Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/1283/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., registračné č.: 56007043, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zast.: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Q. L.Á., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XXX, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 1.493,03 eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.493,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 11.11.2015 do zaplatenia, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 19,00 eur a trovy tohto konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia žalobcu. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa 12.09.2012 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., ako poskytovateľ peňažných služieb podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 30.04.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru vo výške 1600 eur zo strany žalobcu žalovanému. Tieto finančné prostriedky mal žalovaný vrátiť v 36 mesačných splátkach vo výške 69,16 eur. Žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle ÚZ. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, a preto v zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 23.07.2015 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nesplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtovávané v zmysle hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ.

3. Súd nariadil pojednávanie dňa 20.09.2016, žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, žalovaný sa z pojednávania nezúčastnil, predvolanie sa súdu vrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote dňa 14.09.2016, na základe uvedeného tak súd konal v neprítomnosti účastníkov

konania, podľa ustanovenia § 180 CSP, v zmysle ktorého súd po vyvolaní vecí zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané, ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k splateniu celého úveru a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu č. 4404126126 dňa 30.04.2014. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1.600 eur vo forme úveru, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 69,16 eur a to pri ročnej priemernej miere nákladov 29,10 % a úrokovej sadzbe 25,56% ročne. Žalovaný úver riadne nesplácal, takže nedodržal podmienky zmluvy, v dôsledku toho bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 23.07.2015 na zaplatenie celého úveru vo výške 1.493,03 eur, žalobca tak žiada aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.493,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 11.11.2015 do zaplatenia, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 19,00eur, ako aj náhradu trov konania.

6. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, a to tak, že bol v priebehu splácania úveru pasívny, a z dohodnutých splátok uhradil sumu 653,28 eur.

7. Po oboznámení sa so spisom súd zistil, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu dňa 30.04.2014. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zasielané dňa 21.10.2015, bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2016 postúpená na žalobcu dňa 12.09.2012, pričom na oznámení je uvedené úplne iné identifikačné číslo žalobcu, ako je uvedené na žalobnom návrhu, a okrem toho právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaného na úhradu dlžoby výzvou zo dňa 23.07.2015. Navyše žalobca na základe výzvy súdu zo dňa 19.02.2016 predložil postúpenie z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a to zo dňa 23.07.2015 (rovnaký deň, ako právny predchodca žalobcu vyhotovil list pre žalovaného na zaplatenie dlžnej splátky) navyše ide o listiny, ktoré nie sú opatrené žiadnymi pečiatkami. Žalobca na podaní zo dňa 01.03.2016 uviedol, že dané postúpenie vyplýva z tzv. rámcovej zmluvy „Loan Receivables Transfer Agreement“, na ktorej predloženie súd žiadal už v inom konaní, avšak súdu táto nebola predložená

8. Aktívna vecná legitimácia je inštitút procesného práva, ktorým sa vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu a teda, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana oprávneného záujmu. (Mazák, J. a kol, Základy občianskeho procesného práva, Bratislava: Iura Edition 2009, str. 104).

9. Žalobca tak zrejme odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na základe oznámenia o postúpení pohľadávky, pričom v návrhu vôbec neuviedol tú skutočnosť, prečo k postúpeniu pohľadávky došlo už skôr než samotná pohľadávka vôbec vznikla, a prečo v čase keď už podľa žalobcu bola pohľadávka postúpená, vyzýval na zaplatenie dlhu žalovaného pôvodný veriteľ t.j. Home Credit Slovakia, a.s..

10. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 30.04.2014 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby. Z týchto podmienok - zo záverečných ustanovení - Hlava 16 § 5 vyplýva, že na základe vzájomnej dohody klienta a Spoločnosti bolo určené, že klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu Spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči Spoločnosti na tretie osoby. Spoločnosť posúdi žiadosť klienta o udelenie súhlasu s postúpením pohľadávky na tretiu osobu s tým, že je oprávnená odmietnuť udelenie súhlasu iba v prípade, ak sa jedná o pohľadávku na poskytnutie úveru. Spoločnosť je oprávnená pohľadávky z úverovej zmluvy a z ostatných zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky Spoločnosti postúpiť tretím osobám. V prípade postúpenia pohľadávok môže Spoločnosť na základe dohody s novým veriteľom vykonávať správu postúpených pohľadávok.

