Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-106-2015.pdf
PDF · 137 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/106/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci žalobcu: e-Net, s.r.o., so sídlom Lichnerova č. 35, 903 01 Senec, IČO: 35 860 413, zastúpeného: Mgr. Maroš Nešťák, advokát, Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava, proti žalovaným: 1./ Ľ. V., N.. XX. XX. XXXX, A. S. Q. Č.. XXX, XXX XX Q., štátny občan SR, 2./ Union poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská č. 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 843,96 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný 1./ a žalovaný 2./ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 843,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 843,96 Eur od 07. 01. 2015 až do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07. 05. 2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 05. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1./, 2./ solidárnu povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 843,96 Eur s príslušenstvom a to titulom náhrady škody a poistného plnenia.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého dňa 21. 11. 2014 došlo na cestnej komunikácii pred obcou Blatné medzi ním ako poškodeným a žalovaným 1./ ako škodcom ku škodovej udalosti, a to k prasknutiu čelného skla na vozidle žalobcu, zn. A. XXXD U., Z.: B.-XXXDD. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkovou činnosťou motorového vozidla žalovaného 1./, zn. Š.K. Y., Z.: F.-XXXDM, a to odrazením kameňa spod kolesa tohto vozidla do čelného skla motorového vozidla žalobcu, ktoré išlo priamo za ním. V danom čase sa na mieste škodovej udalosti nenachádzali žiadne iné dopravné prostriedky. Žalovaný 1./ mal osobné motorové vozidlo v čase vzniku škodovej udalosti poistené u žalovaného 2./, a to na základe poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení č. XX-XXX-XXXXXXXX. Z tohto dôvodu žalovaný 1./ oznámil vzniknutú škodovú udalosť žalovanému 2./, a to v zmysle oznámenia zo dňa 01. 12. 2014. Žalovaný 2./ následne vyzval žalovaného 1./ na vyplnenie doplňujúceho dotazníka k hláseniu poistnej udalosti. Z týchto dokumentov je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný 1./ jednoznačne uznal svoju zodpovednosť za vznik škody. Žalobca oznámil žalovanému 2./ vzniknutú škodovú udalosť oznámením zo dňa 26. 11. 2014, v rámci ktorého si uplatnil škodu vo výške 843,96 Eur, a to s poukazom na faktúru, vystavenú servisnou spoločnosťou a dokladom, preukazujúcim úhradu ceny za vykonané servisné práce na poškodenom motorovom vozidle.
3. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej, a to výsluchom konateľa žalobcu, žalovaného 1./, zástupcu žalovaného 2./, svedka p. V. Q. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, založených v súdnom spise. Z vykonaného dokazovania boli súdu preukázané tieto skutočnosti:
4. Žalobca, prostredníctvom svojho konateľa p. C. Q. uviedol, že v čase poistnej udalosti šoféroval motorové vozidlo žalobcu p. Matej Juríček, ktorý je bratom p. C. Q.. W.. C. Q. sedel vedľa neho ako spolujazdec, za nimi sedel v aute p. H. T.. Pred obcou Blatné dobehli pred nimi idúce auto, keď odrazu počul ranu ako z dela. Následne zbadal, že na motorovom vozidle došlo k rozbitiu čelného skla, preto obehli auto, spod kolesa ktorého vyletel kamienok s tým, že rukou z otvoreného okna dal p. C. Q. žalovanému 1./ znamenie, aby zastavil svoje vozidlo, čo sa aj stalo. V tom čase sa na vozovke nenachádzalo žiadne iné vozidlo. Žalovaný 1./ ihneď zareagoval, zastavil a spolupracoval s nimi. Po spísaní príslušných papierov ohlásili škodovú udalosť žalovanému 2./. Škodová udalosť nastala okolo obeda, presný čas si nepamätal. Bolo pod mrakom, na ceste nebol žiaden posyp, štrk resp. niečo podobné. Ihneď po udalosti si odfotil čelné sklo, taktiež si odfotil aj občiansky preukaz žalovaného 1./, doklady od jeho auta a vodičský preukaz. Poškodenie čelného skla malo charakter praskliny tzn. došlo k odštiepeniu časti skla, z ktorého vybiehali dve praskliny v dĺžke dvoch tretín a jednej tretiny. Vyjadrenie žalovaného 2./ považoval za čisto účelové. Žalovaný 2./ síce formálne oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti, ale toto šetrenie bolo čisto formálne. Žalovaný 2./ fakticky nezisťoval skutkový stav, obmedzil sa iba na spochybňovanie tvrdení poškodeného a poisteného t.j. žalovaného 1./. Pokiaľ ide o úroky z omeškania žalobca uviedol, že je pravdou, že žalovaný 2./ ukončil šetrenie v zákonnej lehote, avšak nárok na úroky z omeškania sa odvíja od nesplnenia peňažnej povinnosti poisťovateľa, ktorá mala nastať v lehote 15 dní od skončenia prešetrovania škodovej udalosti.
