Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/158/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava o náhradu majetkovej škody v sume 2.039,31 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 407,86 EUR, t a k t o

rozhodol:

Súd podanú žalobu na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom z a m i e t a.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ z dňa 21.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.09.2012, sa domáhal náhrady majetkovej škody 2.039,31 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 407,86 EUR, ako aj ďalších nárokov vrátane nároku na náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Obe strany sporu boli súdom riadne predvolané, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili, predvolania s pripojenými doručenkami zhodne boli prevzaté dňa 09.09.2016, ako je zrejmé z č. l. 87 súdneho spisu, z ktorej skutočnosti je nepochybné a zrejmé, že v prípade oboch strán sporu bola lehota na prípravu na pojednávanie zachovaná podľa § 178 ods. 2 CSP.

3. Žalobca ako ani žalovaný sa na pojednávanie sa nedostavili napriek tomu, že boli riadne predvolaní, lehota na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 2 bola zachovaná, a na základe vyššie uvedených skutočností preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 180 v ich neprítomnosti.

4. Vzhľadom k neúčasti žalobcu, ako aj žalovanej na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa ... s obsahom spisového materiálu podľa § 188 ods. 1 a ods. 2 podľa ktorých ustanovení platí, že súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní a súd zároveň konštatuje, že v spisovom materiáli sa nachádzajú nasledovné dôkazy, to s podanou žalobou žalobcu z č. l. 1 až 4, z č.l. 2 je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok z titulu, že v exekučnom konaní nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por., oboznamuje sa udelené plnomocenstvo na č. l. 5, potvrdenie na č. l. 6, vyjadrenie sudcov OS J. na

č.l. 7, predkladacia správa KS NR na č. l. 8, uznesenie KS NR na č.l. 9 až XX, písomné podanie sudcu JUDr. E. na č.l. 13 až 14, potvrdenie o prijatí OS KN na č.l. 15, písomné podanie OS KN na č.l. 15, 16 až 17, písomné podanie žalobcu na č.l. 18 s doplnením na č.l. 19 k návrhu na predloženie písomného podania až č.l. 20, písomné podanie OS KN na č.l. 21, odpoveď OS NZ na č.l. 22, uznesenie

- výzva OS KN 23 až 24, vyjadrenie žalovanej na č.l. 25 až 33, v ktorom podaní žalovaná žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s poukazom na to, že nie sú splnené podmienky uplatneného nároku na súde, jednak s poukazom na to, že v prejednávanom prípade je potrebné rozlišovať vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu, vychádzajúc pritom zo samotného exekučného titulu, poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o poriadkové lehoty, vo vzťahu k uplatnenej materiálnej škody na č.l. 27, poukazuje a vznáša námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a to s poukazom na § 19 Zák. č. 514/2003 podľa ktorého sa nárok na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode, vo vzťahu k vyčísleniu škody žalovaná poznamenáva, že nie je možné požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecné činnosti, skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, nakoľko v opačnom prípade by došlo k ľubovoľnému a subjektívne nepochybne k pripusteniu svojvoľnému vyčísleniu škody zo strany žalobcu a to také by bolo nemožné, aby súd takto uplatnenému nároku poskytol súdnu ochranu, tým, že žalobe vyhovie. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme poukazuje na § 17 ods. 2 a ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. poukazuje na to, že osoby poškodené musia preukázať plne majetkovú ujmu s poukazom na doterajší život, pracovné prostredie, závažnosť ujmy rovnako musí preukázať s dôrazom na okolnosti, za ktorých k nej došlo vo vzťahu k závažnosti následkov v súkromnom živote v spoločenskom živote. Žalovaná v pís. podaní poukazuje na to, že k splneniu týchto podmienok nedošlo a nie je možné vnímať fin. zadosťučinenie ako automatický nárok, ale podlieha splneniu podmienok, ktoré obdobne skúma súd. V prípade právnických osôb je tu odlišnosť v tom, že nie je možné podľa rozhodnutia NS