11. Súd má zato, že táto podmienka už aj bez potreby ďalšieho skúmania, na aký subjekt boli práva prevedené, spôsobuje to, zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, podľa ktorých môže veriteľ súhlas s

postúpením odoprieť. Ponecháva tak rozhodnutie na svojvôli veriteľa. Táto podmienka je tiež spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Tento názor podporuje aj postup právneho predchodcu žalobcu, ktorý postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť so sídlom v Holandskom kráľovstve. Uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné a zložité, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a je účelné vyvažovanie tejto nerovnováhy. Keďže táto zmluvná podmienka zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ide o neprimeranú podmienku, ktorú spotrebiteľská resp. typová zmluva nesmie obsahovať. Na základe týchto skutočností, keďže právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku na žalobcu a založil tým hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, išlo o neprimeranú podmienku, teda neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ.

12. Uvedený záver súdu bol v inej veci potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ktorý uznesením v sp.zn.: 6Co/216/2013 zo dňa 30.06.2014: „Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v bode 28 Všeobecných podmienok poskytnutia úverov pre fyzické osoby Citibank (Slovakia), a.s. z marca 2003, podľa ktorých klient (odporkyňa) nie je oprávnená bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky (právneho predchodcu navrhovateľa) postúpiť, previesť, zmeniť, či akokoľvek disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere (viď bod 28.1). Podľa bodu 28.2.1 banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť, či previesť ktorékoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere na tretiu osobu. Klient svojim podpisom zmluvy o úvere dáva výslovný súhlas k prevzatiu záväzkov treťou osobou v prípadoch, keď a/ tretia osoba je zo skupiny Citigroup, b/ trvá porušenie. Uvedená zmluvná podmienka už na prvý pohľad vyvoláva pocit hrubej nerovnováhy, no omnoho závažnejšie je to, čo právni predchodcovia navrhovateľa realizovali (pohľadávku proti odporkyni niekoľkonásobne postúpili). Postúpenie pohľadávky až na postupníka, so sídlom na Britských panenských ostrovoch v Atlantickom oceáne objektívne podľa názoru odvolacieho súdu znamenalo, minimálne sťaženie jej garancii a nezanedbateľné bolo aj nebezpečenstvo, že spotrebiteľku odradí od uplatňovania si svojho práva od subjektu na takomto odľahlom mieste. Postup zo strany právnych predchodcov navrhovateľa možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a postupovanie pohľadávky spomínaným spôsobom ako výkon práva priečiaci sa dobrým mravom. Odvolací súd k odvolacej námietke navrhovateľa ešte poznamenáva, že spotrebiteľský charakter uzatvorenej úverovej zmluvy síce nevylučuje postúpenie pohľadávky v zmysle odvolateľom citovaných právnych predpisov, no napriek tomu aj takýto úkon odvolací súd považuje za porušenie práva spotrebiteľa s následkom rozporu s dobrými mravmi a neplatnosti takéhoto úkonu, ktorá neplatnosť vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok. Treba zdôrazniť, že ak by boli práva oboch zmluvných strán vyvážené, bolo by možné citovanú právnu úpravu aplikovať.“

13. Z návrhu nie je zrejmé v akom rozsahu bola sporná pohľadávka postúpená, či sa postúpila len istina pohľadávky alebo aj jej príslušenstvo (úroky, sankcie a iné poplatky), keď pôvodný veriteľ listom zo dňa 23.07.2015 jednak zosplatnil celý dlh a jednak hrozil žalovanému aj exekučným konaním, a preto je tu potrebné posúdiť akým spôsobom došlo k postúpeniu pohľadávky a čo bolo jej obsahom, pričom smerom k spotrebiteľovi je toto konanie zmätočné, pretože nevie, akému subjektu má na základe jednotlivých výziev plniť, nakoľko podľa registračného čísla uvedeného v oznámení o postúpení pohľadávky bola postúpená pohľadávka na úplné iný subjekt, než na žalobcu.

14. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

15. V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, podľa ktorej súd rozhoduje na základe dôkazov predložených a označených účastníkmi konania a sám nemá pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci nepredložia, to však neplatí v prípade, ak ide podľa § 185 dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, ďalej dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. V spotrebiteľských sporoch podľa § 295 môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol a to v zmysle tzv. vyhľadávacej zásady. Súd za účelom zistenia aktívnej vecnej legitimácie vyzval žalobcu na dokladovanie a vysvetlenie situácie, prečo k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu došlo ešte pred tým, než bola uzavretá zmluva o úvere, avšak žalobca v tomto konaní neosvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto súd v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami návrh v celom rozsahu zamietol.

16. Podľa ust. § 255 ods. 1 O.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Žalobca nemal vo veci úspech, úspešnejší žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.