Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-127-2021.pdf
PDF · 106.43 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/127/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: GTH catering s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 35 728 434, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Benčík, so sídlom Hlavná 63, Štefanová, P.O.BOX 21, 900 86 Štefanová, proti žalovanému: XELA s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 1711/73, Bratislava, IČO: 46 483 683, zast. Advokátskou kanceláriou NEXUS, s.r.o., so sídlom Begóniová 19, 821 07 Bratislava, IČO: 53 407 997, o zaplatenie 13.516,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.516,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 13.516,77 Eur od 01.10.2020 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 18.06.2021 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2021 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 13.516,77 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia nájomného v zmysle podnájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2019 uzatvorenej medzi stranami sporu.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu došlo dňa 01.11.2019 k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy, predmetom ktorej je podnájom priestorov vo FORUM BUSINESS CENTER, Bratislava. Podnájomca sa zaviazal uhrádzať mesačné nájomné vo výške 1.500,- Eur + DPH v príslušnej sadzbe a to podľa čl. III bod 1 zmluvy a ostatné náklady spojené s užívaním predmetných priestorov za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Podnájomca sa dostal do omeškania s platením nájomného a súvisiacich úhrad, pričom jeho záväzok predstavuje k dnešnému dňu sumu 13.516,77,- Eur. V júni 2020 žalovaný uznal písomne svoj záväzok v tom čase vo výške 9.393,56,- Eur a zaviazal sa splácať dlžnú sumu v pravidelných týždenných splátkach, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky. Žalovaný svoj záväzok uhrádzať dlh formou splátok riadne nesplnil. Z písomne uznaných faktúr uhradil faktúry č. 1126012021, č. 1126012025, č. 1126012026, č. 1126012029, č. 1126012030, č. 1126012031, č. 1126012032. Následne žalovaný neuhradil žiadne faktúry vystavené po 31.05.2020. Pre prípad omeškania sa strany dohodli, že dlžník (žalovaný) uhradí úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania v zmysle č IV, bod. 6 zmluvy.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 20.09.2021 platobný rozkaz, č.k. 21Up/966/2021, voči ktorému podal žalovaný dňa 25.10.2021 odpor v ktorom uviedol, že nepopiera že medzi stranami sporu bola uzatvorená podnájomná zmluva. V prenajatých priestoroch prevádzkoval
gastroprevádzku, ktorá bola v rozhodnom období zatvorená resp. výrazne obmedzená pre celosvetovú pandémiu. Žalovaný argumentoval, že podľa § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré sám nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, primerane povahe a určeniu veci. Z dikcie nadväzujúceho ustanovenia § 674 vyplýva možnosť uplatnenia práva nájomcu na primeranú zľavu nájomného aj v prípadoch, kedy užívanie predmetu nájmu síce nie je znemožnené úplne, ale je len obmedzené a to z rovnakých dôvodov, t.j. vád na predmete nájmu, ktoré nespôsobil nájomca, ani osoby, ktorým nájomca umožnil na predmet nájmu prístup. Vo vzťahu k zákonu č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov žalovaný poukázal na judikatúru, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2003 sp. zn. M Cdo 251/02, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky prevzal rozhodovaciu prax českých súdov, najmä rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Cdon 1175/96 a ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že z ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. je zrejmé, že zákon sa vzťahuje len na nebytové priestory a za určitých okolností aj na byty, nevzťahuje sa však na predmety občianskoprávnych vzťahov uvedené v § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. teda v žiadnom prípade nemožno vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájme nehnuteľností ( pozemkov alebo budov), a to bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť i nebytové priestory.
4. Žalovaný poukázal, že v zmysle novely zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií, účinnej od 17.06.202 môže nájomca pri splnení podmienok pre získanie dotácie dostať od štátu príspevok v rovnakej výške v akej mu prenajímateľ poskytol zľavu z nájomného. Žiadosť o dotáciu predkladá prenajímateľ v mene nájomcu, za predpokladu, že sa obe strany dohodnú o znížení nájomného. Napriek žiadostiam žalovaného, žalobca ( prenajímateľ) odoprel uzatvoriť dohodu o odpustení/ poskytnutia zľavy na nájomnom a neposkytol žalovanému súčinnosť ohľadom dotácie od štátu. Stal sa tak rukojemníkom situácie kedy bez jeho pričinenia nemohol užívať predmet nájmu a pre zavinenie žalobcu ( prenajímateľa) nedostali ani dotácie.
