Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/147/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobkyne: Y. E., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Č.. XX, XXX XX R., štátny občan SR, zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova č. 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: 1./ Bratislavská správcovská a servisná, s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 35 737 913, 2./ G. E., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, C. Č.. XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, o určenie neplatnosti oznámenia o jednostrannom zvýšení nájomného, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že zvýšenie mesačného nájomného na základe evidenčného listu zo dňa 31. 05. 2013 vyhotoveného žalovaným 1./ žalobkyni, na základe evidenčného listu zo dňa 30. 06. 2014 vyhotoveného žalovaným 1./ žalobkyni a na základe evidenčného listu zo dňa 30. 06. 2015 vyhotoveného žalovaným 1./ žalobkyni za byt, ktorého nájomníčkou je žalobkyňa, na Grösslingovej ul. č. 21 v Bratislave, je neplatné.

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa na základe žalobného návrhu zo dňa 22. 07. 2013, ktorý bol doručený súdu dňa 23. 07. 2013 domáhala, aby súd určil, že zvýšenie mesačného nájomného na základe evidenčných listov zo dňa 31. 05. 2013, zo dňa 30. 06. 2014 a zo dňa 30. 06. 2015, vyhotovených žalovaným 1./ za byt č. 11, ktorého nájomníčkou je žalobkyňa, a ktorý sa nachádza v objekte na I.E. Z.. Č.. XX súp. č. XXXX, parc. č. XXXX, evidovaný na LV č. XXXX k.ú. Bratislava (ďalej aj ,,bytový dom"), je neplatné.

2. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom žalobkyne, žalovaného 1./ a žalovaného 2./, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, pričom z vykonaného dokazovania boli súdu preukázané tieto skutočnosti: 3. K otázke naliehavého právneho záujmu: 4. Žalobkyňa uviedla, že dňa 06. 06. 2013 prevzala od žalovaného 1./ evidenčný list pre výpočet nájomného a služieb zo dňa 31. 05. 2013, v ktorom bol mesačný nájom od 15. 09. 2013 do 15. 09. 2014 jednostranne zvýšený na sumu 151,81 Eur. 5. Žalobný návrh, ktorého predmetom je určenie neplatnosti zvýšenia mesačného nájomného na základe evidenčného listu zo dňa 31. 05. 2013 vyhotoveného žalovaným 1./ za byt č. 11, ktorého nájomníčkou je žalobkyňa, bol doručený súdu dňa 23. 07. 2013. 6. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 7. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zák. č. 260/2011 Z. z."), povinnosť platiť zvýšené nájomné vzniká

dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. V tejto lehote je nájomca oprávnený podať žalobu na súd o určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, inak toto právo zanikne.

8. Súd zistil, že žalobkyňa doručila žalobný návrh o určenie neplatnosti oznámenia o jednostrannom zvýšení nájomného dňa 23. 07. 2013 počas plynutia zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 07. 06. 2013 a v prípade neuplatnenia práva by žalobkyni uplynula dňa 07. 08. 2013. V tejto súvislosti nebolo potrebné, aby žalobkyňa preukazovala naliehavý právny záujem, nakoľko tento vyplýva priamo zo zákona, t.j. z ust. § 4 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z. z. 9. K otázke vzniku hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou ako nájomcom a žalovanou 2./ ako prenajímateľom: 10. Žalobkyňa uviedla, že na základe rozhodnutia o pridelení náhradného bytu bytovým odborom - Obvodný národný výbor v Bratislave 1 zo dňa 25. 11. 1987 č.j. Byt.254-7-5636/1987-Ki, jej bol pridelený náhradný byt na 3. posch. na ul. Č. K., č. domu XX v R. s tým, že v tom čase používala počas predchádzajúceho manželstva priezvisko L.. 11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 16. 11. 1994 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi dcérou žalovanej 2./ (t.j. maloletou G. E. nar. XX. XX. XXXX) ako prenajímateľkou, zastúpenej vtedajším správcom budovy a žalobkyňou ako nájomníčkou. Súčasne došlo aj k uzavretiu dohody o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu. 12. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 21. 05. 2014 (č. l. 34) uviedol, že byt č. 11, ktorého je nájomníčkou žalobkyňa, nebol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva ako samostatný byt, nakoľko na liste vlastníctva bol zapísaný len bytový dom v podielom spoluvlastníctve a to G. E., rod. L. (žalovaná 2./), Ing. Q. L. a PhDr. Ľ. L.. V priebehu konania došlo na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k zmene spoluvlastníckych vzťahov, na základe ktorých došlo k zapísaniu bytu č. 11 ako samostatného bytu na liste vlastníctva, ktorého vylúčnou vlastníčkou je žalovaná 2./ a ktorý užíva žalobkyňa ako nájomca. 