Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-47-2016.pdf
PDF · 83.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/47/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej PhD., a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému P. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného P. S., proti rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 1T/18/2015 zo dňa 03.02.2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. septembra 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného P. S. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný P. S. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že: dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod. v obci W. pred pohostinstvom E. fyzicky napadol svoju sestru Q. S. tým spôsobom, že najskôr ju chytil za vlasy a stiahol ju na zem, kde ju potom ešte viackrát kopol nohou do hornej časti tela, čím jej spôsobil viaceré zranenia, a to otras mozgu, pomliaždenie temenno- záhlavovej oblasti hlavy vľavo a zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, ktoré zranenia vznikli dôsledkom pádu poškodenej na zem a zároveň jej spôsobil pomliaždenie hrudnej steny, ktoré zranenie vzniklo kopaním nohou silou malej až strednej intenzity, pričom pre uvedené zranenia bola stanovená primeraná doba liečby a prípadnej práceneschopnosti v trvaní do 6 týždňov s obmedzením na bežnom spôsobe života v trvaní do 3 týždňov.
Za to mu bol podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej F. zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 779,17 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody bola odkázaná na občianske súdne konanie. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená Q. S. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný voči výroku o vine a výroku o treste. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie. Obžalovaný v písomnom zdôvodnení odvolania podanom prostredníctvom svojho obhajcu namietal, že skutok nespáchal, naopak on sám bol napadnutý poškodenou, on jej dal iba v sebaobrane facku. Poukázal na rozpornosť výpovedí poškodenej Q. S. a svedka X. K. ako i na závery znaleckého posudku MUDr. Luciana Šuplatu, ktorý vylúčil vznik zlomeniny kľúčnej kosti, otras mozgu a pomliaždenia ľavej
temenno-záhlavovej oblasti hlavy kopaním do brucha, do rebier a do hlavy a skákaním po poškodenej. Taktiež poukázal na to, že jeho konanie nebolo vedené úmyslom niekomu ublížiť alebo vyvolať výtržnosť. Facku dal iba v sebaobrane, nepredpokladal, že by mohla poškodená spadnúť na zem, nebránil sa neprimeraným spôsobom, nenaplnil znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ani prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Rovnako ani rozhodnutie o náhrade škody nepovažoval za správne. Žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil v celom rozsahu a rozhodol vo veci tak, že ho oslobodí spod obžaloby a odkáže poškodených na občianske súdne konanie. K predmetnému odvolaniu sa vyjadril aj okresný prokurátor, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za zákonný a správny, pričom dôvody, ktoré obžalovaný uviedol vo svojom písomnom odvolaní, považuje za nedôvodné, ktoré neberú úvahu reálne výsledky rozsiahleho dokazovania. Odvolanie je založené na opakovaných dôvodoch obhajoby obžalovaného použitej tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Súd I. stupňa sa s týmito námietkami vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou poškodenej Q. S. a svedeckými výpoveďami X. K. a P. H., ktorí v podstatných skutočnostiach zhodne popísali skutkové okolnosti posudzovaného konania obžalovaného a v neposlednom rade tiež znaleckým posudkom znalca MUDr. Luciana Šuplatu. Námietka, že obžaloba bola podaná pre iný skutok ako pre skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, je nedôvodná, pretože podstata skutku bola zachovaná, lebo bola zachovaná totožnosť konania obžalovaného a následok. V konečnom dôsledku navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného v zmysle ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por., pretože obžalovaný sa naň bez riadneho ospravedlnenia nedostavil, hoci termín verejného zasadnutia zobral na vedomie a taktiež sa tohto verejného zasadnutia bez ospravedlnenia nezúčastnil ani obhajca obžalovaného.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu obžalovaného a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, keďže súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým a právne zisteniam a obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné dôvody na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, pričom preskúmal výrok o vine i treste. Súčasne nadriadený súd preskúmal správnosť postupu konania, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd Levice v prejednávanej veci rozsudkom zo dňa 03.02.2016 sp.zn.1T/18/2015 uznal vinným obžalovaného P. S. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za čo mu uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a povinnosťou uhradiť škodu F., zdravotnej poisťovni.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný P. S. spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku a tento skutok správne po vykonaní dokazovania právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..
Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného, tento v písomnom zdôvodnení odvolania napáda výrok o vine tvrdiac, že poškodenú Q. S. nenapadol, iba sa bránil pred jej útokom, v dôsledku čoho jej dal facku, po ktorej spadla na zadok, v žiadnom prípade nemohla utrpieť citované zranenia v dôsledku jeho konania. S touto obranou obžalovaného sa už súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal v súlade s Trestným poriadkom, podrobne rozviedol dôvody, ktoré usvedčujú obžalovaného zo žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.
Preto pokiaľ ide o vinu obžalovaného, nadriadený súd iba poukazuje na usvedčujúcu výpoveď poškodenej Q. S. a výpoveď priameho svedka X. K., ktorí podrobne, s menšími odchýlkami, popísali priebeh skutku a ich výpoveďami nebola podporená obrana obžalovaného, naopak obaja zhodne potvrdili, že práve obžalovaný bezdôvodne fyzicky napadol poškodenú, v dôsledku čoho spadla na zem a utrpela zranenie popísané v skutkovej vete, ktoré boli zdokumentované i lekárom.