5. Žalovaný 1./ súhlasil s tvrdením konateľa žalobcu 1./. Na presné miesto udalosti si nepamätal, avšak malo sa tak stať niekde pred Obcou Blatné, keď neznáma osoba z posádky auta žalobcu, počas jazdy na neho zamávala. Žalovaný 1./ si myslel, že má niečo s autom, zastavil, avšak p. C. Q. mu povedal, čo sa stalo. Následne šli do bočnej uličky, tam zaparkovali svoje vozidlá. Pozrel si rozbitie čelného skla na vozidle žalobcu, pripadalo mu to čerstvé. Potom došlo k vzájomnej výmene všetkých potrebných informácii. Vymenili si údaje medzi sebou a spísali predbežnú správu. Následne si s konateľom žalobcom vymenili všetky údaje o sebe, žalovaný 1./ si odfotil prasknuté sklo, evidenčné číslo žalobcu, taktiež aj doklady od auta, od poisťovne, občiansky preukaz, vodičský preukaz. Následne ohlásil poistnú udalosť žalovanému 2./. O pár týždňov neskôr mu konateľ žalobcu p. C. Q. zavolal ohľadom doplnenia dokladov, čo sa týka poistnej udalosti. Šlo o doplňujúci dotazník. Žalovaný 1./ tiež uviedol, že svoje auto šoféroval sám. V čase udalosti bolo pekné zimné počasie, polooblačno a cesta bola suchá. V aute žalobcu sa nachádzali tri preňho neznáme osoby, medzi ktorými bol p. C. Q., nakoľko s ním celú dobu komunikoval, na ostatných si bližšie nepamätal. Poisťovni oznámil poškodenie skla prostredníctvom e-mailu ešte v deň vzniku škodovej udalosti, večer, pričom poisťovňa v ten deň nereagovala, avšak následne mu zo strany žalovaného 2./ došlo oznámenie zo dňa 15. 12. 2014 o ukončení škodovej udalosti. Potom mu už začala chodiť len korešpondencia ako napríklad návrh na urovnanie sporu. Žalovaný 1./ tiež uviedol, že pred poistnou udalosťou zo dňa 21. 11. 2014 sa s p. C.Š. Q. nepoznal a ani nebol v žiadnom vzťahu so spoločnosťou e-Net, s.r.o. Nepamätal si, či pred škodovou udalosťou bol s vozidlom na stavbe, ale nevylúčil, že by bol v priemyselnom parku, alebo v poľnohospodárskom družstve, niekde na priemyselnom dvore alebo fabrike, ale kde konkrétne, na to si už nepamätal. Žalovaný 1./ na pojednávaní uviedol, že posádka z vozidla žalobcu ho zastavila poobede, keď šiel domov. Mohlo to byť cca medzi 14.00 hod. a 15.00 hod. Videl prasklinu a poškodenie, ktoré je zhodné tak, ako je to zachytené na obrazovom zázname, nachádzajúcom sa v spise na č.l. 68. Žalovaný 1./ si taktiež vyhotovil obrazový záznam na svoj mobil, avšak tento súdu nepredložil, nakoľko sa mu nepodarilo uviesť do prevádzky mobil, v ktorom sa nachádzala fotografia poškodeného čelného skla. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor, pokiaľ ide o čas, kedy malo dôjsť ku vzniku škodovej udalosti (konateľ žalobcu uviedol, že škodová udalosť nastala okolo obeda, presný čas si nepamätal, žalovaný uviedol, že udalosť mohla nastať cca medzi 14.00 hod. a 15.00 hod), žalovaný uviedol, že to bolo tesne poobede niekedy okolo 13.00, 14.00, 15.00 hod., presne si už nepamätal.
6. Žalovaný 2./ v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 08. 2015 (č.l. 39a-42) uviedol, že v tomto konaní nebolo vierohodne preukázané, že príčinou škody ako následku bola práve prevádzka motorového vozidla žalovaného 1./, a preto nebol preukázaný kauzálny nexus. V prípade odmrštenia kameňa spod kolies motorového vozidla údajného škodcu tak, ako to uviedol žalobca, si žalovaný 1./ vzhľadom na hmotnosť a veľkosť takto odmršteného kameňa nemôže byť vedomý toho, že spod kolies ním riadeného motorového vozidla odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti a veľkosti motorového vozidla údajného škodcu a kameňa nemôže zaregistrovať. Preto je nevyhnutné v konaní preukázať kauzálny nexus, a teda náležite objasniť skutkový stav veci, aby bolo možné aplikovať § 428
veta prvá OZ. V opačnom prípade žalovaný 1./ a žalovaný 2./ nie sú povinní škodu nahradiť spoločne a nerozdielne, nakoľko tu existuje liberácia zo zodpovednosti za škodu žalovaného 1./ a žalovaného 2./. Vymrštenie kameňa je vyvolané zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu (kameňa) z vozovky. Žalovaný 2./ taktiež namietal nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko v zmysle § 11 ods. 5 písm. b) zákona o PZP, žalovaný 2./ v lehote troch mesiacov od oznámenia škodovej udalosti, resp. od uplatnenia nároku na poistné plnenie žalobcom ako poškodeným zo dňa 26. 11. 2014, splnil listom zo dňa 15. 12. 2014 zákonnú podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 a ods. 8 zákona o PZP zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania.
