách matky, ak zakupuje deťom predmetné potreby a pomôcky za vyššie, než bežné, čiastky, resp. ak zakupuje alebo uhrádza deťom v rámci školy aj veci či plnenia, ktoré nie sú školou vyžadované alebo ktoré deti priamo nepotrebujú, avšak tieto náklady následne nemožno v plnej výške zohľadniť v rámci úpravy výživného zo strany povinného rodiča, ktorý reálne ani nemá možnosť ovplyvniť ich vynakladanie.
32. Rovnako je tomu u matkou deklarovaných nákladov na PHM vo výške 60 € mesačne na jedno dieťa, t. j. 120 € mesačne dovedna na obe deti. Matka vo svojom výpočte samostatne uviedla náklady na cestovné do školy v rámci SAD v sume 20 € mesačne na jedno dieťa a následne u N. dochádzanie na tréningy do D. S. (21,60 € mesačne, do ktorej čiastky zahrnula aj občerstvenie). Následne ešte u oboch detí deklaruje cestovné vo výške 60 € mesačne ako náklady na PHM. Matka tak deklaruje výdavky na cestovné u N. v sume 101,60 € mesačne a u J. 80 € mesačne, čo je značná suma, ktorej reálne vynakladanie nevyplýva súdu ani pri zohľadnení športovej činnosti u oboch detí.
33. S ohľadom na vek maloletých detí súd považoval za neprimerané aj matkou deklarované vreckové v sume 50 € mesačne na jedno dieťa. Je nepochybné, že vzhľadom k športovej činnosti oboch detí a s tým spojeného presúvania, ako aj návšteve ZŠ mimo miesta svojho bydliska obe deti potrebujú mať pri sebe nejaké peniaze, avšak matkou deklarovaná suma je vysoká a ak matka skutočne takéto vreckové deťom poskytuje, je to výlučne jej slobodné rozhodnutie, bez možnosti uvedené pričítať otcovi pre potreby posudzovania úpravy výšky jeho vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o náklady, ktoré matka označuje ako „iné výdavky“ a kam zaraďuje rôzne športové náčinie ako hračky, knižky, časopisy, lopty, hry, aktivity v rámci voľného času a pod, či športové potreby ako kolobežky, skatebordu či wavebordu, ich vynakladanie nemožno zahrnúť medzi odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí bez toho, že by otec povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k rukám matky s uvedeným súhlasil. Jedná sa o náklady, ktoré sú spojené s trávením voľného času maloletých detí (športovanie - kolobežka, športové potreby na rôzne druhy športov, kino, dovolenky a pod.),ktoré rodič prispôsobuje svojim finančným možnostiam, keďže oproti nákladom na existenčné potreby, náklady na tieto plnenia dokáže ovplyvniť, čo pri nákladoch existenčných je omnoho zložitejšie a v niektorých položkách nemožné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je potrebné, aby matka ako rodič, ktorý má deti vo svojej starostlivosti, a teda zodpovedá za uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a záujmov, prispôsobovala náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí jednak pomerom svojim a jednak i pomerom otca ako povinného rodiča, avšak pomerom reálnym a nie pomerom, o ktorých matka predpokladá, že sú na strane otca prítomné a v žiadnom prípade nemôže matka očakávať, že otec bude zaviazaný na úhradu ňou deklarovaných všetkých nákladov na potreby a záujmy detí bez toho, že by bola skúmaná ich odôvodnenosť a reálnosť ich vynakladania. Matka ako rodič, ktorý má deti v osobnej starostlivosti je povinná korigovať náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ich vynakladanie sa riadi možnosťami a schopnosťami rodičov a zaraďuje sa medzi nadštandardné výdavky na výchovu a výživu maloletých detí, s ohľadom na celkový postoj otca a celkové životné pomery, v ktorých obaja rodičia žijú. Uvedené je pritom potrebné skúmať v kontexte tej skutočnosti, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom i nad rámec súdom stanoveného výživného a obom deťom poskytuje vecné plnenie, ktoré obsahujú aj vyššie spomenuté položky, ktoré matka zahrnula do nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí (športové ošatenie, obuv, športové potreby, hračky, hry, bežné ošatenie a obuv a pod.) Nie je pritom možné, aby rodič poskytoval deťom vecné plnenia a následne i prispieval na rovnaké náklady druhému rodičovi. Súd má pritom za to, že ak rodič, ktorý je povinný si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým
deťom, si túto plní aj pravidelným poskytovaním iných plnení, je vhodné túto formu plnenia si vyživovacej povinnosti u tohto rodiča podporiť a netrvať výlučne na striktnom vymedzení finančnej čiastky k rukám matky. Je to vhodné okrem iného aj z toho dôvodu, že maloleté deti prirodzene takéto plnenia od rodiča, s ktorým nežijú, očakávajú a sú dôležitou súčasťou ich vzájomného vzťahu a za predpokladu, že rodič poskytuje tieto plnenia deťom pravidelne, je potrebné ponechať mu k zabezpečovaniu týchto plnení finančný priestor, samozrejme za predpokladu, že budú uspokojené ostatné potreby maloletých detí. 34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd pri výpočte nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí vychádzal z nasledovného: bývanie 60 € mesačne, členské vo FK 15 € mesačne, cestovné do školy 20 € mesačne, cestovné na tréningy + režijné náklady u maloletého N. cca 21 € mesačne, zahraničný futbalový turnaj u maloletého J. cca 20 € mesačne, mliečna desiata v rámci školy 10 € mesačne, futbalový tábor 8,75 € mesačne, ošatenie a obuv 30 € mesačne, strava 150 - 180 € mesačne a u maloletého J. poplatok v súvislosti s návštevou školského klubu v sume 16 € mesačne, t. j. u maloletého N. predstavujú tieto náklady čiastku 314 - 344 € mesačne a u maloletého J. čiastku 329 - 359 € mesačne. V tomto výpočte nie sú zahrnuté výdavky na hygienické a drogistické potreby či veci bežnej dennej spotreby, prirodzene sa vyskytujúce v živote každého maloletého dieťaťa, ktoré nemožno exaktne vyčísliť. Zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča bolo vzhľadom k uvedeným skutočnostiam potrebné, keďže od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane oboch detí k takej zmene pomerov, že je potrebné výšku vyživovacej povinnosti upraviť na takú sumu, aby ňou bola pokrytá pomerná časť nákladov na ich výživu pripadajúca na povinného rodiča. Vyššie uvedený výpočet obsahuje celkové náklady na potreby a záujmy maloletých detí v rozsahu, ako ich súd vyhodnotil za dôvodné, ale bez ich prerozdelenia medzi oboch rodičov maloletých detí a bez zohľadnenia pravidelných vecných plnení zo strany otca voči maloletým deťom, ktoré skutočnosti sú pri úprave výživného rovnako dôležité, ako zistenie odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí a ustálenie nákladov na ich uspokojovanie. Otec maloletých detí je otcom aktívnym, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní i nad rámec súdom stanoveného výživného. Jeho kontakt s deťmi je samozrejme limitovaný vzdialenosťou bydliska, avšak plnenia zo strany otca voči deťom nad rámec súdom stanoveného výživného sú prítomné v pravidelnom rozsahu a otec ich prispôsobuje potrebám a záujmom oboch detí (ošatenie, obuv, športové potreby a pod.)
35. Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení upravil výšku výživného zo strany otca voči maloletému N. zo sumy 200 € mesačne na sumu 350 € mesačne a voči maloletému J. zo sumy 200 € mesačne na sumu 300 € mesačne, ktorá výška výživného umožní obom deťom, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom v sume, ktorá pokrýva takmer všetky odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, čím zohľadnil tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonáva matka a otec sa na nej podieľa len sporadicky v rámci realizácie styku s deťmi. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca počnúc dňom 01.04.2016, t. j. od mesiaca, v ktorom si matka podala návrh. Keďže otec zasielal od apríla 2016 k rukám matky výživné v sume 300 € mesačne na jedno dieťa, došlo k vzniku dlžného výživného len u maloletého N., a to v sume 300 € mesačne (50 €x6 mesiacov), ktoré vzhľadom k výške sumy, súd uložil otcovi zaplatiť k rukám matky jednorazovo do konca mesiaca október 2016.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže otec a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže matka podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V Bratislave, dňa 20. septembra 2016