13. Z rozhodnutia o pridelení náhradného bytu zo dňa 25. 11. 1987 (č. l. 7) vyplýva, že Okresný národný výbor v Bratislave I, bytový odbor, pridelil Y. L. byt, pozostávajúci z 45 m2, druhej kategórie, z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva v Bratislave, ul. č. Č. K., č. domu XX, 3. posch., ktorého vlastníkom v tom čase bola Domová správa č. 1 Bratislava, Ferienčíkova ul. č. 5. 14. Z obsahu nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 16. 11. 1994 medzi G. E. nar. XX. XX. XXXX ako prenajímateľom, zastúpeným G. E. ako zákonným zástupcom, ktorý bol zastúpený firmou Apostex spol. s r.o., správcom budovy a Y. L. nar. XX. XX. XXXX ako nájomcom (č. l. 8-12) vyplýva dohoda o nájme, ktorého predmetom bol byt č. 11, ktorý sa nachádzal na 3. posch., pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva, opísaného v zápisnici o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorý sa nachádzal v obytnom dome na I. ul. č. XX, parc. č. XXXX, zapísanom na LV č. XX správy katastra s tým, že opis bytu a príslušenstva obsahuje príloha č. 1 nájomnej zmluvy. Zmluvné strany si dohodli dobu nájmu na neurčitú, ktorá začala plynúť dňa 16. 11. 1994 (bod III. nájomnej zmluvy). Nájomca bol povinný po dobu trvania nájmu podľa tejto zmluvy platiť mesačné nájomné za každý mesiac pozadu najneskôr do 5-teho dňa nasledovného mesiaca. V uvedenej lehote bol povinný platiť aj zálohy za služby poskytované s užívaním predmetu nájmu (IV. bod 2 nájomnej zmluvy). Nájomnú zmluvu podpísali za prenajímateľa spoločnosť Apostex spol. s r.o. a za nájomcu pani Y. L.. 15. Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu (č. l. 14) vyplýva, že dňa 16. 11. 1994 z dôvodu zmeny vlastníka bytového domu na G. E.Ú. bola dojednaná medzi správcom bytového domu spoločnosťou Apostex, spol. s r.o. a užívateľom bytu pani Y. L. dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu bez bližšieho označenia v R. na ul. I. č. XX. 16. Z obsahu prílohy č. 4 nájomnej zmluvy zo dňa 01. 07. 1998 (č. l. 13) vyplýva zmena správcu objektu I. č. XX z firmy Apostex Slovakia spol. s r.o. na firmu Real Trading Company, a.s. a taktiež uvedenie bankového spojenia: Ľ. R. K..E.., č. ú: XXXXXXXX/XXXX. 17. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. E. G. zo dňa 10. 09. 2015 (č. l. 63-69) vyplýva, že sa vzťahuje na bytový dom, so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX, druh stavby 9, v rámci ktorého sa nachádzajú byty s tým, že byt č. 11 sa nachádza na 3. posch. vo vchode I. č. XX. Vlastníčkou tohto bytu je žalovaná 2./ a to v spoluvlastníckom podiele 1/1. Jej podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podiel k pozemku predstavuje 11156/149469. 18. Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré

trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona (t.j. od 1. januára 1992, zákon č. 509/1991 Zb.) na nájom. 19. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 20. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. 21. Z dokazovania vyplýva, že po odovzdaní bytu zo strany Obvodného národného výboru, bytový odbor, rozhodnutím zo dňa 25. 11. 1987 č.j. Byt.254-7-5636/1987-Ki do osobného užívania žalobkyni, došlo k zmene vlastníka a prenajímateľa bytu súčasne, keď do právneho postavenia predchádzajúceho vlastníka bytového domu - Domová správa č. 1 Bratislava, Ferienčíkova ul. č. 5, vstúpil ako nový vlastník a prenajímateľ bytu dcéra žalovanej 2./ (t.j. maloletá G. E., nar. XX. XX. XXXX). 22. Následne dňa 16. 11. 1994 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi dcérou žalovanej 2./ (t.j. maloletou G. E. nar. XX. XX. XXXX) ako prenajímateľkou, zastúpenej vtedajším správcom budovy spoločnosťou Apostex spol. s r.o. a žalobkyňou ako nájomníčkou. Súčasne došlo aj k uzavretiu dohody o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu. Byt v tom čase nebol samostatne evidovaný na príslušnom liste vlastníctva. 23. V priebehu konania došlo na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k zmene spoluvlastníckych vzťahov, evidovaných na LV č. XXXX, na základe ktorých došlo k zapísaniu bytu č. 11 ako samostatného bytu na liste vlastníctva, ktorého vylúčnou vlastníčkou je žalovaná 2./. Z tohto dôvodu najneskôr dňa 31. 12. 2013 vstúpila žalovaná 2./ do práv a povinností prenajímateľa bytu, ktoré boli založené najprv rozhodnutím zo dňa 25. 