Skutok sa stal dňa XX.XX.XXXX cca o XX.XX hodine, o XX.XX hodine bol skutok poškodenou oznámený na polícii, poškodená bola ošetrená lekárom o XX.XX hodine a od nočných hodín dňa XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX bola hospitalizovaná na chirurgickom oddelení v nemocnici v M.. Z uvedeného je zrejmé, že ani obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že poškodená bola ešte v tú noc v inej krčme do rána, kde pila a kde si mohla spôsobiť utrpené zranenia, je vylúčená a bezpredmetná.
Výpoveď poškodenej a svedka X. K. je podporená i výpoveďou svedka P. H., ktorého privolal na miesto činu svedok X. K. na pomoc poškodenej počas útoku obžalovaného a ktorý potvrdil, že videl obžalovaného, stojaceho nad poškodenou ležiacou na zemi, ako tejto bezprostredne po fyzickom útoku vulgárne nadával.
Vina obžalovaného je nepriamo preukázaná i skutočnosťou, že poškodená utrpela zranenia, v dôsledku ktorých musela byť ošetrená lekárom a následne hospitalizovaná, pričom znaleckým posudkom znalca MUDr. Luciana Šuplatu, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, bolo jednoznačne preukázané, že poškodená utrpela otras mozgu, pomliaždenie temenno-záhlavovej oblasti hlavy vľavo, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov a pomliaždenie hrudnej steny. Otras mozgu, pomliaždenie temenno-záhlavovej oblasti hlavy vľavo a zlomenina ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov mohli vzniknúť úderom do tváre a po sotení poškodenej druhou osobou a jej následnom páde na hlavu a na ľavé rameno na zem, čiže mechanizmom ako uviedla poškodená vo svojej výpovedi.
Pokiaľ ide o pomliaždenie hrudnej steny, toto vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou kopnutím nohou, silou malej až strednej intenzity. Znalec vylúčil kopanie do hlavy a brucha uvádzané v prvotnej výpovedi svedka K., ktoré boli vypustené zo skutku už prokurátorom pri podaní obžaloby. Znalec sa nevedel bližšie k zraneniam hrudníka poškodenej vyjadriť z dôvodu, že v čase jeho vyšetrenia už boli zranenia hrudníka zhojené a neboli popísané v prvotnej lekárskej správe, čo však nemalo vplyv na opis skutku uvedený v napadnutom rozsudku a ani na právnu kvalifikáciu skutku. Každopádne závery znalca nepodporili tvrdenie obžalovaného, že poškodená spadla po jeho údere na zem na zadok a nie na hlavu a ľavé rameno.
Z vyššie uvádzaných dôvodov správne dospel súd I. stupňa k jednoznačnému záveru, že skutok ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku sa stal, tento spáchal obžalovaný a je potrebné ho právne kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný poškodenej úmyselne ublížil na zdraví, pričom tohto konania sa dopustil na osobe blízkej, svojej sestre a na mieste verejnosti prístupnom, preto považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného za nedôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, keďže súd I. stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. V tomto smere nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu. Pokiaľ odvolateľ namieta hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavných pojednávaniach, treba uviesť, že hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil.
I odvolací súd zistil, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil súd I. stupňa v skutkovej vete vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, keď okrem iného správne vychádzal zo zásady, že svedok vypovedá pravdu, pokiaľ nie je preukázaný opak. V prejednávanej trestnej veci nebolo preukázané tvrdenie obžalovaného, že bol napadnutý poškodenou a že sa iba bránil jej útokom. Konanie obžalovaného nemožno vyhodnotiť ako nutnú obranu, pretože nebol preukázaný fyzický útok zo strany poškodenej, ktorý by musel obžalovaný odvracať úderom a ešte k tomu s takou intenzitou, ktorá spôsobila poruchu zdravia poškodenej uvedenú vo výrokovej časti rozhodnutia.
I pokiaľ ide o naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu I. stupňa, že sa jednalo o priamy úmysel v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák.
Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Tr. zák., pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd I. stupňa správne zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a zistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty viacerých trestných činov.
Správne súd I. stupňa obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody, postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák., v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. I odvolací súd považuje takýto trest za primeraný prihliadnuc na osobu obžalovaného, povahu spáchaného skutku, následky, spôsob spáchania skutku, pohnútku a zavinenie obžalovaného, ako i jeho doterajší život, keď sa doposiaľ nedopustil žiadnej trestnej činnosti a ani priestupkovo postihovaný nebol. Takto vymeraný trest považuje odvolací súd za dostatočný na nápravu obžalovaného ako i na ochranu spoločnosti a súčasne skúšobná doba podmienečného odsúdenia je dostatočne dlhá na to, aby odradila obžalovaného v budúcnosti dopustiť sa trestnej činnosti.
Za správny a zákonný krajský súd považuje aj výrok o náhrade škody, keďže si poškodená F. zdravotná poisťovňa riadne a včas v trestnom konaní škodu uplatnila a súd I. stupňa uložil obžalovanému povinnosť túto škodu vo výške 779,17 eur nahradiť. So zvyškom náhrady škody bola správne poškodená spoločnosť súdom I. stupňa odkázaná na občianske súdne konanie v zmysle ustanovenia § 288 ods. 2 Tr. por., keďže zdokladovala spôsobenie škody iba vo výške 779,17 eur.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného P. S. považoval za nedôvodné, a preto ho v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.