Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/128/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanej: A. B. K.., H.. X.X.XXXX, C. A. Č.. XXXX/X, N. H. R., o zaplatenie 905,41 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie sumy 15,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 15,- eur od 31. 03. 2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 171,58 eur s 5,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 119,88 eur od 26. 05. 2013 až do dňa zaplatenia, s 5,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 51,70 eur od 26. 06. 2013 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 58,78 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 905,41 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 16,70 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 159,67 eur od 26.5.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 71,50 eur od 26.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 609 eur od 26.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 65,24 eur od 31.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. ( ďalej len „postupca“ ) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 22.2.2013 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach č. XXXXXXXXXX H. K. XXX,XX G., K. K. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX H. K. XXX,XX G., K. K. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX H. K. XX,XX G., K. K. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX na sumu 609,- eur, so splatnosťou 25.3.2014. Žalovaný k dnešnému dňu uhradil odo dňa postúpenia pohľadávky uhradil dlžnú čiastku vo výške 20,- eur dňa 27.01.2016 a sumu vo výške 15,- eur dňa 30.03.2016. Pohľadávka žalobcu vo výške 905,41 eur nebola ku dňu

podania tejto žaloby uhradená. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.2.2013, Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.2.2013, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. účinným od 1.12.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spolu s prílohou k zmluve zo dňa 20.11.2014, faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX , písomným podaním žalobcu zo dňa 12.9.2016 a zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.2.2013 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovaným ako účastníkom, fyzickou osobou nepodnikateľom podľa zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že predmetom zmluvy bol program služieb Happy XL.

5. Žalovaná vyhlásila, že sa zoznámila so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej telefónnej siete Podniku, s osobitnými podmienkami služieb, ak ich podnik vydal pre služby, ktoré požaduje aktivovať a Cenníkom ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy zaviazala dodržiavať. Svojim podpisom potvrdila prevzatie Všeobecných podmienok, osobitných podmienok, Cenníka a vyššie špecifikovanej SIM karty.

6. Podľa bodu 1 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.2.2013 jeho predmetom bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1 dodatku (písm. a) dodatku), záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami a cenníkom (písm. b) dodatku), záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu ( písm. c) dodatku).

7. V zmysle tabuľky č. 1 kúpna cena MT predstavuje sumu 9,- eur, zmluvná pokuta predstavuje 609,- eur.

8. Z bodu 2 Dodatku vyplýva záväzok žalovaného ako účastníka, že po dobu viazanosti 24 mesiacov, nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania, ani ho neumožní, na základe ktorého by spoločnosti Slovak Telekom, a.s vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovaného.

9. Podľa bodu 4 tohto Dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b), alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je žalovaný ako účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku (609,- eur). 10. Podľa čl. 1. bod 13, časť III. Všeobecných podmienok, práva a povinnosti podniku a účastníka založené zmluvou sa budú riadiť podmienkami dojednanými v zmluve ( vrátane jej zmien a dodatkov), platným Cenníkom, Osobitnými podmienkami, Všeobecnými podmienkami, zákonom, ako aj pokynmi Podniku, s ktorými bol účastník oboznámený.

11. Účastník je okrem ďalších povinností uvedených v zmluve povinný najmä platiť riadne a včas cenu za poskytnutú alebo požadovanú službu v súlade so zmluvou a s platným cenníkom (čl. 2. bod 2 písm. b), časť III. Všeobecných podmienok).

12. V zmysle čl. 3. bod 1 písm. b), časť III. Všeobecných podmienok, podnik má okrem ďalších práv uvedených v Zmluve alebo niektorej súčasti zmluvy najmä právo na zaplatenie ceny za poskytnutú alebo požadovanú službu v súlade so zmluvou, vrátane jej súčasti, najmä cenníkom.

13. Podľa čl. 6. bod 9 písm. b), časť III. Všeobecných podmienok, podnik má právo odstúpiť od zmluvy, okrem iných prípadov dojednaných v zmluve alebo niektorej súčasti zmluvy, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti.

14. Ak nie je cena za poskytovanú alebo požadovanú službu dojednaná v zmluve výslovne, vzťahuje sa na ňu Cenník ( bod 1, časť IV. Všeobecných podmienok).

15. V zmysle časti IX. bod 1 Všeobecných podmienok, na všetky právne vzťahy medzi podnikom a účastníkom sa vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky, a to aj v prípade, ak je účastník cudzincom. Vzťahy, ktoré nie sú upravené v zmluve, ani v zákone, sa spravujú ustanoveniami ostatných príslušných právnych predpisov.

16. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. XXXXXXXXXX H. K. XXX,XX G. K. M. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX H. K. XXX,XX G. K. M. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX H. K. XX,XX G. K. M.B. XX.X.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX na sumu 609,- eur splatnú dňa 25.3.2014.

17. Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom z príloh k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka žalovanému z predložených faktúr.

18. Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

19. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 12.9.2016 uviedol, že žalovaný uzatvoril s pôvodným veriteľom dňa 27.02.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb. Na základe uzatvorenej zmluvy v znení dodatku bol žalovanému poskytnutý program služieb Happy XL spolu s mobilným telefónom Samsung Galaxy SIII White. Poukázal na bod 1 písm. b) Dodatku, bod 4 Dodatku a na ustanovenia § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetnej Faktúry č. XXXXXXXXXX si žalobca uplatňuje položku označenú ako „zmluvná pokuta“ vo výške 609,00 eur z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s postupcom. Povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré postupca poskytol žalovanému v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú (akciovú) cenu. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Výšku škody súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia (Samsung Galaxy S III White) žalobca preukazuje priloženým cenníkom. V Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a .s. je ustanovená Upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, Obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur s DPH (16,50 eur bez DPH), Prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur s DPH (16,50 eur bez DPH), Mesačný poplatok za Happy XL vo výške 39,99 eur (33,325 eur bez DPH), Happy mobilný telefón vo výške 10,83 eur bez DPH. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie 08.03.2013 - 07.04.2013 splatnú dňa 25.04.2013 na sumu 100,24 eur. Nakoľko žalovaný faktúru neuhradil, v ďalšej vystavenej faktúre č. XXXXXXXXXX za obdobie 08.04.2013 - 07.05.2013 splatnej dňa 25.05.2013 na sumu 159,67 eur upozornil upomienkou splatnej pohľadávky spoplatnenou vo výške 4,99 eur v súlade s Cenníkom pre poskytovanie služieb prostredníctvom mobilnej siete žalovaného na skutočnosť, že každé obmedzenie služieb je spoplatnené čiastkou 19,80 eur (s DPH) a zároveň ho upozornil, že eviduje voči jeho osobe splatnú pohľadávku vo výške 100,24 eur. Na základe neuhradenia splatnej pohľadávky žalovaný porušil svoj záväzok riadne a včas platiť cenu služieb a pôvodný veriteľ si v súlade s Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vyfakturoval sumu vo výške 16,50 eur bez DPH za „Iné poplatky a služby“ - poplatok za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie a vo faktúre č. XXXXXXXXXX a vo faktúre č. XXXXXXXXXX poplatok za prerušenie služby pre neplatenie. Na základe neuhradenia vyššie uvedených faktúr vystavil v súlade s uzatvoreným dodatkom pôvodný veriteľ žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, v ktorom mu vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 609,00 eur. Žalovaný uhradil po podaní žaloby platbu vo výške 15,00 eur dňa 19.07.2016. Na základe uvedeného berie žalobca žalobu čiastočne späť v časti uplatnenej istiny vo výške 15,00 eur a v časti úroku z omeškania 5,75% ročne zo sumy 15,00 eur od 31.03.2016 do zaplatenia.

20. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. V zmysle § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

22. Žalobca zobral žalobu späť celkovo v časti sumy 15,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 15,- eur od 31. 03. 2016 do zaplatenia späť pred začatím pojednávania a teda na zastavenie sa nevyžaduje súhlas žalovaného, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

23. Podľa § 43 ods. 1, písm. a) a d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu a právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

24. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

25. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

26. Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

27. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Ako vyplýva z § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

32. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

34. V zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

35. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytované služby s tým, že žalovanému bol zároveň odpredaný mobilný telefón Samsung Galaxy S III White za kúpnu cenu 9,- eur.

36. Žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci jej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.2.2013 a jej dodatku a nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, ktoré mu pôvodný veriteľ fakturoval jednotlivými faktúrami.

37. Žalovaný neuhradil faktúry za služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol - pravidelné mesačné poplatky programu Happy XL, hlasové a nehlasové služby a iné platby v celkovej výške 171,78 eur.

38. Súd vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal svojho nároku na úhradu sumy 171,78 eur za poskytnuté služby na základe žalobcom predložených faktúr.

39. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý jej žalobca v pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu, a to vo výške 5,50% ročne.

40. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 26.5.2013 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 7304627785) a ku dňu 26.6.2013 ( deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 7305776021) vo výške 0,50 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda vo výške 5,50 % ročne.

41. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 609,- eur za pokutu tak, ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX.

42. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

43. Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

44. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, ktorá ako formulárová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách podobného typu a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty.

45. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

46. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

47. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a v zmysle dodatkov sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak, ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmluvy a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy a dodatku v dobe ich uzatvorenia, keď boli uzavreté na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

48. Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, žeby žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie akýchkoľvek pre žalovaného zo zmluvy a dodatku vyplývajúcich povinností. Zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu však v dodatku dohodnutá nebola. Práve táto skutočnosť spôsobuje nielen nerovnováhu v zmluvných vzťahoch, ale aj neprijateľnosť a v ďalšom dôsledku aj neplatnosť, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme, alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen vzhľadom na veľmi drobné a takmer nečitateľné písmo, akým sú podmienky v dodatku k zmluve o pripojení uvedené, ale aj pre slovnú formuláciu jednotlivých zmluvných dojednaní a ich množstvo v jednom súvislom texte.

49. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní

ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi zmluvnými podmienkami písanými takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

50. Zaplatenie zmluvnej pokuty bolo medzi stranami sporu dohodnuté v prípade porušenia hoci len jednej povinnosti žalovaným pri následnom vyradení SIM-karty z prevádzky a okrem prípadu, keď došlo k zániku zmluvy, bol právny predchodca žalobcu oprávnený pri ďalšom porušení niektorých z povinností voči žalovanému uplatňovať takúto zmluvnú pokutu opätovne, pokiaľ nedošlo k zániku zmluvy. Vypnutie SIM-karty účastníka z prevádzky totiž automaticky neznamenalo zrušenie alebo zánik zmluvy.

51. Súd poukazuje na ustanovenie bodu 4. dodatku, kde sa mimo iného uvádza „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b)“. Možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty teda žalobca viaže aj na porušenie akejkoľvek povinnosti podľa bodu 1 písm. b) dodatku, v ktorom sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb a „dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami“, pričom tieto povinnosti nie sú bližšie v predmetnom ustanovení špecifikované. Jedná sa teda o akékoľvek povinnosti účastníka vyplývajúce zo zmluvy resp. toto zmluvné ustanovenie pripúšťa takýto výklad. Jedná sa teda o veľmi široko koncipované zmluvné ustanovenie, umožňujúce žalobcovi uplatňovať zmluvnú pokutu prakticky za akékoľvek porušenie zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa (pozri. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012).

52. S ohľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, preto sú neplatné. Žalobca nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nemá právo ani na uplatňované úroky z omeškania, ktoré tvoria jej príslušenstvo.

53. Vyššie uvedený právny názor reflektuje judikatúru Krajského súdu v Prešove (na príklad rozhodnutie z 29.6.2011 č. k. 2Co/137/2010, rozhodnutie z 9.5.2011 č. k. 18Co/136/2010). Vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ a žalobca nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať, a teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky.

54. Dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ.

55. V danej súvislosti súd poukazuje na vyššie cit. Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19.

56. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu, ktorá sa týka tejto zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.

57. Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. (Rozsudok Súdneho dvora ES zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino) 58. Súd nemohol pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty, nakoľko táto je uplatňovaná z absolútne neplatného zmluvného dojednania.

59. Zníženie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 494 Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Uvedenú argumentáciu o nemožnosti úpravy neprijateľnej podmienky do prijateľnej podoby potvrdzuje aj

rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.6.2012, v ktorom sa rozhodlo, že ak vnútroštátny súd rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom nemôže doplniť túto zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

60. Súd naviac takto dojednanú zmluvnú pokutu nemohol považovať za prijateľnú ani vo svetle ustálenej judikatúry.

61. Je neplatné také zmluvné dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva (bola dojednaná zmluvná pokuta a jej dôsledky mohli nastúpiť len vtedy, ak oprávnená osoba využije právo odstúpiť od zmluvy o dielo) (Ro NS SR z 30. 10. 2008, sp. zn. 32 Cdo 815/2007).

62. Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy je neplatné pre rozpor s účelom zákona (s účelom inštitútu zmluvnej pokuty) (Ro NS ČR z 25. 6. 2002, sp. zn. 25 Cdo 182/2001).

63. Zmluvná pokuta bola v predmetnej veci dojednaná okrem iného aj pre prípad, že žalovaný požiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, pričom za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa považuje „najmä výpoveď Zmluvy zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku“. Takáto formulácia zmluvnej podmienky vo svetle vyššie cit. judikatúry spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľskú vec.

