Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-32-2013.pdf
PDF · 98.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/32/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: M. A., D.. XX.XX.XXXX, N. I.. T.. Z. XX, XXX XX A., o zaplatenie 1.696,73 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.02.2013 a doplnenou dňa 19.08.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.696,73 € spolu s úrokom z omeškania výške 8,5 % ročne zo sumy 866,57 € od 26.06.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.12.2006 uzavrel so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému službu Povolené prečerpanie na osobnom účte. Žalovaný prečerpal úverový limit o sumu 866,57 € predstavujúcu nepovolený debetný zostatok. Keďže žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a sadzobníku poplatkov, žalobca dňa 25.06.2008 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Ďalej uviedol, že dlžná suma pozostáva z istiny 866,57 € a sankčného úroku z omeškania vo výške 830,16 €. Za rozhodujúci dátum pre určenie úrokovej sadzby úroku z omeškania považuje deň 26.06.2008, t.j. deň nasledujúci po dni odstúpenia od zmluvy. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil dôkazy (zmluva, všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, výpis z účtu).
3. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 10.09.2013, doplnenie žaloby mu bolo doručené spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 9.9.2016. Žalovaný sa písomne nevyjadril, na pojednávaní uviedol, že úver čerpal tak ako je uvedené v žalobe, nepamätal si, či mu bolo odstúpenie od zmluvy doručené. Čo sa týka prostriedkov procesnej obrany, žalovaný len konštatoval, že úroky a poplatky považuje za vysoké. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe ani jej doplnení.
4. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
5. Súd po vyvolaní veci zistil, že sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní žiadal ospravedlniť z dôvodu hospodárnosti, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti, preto súd rozhodol,
že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a otvoril pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávanie dostavil.
6. S prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu, za nesporné možno považovať čerpanie úveru (povolené prečerpanie na účte) ako i odstúpenie od zmluvy.
7. Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a jej dodatkom, výpisom z účtu, odovzdávacím/preberacím protokolom, oznámením o debetnom zostatku, odstúpením od zmluvy, návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, oznámením o prehodnotení debetného limitu, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
8. Dňa 8.12.2006 uzatvoril žalobca (v tom čase pod obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s.) so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V čl. 1. bod 4. predmetnej zmluvy označenom ako návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby "Povolené prečerpanie na osobnom účte" je v texte "zriadenie služby Povolené prečerpanie na osobnom účte" zaškrtnutá možnosť "nie".
9. Dňa 27.3.2007 žalovaný ako majiteľ účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX podpísal návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, pričom z čl. 1. vyplýva, že banka (Dexia banka Slovensko, a.s.) zriadi majiteľovi účtu službu povolené prečerpanie na osobnom účte formou povolenie prečerpania peňažných prostriedkov na výšky debetného limitu. Výška debetného limitu bola dňa 01.04.2008 určená v sume 18.000,-Sk.
10. Z odovzdávacieho/preberacieho protokolu žalobcu zo dňa 7.8.2008 vyplýva, že na debetnom účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX je výška pohľadávky 26.106,25 Sk (teraz 866,57 €) a odstúpenie od zmluvy je datované k 20.6.2008. Výšku zostatku na účte v sume 26.106,25 Sk (teraz 866,57 €) ku dňu 25.6.2008 preukazuje i výpis z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX.
11. Z písomnosti žalobcu zo dňa 1.4.2008 súd zistil, že jeho obsahom bolo oznámenie žalobcu pre žalovaného, že výška nepovoleného debetného zostatku na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX je ku dňu 1.3.2008 v sume 5.647,73 Sk
12. Z písomnosti žalobcu zo dňa 20.6.2008 súd zistil, že jeho obsahom bolo oznámenie žalobcu pre žalovaného, že nakoľko je odo dňa 01.03.2008 na jeho účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vykazovaný debetný zostatok, ktorého výška je 24.529,45 Sk (814,23 €), odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte dňom doručenia oznámenia, s tým že zároveň týmto dňom zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu k zrušeniu účtu a ukončí sa tým poskytovanie týchto produktov/služieb.
13. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 8.12.2006 (ďalej len „ObZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
14. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 01.07.2007 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje..
