Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/491/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, zast.: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. P. XXX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 248,95 eura s prísl. takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 248,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 248,95 eur od 26.04.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania titulom zmluvnej pokuty, poskytnutých jej právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.

2. Žalovaný bol v konaní nečinný.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených stranami konania. V zmysle § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí ako „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 20.09.2016.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 05.06.2011 a že povinnosťou žalovaného bolo o.i. odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu, žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu.

6. Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.04.2012, ktorú nezaplatil a od 26.04.2012 je v omeškaní.

7. Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok v sume 248,95 eur.

8. Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení FIX - zo dňa 05.06.2011, z ktorej súd zistil, že žalovaný bol pripojený k elektronickej sieti v programe FIX 12.

9. Podľa Dodatku k zmluve, zo dňa 05.06.2011 súd zistil, že žalovanému bol dodaný mobilný telefón zn. Nokia C1-01 s výrobným číslom XXXXXXXXXXXXXXX za maximálnu kúpnu cenu 1 euro, v lehote viazanosti 24 mesiacov. Z obsahu dodatku k zmluve o pripojení súd o.i. zistil (súd uvádza skrátene), že:

10. Podľa bodu 1 c): účastník sa zaväzuje platiť cenu služby riadne a včas podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, VOP a Cenníkom ...

11. Podľa bodu 1d): záväzok účastníka riadne a včas pravidelne realizovať dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitných podmienok

12. Podľa bodu 2: po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo ju vypovedať....

13. Podľa bodu 3 dodatku: sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaného, najmä hociktorej povinnosti upravenej v bode. 1 písm. c) dodatku (t.j. platiť služby riadne a včas), a tiež bodu 2 a 3 Dodatku ako aj čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného vypojenia SIM karty zo siete je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 - 248,95 eur.

14. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 25.04.2012, bola žalovanému vyúčtovaná „zmluvná pokuta“ v sume 248,95 eur, avšak bez uvedenia konkrétneho dôvodu t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a žiadne iné obsahové, na vec sa vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývajú.

15. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

16. Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty žalobca v žalobe špecifikuje tým, že ním bolo porušenie povinnosti zaplatiť cenu riadne poskytnutých služieb, resp. ich pomernú časť, takáto skutočnosť zo žiadnej, žalobcom predloženej listiny, nevyplýva.

18. Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je pre veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7203942701 (pri jej posudzovaní z pohľadu

právneho úkonu, ktorým bol žalovaný vyzvaný na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:

19. Ods. 2: Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

20. Ods. 3: Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

21. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.

22. Okrem toho, súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá, samozrejme pri existencii jej platného dojednania, obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa.

23. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

24. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

27. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

29. Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov

spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.

30. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

31. Podľa ust. § 295 súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

32. Podľa ust. § 296 spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

33. Všetky zákonom predpísané procesné poučenia boli doručené žalovanému 21.06.2016 do vlastných rúk.

34. Podľa ust. § 160 ods. 1 súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa ods. 2 súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

35. Podľa ust. § 160 ods. 3 súd poučovaciu povinnosť nemá: a) ak je stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ak je strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 36. Podľa ust. § 150 ods. 1 majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 37. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). 38. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

39. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

40. V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty nepredložil súdu dôkaz o tom, že zmluvná pokuta bola dojednaná individuálne ani o tom, ktoré z viacerých do úvahy prichádzajúcich porušení zmluvy viedlo k uplatneniu zmluvnej pokuty. Tento dôvod totiž nemožno meniť.

41. V zmluve o pripojení je uvedený zvolený program FIX 12 a čím mala byť viazanosť žalovaného po dobu 24 mesiacov vyvážená, zo žiadneho dôkazu nevyplýva. Žalovaný sa zaviazal o.i. nepožiadať o zmenu programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom a iné. V tomto zmysle je zabezpečovanou povinnosťou násobok povinných mesačných platieb, ktorým žalobca vôbec neargumentuje, ale v kontexte zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu tunajší súd aj tak považuje dojednanú zmluvnú pokutu za príliš všeobecne dojednanú, akoby opakovane uplatniteľnú za rôzne porušenia zmluvy. Zmluva s dodatkom, podľa ktorého bola služba vyššie uvedená dohodnutá, nie je jasná ani v základných náležitostiach t.j. najmä vo výške jej ceny.

42. S poukazom na vyššie uvedené argumenty súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, neurčitosti právneho úkonu - faktúry, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, ako aj z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobca nepreukázal, že zmluvná pokuta bola dojednaná individuálne, súd žalobu zamietol.

43. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Vzhľadom na skutočnosť, že súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu, v konaní mal plný úspech žalovaný. Nakoľko však žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, rozhodol súd o náhrade trov konania tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 3 rovnopisoch.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.