64. Uvedenou formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva zo strany žalovaného. Ak by žalovaný využil počas doby viazanosti svoje právo vypovedať zmluvu, musel by podľa ustanovenia bodu 2. dodatku uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Uvedené ustanovenie je tak zároveň neplatné pre rozpor s účelom zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

65. Sumu 609,- eur uplatňovanú žalobcom na základe faktúry č. XXXXXXXXXX nemožno žalobcovi priznať ani ako kompenzáciu škody za odpredané mobilné zariadenie.

66. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o zodpovednosť charakteru ex contractu). Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený ako predpoklad zodpovednosti ani samotný vznik škody. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefón, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu (V Tabuľke č. 1 Dodatku bola dojednaná maximálna kúpna cena za mobilný telefón v sume 9,- eur)..

67. V rámci faktúry č. XXXXXXXXXX B. Č.. XXXXXXXXXX, ktorou boli žalovanému vyúčtované mesačné poplatky sa okrem vyššie uvedeného domáhal žalobca aj zaplatenia sumy 19,80 eur titulom poplatku za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie a sumy 19,80 eur titulom poplatku za prerušenie služby pre neplatenie.

68. V prípade uplatneného poplatku za obmedzenie služby a prerušenie služby, tento poplatok súd považuje hlavne s ohľadom na jeho výšku za poplatok majúci základ v neprijateľnej, či neprimeranej zmluvnej podmienke. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť uplatneného poplatku.

Poplatok v uplatnenej výške nemôže vystihovať možné náklady právneho predchodcu žalobcu súvisiace s vykonaním týchto úkonov, ale v rozhodujúcej miere predstavuje „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá podľa názoru súdu v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady. Uvedené poplatky predstavujú možný jednorazový zdroj nie malého príjmu (zisku) dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Výška poplatku, podľa názoru súdu, výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto prípade nejde o poplatok, ktorý súvisí s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatok (stanovený jednostranne dodávateľom v ním vydanom cenníku) určený výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom.

69. Nakoľko zaplatením poplatku za obmedzenie a prerušenie služieb žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, javí sa iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením za dohodnuté služby, podľa názoru súdu takéto dojednanie ohľadne poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na uvedené poplatky v celom rozsahu zamietol.

70. V súvislosti s uplatneným nárokom na poplatok za obmedzenie a prerušenie služby je potrebné uviesť, že sa jedná o poplatok majúci sankčný charakter pre prípad, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť, preto je uplatňovanie takéhoto poplatku najbližšie režimu zmluvnej pokuty. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o tomto poplatku bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Vzhľadom na uvedené, nie je možné takýto sankčný poplatok považovať za platne písomne dojednaný.

71. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

72. V danom prípade nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania poplatku za prerušenie služby a za obmedzenie v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto dojednania v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

73. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 4,99 eur za upomienku tak, ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba

skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

74. V súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, za ktoré žalobca neposkytol spotrebiteľovi žiadne protiplnenie, súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde konštatoval, že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

75. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

76. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

77. V zmysle § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

78. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

79. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

80. Súd nemohol priznať žalobcovi nárok vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXXXX, nakoľko táto faktúra bola splatná dňa 25.4.2013, teda sa jedná o premlčaný nárok. Žaloba bola podaná na súde dňa 13.5.2016, pričom všeobecná trojročné premlčacia doba ohľadne predmetnej faktúry začala plynúť najneskôr dňa 26.4.2013 a uplynula dňa 26.4.2016. Súd tak nemohol priznať žalobcovi žiadne nároky vyplývajúce z predmetnej, vrátane úrokov z omeškania a v uvedenej časti žalobu žalobcu zamietol.

81. Sumy, ktoré žalovaný uhradil pred podaním žaloby dňa 27.1.2016 vo výške 20 eur a dňa 30.3.2016 vo výške 15 eur súd zarátal na najskôr splatnú faktúru dňa 25.4.2013, ktorá v čase úhrad nebola ešte premlčaná.

82. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

83. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

84. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

85. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

86. Z pôvodne uplatnenej sumy 905,41 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 186,58 eur (po zarátaní platby žalovaného po podaní žaloby dňa 19.7.2016 v sume 15 eur) spolu s príslušenstvom. Úspech žalovaného tak predstavuje 79,39 % a neúspech 20,61 %. Úspešnejšiemu žalovanému tak po

odrátaní neúspechu žalovaného od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,78 % (79,39 -20,61 =58,78%), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.