Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/138/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: S. S., W.. X.X.XXXX, M. S., W.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov matka: N. S., W.. XX.X.XXXX, F. V., F. XX, zastúpená Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o. so sídlom Košice, Bajzova 2 a otec: Y. S., W.. XX.X.XXXX, F. V., F. XX, zastúpený JUDr. Peter Molitoris, PhD. AK so sídlom Košice, Štúrova 20, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu takto

rozhodol:

Konanie o zverenie maloletých detí do starostlivosti matky a úpravy styku z a s t a v u j e .

Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti S. S. E. M. S. za obdobie od 16.9.2015 do 29.12.2015 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 16.9.2015 žiadala, aby zveril maloleté deti S. S., W.. X.X.XXXX E. M.E. S., W.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. S. sumou 250 Eur mesačne a Tomáša sumou 150 Eur mesačne. Súčasne upravil styk otca s maloletými deťmi.

2. Otec navrhol, aby maloleté deti S. E. M. boli zverení na čas do rozvodu do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že je ochotný prispievať na výživu mal. S. sumou 100 Eur mesačne a M. sumou 80 Eur mesačne.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 29.1.2016 vzhľadom k tomu, že nedokázal objektívne zhodnotiť citovú väzbu a vzťahy maloletých detí k rodičom a vyjadrenia rodičov boli rozdielne, odporučil nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zverenia a určenia najvhodnejšej formy úpravy styku s druhým rodičom a za účelom posúdenia rodinného prostredia a podmienok toho, ktorého rodiča k výchove a k starostlivosti tak, aby bol zohľadnený najlepší záujem maloletých detí. Vzhľadom k tomu, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené a maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, navrhuje tak, aby boli maloleté deti týždeň u matky a týždeň u otca.

4. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom maloletých detí uzavreli manželstvo dňa 13.6.2009. Z manželstva pochádzajú mal. deti S., W.. X.X.XXXX a M., W.. XX.X.XXXX.

5. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/157/2015. Na čas do rozvodu kedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti, tak sa o deti nestaral. Potom prišiel, podal návrh na rozvod a povedal jej, že sú pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Maloleté deti boli týždeň u neho a týždeň u nej. O deti sa v čase keď mali byť u otca starali jeho matka, otec a brat. Ešte pred rozhodnutím súdu bolo tak, že maloleté deti v pondelok odniesla do školy, do škôlky, nechala otcovi písomný odkaz čo je v škole, v škôlke nové, čo otec odignoroval, nakoľko s matkou nekomunikoval. Po škole, škôlke si ich mal prevziať, avšak bola to jeho matka.

6. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 340 - 350 Eur mesačne, za podnájom platí 400 Eur mesačne.

7. Mal. S. má 9 rokov, chodí do 3. triedy základnej školy s tým, že platí každý mesiac stravu v školskej jedálni 20 Eur, družina 11 Eur. V ostatnom to platí tak, že pokiaľ sú deti u nej, tak výdavky platí matka a pokiaľ u otca tak tieto platí otec. Mal. S. má problém, je alergik, lieky a ostatné platí matka, keď sú s otcom platí otec mesačne asi 20 Eur. K ďalším výdavkom patrí oblečenie v závislosti od toho u koho sú maloleté deti.

8. Mal. M. má 4 roky, navštevuje materskú škôlku, matka platí mesačne stravu od 15 - 20 Eur, poplatky v škôlke 7 Eur a 15 Eur, iné aktivity takisto podľa toho u koho sa dieťa nachádza ten z rodičov hradí. Maloletý má problémy alergického pôvodu. To isté platí ako u syna S..