11. 1987 č.j. Byt.254-7-5636/1987-Ki, následne počnúc 01. 01. 1992 došlo zo zákona k zmene práva osobného užívania bytu na právo nájmu bytu (§ 871 ods. 1 , a následne dňa 16. 11. 1994 došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobkyňou a dcérou žalovanej 2./ (§ 685 ods. 1 . 24. Súd po preskúmaní obsahových náležitostí nájomnej zmluvy zistil niekoľko nezrovnalostí, spočívajúcich v tom, že na jednej strane uzatvárala zmluvu za prenajímateľa tretia osoba (spoločnosť Apostex, spol. s r.o.), na druhej strane, z obsahu nájomnej zmluvy vôbec nevyplýva, že by prenajímateľ splnomocnil spoločnosť Apostex, spol. s r.o. na jej uzavretie. Pokiaľ ide o výšku nájomného, zmluvné strany sa dohodli, že výška nájomného so stanovením ročnej a mesačnej úhrady za nájom a za plnenia spojeného s užívaním prenajatého bytu tvorí prílohu č. 2 k nájomnej zmluve, avšak žalobkyňa v rámci dokazovania nevedela súdu predložiť uvedenú prílohu č. 2. Bez ohľadu na túto skutočnosť súd zistil, že ustanovenie o výške nájomného a úhrad za plnenia spojených s užívaním prenajatého bytu, uvedené v čl. IV. bod 1 zmluvy je v rozpore s dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu (č. l. 14), podľa ktorej už nájomca mal platiť nájomné a s tým spojené úhrady nielen prenajímateľovi, ale aj správcovi. Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu taktiež vykazoval po obsahovej stránke znaky prílohy č. 2 k nájomnej zmluve. Súd zistil, že ak spoločnosť Apostex spol. s r.o. vyhotovila pre žalobkyňu ako nájomcu výpočtový list zo dňa 16. 11. 1994 (č. l. 91) o výške mesačných úhrad nájomného a zálohových služieb s tým, že od 01. 11. 1994 predstavovala úhrada 735,- Sk, od 01. 01. 1995 predstavovala úhrada 789,- Sk, od 01. 01. 1996 predstavovala úhrada 835,- Sk, a od 01. 10. 1996 predstavovala úhrada 833,- Sk, tak takýto právny úkon zo strany spoločnosti Apostex spol. s r.o. bol v rozpore jednak s čl. IV. bod 9 nájomnej zmluvy, podľa ktorého si prenajímateľ vyhradil právo zmeniť výšku mesačných záloh za jednotlivé druhy služieb, ak na to bol právny dôvod, alebo ak si tak vyžiadala zmena okolností, resp. jednak v rozpore s čl. IV. bod 4 nájomnej zmluvy, podľa ktorého bol nájomca povinný uhrádzať nájomné a zálohy za služby poštovou poukážkou s označením mesiaca, za ktorý sa úhrada platí v stanovených lehotách iba na účet prenajímateľa (a nie na účet spoločnosti Apostex spol. s r.o.), resp. bol v rozpore aj s čl. IV. bod 5 nájomnej zmluvy, podľa ktorého bol nájomca povinný uhradiť skutočnú cenu služieb prenajímateľovi (a teda nie spoločnosti Apostex spol. s r.o.). V prípade, ak si zmluvné strany na základe jednotlivých príloh k nájomnej zmluve dohodli niečo iné, bolo povinnosťou žalobkyne, aby tieto skutočnosti vierohodne preukázala. Z dokazovania však vyplýva, že žalobkyňa okrem prílohy č. 4 (č.l. 13), nevedela preukázať existenciu príloh č. 1, č. 2 a č. 3 k nájomnej zmluve, nakoľko uviedla, že nimi nedisponuje. V prípade vzniku nájomných vzťahov, ktorých predmetom je nájom bytu, sa v zmysle § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby bol ich vznik zachytený v písomnej forme, nakoľko stačí, ak sa jeho obsah zachytil v zápisnici (§ 686 ods. 1 , preto súd pri

vyhodnotení existencie hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou ako nájomcom a žalovanou 2./ ako prenajímateľom vychádzal predovšetkým z faktického stavu, zachyteného v nájomnej zmluve zo dňa 16. 11. 1994, v zmysle ktorého mala žalovaná 2./ vôľu prenajímať byt č. 11 žalobkyni ako nájomcovi a žalobkyňa ako nájomca mala vôľu tento byt užívať a platiť zaň nájomné prenajímateľovi. Vzhľadom na to, že táto skutočnosť nebola medzi procesnými stranami sporná, súd si ju osvojil ako nepochybnú a ďalej sa v rámci dokazovania sústredil na skúmanie poruchy v ich právnom vzťahu, ktorá nastala dňa 06. 06. 2013 a to v súvislosti s doručením evidenčného listu zo strany žalovaného 1./ žalobkyni, na základe ktorého došlo k jednostrannému zvýšeniu nájomného. 25. K otázke vzniku hmotnoprávneho vzťahu medzi žalovaným 1./ ako správcom bytového domu a žalobkyňou ako nájomcom bytu č. 11 v bytovom dome: 26. Z písomného vyjadrenia žalovaného 1./ zo dňa 02. 09. 2013 (č. l. 26-27) vyplýva, že ako mandatár vlastníka bytového domu vykonáva správu tohto domu s tým, že žalobkyni v zmysle zák. č. 260/2011 Z. z. doručil zvýšenie nájomného za byt. Zákon neurčuje povinnosť zvyšovania nájomného od nadobudnutia tohto zákona, ani každoročne, podľa názoru žalovaného 1./ môže prenajímateľ zvýšiť nájomné v zákonom stanovenom termíne z výšky nájomného, vypočítaného v predchádzajúcom roku a nie z výšky nájomného dovtedy uhrádzaného. Žalovaný 1./ žiadal žalobu zamietnuť resp., aby súd potvrdil platnosť zvýšenia mesačného nájomného. Žalovaný 1./ si nebol vedomý pochybenia voči žalobkyni. 