Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/47/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej PhD., a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému P. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného P. S., proti rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 1T/18/2015 zo dňa 03.02.2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. septembra 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného P. S. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný P. S. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že: dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod. v obci W. pred pohostinstvom E. fyzicky napadol svoju sestru Q. S. tým spôsobom, že najskôr ju chytil za vlasy a stiahol ju na zem, kde ju potom ešte viackrát kopol nohou do hornej časti tela, čím jej spôsobil viaceré zranenia, a to otras mozgu, pomliaždenie temenno- záhlavovej oblasti hlavy vľavo a zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, ktoré zranenia vznikli dôsledkom pádu poškodenej na zem a zároveň jej spôsobil pomliaždenie hrudnej steny, ktoré zranenie vzniklo kopaním nohou silou malej až strednej intenzity, pričom pre uvedené zranenia bola stanovená primeraná doba liečby a prípadnej práceneschopnosti v trvaní do 6 týždňov s obmedzením na bežnom spôsobe života v trvaní do 3 týždňov.

Za to mu bol podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej F. zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 779,17 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody bola odkázaná na občianske súdne konanie. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená Q. S. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný voči výroku o vine a výroku o treste. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie. Obžalovaný v písomnom zdôvodnení odvolania podanom prostredníctvom svojho obhajcu namietal, že skutok nespáchal, naopak on sám bol napadnutý poškodenou, on jej dal iba v sebaobrane facku. Poukázal na rozpornosť výpovedí poškodenej Q. S. a svedka X. K. ako i na závery znaleckého posudku MUDr. Luciana Šuplatu, ktorý vylúčil vznik zlomeniny kľúčnej kosti, otras mozgu a pomliaždenia ľavej

temenno-záhlavovej oblasti hlavy kopaním do brucha, do rebier a do hlavy a skákaním po poškodenej. Taktiež poukázal na to, že jeho konanie nebolo vedené úmyslom niekomu ublížiť alebo vyvolať výtržnosť. Facku dal iba v sebaobrane, nepredpokladal, že by mohla poškodená spadnúť na zem, nebránil sa neprimeraným spôsobom, nenaplnil znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ani prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Rovnako ani rozhodnutie o náhrade škody nepovažoval za správne. Žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil v celom rozsahu a rozhodol vo veci tak, že ho oslobodí spod obžaloby a odkáže poškodených na občianske súdne konanie. K predmetnému odvolaniu sa vyjadril aj okresný prokurátor, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za zákonný a správny, pričom dôvody, ktoré obžalovaný uviedol vo svojom písomnom odvolaní, považuje za nedôvodné, ktoré neberú úvahu reálne výsledky rozsiahleho dokazovania. Odvolanie je založené na opakovaných dôvodoch obhajoby obžalovaného použitej tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Súd I. stupňa sa s týmito námietkami vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou poškodenej Q. S. a svedeckými výpoveďami X. K. a P. H., ktorí v podstatných skutočnostiach zhodne popísali skutkové okolnosti posudzovaného konania obžalovaného a v neposlednom rade tiež znaleckým posudkom znalca MUDr. Luciana Šuplatu. Námietka, že obžaloba bola podaná pre iný skutok ako pre skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, je nedôvodná, pretože podstata skutku bola zachovaná, lebo bola zachovaná totožnosť konania obžalovaného a následok. V konečnom dôsledku navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného v zmysle ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por., pretože obžalovaný sa naň bez riadneho ospravedlnenia nedostavil, hoci termín verejného zasadnutia zobral na vedomie a taktiež sa tohto verejného zasadnutia bez ospravedlnenia nezúčastnil ani obhajca obžalovaného.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu obžalovaného a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, keďže súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým a právne zisteniam a obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné dôvody na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, pričom preskúmal výrok o vine i treste. Súčasne nadriadený súd preskúmal správnosť postupu konania, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd Levice v prejednávanej veci rozsudkom zo dňa 03.02.2016 sp.zn.1T/18/2015 uznal vinným obžalovaného P. S. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za čo mu uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a povinnosťou uhradiť škodu F., zdravotnej poisťovni.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný P. S. spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku a tento skutok správne po vykonaní dokazovania právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného, tento v písomnom zdôvodnení odvolania napáda výrok o vine tvrdiac, že poškodenú Q. S. nenapadol, iba sa bránil pred jej útokom, v dôsledku čoho jej dal facku, po ktorej spadla na zadok, v žiadnom prípade nemohla utrpieť citované zranenia v dôsledku jeho konania. S touto obranou obžalovaného sa už súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal v súlade s Trestným poriadkom, podrobne rozviedol dôvody, ktoré usvedčujú obžalovaného zo žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.

Preto pokiaľ ide o vinu obžalovaného, nadriadený súd iba poukazuje na usvedčujúcu výpoveď poškodenej Q. S. a výpoveď priameho svedka X. K., ktorí podrobne, s menšími odchýlkami, popísali priebeh skutku a ich výpoveďami nebola podporená obrana obžalovaného, naopak obaja zhodne potvrdili, že práve obžalovaný bezdôvodne fyzicky napadol poškodenú, v dôsledku čoho spadla na zem a utrpela zranenie popísané v skutkovej vete, ktoré boli zdokumentované i lekárom.