9. Otec na deti prispieval sumou 250 Eur mesačne, t.j. 150 Eur na S. a 100 Eur na M..

10. Z výpovede otca súd zistil, že od mája 2015 sa nezdržiaval v byte na ulici F. XX pre dlhodobo pretrvávajúce problémy a hádky v rodine. S maloletými deťmi sa pravidelne stretáva, zabezpečuje ich starostlivosť a prispieva na ich výživu. Od mája 2015 žije u svojich rodičov na adrese S. XX, V. W. U., čo je v bezprostrednej blízkosti trvalého bydliska maloletých detí a ich škôl. V rodičovskom dome majú deti vytvorené všetky podmienky na zabezpečenie ich výchovy, vzdelania, všestrannú opateru. Mal. S. E. M. v tomto prostredí trávili a trávia množstvo času. Pokiaľ matka tvrdila, že s nimi neudržiava kontakt, neprejavuje o nich záujem, uviedol, že deti boli v jeho starostlivosti a v starostlivosti rodičov na uvedenej adrese 17 dní v mesiaci máj 2015, 14 dní v mesiaci jún 2015, 14 dní v mesiaci júl 2015, 14 dní v mesiaci august 2015 a 7 dní v mesiaci september 2015. Na chod domácnosti a výživu posielal matke peniaze na jej účet v mesiaci máj 2015 sumou 330 Eur, v mesiaci jún 2015 sumou 450 Eur, v mesiaci júl 2015 sumou 340 Eur, v mesiaci august 2015 sumou 400 Eur, v septembri 2015 sumou 300 Eur, v októbri 2015 sumou 300 Eur. Vzhľadom k tomu, že vzťahy s matkou boli dlhodobo narušené, požiadala o striedavú osobnú starostlivosť.

11. Otec je zamestnaný s príjmom vo výške 900 Eur netto. Výdavky mal v súvislosti s bývaním, stravou. Rodičom prispieva sumou 300 Eur mesačne. Zabezpečuje potreby pre maloleté deti ako je hygiena, oblečenie, lieky a mimoškolské aktivity. Keď sú s ním platí všetky potreby. Dohodli sa tak, že oblečenie, ktoré kúpi on a jeho rodičia nosia deti u neho a to čo kúpi matka, tieto nosia vtedy keď sú s matkou. Výdavky má v súvislosti s cestovným do práce 100 Eur mesačne, pohonné hmoty, nakoľko mu zamestnávateľ poskytol motorové vozidlo, avšak tieto si musí hradiť zo svojho príjmu. Prispieva na výživu maloletých detí. Od právoplatnosti rozsudku prispieva na výživu detí sumou 150 Eur mesačne na S. a 100 Eur mesačne na mal. M..

12. Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/157/2015. Na čas po rozvode zveril maloleté deti S., nar. X.X.XXXX a M., W.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zo strany otca určil výživné pre mal. S. 150 Eur mesačne a M. 100 Eur mesačne.

13. Proti rozsudku prvostupňového súdu ohľadne výroku o spôsobe výkonu striedavej osobnej starostlivosti a proti výroku o výživnom bolo podané odvolanie.

14. Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutom výroku o spôsobe výkonu striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k výroku o výživnom rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. S. sumou 110 Eur mesačne a mal. M. sumou 90 Eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

15. Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/157/2015 vo výroku o rozvode manželstva, zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, úprave styku nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2015, vo výroku o spôsobe výkonu striedavej starostlivosti a výživu dňa 25.7.2016.

16. Konanie o zverenie maloletých detí do starostlivosti matky a úpravy styku súd zastavil, nakoľko v konaní o rozvod manželstva bolo právoplatne rozhodnuté o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a úprave styku.

17. Predmetom konania ostalo určenie vyživovacej povinnosti otca na mal. detí : S. S. E. M. S. za obdobie od 16.9.2015 do 29.12.2015, t.j. dokedy nenadobudol rozsudok o rozvode právoplatnosť.

18. Matka uviedla, že otec maloletých detí poukázal na jej účet v mesiaci máj 2015 sumu 90 Eur bez špecifikácie účelu platby, v mesiaci jún 2015 žiadnou sumou, v mesiaci júl 2015 poukázal sumu 100 Eur bez bližšej špecifikácie účelu platby, v mesiaci august 2015 sumu 400 Eur, pričom do poznámky uviedol výživné a sumu 60 Eur označenú ako úver, v mesiaci september 2015 poukázal sumu 60 Eur označenú ako úver, v októbri 2015 poukázal sumu 300 Eur označenú ako výživné, v mesiaci november 2015 poukázal sumu 300 Eur označenú ako výživné, v mesiaci december 2015 poukázal sumu 250 Eur označenú ako výživné. Matka poukazuje na to, že otec na výživu maloletých detí prispel od mesiaca máj 2015 do mesiaca december 2015 sumu vo výške približne 834 Eur po odpočítaní splátky úveru.