27. Z písomného vyjadrenia žalovanej 2./ zo dňa 30. 08. 2013 (č. l. 29) vyplýva, že za správny výpočet mesačných zálohových platieb ako aj nájomného v súvislosti s bytovým domom na I. ul. č. XX v R. zodpovedá žalovaný 1./ a to na základe mandátnej zmluvy, uzavretej medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na I. ul. č. XX a žalovaným 1./. 28. Z obsahu mandátnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2003, uzatvorenej podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka (č. l.74-76) vyplýva dohoda medzi Ing. G.A. E., Ing. B. L. a Q. L. (ako mandátmi) a Bratislavskou správcovskou a servisnou s.r.o., Heydukova č. 15, 811 08 Bratislava, IČO: 35 737 913 (ako mandatárom), na základe ktorej mal žalovaný 1./ vykonávať obchodnú záležitosť, spočívajúcu v obstarávaní správy objektu, evidovanom na LV č. XXXX, a to pokiaľ ide o zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, bytov, prípadne nebytových priestorov a plnení súvisiacich s užívaním bytov, v mene mandanta a to na účet, ktorý zriadi a vedie pre objekt mandatár a na základe plnej moci obsiahnutej v tejto zmluve (čl. II. mandátnej zmluvy). 29. Dňa 24. 09. 2012 žalovaná 2./ a Ing. G. E. rod. E. oznámili žalovanému 1./ zmenu spolumajiteľky nehnuteľnosti na I. ul.č. XX v R. s tým, že novou spolumajiteľkou sa stala žalovaná 2./. 30. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zák. č. 182/1993 Z. z."), tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. 31. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom. 32. Podľa § 8a ods. 1 prvej, druhej a tretej vety zák. č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. 33. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 34. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe. Nájom a podnájom bytu a nebytového priestoru v dome alebo jeho časti upravujú osobitné predpisy.15) (§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov).

35. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 36. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. 37. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. 38. Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žalovaný 1./ vystupoval vo vzťahu k žalobkyni ako nájomcovi a to na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2003, uzavretej aj so žalovanou 2./ ako vlastníkom a prenajímateľom bytu súčasne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa nie je vlastníčkou bytu č. 11, ale iba jeho nájomcom. V zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca bytového domu vykonáva správu vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a nie vo vzťahu k nájomcom (§ 6 ods. 1, § 8a ods. 1). Poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, je povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a nie povinnosťou nájomcov bytov (§ 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.). Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predvída situáciu, podľa ktorej vlastník prenájme svoj byt nájomcovi, avšak v takomto prípade sa spravuje ich právny vzťah ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 12 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., čl. IX nájomnej zmluvy zo dňa 16. 11. 1994). Pokiaľ ide o nájomné a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, je vecou vlastníka bytu ako prenajímateľa, aby si do výšky nájomného zahrnul aj platby, stanovené na základe výpočtového listu, vyhotoveného správcom bytového domu, avšak samotné mesačné uhrádzanie preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv zaväzuje prenajímateľa bytu, a nie nájomcu bytu. Na základe nájomného vzťahu vznikajú nájomcovi práva a povinnosti iba vo vzťahu k prenajímateľovi bytu, nie vo vzťahu správcovi bytového domu. Nájomca nemá napr. právo zúčastňovať sa schôdzí, zvolávaných správcom (§ 8b ods. 2 písm. g/). Pokiaľ ide o práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sú uvedené v ust. § 11 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tie sa vzťahujú vždy na prenajímateľov bytov, ktorým je v tomto prípade žalovaná 2./. Pokiaľ ide o práva a povinnosti žalobkyne ako nájomcu, tie vyplývajú z ust. §§ 687 až 695 Občianskeho zákonníka. Ak teda žalovaný 1./ z titulu mandátnej zmluvy, uzavretej so žalovanou 2./, doručoval žalobkyni výpočtové