17. Podľa § 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.12.2007, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. V závislosti od formy poskytnutého spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“), od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
21. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
28. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
29. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
30. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v z.n.p., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
31. Po vykonanom dokazovaní súd a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a tejto nemožno vyhovieť. Z predložených listín súd zistil, že žalobca dňa 8.12.2006 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pre žalovaného a dňa 27.3.2007 aj návrh na uzavretie zmluvy o poskytovaní služby "Povolené prečerpanie na osobnom účte“. Predmetná zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Aj keď zmluva o bežnom účte je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, na druhej strane jedná sa o spotrebiteľský vzťah. Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb žalobca vystupoval ako právnická osoba, ktorá koná v rámci svojho podnikania a žalovaný ako fyzická osoba, ktorej boli poskytnuté na základe formulárovej zmluvy bankové služby a produkty na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa názoru súdu išlo o vzťah strán sporu na základe spotrebiteľskej zmluvy (citované ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.). Z dikcie ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je zrejmé, že za spotrebiteľské zmluvy možno označiť zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, teda aj zmluvy uzatvorené v prejednávanom spore. Irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje (či Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník). Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (bez ohľadu na to podľa akého predpisu bola uzavretá) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva uzavretá žalobcom a žalovaným v danom spore má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený.
32. Ďalej z predložených listín bolo zistené, že žalobca listom zo dňa 20.6.2008 odstúpil od zmluvy, a to dňom 25.06.2008. Aj keď žalobca nepreukázal, kedy bola predmetná listina - odstúpenie od zmluvy doručená žalovanému, k tejto skutočnosti sa nevedel vyjadriť ani žalovaný, súd vychádzal z tvrdenia samotného žalobcu v žalobe, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, teda že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 25.06.2008, nakoľko žalobca za rozhodujúci dátum pre určenie úrokovej sadzby úroku z omeškania považuje deň 26.06.2008, t.j. deň nasledujúci po dni odstúpenia od zmluvy.
33. Čo sa týka následkov odstúpenia od zmluvy, je tu potrebné s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikovať úpravu § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), podľa ktorej odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a je povinnosťou zmluvných strán v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť druhému všetko, čo podľa nej (tejto zrušenej zmluvy) dostal, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie sa (§ 451 ods. 2 OZ), t.j. majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol titulom zrušenia zmluvy.
34. Súd sa s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. musel zaoberať „ex offo“ otázkou premlčania uplatneného nároku (bezdôvodného obohatenia). V danom prípade platí osobitná(subjektívna) premlčacia doba v dĺžke dva roky (§ 107 ods. 1 OZ), pretože súd je toho názoru, že žalobca v prejednávanej veci vymáha bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného. Ako už bolo vyššie uvedené, jedná o plnenie, ktoré vyplýva z odpadnutého právneho dôvodu. Objektívny začiatok plynutia (subjektívnej) premlčacej doby pri vydaní plnenia z bezdôvodného obohatenia (v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nastáva dňom, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, čo v prejednávanej veci bolo podľa súdu dňa 26.06.2008, t.j. deň nasledujúci po dni zániku predmetnej zmluvy z titulu odstúpenia od tejto zmluvy, nakoľko odstúpenie od zmluvy súd považuje za účinné dňa 25.06.2008, týmto dňom zanikla i zmluva. Premlčacia doba teda začala plynúť dňa 26.06.2008 a uplynula dňa 26.06.2010. V deň podania žaloby, t.j. 07.02.2013, už dvojročná subjektívna premlčacia lehota teda uplynula. Uplynula aj trojročná objektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 OZ, ktorá uplynula najneskôr dňa 26.06.2011. Keďže došlo k premlčaniu hlavného záväzku (istiny), došlo aj k premlčaniu príslušenstva - úroku z omeškania, preto súd nemohol žalobe vyhovieť a túto musel z dôvodu premlčania zamietnuť.
35. Čo sa týka vyššie citovaného ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., k jeho aplikácii súd uvádza, že toto je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba
ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 9Co/295/2013 zo dňa 19.08.2014), teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania sama dovolávala. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom je potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Keďže toto ustanovenie je procesného charakteru, platí táto povinnosť odo dňa účinnosti citovaného zákonného ustanovenia, teda aj na právne vzťahy, ktoré súd v predmetnej veci posudzoval. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/621/2014 zo dňa 24.9.2014 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/771/2014 zo dňa 17.12.2014). Ak by bolo úmyslom zákonodarcu odlišne upraviť posudzovanie právnych vzťahov, resp. nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane premlčania) vo veciach pre účinnosťou tohto ustanovenia, resp. zák. č. 102/2014 Z.z., toto by bolo obsahom prechodných ustanovení citovaného zákona, nakoľko problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. Ako už bolo uvedené, predmetné ustanovenie je (súčasne) ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. Je potrebné uviesť, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.