19. Otec uviedol, že v mesiaci máj 2015 okrem platby 90 Eur zaplatil aj nájomné za byt v sume 240 Eur, v ktorom žila matka spolu s deťmi. V mesiaci jún 2015 opätovne zaplatil nájomné v sume 240 Eur za byt, v ktorom žila matka s deťmi, v mesiaci júl 2015 poukázal na účet matky sumu 100 Eur a zaplatil nájomné za byt v sume 240 Eur, v mesiaci august 2015 poukázal na účet matky sumu 400 Eur, nájom osobitne neuhrádzal, z uvedenej čiastky ho zaplatila matky v sume 240 Eur, v mesiaci september 2015 poukázal na účet matky sumu 60 Eur ako úver a uhradil nájomné v sume 240 Eur, v mesiaci október 2015 poukázal na účet matky sumu 300 Eur označenú ako výživné, v mesiaci november 2015 poukázal na účet matky sumu 300 Eur a uhradil synovi S. basketbal 100 Eur, v mesiaci december 2015 poukázal na účet matky sumu 250 Eur, za mesiac december 2015 matka neuhradila platby za byt, uhradil ho otec, aby nevznikli nedoplatky. Koncom decembra 2015 sa matka z bytu odsťahovala a všetok majetok, ktorý nadobudli počas manželstva, nábytok, kuchynské potreby, plynový sporák a chladničku predala, keďže sa sťahovala do zariadeného 2-izbového bytu s nájmom 420 Eur. Úhrnom priamo na účet matky od mája 2015 do apríla 2016 poslal platby v sume 2.800 Eur, čo v priemere činí na mesiac 233,33 Eur. Naviac za matku uhrádzal platby za byt spolu v sume 960 Eur a v novembri 2015 uhradil synovi basketbal 100 Eur.

20. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2014 do 12/2014 bol vo výške 789 Eur, za obdobie 1/2015 do 8/2015 vo výške 951 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 954 Eur netto, za obdobie 1/2016 do 3/2016 vo výške 838 Eur netto.

21. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2015 do 10/2015 bol vo výške 477 Eur netto, za obdobie 11/2015 do 1/2016 vo výške 344 Eur netto.

22. Matka v priebehu konania predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté deti a výdavky súvisiace s chodom domácnosti a zabezpečenie iných potrieb.

23. Otec v priebehu konania predložil listinné doklady preukazujúce výdavky v súvislosti s platením výživného, prispievaním na nájomné a iných platieb na maloleté deti.

24. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Zákon o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

25. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Podľa ust. § 77 ods. 1 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z

nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

32. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

33. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

34. Predmetom konania bol návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti na čas do rozvodu a určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca od 16.9.2015 do času kým nenadobudol rozsudok o rozvode právoplatnosť.

35. V zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pokiaľ povinný neplní dobrovoľne vôbec alebo riadne svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné, aby oprávnený podal čo najskôr návrh na začatie konania. Súd má právo na výživné plnoletému priznať najskôr odo dňa začatia súdneho konania, nie spätne. Pokiaľ sa týka maloletého oprávneného, tak v takýchto prípadoch môže súd výnimočne priznať výživné spätne aj tri roky do podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Matka ani v podanom návrhu, ani v priebehu konania neuviedla také dôvody hodné osobitného zreteľa, v zmysle ktorých by jej súd priznal výživné spätne od 1.6.2015. Z uvedeného dôvodu, preto súd návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti od 1.6.2015 do podania návrhu nevyhovel, nakoľko matka neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. V ďalšom ostalo predmetom konania určenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom za obdobie od podania návrhu, t.j. od 16.9.2015 do 29.12.2015, t.j. do právoplatnosti rozsudku o rozvode. V uvedenom období v zmysle pripojených listinných dokladov a s prihliadnutím k výpovediam rodičov maloletých detí, súd ustálil, že otec na výživu oboch detí prispieval či už platením poplatkov za užívanie bytu, školská jedáleň, družina, strava, cestovné, vreckové a všetky iné poplatky, prispieval materiálnymi plneniami, čo bolo jednoznačne preukázané, či už listinnými dôkazmi, prípadne výpoveďami účastníkov. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že určenie vyživovacej povinnosti za uvedené obdobie otcovi je nedôvodné, nakoľko otec sa na výžive maloletých detí podieľal a prispieval na ich výživu. Okrem iného maloleté deti sa striedavo zdržiavali tak u matky ako aj u otca. Zhrnúc z vyššie uvedenej je toho názoru, že návrh matky za obdobie od 16.9.2015 do 29.12.2015 čo do určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom je nedôvodný, preto ho zamietol.

37. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.