listy, na základe ktorých mala žalobkyňa mesačne vopred uhrádzať nájomné a platby spojené s užívaným bytu na účet žalovaného 1./, postupoval tak v rozpore s ust. § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., nakoľko žalobkyni ako nájomcovi bytu č. 11 takáto povinnosť nevyplývala zo žiadneho ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ak by nájomná zmluva obsahovala dohodu o spôsobe výpočtu nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu zo strany inej osoby, ako prenajímateľa bytu a nájomca by s takouto skutočnosťou súhlasil (§ 696 ods. 2 , bolo by právom prenajímateľa bytu, aby výpočet nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za určité obdobie vykonávala tretia osoba, a bolo by povinnosťou nájomcu, aby takto vypočítané úhrady, uhrádzal buď na účet prenajímateľa alebo tretej osoby, ak by s takouto skutočnosťou súhlasil. Avšak vždy by sa jednalo o úhradu v zmysle nájomnej zmluvy (§ 696 ods. 1, ods. 2 ). V danom prípade však nebolo preukázané, že by súčasťou nájomnej zmluvy zo dňa 16. 11. 1994 a jej príloh (najmä pokiaľ ide o prílohy č. 1, 2, 3), bola výslovná dohoda o tom, že výpočet nájomného a úhrad za plnenia poskytované za užívanie bytu, bude vykonávať iná osoba ako prenajímateľ, resp. že žalobkyňa je povinná platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu na účet inej osoby, ako prenajímateľa. Bez ohľadu na obsah nájomnej zmluvy je zrejmé, že žalovaný 1./ vystupoval vo vzťahu k žalobkyni nie z titulu nájomnej zmluvy, ale z titulu mandátnej zmluvy s tým že žalobkyňa nebola vlastníčkou bytu, a ani zmluvným partnerom vo vzťahu k žalovanému 1./. 39. K otázke vzniku hmotnoprávneho vzťahu medzi žalovanou 2./ ako spoluvlastníčkou bytového domu a vlastníčkou bytu č. 11 a žalovaným 1./ ako správcom na základe mandátnej zmluvy, uzatvorenej podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka: 40. Z obsahu mandátnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2003, uzatvorenej podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka (č. l. 74-76) a to medzi žalovaným 1./ (ako mandatárom) a G. E., Ing. B. L. a Q. L. (ako mandátmi) vyplýva dohoda, v zmysle ktorej sa žalovaný 1./ ako správca zaviazal obstarávať správu bytového domu, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy v podielom spoluvlastníctve žalovanej 2./ a to pokiaľ ide o zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a spoločných zariadení domu, bytov, prípadne nebytových priestorov a plnení súvisiacich s užívaním bytov, v mene

mandanta a to na účet, ktorý zriadi a vedie pre objekt mandatár a na základe plnej moci obsiahnutej v tejto zmluve (II. mandátnej zmluvy). 41. Žalovaný 1./ sa zaviazal vykonávať vlastníkom bytov a nájomníkom bytov výpočet výšky mesačných zálohových platieb na plnenia, uvedené v článku IV. mandátnej zmluvy, podľa skutočných nákladov účtovaných v predchádzajúcich obdobiach podľa predpokladaných nákladov na nasledujúce vyúčtovacie obdobie. Zálohový výmer platieb mal žalovaný 2./ doručiť každému nájomníkovi do 15 dní odo dňa účinnosti mandátnej zmluvy. 42. Nájomníci bytov mali povinnosť uhrádzať nájomné a mesačné zálohové platby najneskôr do 15 dní po ukončení každého mesiaca (V. bod 1 mandátnej zmluvy). 43. Mandatár bol v zmysle zmluvy oprávnený zmeniť výšku nájomného a mesačných zálohových platieb v dôsledku zmeny právnych predpisov a rozhodnutí cenových orgánov, v dôsledku zmeny rozsahu poskytovaných služieb (V. bod 2 mandátnej zmluvy). 44. V prípade, ak mandant požadoval odlišný spôsob rozúčtovania nákladov na základe dohody s nájomníkmi, bol povinný o tom informovať mandatára najneskôr do 30. 10. v aktuálnom roku s tým, že nový spôsob sa uplatní od 01. januára nasledujúceho roka. Nový spôsob rozúčtovania je platný pre všetkých nájomníkov bytov (V. bod 4 mandátnej zmluvy). 45. Rozúčtovanie skutočných nákladov pre jednotlivých nájomníkov bytov mal vykonať mandatár raz ročne, najneskôr do 31. 05. nasledujúceho roku, podľa skutočných nákladov a na základe účtovných dokladov o jednotlivých dodávateľov (V. bod 5 mandátnej zmluvy). 46. Mandatár bol povinný do 15-teho dňa v mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa malo uskutočniť uhradenie platieb od nájomníkov bytov, písomne upozorniť nájomníkov bytov, ktorí neuhradili príslušné platby (čl. V. bod 9 mandátnej zmluvy). 47. Na obstaranie záležitostí mandantov, uvedených v predmete tejto zmluvy udelili mandatárovi na právne úkony s tým spojené, plnú moc v zmysle § 31 a nasl. (VIII. mandátnej zmluvy). 