5. Žalovaný nepopiera, že medzi stranami sporu došlo k Uznaniu záväzku a doplateniu časti dlžného nájomného ako aj poplatkov za služby súvisiace s nájmom, a to aj napriek tomu, že aj po uvoľnení opatrení, ktorými došlo k spusteniu prevádzok príjmy dosahovali najviac 30% tržieb z predchádzajúceho obdobia, čo nepokrývalo ani náklady na suroviny, mzdy zamestnancov, prevádzku pokladní, terminálov. Žalovaný je ochotný čiastočne uhradiť pomernú časť nájomného, avšak žiada, aby súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca (prenajímateľ) mu svojim konaním spôsobil škodu.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 25.11.2021 kde uviedol, že popiera procesnú obranu žalovaného. Žalobca poukázal na skutočnosť, že uznanie záväzku zo strany dlžníka bolo predmetom vzájomných rokovaní a podpísané bolo dňa 19.06.2020. Teda v čase, kedy už prevádzky mohli fungovať v normálnom režime. Obaja účastníci tohto vyhlásenia si boli v čase jeho vyhotovenia a podpisu vedomí všetkých okolností a celospoločenskej situácie súvisiacej s pandémiou covid-19. Obsahom tohto uznania bolo také riešenie situácie, že veriteľ, teda žalobca umožnil dlžníkovi splácať dlžnú sumu v pravidelných týždenných splátkach. Obaja účastníci podpísali toto uznanie slobodne, pričom predtým sa riadne oboznámili s jeho znením. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nijakým spôsobom nereagoval na riadne doručenú predžalobnú výzvu zo strany právneho zástupcu. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca napriek jeho žiadostiam odoprel uzatvoriť dohodu týkajúcu sa odpustenia alebo poskytnutie zľavy na nájomnom uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom neprejavil záujem o možnosť využitia podpory zo strany štátu.
7. Na svojich skutkových tvrdeniach zotrvali žalobca aj žalovaný aj na pojednávaní konanom dňa 02.08.2022.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z podnájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2019 súd zistil, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako podnájomca uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov a to nebytových maloobchodných priestorov o celkovej výmere 556,43 m2, nebytových skladových priestorov o celkovej výmere 68,30 m2, 1 parkovacieho miesta, vonkajšej terasy o celkovej výmere 123,36 m2 nachádzajúcich sa v stavbe „ FORUM BUSINESS CENTER Bratislava“, pričom žalobca ako nájomca bol výlučným
nájomcom predmetných priestorov v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou FORUM BCI s.r.o. ako prenajímateľom. Podnájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od 18.11.2019 do 31.12.2021 pričom žalovaný (podnájomca) sa zaviazal uhrádzať mesačné nájomné vo výške 1.500 Eur s DPH v zmysle čl. III bod 1 Podnájomnej zmluvy a ostatné náklady spojené s užívaním predmetných priestorov za účelom podnikateľskej činnosti.
10. Z uznania záväzku zo dňa 19.06.2020 súd zistil, že žalovaný uznala svoj záväzok voči spoločnosti žalobcovi a to v celkovej výške 9.396,56 Eur, pričom sa zaviazal uhradiť záväzok v pravidelných týždenných splátkach vo výške 1.043,73 Eur vždy k prvému dňu pracovného týždňa, pričom záväzok predstavovali pohľadávky fakturované faktúrami č. 1126012021, č. 1126012024, č. 1126012025, č. 1126012026, č. 1126012027, č. 1126012028, č. 1126012029, č. 1126012030, č. 1126012031, č. 1126012032. Žalobca a žalovaný sa v uznaní záväzku dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so splatením záväzku, zaväzuje sa uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka.
11. Žalovaný z písomne uznaných faktúr uhradil faktúry č. 1126012021, č. 1126012025, č. 1126012026, č. 1126012029, č. 1126012030, č. 1126012031, č. 1126012032.