7. Svedok p. V. Q. vo výpovedi na pojednávaní po zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, o práve odoprieť výpoveď a o práve na svedočné uviedol, že konateľ žalobcu je jeho brat. Nepamätal si odkiaľ išli, vracali sa z nejakého počítačového servisu. Keď sa vracali tak cca 10-15 km pred Blatným predbiehali auto, spod kolesa ktorého vyletel kameň následkom ktorého prasklo čelné sklo na ich aute. Následne v dedine zastavili to auto, kde so žalovaným 1./ všetko spísali, pričom žalovaný 1./ uviedol, že bol na nejakej stavbe a je dosť možné, že spod jeho kolesa mohol vyletieť kameň. Veci si so žalovaným vyjasnili, nikto tam nebol, políciu nevolali, žalovaný 1./ nemal voči tomu žiadne námietky. Spísali návrh pre poisťovňu a následne sa rozišli. Svedok ďalej uviedol, že účastníkmi poistnej udalosti boli on, ktorý auto šoféroval, jeho brat p. C. Q. a vtedajší kolega p. H. T. a v druhom aute sedel žalovaný 1./, pričom na ceste sa v čase kedy došlo k poškodeniu čelného skla nenachádzali žiadne iné motorové vozidlá okrem vozidla žalobcu a žalovaného 1./. Svedok tiež uviedol, že v čase poškodenia čelného skla žalovaný 1./ mohol ísť rýchlosťou cca 80 km/h, on šiel cca 90 km/h, veľmi si to nepamätá avšak svedok žalovaného 1./ vozidlom dobehol, šli spolu do zákruty, následne sa ho snažil obehnúť a pri tomto manévri mal spod zadného ľavého kolesa auta žalovaného 1./ vyletieť kameň, následkom ktorého došlo k prasknutiu čelného skla na aute žalobcu. Svedok uviedol, že si nepamätá, v akom stave bola vozovka, počasie bolo chladnejšie pod mrakom, nebolo úplne slnečno. Svedok tiež uviedol, že jeho brat p. C.Š. Q. z okna zamával rukou na žalovaného 1./, ktorý automaticky šiel za nimi s tým, že následne zaparkovali na parkovisku. Bolo to niekde pri kostole alebo kaplnke na začiatku dediny Blatné.
8. Zo zápisu o poškodení vozidla zo dňa 26. 11. 2014 (č.l. 15) vyplýva uvedenie osobných údajov žalovaného 1./ ako poisteného, žalobcu ako poškodeného, uvedenie vzniku škodovej udalosti a to dňa 21. 11. 2014 (bez uvedenia presného času), opis poškodených dielov na vozidle žalobcu a to čelné sklo s tým, že zápis podpísal konateľ poškodeného a likvidátor žalovaného 2./.
9. Žalovaný 1./ na základe oznámenia škodovej udalosti z povinného zmluvného poistenia zo dňa 01. 12. 2014 (č.l. 16, 17) uviedol žalovanému 2./, že na ceste medzi Kaplnou a Blatným vyletel kameň. Oznámenie neobsahovalo situačný náčrt miesta nehody. V rámci oznámenia uviedol dátum nehody t.j. 21. 11. 2014 (bez uvedenia presného času), a miesto nehody t.j. cesta medzi Obcami Kaplná - Blatné, ďalej uviedol seba ako poistníka, držiteľa a vodiča poisteného vozidla v čase nehody s tým, že poisteným vozidlom, ktoré spôsobilo škodu bola Š. Y., čierna metalíza, Z.: F. XXX F., poškodeným vozidlom bolo A. XXXD U., čierna metalíza, Z.: B. XXX F. s tým, že pokiaľ ide o rozsah poškodenia, na čelnom skle poškodeného vozidla sa mala nachádzať bodka. Vodičom poškodeného vozidla v čase nehody bol p. V. Q.Í. s tým, že majiteľom poškodeného vozidla bola spoločnosť e-Net s.r.o., oznámenie podpísal žalovaný 1./.