Skutok sa stal dňa XX.XX.XXXX cca o XX.XX hodine, o XX.XX hodine bol skutok poškodenou oznámený na polícii, poškodená bola ošetrená lekárom o XX.XX hodine a od nočných hodín dňa XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX bola hospitalizovaná na chirurgickom oddelení v nemocnici v M.. Z uvedeného je zrejmé, že ani obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že poškodená bola ešte v tú noc v inej krčme do rána, kde pila a kde si mohla spôsobiť utrpené zranenia, je vylúčená a bezpredmetná.

Výpoveď poškodenej a svedka X. K. je podporená i výpoveďou svedka P. H., ktorého privolal na miesto činu svedok X. K. na pomoc poškodenej počas útoku obžalovaného a ktorý potvrdil, že videl obžalovaného, stojaceho nad poškodenou ležiacou na zemi, ako tejto bezprostredne po fyzickom útoku vulgárne nadával.

Vina obžalovaného je nepriamo preukázaná i skutočnosťou, že poškodená utrpela zranenia, v dôsledku ktorých musela byť ošetrená lekárom a následne hospitalizovaná, pričom znaleckým posudkom znalca MUDr. Luciana Šuplatu, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, bolo jednoznačne preukázané, že poškodená utrpela otras mozgu, pomliaždenie temenno-záhlavovej oblasti hlavy vľavo, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov a pomliaždenie hrudnej steny. Otras mozgu, pomliaždenie temenno-záhlavovej oblasti hlavy vľavo a zlomenina ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov mohli vzniknúť úderom do tváre a po sotení poškodenej druhou osobou a jej následnom páde na hlavu a na ľavé rameno na zem, čiže mechanizmom ako uviedla poškodená vo svojej výpovedi.

Pokiaľ ide o pomliaždenie hrudnej steny, toto vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou kopnutím nohou, silou malej až strednej intenzity. Znalec vylúčil kopanie do hlavy a brucha uvádzané v prvotnej výpovedi svedka K., ktoré boli vypustené zo skutku už prokurátorom pri podaní obžaloby. Znalec sa nevedel bližšie k zraneniam hrudníka poškodenej vyjadriť z dôvodu, že v čase jeho vyšetrenia už boli zranenia hrudníka zhojené a neboli popísané v prvotnej lekárskej správe, čo však nemalo vplyv na opis skutku uvedený v napadnutom rozsudku a ani na právnu kvalifikáciu skutku. Každopádne závery znalca nepodporili tvrdenie obžalovaného, že poškodená spadla po jeho údere na zem na zadok a nie na hlavu a ľavé rameno.

Z vyššie uvádzaných dôvodov správne dospel súd I. stupňa k jednoznačnému záveru, že skutok ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku sa stal, tento spáchal obžalovaný a je potrebné ho právne kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný poškodenej úmyselne ublížil na zdraví, pričom tohto konania sa dopustil na osobe blízkej, svojej sestre a na mieste verejnosti prístupnom, preto považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného za nedôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, keďže súd I. stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. V tomto smere nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu. Pokiaľ odvolateľ namieta hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavných pojednávaniach, treba uviesť, že hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil.

I odvolací súd zistil, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil súd I. stupňa v skutkovej vete vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, keď okrem iného správne vychádzal zo zásady, že svedok vypovedá pravdu, pokiaľ nie je preukázaný opak. V prejednávanej trestnej veci nebolo preukázané tvrdenie obžalovaného, že bol napadnutý poškodenou a že sa iba bránil jej útokom. Konanie obžalovaného nemožno vyhodnotiť ako nutnú obranu, pretože nebol preukázaný fyzický útok zo strany poškodenej, ktorý by musel obžalovaný odvracať úderom a ešte k tomu s takou intenzitou, ktorá spôsobila poruchu zdravia poškodenej uvedenú vo výrokovej časti rozhodnutia.

I pokiaľ ide o naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu I. stupňa, že sa jednalo o priamy úmysel v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Tr. zák., pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd I. stupňa správne zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a zistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty viacerých trestných činov.

Správne súd I. stupňa obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody, postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák., v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. I odvolací súd považuje takýto trest za primeraný prihliadnuc na osobu obžalovaného, povahu spáchaného skutku, následky, spôsob spáchania skutku, pohnútku a zavinenie obžalovaného, ako i jeho doterajší život, keď sa doposiaľ nedopustil žiadnej trestnej činnosti a ani priestupkovo postihovaný nebol. Takto vymeraný trest považuje odvolací súd za dostatočný na nápravu obžalovaného ako i na ochranu spoločnosti a súčasne skúšobná doba podmienečného odsúdenia je dostatočne dlhá na to, aby odradila obžalovaného v budúcnosti dopustiť sa trestnej činnosti.

Za správny a zákonný krajský súd považuje aj výrok o náhrade škody, keďže si poškodená F. zdravotná poisťovňa riadne a včas v trestnom konaní škodu uplatnila a súd I. stupňa uložil obžalovanému povinnosť túto škodu vo výške 779,17 eur nahradiť. So zvyškom náhrady škody bola správne poškodená spoločnosť súdom I. stupňa odkázaná na občianske súdne konanie v zmysle ustanovenia § 288 ods. 2 Tr. por., keďže zdokladovala spôsobenie škody iba vo výške 779,17 eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného P. S. považoval za nedôvodné, a preto ho v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.