12. Žalobca za podnájom nebytových priestorov vystavil pre žalovaného faktúry aj za ďalšie obdobie trvania nájmu, teda po uznaní záväzku žalovaného, a to za obdobie jún 2020 až august 2020. Žalobcom uplatnený nárok predstavujú nasledovné neuhradené faktúry:
- faktúru č. 1126012024 vystavenú na sumu 1.800 Eur s dátumom splatnosti 30.04.2020,
- faktúru č. 1126012027 vystavenú na sumu 1.800 Eur s dátumom splatnosti 30.05.2020,
- faktúru č. 1126012028 vystavenú na sumu 1.800 Eur s dátumom splatnosti 28.06.2020,
- faktúru č. 1126012033 vystavenú na sumu 1.800 Eur s dátumom splatnosti 30.07.2020,
- faktúru č. 1126012034 vystavenú na sumu 1.800 Eur s dátumom splatnosti 30.08.2020,
- faktúru č. 1126012035 vystavenú na sumu 159 Eur s dátumom splatnosti 03.09.2020,
- faktúru č. 1126012036 vystavenú na sumu 797,87 Eur s dátumom splatnosti 03.09.2020,
- faktúru č. 1126012037 vystavenú na sumu 1.800 Eur s dátumom splatnosti 30.09.2020,
- faktúru č. 1126012038 vystavenú na sumu 408,76 Eur s dátumom splatnosti 30.09.2020,
- faktúru č. 1126012039 vystavenú na sumu 1.033,14 Eur s dátumom splatnosti 30.09.2020,
- faktúru č. 1126012040 vystavenú na sumu 159 Eur s dátumom splatnosti 30.09.2020,
- faktúru č. 1126012041 vystavenú na sumu 159 Eur s dátumom splatnosti 30.09.2020.
13. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 15.04.2021 na úhradu dlžnej sumy, avšak bezvýsledne.
14. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
15. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
16.Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
18. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
19. Podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
20. Podľa § 13c ods. 18 zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v platnom znení, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného podľa odseku 6, nájomca môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, najneskôr však od 1. apríla 2021, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti.
21. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
22. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
23. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
24. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
25. Súd na základe vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná.
26. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov v nej špecifikovaných. Podnájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od 18.11.2019 do 31.12.2021 pričom žalovaný (podnájomca) sa zaviazal uhrádzať mesačné nájomné vo výške 1.500 Eur + DPH a ostatné náklady spojené s užívaním predmetných priestorov za účelom podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného vystavil žalobca žalovanému faktúry za nájom predmetných priestorov za mesiace v období február 2020 až august 2020.
27. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením nájomného v celkovej výške 13.516,77 Eur, teda skutočnosť, že žalovaný neuhradil faktúry uplatňované v návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Nezaplatenie predmetných faktúr žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval. Žalovaný svoju obranu zakladá na tom, že na predmetný právny vzťah založený Podnájomnou zmluvou sa nemá aplikovať Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ale ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme. V rámci procesnej obrany žalovaný zároveň uviedol, že dohodnuté nájomné nebol schopný uhrádzať nakoľko došlo k výraznému poklesu jeho tržieb a zároveň nedošlo k dohode medzi stranami o znížení nájmu medzi stranami sporu.
28. Pokiaľ ide o prvú námietku, že na predmetný právny vzťah založený podnájomnou zmluvou sa nemá aplikovať zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ale ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme v otázke nároku na zľavu z nájomného súd uvádza, že podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka: ,,Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.“ V § 720 Občianskeho zákonníka je priamo zakotvená odkazová norma, v zmysle ktorej: ,,Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.“ Z uvedeného vyplýva, že Občiansky
zákonník je vo vzťahu k Zákonu č. 116/1990 Zb. vo vzťahu lex generalis k lex specialis, čo znamená, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve sa použijú subsidiárne, podporne pri riešení tých otázok, ktoré vznikajú zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov, len ak nie sú upravené samotným zákonom č. 116/1990 Zb. Nakoľko zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov upravuje otázku obmedzeného užívania prenajatého nebytového priestoru a nároky nájomcu s tým spojené, možno sa prikloniť k záveru, že v prípade, kedy je predmetom nájmu alebo podnájmu nebytový priestor sa na tieto právne vzťahy prednostne aplikujú ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb., ktoré súčasne vylučujú aplikáciu ustanovenia § 674 Občianskeho zákonníka, a teda nájomcovi zákon nepriznáva právo na pomernú zľavu z nájomného v prípade, ak pre vady veci môže prenajatý nebytový priestor užívať len obmedzene. Toto právo môže vyplývať len z dohody prenajímateľa s nájomcom (resp. nájomcu s podnájomcom), pričom medzi stranami sporu k dohode o poskytnutí zľavy nájomného alebo odpustení nájomného nedošlo.
29. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2003 sp. zn. M Cdo 251/02, na ktoré poukazovala žalovaná strana, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky prevzal rozhodovaciu prax českých súdov pri posudzovaní nájomného vzťahu najmä rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Cdon 1175/96 a ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval ,,Z ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. je však zrejmé, že zákon sa vzťahuje len na nebytové priestory a za určitých okolností aj na byty; nevzťahuje sa však na predmety občianskoprávnych vzťahov, uvedené v § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. teda v žiadnom prípade nemožno vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájme nehnuteľností (pozemkov alebo budov), a to bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť i nebytové priestory (čo je takmer vždy pravidelné).“ Uplatnenie ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní takéhoto nájomného vzťahu dovodil aj Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 3 Cdon 1175/96, treba však poukázať na skutočnosť, že vo svojom rozhodnutí judikoval iba to, že samotná nájomná zmluva sa bude riadiť režimom podľa Občianskeho zákonníka len v prípade ak je predmetom nájmu celá nehnuteľnosť a to bez ohľadu na to, či sa v nehnuteľnosti nachádzajú bytové priestory. Uvedené rozhodnutia na ktoré poukázala žalovaná strana konania, sa síce zhodujú v otázke aby sa nájomný vzťah posudzoval podľa ustanovení §663 a nasl. Občianskeho zákonníka, no len v prípade ak predmetom nájmu je stavba ako celok. Avšak v tomto konkrétnom prípade predmetom nájmu boli iba nebytové priestory vymedzené v Nájomnej zmluve, teda nešlo o celú nehnuteľnosť resp. o časť nehnuteľnosti ktorá by obsahovala aj iné priestory ako nebytové priestory.
30. Druhú námietku žalovaného o neschopnosti uhrádzať dohodnuté nájomné nakoľko došlo k zmenám správania sa spotrebiteľov v dôsledku pandémie, čím došlo k úbytku tržieb na strane žalovaného súd považuje za právne irelevantnú pre rozhodnutie v predmetnom konaní nakoľko nejde o skutočnosť, za ktorú by mal zodpovedať žalobca, a ktorá by žalovaného oprávňovala neuhrádzať dohodnuté nájomné. Povinnosť podnájomcu riadne a včas plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o podnájme tým nebola nijako dotknutá. Súd má za to, že ak žalovaný mal vedomosť o svojej neschopnosti uhrádzať dohodnuté nájomné mal možnosť iniciovať dohodu o poskytnutí zľavy nájomného alebo odpustení nájomného medzi stranami sporu. V odpore proti platobnému rozkazu síce uviedol , že žalobca napriek jeho žiadostiam odoprel uzatvoriť zmluvu dohodu týkajúcu sa poskytnutia zľavy na nájomnom, túto argumentáciu však žalovaný nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by potvrdzovali uvedené.
31. Spôsob úpravy vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom resp. medzi nájomcom a podnájomcom upravoval Zákon č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v platnom znení, ktorý upravuje právo nájomcu resp. podnájomcu na odklad úhrady neuhradeného nájomného a to konkrétne § 13c ods. 18 v zmysle ktorého ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného podľa odseku 6, nájomca môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, najneskôr však od 1. apríla 2021, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti. Súd však vo vzťahu k uvedenému ustanoveniu poukazuje na uznanie dlhu zo strany žalovaného v prospech žalobcu, v ktorom bola dohodnutá aj splatnosť jednotlivého neuhradeného nájomného. Splatnosť faktúr za neuhradené nájomné bola dohodnutá inak ako bola uvedená v zákone pričom individuálne dojednanie má prednosť pred úpravou zákonnou.
32.Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky.
Obsah zmlúv, ktorých predmetom je podnájom nebytových priestorov sa nepochybne riadi ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ale právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv podliehajú obchodnoprávnej úprave, lebo tieto otázky možno v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka riešiť podľa Obchodného zákonníka. Pojem „otázka“ použitý v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné vykladať ako inštitút, v tomto prípade inštitút omeškania a právnu úpravu následkov omeškania so splnením záväzku je potrebné považovať za ucelenú a od Občianskeho zákonníka nezávislú úpravu. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania a to vo výške stanovenej podľa predpisov obchodného práva.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).