Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-160-2016.pdf
PDF · 82.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/160/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., K. XXX/XX a Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., B. cesta XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
I. Otec Q. Q., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať zvýšeným výživným na mal. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2016 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/44/2011 zo dňa 14.02.2012 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 03.08.2016 na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, ktorý odôvodnila tým, že posledná úprava výživného nastala v roku 2011 a odvtedy sa zmenili pomery na strane maloletého v tom, že tento nastúpil strednú školu, aktuálne je študentom 2. ročníka Strednej odbornej školy v K., pričom výdavky na jeho zaopatrovanie sú vysoké.
2. Na pojednávaní dňa 20.09.2016 uviedla, že trvá na podanom návrhu, je pravda, že s otcom maloletého sa dohodla na zvýšení výživného s účinnosťou od 01.10.2016. Aktuálne je maloletý študentom 2. ročníka SOŠ v K., kde denne dochádza. Ona je zamestnaná u zamestnávateľa Bourbon s.r.o. ako operátorka s priemerným mesačným zárobkom cca 500 eur, býva na adrese Y. XXX/XX, v byte, ktorého vlastníkom je jej syn Q. Q.. 3. Otec v písomnom vyjadrení na č.l. 20 uviedol, že on s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasí, avšak nie s účinnosťou od 01.07.2016, ale od 01.10.2016.
4. Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že doporučuje schváliť rodičovskú dohodu, zvýšiť výživné na maloletého zo sumy 115 eur na sumu 150 eur s účinnosťou od 01.10.2016 tak ako sa dohodli rodičia.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 9P/44/2011 zo dňa 14.02.2012 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého Q. na sumu 115 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.03.2012.
V čase poslednej úpravy výživného maloletý Q. navštevoval 5. ročník základnej školy, mal zvýšenú chorobnosť, matka mala príjem 522,29 eur a žila v 4 izbovom rodinnom dome na poschodí a prispievala na plyn, elektriku a vodu 90 eur mesačne, na stravu 50 eur mesačne a platila pol ročne mal. Q. poistné v sume 80 eur. Vyživovaciu povinnosť mala iba k mal. Q.. Otec bol poberateľom nemocenských dávok od februára 2011, žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a na domácnosť prispieval sumou 300 eur. Mal dve pôžičky, pričom pôžičku vo výške 106 eur splatil a druhú vo výške 700 eur splácal po 22 eur. Mal vyživovaciu povinnosť iba k maloletému Q..
Aktuálne mal. Q. má 16 rokov a je žiakom 2. ročníka Strednej odbornej školy v K., odbor mechatronika v Mlynárciach, kde do školy dochádza denne, stravuje sa doma a mal aj náklady na začiatku školského roka z titulu zakupovania pomôcok.
Otec aktuálne pracuje ako skladník vo firme AT - log s.r.o., kde za obdobie od 01.03.2016 dosiahol mzdu 4.685,76 eur, t.j. za šesť mesiacov.
Matka aktuálne je zamestnaná vo firme Bourbon AP Nitra s.r.o., kde dosiahla za posledných 12 mesiacov úhrnne mzdu 9.534,58 eur v hrubom.
6. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
7. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa §78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
8. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
9. S poukazom k horeuvedeným skutočnostiam mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný, nakoľko na strane malol. dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že nastúpilo vyšší stupeň školskej dochádzky, v tomto prípade strednú školu, s čím sú objektívne spojené zvýšené náklady z titulu cestovného, stravného a nákladov na školu, pričom súd prihliadol aj na zhodné vyjadrenie otca ako aj matky k navrhnutej výške výživného, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 376 ods. 1,2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.