10. Žalobca na základe oznámenia škodovej udalosti z povinného zmluvného poistenia zo dňa 26. 11. 2014 (č.l. 18, 19) uviedol žalovanému 2./, že išiel za autom, značky Škoda a v momente, keď ho chcel predbehnúť, trafil kameňom čelné sklo na aute žalobcu. Nehodu nevyšetrovala polícia, nikto nebol zranený a zúčastnené strany sa dohodli na tom, kto je vinníkom nehody. Oznámenie obsahovalo aj situačný náčrt miesta nehody. Z oznámenia vyplýva uvedenie dátumu nehody (t.j. 21. 11. 2014, o 12:00 hod.), a jej miesta (t.j. pred Obcou Blatné, Slovensko), ďalej uvedenie žalovaného 1./ ako poistníka, držiteľa a vodiča poisteného vozidla v čase nehody s tým, že poisteným vozidlom, ktoré spôsobilo škodu bola Š. Y., čierna metalíza, Z.: F. XXX F., poškodeným vozidlom bolo A. XXXD U., čierna metalíza, Z.: B.
XXX F.. Vodičom poškodeného vozidla v čase nehody bol p. V. Q., majiteľom poškodeného vozidla bola spoločnosť e-Net s.r.o., oznámenie podpísal žalovaný 1./. Svedkami nehody boli p. C. Q. P. W.. H. T..
11. Z doplňujúceho dotazníka k hláseniu poistnej udalosti pre poisteného z PZP-objektívna zodpovednosť zo dňa 01. 12. 2014, vyplneného žalovaným 1./ pre žalovaného 2./ (č.l. 20) vyplýva, že žalovaný 1./ sa o vzniku škody dozvedel od žalobcu. Žalobca zastavil žalovaného 1./ ihneď na mieste. Poškodené vozidlo sa pohybovalo za vozidlom žalovaného 1./. Poškodenie čelného skla spočívalo v bodke, v počte 1 ks, ku ktorému došlo odskočením kameňa od kolesa. K poškodeniu došlo na priamej ceste.
12. Z fotokópie faktúry zo dňa 03. 12. 2014 (č. l. 22-24), vystavenej spoločnosťou Auto Motive s.r.o. vyplýva, že žalobca bol povinný zaplatiť autoopravovni sumu 843,96 Eur, ktorá pozostávala z týchto položiek: a/ výmena predného skla 212,16 Eur, b/ pridané práce 31,20 Eur, c/ pridané práce 6,24 Eur, d/ lišta skla 7,56 Eur, e/ lišta čelného skla 21,86 Eur, f/ čelné sklo 365,10 Eur, g/ snímač zarosenia 114,19 Eur, h/ čistič 6,26 Eur, i/ lepidlo na sklo 59,40 Eur, j/ požičanie náhradného vozidla 19,99 Eur.
13. Z fotokópie dokladu o úhrade (č.l. 25, 95) a z jeho originálu, predloženom žalobcom na pojednávaní dňa 20. 09. 2016 vyplýva, že žalobca uhradil spoločnosti Auto Motiv, s.r.o. sumu 843,96 Eur a to dňa 03. 12. 2014.
14. Žalovaný 2./ na základe žiadosti o spoluprácu pri šetrení poistnej udalosti zo dňa 26. 11. 2014 (č.l. 60) vyzval žalovaného 1./ o predloženie týchto dokladov: vyplnené tlačivo - oznámenie o poistnej udalosti - poistený, kópia technického preukazu (osvedčenie o evidencii, časť II), kópia vodičského preukazu vodiča v čase nehody, doklad o vykonaní STK, ak je vozidlo staršie ako 4 roky a o predloženie vyplneného dotazníka.
15. Žalovaný 2./ súčasne dňa 26. 11. 2014 na základe žiadosti o zaslanie dokladov k poistnej udalosti (č.l. 61) vyzval žalobcu o predloženie týchto dokladov: vyplnené tlačivo - oznámenie o poistnej udalosti - poškodený, kópia technického preukazu (osvedčenie o evidencii časť II) - poškodený, kópia vodičského preukazu - poškodený, faktúra za opravu vozidla, písomná žiadosť o vystavenie krycieho listu v prospech autoservisu, ktorý opravu vykonal, písomná žiadosť o výpočet škody rozpočtom - svojpomocne (výpočet podľa platných cenníkov pre náhradné diely, prácu a lak), súčasne poučil žalobcu, že náhradu škody mu môže poukázať až po skončení šetrenia poistnej udalosti.
16. Žalovaný 2./ na základe oznámenia o ukončení škodovej udalosti zo dňa 15. 12. 2014 (č.l. 31, 62) uviedol žalobcovi, že vykonaným šetrením nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1./ a škodou na vozidle žalobcu. Žalovaný 1./ vzhľadom k okolnostiam, za ktorých malo dôjsť k vzniku škody, nemohol vznik škody v danom čase a na danom mieste jednoznačne potvrdiť a nemohol teda ani priznať vznik zodpovednosti za škodu.
17. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 28. 01. 2015, vypracovaného p. V. Q. (č. l. 84) vyplýva nesúhlas žalobcu so zamietnutím poskytnutia poistného plnenia. Žalobca uviedol, že na ceste boli iba dve autá, pričom žalovaný 1./ sa dokonca priznal, že išiel z miesta, kde sa mu dostali kamene pod kolesá (stavba alebo niečo podobné). Žalovaný 1./ priznal aj škodu, ktorú spôsobil. Pri tomto celom boli prítomní aj ďalší dvaja svedkovia. V prípade, ak sa stanovisko žalovaného 2./ nezmení, žalobca podá oznámenie na políciu o poškodení cudzieho majetku.
18. Žalovaný 2./ na základe ďalšieho oznámenia zo dňa 25. 03. 2015 (č.l. 63) uviedol žalobcovi, že po opätovnom preverení všetkých okolností, tvoriacich súčasť škodového spisu dospel k záveru o objektívnej nemožnosti preukázania, že predmet (kamienok), ktorý poškodil čelné sklo žalobcu, bol odmrštený prevádzkou vozidla žalovaného 1./. Ani súhlasné vyhlásenie poisteného (žalovaného 1.) a poškodeného (žalobcu), že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla.
19. Súčasťou súdneho spisu je aj fotodokumentácia rozsahu poškodenia vozidla zn. A., Z.: B. XXX F. (č.l. 67-79), z obsahu ktorého vyplýva poškodenie čelného skla na tomto vozidle.
20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,zákon o PZP" alebo ,,zákon o povinnom zmluvnom poistení"), poisťovateľom je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu.
21. Podľa § 2 písm. e) zákona o PZP, poistníkom je ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva").
22. Podľa § 2 písm. f) zákona o PZP, poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
23. Podľa § 2 písm. g) zákona o PZP, poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
24. Podľa § 2 písm. h) zákona o PZP, škodovou udalosťou je skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie.
25. Podľa § 2 písm. i) zákona o PZP, poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.
26. Podľa § 2 písm. j) zákona o PZP, prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
27. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
28. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
29. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak zákon o PZP neustanovuje inak.
30. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
31. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne.
32. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (§ 823 Občianskeho zákonníka) a je povinný tento nárok preukázať (§ 799 Občianskeho zákonníka).
33. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak zákon o PZP neustanovuje inak.
34. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
35. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
36. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
37. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
38. Podľa § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.
39. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
40. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
41. Podľa § 186 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
42. Podľa § 196 ods. 1 CSP, súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.
43. Podľa § 196 ods. 2 CSP, ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.
44. Svedok je osoba, ktorá podáva vierohodnou výpoveď o nejakej závažnej veci. Dôležitý je najmä očitý svedok, ktorý vypovedá o niečom, čo sám videl, počul a podobne. Pri vyšetrovaní, v občianskych aj trestných sporoch je svedok osoba, ktorá nie je ani stranou sporu ani zamestnancom príslušného úradu. V historických i moderných právnych systémoch platí, že občan, ktorý niečo dôležité o spornej veci vie, je povinný svedectvo poskytnúť. Za to mu patrí aj náhrada výdavkov a času. Svedecká povinnosť sa nevzťahuje na osoby, ktoré sú v danej veci viazané štátnym alebo stavovskou tajomstvom (napríklad lekárskym, spovednom a podobne) a na prípady, keď by svedok mohol svojím svedectvom uškodiť sebe alebo blízkej osobe. Pretože svedectvo môže významne ovplyvniť rozhodnutie súdu, záleží na tom, aby bolo pravdivé, to jest neskresľovala a neskrývalo skutočnosti. Ku skresleniu skutočnosti môže dôjsť buď preto, že sa svedok mýli, alebo preto, že chce klamať. Pravdepodobnosť omylu je zvyčajne menší u očitých svedkov, ktorí danú skutočnosť sami pozorovali alebo zažili. Aby sa vylúčilo zámerné skreslenie, svedok pred výpoveďou prisahá, že bude hovoriť pravdu, a je tiež poučený, že nepravdivé "krivé" svedectvo je trestné.
45. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že na osobnom motorovom vozidle žalobcu zn. A. XXXD U., Z.: B.-XXXDD došlo ku škode, spočívajúcej v poškodení čelného skla. Sporným však ostalo, či dňa 21. 11. 2014 došlo k poistnej udalosti a to tak, ako to uviedol žalobca v žalobnom návrhu.