48. Mandátnu zmluvu na strane mandantov podpísali žalovaná 2./, Ing. Q. L. a Q. L. s tým, že za žalovaného 1./ ako mandatára, podpísal zmluvu A. M.. 49. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. 50. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. 51. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu.12ca) Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. 52. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. 53. Mandátna zmluva zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka), čím je aplikácia tohto pomenovaného zmluvného typu obmedzená na vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Právna úprava mandátnej zmluvy existuje nezávisle od úpravy príkaznej zmluvy, ktorá je zakotvená v Občianskom zákonníku (§ 724 a nasl.) a formuluje takmer totožný predmet záväzku. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre mandanta, ktorá má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti. Zákon umožňuje, aby si zmluvné strany dohodli dva spôsoby zariadenia dohodnutej obchodnej záležitosti - uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, ktorá nemá náležitosti právneho úkonu. Mandátna zmluva zakladá medzi účastníkmi zmluvy právny vzťah a v prípade, ak zo zmluvy vyplýva záväzok mandatára vykonať v mene mandanta vymedzené právne úkony, nenahradzuje vo vzťahu k tretím osobám plnú moc. Udelenie plnej moci je jednostranným právnym úkonom mandanta, v ktorom mandant vymedzí rozsah oprávnenia mandatára konať v jeho mene. Ustanovenia mandátnej zmluvy sa primerane použijú i na vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti za predpokladu, že zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej

medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. 54. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 55. Súd po preskúmaní obsahových náležitostí mandátnej zmluvy ako právneho úkonu, uzatvoreného v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka zistil, že žalovaný 1./ ako mandatár síce mal postavenie podnikateľa (jednalo sa o spoločnosť s ručením obmedzeným), avšak na strane mandanta nevystupovali ani podnikatelia (§ 261 ods. 1 a nevystupoval ani subjekt verejného práva (261 ods. 2, ods. 3 . Keďže na strane mandanta vystupovali fyzické osoby - nepodnikatelia, a to žalovaná 2./, Ing. B. L. a Q. L., nemohlo v tomto prípade dôjsť k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy, podľa ktorej sa žalovaný 1./ ako obchodná spoločnosť zaviazal vykonávať pre fyzické osoby nepodnikateľov, ktoré boli súčasne podielovými spoluvlastníkmi bytového domu činnosť, spočívajúcu v obstaraní správy bytového domu, spočívajúcu napr. vo výpočte výšky mesačných zálohových platieb nielen vlastníkom bytov, ale aj nájomníkom bytov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ak vlastníci bytového domu, za účelom zabezpečenia správy bytového domu (v ktorom sa nachádzal aj byt č. 11, ktorý na základe nájomnej zmluvy užívala žalobkyňa), ako prenajímatelia bytov a ako nepodnikatelia pristúpili k uzavretiu mandátnej zmluvy podľa § 566 ods. 1 OBZ, takýto úkon obchádzal ustanovenie § 8b ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého bolo povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (a nie nájomcov) uzatvoriť so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil uzatvorenie mandátnej zmluvy namiesto zmluvy o výkone správy ako obchádzanie zákona a to bez ohľadu na plnú moc, ktorú žalovaná 2./ udelila spolu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi žalovanému 1./ (udelenie plnej moci bolo viazané na vzťahy medzi mandantmi a mandatárom). Je preto vylúčené, aby takýto vzťah medzi žalovaným 1./ a žalovanou 2./ požíval právnu a súdnu ochranu, nakoľko je od počiatku nulitným právnym aktom (§ 39 . V prípade, ak podieloví spoluvlastníci bytového domu mali záujem na tom, aby žalovaný 1./ pre nich vykonával obstarávanie správy bytového domu a to v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z., bolo namieste, aby podieloví spoluvlastníci bytového domu, ktorí boli súčasne vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v tomto dome, uzatvorili zmluvu o výkone správy (§ 6, § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.), ktorá mohla mať prvky aj príkaznej zmluvy (§ 724 . Obsahom zmluvy o výkone správy, resp. zmiešanej zmluvy o výkone správy s príkaznou zmluvou však nemohlo byť to, aby žalovaný 1./ bez vedomia nájomcov a bez toho, aby to bolo výslovne uvedené v nájomnej zmluve alebo v jej dodatkoch, vykonával výpočet mesačných zálohových platieb nájomcom bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli zmluvnou stranou. Pokiaľ ide o vzťah žalovanej 2./ vo vzťahu k žalovanému 1./, tá síce mala postavenie vlastníka bytu, ale nemala postavenie podnikateľa a ani subjektu verejnej správy, preto v danom prípade jej nevznikol legitímny dôvod na uzavretie mandátnej zmluvy, a pokiaľ k tomu došlo, tak takúto mandátnu zmluvu treba považovať od počiatku za absolútne neplatnú. V prípade ak žalovaný 1./ na základe neplatnej mandátnej zmluvy vypočítaval a prijímal platby od žalobkyne 1./ ako nájomcu, dopustil sa bezdôvodného obohatenia (plnenie z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2 . 