46. Žalovaný 2./ spochybnil, že by za vznik škody na vozidle žalobcu zodpovedal žalovaný 1./, ktorý mal so žalovaným 2./ uzavretú poistnú zmluvu č. XX-XXX-71902385. Podľa žalovaného 2./, žalobca nepreukázal, že by charakter vzniku škody zodpovedal deklarovanému priebehu a spôsobu, uvedeného v oznámení o poistnej udalosti, čím nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1./. V zmysle skutkového stavu a priebehu, žalovaný 1./, prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemohol jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú, v danom čase a na danom mieste. Z tohto dôvodu žalovaný 2./ nebol oprávnený vysporiadať nárok žalobcu na náhradu škody.
47. Svedok p. V. Q., uviedol, že cca 10-15 km pred Blatným predbiehali auto, spod kolesa ktorého vyletel kameň, následkom ktorého prasklo čelné sklo na aute žalobcu, ktoré šoféroval svedok. Následne v dedine zastavili auto žalovaného 1./, kde s ním všetko spísali, pričom žalovaný 1./ nemal voči tomu
žiadne námietky. Podľa svedka, žalovaný 1./ uviedol, že bol na nejakej stavbe a je dosť možné, že spod jeho kolesa mohol vyletieť kameň. Svedok tiež uviedol, že účastníkmi poistnej udalosti boli okrem neho, jeho brat p. C. Q. a vtedajší kolega p. H. T.. V druhom aute sedel žalovaný 1./, pričom na ceste sa v čase, kedy došlo k poškodeniu čelného skla, nenachádzali žiadne iné motorové vozidlá okrem vozidla žalobcu a žalovaného 1./. Svedok uviedol, že na to, v akom stave bola vozovka, si nepamätá, počasie bolo chladnejšie, bolo pod mrakom, nebolo úplne slnečno. Svedok bol presvedčený, že kamienok, ktorý spôsobil prasknutie čelného skla na aute žalobcu bol spôsobený prevádzkovou činnosťou motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný 1./. Kamienok vyletel spod zadného ľavého kolesa auta žalovaného 1./ a to v čase, keď svedok uskutočňoval predbiehaci manéver s vozidlom žalobcu.
48. Žalovaný 1./ súhlasil s tvrdením žalobcu. Uviedol, že pred Obcou Blatné, niekto z posádky auta žalobcu na neho zamával, pričom si myslel, že má niečo s autom. Žalovaný 1./ ďalej uviedol, že v aute žalobcu sa nachádzali tri osoby mužského pohlavia, p. C. Q. tam bol určite, s ním celú dobu komunikoval, na ostatných si bližšie nepamätal. Uviedol, že ho zastavili, povedali mu čo sa stalo, následne šli do bočnej uličky, tam zaparkovali, pozrel si poškodenie čelného skla, pripadalo mu to čerstvé a následne si s konateľom žalobcu p. C. Q. vymenili všetky potrebné informácie, vymenili si údaje medzi sebou a spísali predbežnú správu. Žalovaný 1./ tiež uviedol, že auto šoféroval sám, počasie bolo pekné, zimné, bolo polooblačno a cesta bola suchá. Nepamätal si, či bol s vozidlom predtým na stavbe, ale pripustil možnosť, že mohol byť predtým v priemyselnom parku, alebo v poľnohospodárskom družstve alebo vo fabrike.
49. Z dokazovania vyplýva, že okrem štatutárneho zástupcu žalobcu, počul buchot svedok p. V. Q.. Ten uviedol, že dňa 21. 11. 2014, počas šoférovania na cca 10-15 km pred Blatným, vlastnými zmyslami zaznamenal, že spod kolesa auta, ktoré predbiehal vyletel kameň, pričom táto skutočnosť bola žalovaným 1./ a žalobcom ustálená bezprostredne po tejto udalosti, keď účastníci škodovej udalosti zastavili v Obci Blatné. Žalovaný 1./ nemal voči skutočnosti, že mal svojím vozidlom spôsobiť poškodenie čelného skla na vozidle žalobcu námietky, naopak takúto možnosť pripustil.
50. Aj keď sa v prípade svedka jedná o blízku osobu štatutárneho zástupcu žalobcu (brata štatutárneho zástupcu žalobcu), súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jeho výpovede. Svedok uviedol, že v čase poistnej udalosti sa okrem vozidla žalobcu, ktoré šoféroval a vozidla žalovaného 1./ nenachádzalo na ceste tretie vozidlo. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalovaný 1./. Svedok potvrdil, že auto žalobcu šlo v tom čase za vozidlom žalovaného 1./, pričom sa ho snažilo obehnúť a počas obiehania zaznamenal vymrštenie kameňa spod kolesa auta žalovaného 1./.
51. Na základe tejto svedeckej výpovede sa súd priklonil na stranu žalobcu a uznal, že prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1./, dňa 21. 11. 2014 v čase približne medzi 12. 00 a 13.00 hod. pred Obcou Blatné, bola na vozidle žalobcu spôsobená škoda, spočívajúca v prasknutí čelného skla, a to z dôvodu nárazu kamienka, ktorý vyletel spod kolesa vozidla, ktoré v tom istom čase viedol žalovaný 1./. Vyletenie kamienka spod kolies vozidla, ktoré vlastnil a v tom čase šoféroval žalovaný 1./ bola podľa názoru súdu okolnosťou, ktorá mala povahu v prevádzke vozidla žalovaného 1./. Ak by žalovaný 1./ nešoféroval svoje vozidlo, idúce pred vozidlom žalobcu, nemohol by spod jeho kolies vyletieť kamienok, ktorý spôsobil prasknutie čelného skla na vozidle, ktoré v tom čase jazdilo za ním a ktoré patrilo žalobcovi. Teda prasknutie čelného skla na vozidle žalobcu bolo v príčinnej súvislosti s vyletením kamienka spod kolesa vozidla žalovaného 1./, následkom čoho došlo k vzniku škody na vozidle žalobcu v celkovej sume 843,96 Eur. Uvedenú právnu úvahu potvrdzuje aj stanovisko NBS, podľa ktorého, vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.
52. Žalobca súdu preukázal, že za opravu čelného skla mu bola vyúčtovaná suma 843,96 Eur. Jedná sa teda o skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP), a ktorú žalovaný 2./ ako zmluvný partner žalovaného 1./ ako poisteného, listom zo dňa 15. 12. 2014 odmietol žalobcovi ako poškodenému uhradiť (§ 15 ods. 1 zákona o PZP).
53. Žalobca súdu preukázal, že poistná udalosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 01. 12. 2014 (č.l. 46), teda v lehote 15 dní od vzniku poistnej udalosti (§ 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP), čo vo svojej výpovedi potvrdil aj žalovaný 2./.
54. Naopak, žalovaný 2./ súdu nepreukázal, že by si so žalovaným 1./ dohodol výluku, podľa ktorej, v prípade vzniku poistnej udalosti, spočívajúcej v poškodení čelného skla iného účastníka cestnej premávky, zapríčinenej prevádzkou vozidla poisteného, poisťovňa neposkytne plnenie poškodenému, pričom takáto výluka nevyplýva ani z ust. § 5 zákona o PZP.
55. V prípade poistného plnenia zo strany žalovaného 2./ žalobcovi, vzniká žalovanému 2./ právo na regres voči žalovanému 1./, a to za splnenia podmienok, uvedených v ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákone o PZP, preto súd nemal dôvod považovať výpoveď žalovaného 1./ za nevieryhodnú.
56. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
57. Obsah oznámenia o škodovej udalosti zo dňa 26. 11. 2014 vyhotovený žalobcom a adresovaný žalovanému 2./ korešponduje s obsahom oznámenia o škodovej udalosti zo dňa 01. 12. 2014 vyhotoveným žalovaným 1./ a obsahom jeho výpovede a výpovede svedka p. V. Q., brata štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý viedol motorové vozidlo žalobcu v čase vzniku škodovej udalosti, pričom na vozovke sa v danom momente nenachádzalo žiadne iné motorové vozidlo ako vozidlo žalovaného 1./.
58. K námietkam žalovaného 2./ súd uvádza, že ak poškodenie čelného skla na vozidle žalobcu bolo spôsobené kameňom vymršteným kolesom motorového vozidla žalovaného 1./ poisteného u žalovaného 2./, ide o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťou, majúcou pôvod v prevádzke bez možnosti liberácie. Uvedenou otázkou sa už zaoberal Najvyšší súd SR v stanovisku č. Cpj 5/2014 zo dňa 30. 06. 2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
59. Pokiaľ ide o rozpor medzi tvrdením konateľa žalobcu p. C. Q. o tom, že škodová udalosť mala nastať dňa 21. 11. 2014 okolo obeda, avšak presný čas si nepamätal (z oznámenia o škodovej udalosti, vypracovanom žalobcom - č.l. 18-19 - vyplýva, že sa tak malo stať o 12.00 hod.) a tvrdením žalovaného, podľa ktorého ku škodovej udalosti malo dôjsť v čase, keď šiel so svojím vozidlom domov, t.j. cca medzi 14.00 hod. a 15.00 hod., súd tento rozpor vyhodnotil vo vzťahu k ostatným zisteným skutočnostiam ako nie veľmi podstatný, nakoľko tento rozpor nenamietal ani žalovaný 2./. Ak by žalobca tvrdil, že ku škode došlo ráno a žalovaný 1./ by tvrdil, že ku škode došlo večer, takéto navzájom rozporuplné tvrdenia procesných strán by zrejme malo za následok neúspech žalobcu v tomto konaní. Avšak v danom prípade sa rozpor v presnom čase týkal jednej-dvoch hodín, nakoľko žalovaný pripustil, že ku škode mohlo dôjsť o 13.00, o 14.00, o 15.00 hod., avšak na presný čas si nepamätal. Tento čas nevyplýva, ani zo zápisu o poškodení vozidla (č.l. 15) a ani z oznámenia o škodovej udalosti, vypracovanom žalovaným 1./ (č.l. 16, 17). Približný čas vzniku škody neuviedol ani svedok p. V. Q. vo svojej výpovedi.