56. K otázke platnosti oznámenia žalovaného 1./ o jednostrannom zvýšení nájomného, vykonaného na základe evidenčných listov zo dňa 31. 05. 2013, zo dňa 30. 06. 2014 a zo dňa 30. 06. 2015: 57. Z obsahu predpisu mesačných úhrad nájomného a záloh za plnenia zo dňa 31. 12. 2008 (č. l. 15), vypracovaného žalovaným 1./ vyplýva, že žalobkyni s účinnosťou od 01. 01. 2009 vypočítal mesačné nájomné a zálohy za plnenia celkovo vo výške 112,02 Eur, z toho nájomné predstavovalo sumu 88,16 Eur a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu sumu 23,86 Eur. 58. Z obsahu evidenčného listu pre výpočet nájomného a služieb v zmysle Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 01. 12. 2011 č. 01/R/2011, ktorým sa dopĺňa opatrenie Ministerstva financií z 23. 04. 2008 č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov v znení opatrenia z 25. 09. 2008 č. 02/R/2008 a zákona NR SR č. 260/2011 Z. z., vypracovaného žalovaným 1./ (č. l. 20) vyplýva, že žalobkyňa 1./ ako nájomca bola povinná počnúc 15. 09. 2013 platiť nájomné v sume 151,81 Eur s tým, že pôvodný mesačný nájom 76,40 Eur bol podľa § 3 cit. zákona zvýšený o 15 % na sumu 87,56 Eur a to do 15. 09. 2011, od 15. 09. 2011 do 14. 09. 2012 predstavoval zvýšený nájom o 20 % sumu 105,43 Eur, a od 15. 09. 2012 do 14. 09. 2013 predstavoval zvýšený nájom o 20 % sumu 126,51 Eur. 59. Podľa názoru žalobkyne, v tomto prípade nebolo prípustné zvyšovať cenu nájomného spätne t.j. za roky 2011 a 2012, ale iba smerom do budúcnosti, pretože povinnosť platiť zvýšené nájomné vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov, od jeho doručenia nájomcovi (§ 4 ods. 3 zák. č. 260/2011 Z. z.). Nakoľko evidenčný list s vyčíslením nájomného bol doručený žalobkyni dňa 06. 06. 2013 a vzhľadom na to, že predmetné nájomné sa predtým nezvyšovalo, pri prvom zvýšení

bol základom pre výpočet výška nájomného v predchádzajúcom roku. Táto predstavovala sumu 88,16 Eur, pričom nájomné bolo možné zvýšiť len o 20 % z tejto sumy. Do úvahy by teda prichádzalo zvýšenie nájomného maximálne na sumu 105,79 Eur alebo na sumu 105,43 Eur, ak by sa vychádzalo z výšky mesačného nájomného 87,66 Eur do 15. 09. 2011 (§ 4 ods. 1 písm. d/ cit. zák.). Z dôvodu, že v predchádzajúcich rokoch nebolo nájomné navyšované, žalobkyňa mala za to, že zvýšenie sumy mesačného nájmu vyčíslené v evidenčných listoch sú neplatné. Navyše podľa týchto evidenčných listoch sa výpočet zvýšeného nájomného týka bytu na prízemí, pričom žalobkyňa je nájomníčkou bytu č. 11, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu. 60. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z. z., v bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, najskôr s účinnosťou od 15. septembra (2011). a) v roku 2011 o 20 % z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, b) v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20 % z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku. 61. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 260/2011 Z. z., oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného je prenajímateľ povinný doručiť nájomcovi do vlastných rúk. Oznámenie musí obsahovať výpočet výšky nájomného podľa odseku 1. 62. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 260/2011 Z. z, povinnosť platiť zvýšené nájomné vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. V tejto lehote je nájomca oprávnený podať žalobu na súd o určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, inak toto právo zanikne. 63. Oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného musí mať vždy písomnú formu a prenajímateľ ho musí nájomcovi doručiť do vlastných rúk. Oznámenie musí obsahovať zdôvodnenie o tom, že výška nájomného bola určená v súlade so zákonom, aby si nájomca mohol výpočet zvýšeného nájomného prekontrolovať. Povinnosť platiť zvýšené nájomné vznikne nájomcovi tým dňom, ktorý bude uvedený v oznámení o zvýšení nájomného. Najskôr sa tak môže stať prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov od doručenia oznámenia nájomcovi. Táto trojmesačná lehota sa poskytuje nájomcovi na zoznámenie sa s výškou jednostranného zvýšenia nájomného, jeho prekontrolovanie a v prípade nesúhlasu s takýmto zvýšením na podanie žaloby súdu. Keď sa nájomca obráti na súd so žalobou na určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, nemôže prenajímateľ až do právoplatného rozhodnutia súdu nájomné zvýšiť (zdroj: dôvodová správa k zákonu č. 260/2011 Z.z.). 64. Vo vzťahu k žalobkyni došlo na základe jednostranného právneho úkonu žalovaného 1./, ktorý označil ako ,,Evidenčný list pre výpočet nájomného a služieb", k zvýšeniu mesačného nájomného a to na sumu 151,81 Eur, ktorú mala žalobkyňa platiť žalovanému 1./ ako správcovi bytu od 15. 09. 2013 do 15. 09. 2014. Prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis, ktorým je v tomto prípade aj s poukazom na ust. § 1 ods. 5 Zákona o cenách v znení neskorších predpisov, Zákon č. 260/2011 Z. z. Predmetným zákonom boli s účinnosťou od 15. septembra 2011 určené zákonné pravidlá, na základe ktorých mohlo zo strany prenajímateľa dôjsť k jednostrannému zvýšeniu nájmu (§ 4 ods. 1 cit. zákona). To znamená, že prenajímateľ bytu mohol jednostranne zvýšiť nájom, avšak iba raz ročne, najskôr však s účinnosťou od 15. septembra 2011, pričom v roku 2011 mohli zvýšiť nájom najviac o 20 % z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 260/2011 Z. z. s tým, že v rokoch 2012 až 2015 mohol prenajímateľ každoročne zvýšiť nájom, najviac však o 20 % z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku. 65. Po preskúmaní oznámenia zo dňa 31. 05. 2013 bolo zo strany súdu zistené, že k jednostrannému zvýšeniu nájomného zo strany žalovaného 1./ nemohlo dôjsť, nakoľko žalovaný 1./ podľa výpisu z listu vlastníctva č. 4426 nebol vlastníkom bytu a podľa obsahu nájomnej zmluvy zo dňa 16. 11. 1994 ani prenajímateľom. Súd taktiež zistil, že žalovaný obstarával správu bytového domu na základe neplatnej mandátnej zmluvy, preto nebol na jej základe oprávnený vypočítavať pre žalobkyňu výšku mesačného nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu č. 11. Žalobkyňa neuzavrela so žalovaným 1./ zmluvu o výkone správy, preto akékoľvek právne úkony, ktoré vykonával žalovaný 1./ vo vzťahu k vlastníkovi bytu č. 11, a vo vzťahu k žalobkyni ako nájomcovi bytu, súd vyhodnotil ako absolútne neplatné a to bez ich ďalšieho skúmania po formálnej a obsahovej stránke. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že: 1./ pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku, 2./ nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím právnej ochrany, 3./ na ňu prihliada aj bez námietky, t. j. z

úradnej povinnosti (ex offo), 4./ nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje. 66. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (napr. oznámenia o výpočte nájomného) je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o jednostranný právny úkon, absolútne neplatné oznámenie nikoho nezaväzuje. 67. Vykonaním dokazovaním bolo zistené, že jednostranný právny úkon žalovaného 1./ zo dňa 31. 05. 2013, zo dňa 30. 06. 2014 a zo dňa 30. 06. 2015 vo veci výpočtu zvýšeného nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu č. 11, bol uskutočnený v rozpore s ust. § 696 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v rozpore s ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, v rozpore s ust. § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., a v rozpore s ust. § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 260/2011 Z. z., v dôsledku čoho sú tieto jednostranné právne úkony žalovaného 1./ absolútne neplatné pre ich rozpor so zákonom (§ 39 . Navyše, podľa dôvodovej správy k zákonu č. 260/2011 Z. z., po doručení žalobného návrhu Okresnému súdu Bratislava I dňa 23. 07. 2013, žalovaný 1./ už nemal na základe evidenčných listov zo dňa 30. 06. 2014 a zo dňa 30. 06. 2015 pristupovať k ďalšiemu jednostrannému zvyšovaniu nájmu a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu. 68. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 . 69. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná, vznikol jej nárok na priznanie náhrady trov konania voči neúspešným žalovaným 1./, 2./ (§ 261 ods. 1 . 70. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 261 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v tomto prípade žalovaná / § 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.