60. Pokiaľ ide o nezrovnalosti v charaktere poškodenia čelného skla (z oznámenia žalovaného 1./ zo dňa 01. 12. 2014 vyplýva, že na čelnom skle bola bodka, a nie prasklina určitého charakteru, pričom konateľ žalobcu p. C. Q. súdu uviedol, že poškodenie čelného skla malo charakter praskliny tzn. došlo k odštiepeniu časti skla, z ktorého vybiehali dve praskliny v dĺžke dvoch tretín a jednej tretiny), rozhodujúcim dôkazom pre ustálenie rozsahu poškodenia bol v tomto prípade obrazový záznam, vyhotovený likvidátorom žalovaného 2./ v rámci šetrenia škodovej udalosti (č.l. 68), ktorý korešpondoval s tvrdením konateľa žalobcu.
61. Súd preto vychádzajúc z výsledkov dokazovania, najmä s prihliadnutím na tvrdenia žalovaného 1./, ktorý bol priamym účastníkom poistnej udalosti dňa 24. 11. 2014, a ktorý nevylúčil, že by spod kolesa jeho motorového vozidla, ktoré viedol dňa 24. 11. 2014 smerom na Obec Blatné, mohol byť vymrštený kamienok, ktorý následne poškodil čelné sklo na vozidle žalobcu, keďže v tom čase sa na vozovke nenachádzalo žiadne iné vozidlo, s prihliadnutím na svedeckú výpoveď p. V. Q., ktorý v čase vzniku poškodenia čelného skla, viedol motorové vozidlo žalobcu, s prihliadnutím na obrazový záznam poškodeného čelného skla, vyhotovený počas likvidácie škodovej udalosti a doklad o úhrade žalovanej sumy a s poukazom na ustanovenia zákona o PZP, uznal nárok žalobcu v celom rozsahu ako dôvodný.
62. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
63. Žalobca si uplatnil v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania. Súd mal preukázané, že žalovaný 2./ sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný 2./ bol povinný poskytnúť plnenie žalobcovi ako poškodenému do 15-tich dní od skončenia šetrenia. Ak teda oznámenie o ukončení šetrenia bolo doručené žalobcovi dňa 22. 12. 2014, 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia uplynula žalovanému 2./ dňa 06. 01. 2015 (§ 797 ods. 3 OZ) . Počnúc dňom 07. 01. 2015 sa tak žalovaný 2./ dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 843,96 Eur odo dňa 07. 01. 2015 až do zaplatenia (§ 517 ods. 2 OZ) .
64. Súd na náhradu škody zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaného 1./ ako poisteného škodcu a žalovaného 2./ ako poisťovateľa. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže požadovať náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla od obidvoch z týchto subjektov. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu tieto dva nároky na náhradu škody nemožno stotožňovať. Ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody (§ 420a ods. 1, § 420a ods. 2 písm. a), § 427 ods. 1, § 428 Občianskeho zákonníka), proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie, založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 PZP). Poistený má síce právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 PZP, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak zákon o PZP neustanovuje inak (§ 4 ods. 4 zákona o PZP), uvedené zákonné ustanovenie však nezbavuje poškodeného zodpovednosti za vznik škody, spôsobenej prevádzkovou činnosťou, ak bola spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti (§ 420a ods. 2 písm. a/ OZ) . Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t. j. ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Žalobca mal preto v tejto veci možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody buď od žalovaného 1./, od žalovaného 2./ alebo od oboch naraz (viac uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 08. 2014, sp. zn. 2M Cdo 9/2013 v obdobnej veci). Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody od žalovaného 1./ ako poisteného škodcu, tak aj od žalovaného 2./ ako poisťovateľa, súd na náhradu škody zaviazal žalovaného 1./ a žalovaného 2./, a to spoločne a nerozdielne (žalovaného 1./ z titulu náhrady škody a žalovaného 2./ z titulu osobitného práva na plnenie založeného zákonom o PZP).
65. Súd na pojednávaní dňa 20. 09. 2016, nevykonal dokazovanie výsluchom svedka H. T., nakoľko žalobca uviedol, že na výsluchu tohto svedka netrvá a procesné strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd v zmysle ust. § 196 ods. 1 CSP, môže nariadiť výsluch svedka iba na návrh strany.
66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
68. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
69. Vzhľadom na to, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1./, 2./ s tým, že o výške náhrady trov súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v tomto prípade žalovaná / § 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.