- ČR sp. zn. 30Cdo/675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im samým ujma nevzniká a z podanej žaloby nie je zrejmé, v čom a ako táto situácia ovplyvňuje ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. K prihliadnutiu na dobré mravy a nemajetkové ujmy s poukazom na § 3 Obč. zák. a § 17 ods. 2 a ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. žalovaná poukazuje na to, že nemožno v nijakom prípade dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na závere ešte poukazuje na to, že doterajšieho priebehu obsahu nie je možné odvodiť žiadnu skutočnosť o tom, že žalobcovi pri výkone jeho podnik. Aktivity v konaní žalovanej mala vzniknúť resp. mohla vzniknúť pri negatívnom vnímaní podnikateľskej aktivity žalobcu škoda resp. nemajetková ujma. K príčinnej súvislosti podľa § 5 ods. 1 resp. § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 je zrejmé, že práve žalobca musí preukázať príčinnú súvislosť medzi uvedenými zložkami. Na základe týchto možno uzatvoriť, že žalobcovi nevznikla postupom škoda. Na základe týchto možno záverom uviesť, že žaloba je neopodstatnená z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok. Na preukázanie škody z titulu vydania poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Oboznamuje súd č.l. 34 a 35 oznámenie o založení originál pod č. 1/2014 z dňa 17.1.2014 na č.l. 36 až 37, potvrdenie o prijatí návrhu na č.l. 38 a 39, pís. podanie žalobcu na č.l. 40-41, písomné podanie súdu na č. l. 42-44, ospravedlnenie žalovanej na č. l. 45-46, č.l. 47 až 52 s ospravedlnením a s návrhom na prerušenie konania, z dňa 02.12.2014 na č.l. 53-54, pís. podanie súdu 55-56, č.l. 57 až 60 uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, č.l. 61-70 písomné podanie žalobcu s odvolaním, písomné podanie súdu na č. l. 71-73, uznes. na zaplatenie SUP na č. l. 74-75, písomné podanie súdu na č. l. 76-77, potvrdenie o prijatí na č. l. 78, písomné podanie súdu na č. l. 79-81, č.l. 85 predkladacia správa KS NR, rozsudok KS NR na č.l. 83-87, č.l. 88-95 písomné podania súdu, žiadosť o ospravedlnenie neprítomnosti žalobcu na č. l. 96-98, žalovanej zastúpenej MS SR na č. l. 99-101, súd oboznamuje pripojený spis OS J. L. - originál č. XXEr/XXXX/XXXX, z ktorého sa zisťuje, že súdny exekútor JUDr. V. H. so sídlom EÚ G., L. XX doručil OS J.iadosť o poverenie na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX s tým, že o tejto žiadosti konajúci súd OS NZ rozhodol dňa XX.XX.XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2011 pod č. kon. XXEr/XXXX/XX-XX, z ktorého je nepochybné a zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo doručené súdnemu exekútorovi, ako aj práv. zást. dňom 12.01.2011, avšak ani jeden z nich sa voči uvedenému rozhodnutia neodvolali, z čoho možno mať za to, že uvedené osoby ako oprávnený, tak aj súdny exekútor, mali vedomosť o tom, že exekučný titul má a vykazuje nedostatky, pre ktoré nie je možné vo veci vydať poverenie na výkon exekúcie, napriek tomu návrh podali, ktorá skutočnosť už v čase podania návrhu na výkon exekúcie bola zrejmá, že je v rozpore so zákonom, napriek tomu sa domáhali vydania uvedeného poverenia, a preto podľa súdu práve uvedená vedomosť, ako oprávneného, tak aj samotného exekútora jednoznačne preukazujú nedôvodnosť návrhu a takáto nedôvodnosť návrhu, resp. takýto exekučný titul, ktorý nie je v súlade so zákonom a postup exekučného

súdu v takomto konaní nemôže vykazovať hmotnoprávne predpoklady pre priznanie nároky na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala podanú žalobu zamietnuť okrem iných skutočností s poukazom na § 9 a súvis. ustanovení zák. č. 514/2003 v platnom znení. Žalovaná tým vo svojom podaní uviedla, že žiada aby súd podanú žalobu zamietol a vo svojom vyjadrení poukázala na to že dňa 23. 4. 2012 boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody a až po tejto žiadosti v lehote šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti mohol žalobca sa domáhať nároku na náhradu škody na súde, avšak v týchto prípadoch žalovaná žiadala o zamietnutie žaloby z dôvodu predčasne uplatneného nároku na náhradu škody na súde. Ďalej žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. existujú všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. V 1. rade ide o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný za ďalšie pov vznik škody a napokon o príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným. Žalovaná sa ďalej podrobne zmieňuje o tom že v prejednávanom prípade nebolo vydané nezákonné rozhodnutie a uplatnený nárok môže byť riešený výlučne len vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu. Následne poukazuje na riešenie otázky existencie prieťahov v konaní, v zmysle § 9 odseku 2 zákona číslo 516 2003 o náhrade kódy môže pri posudzovaní nároku vychádzať z existencie prieťahov konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania sťažnosti na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavovanie sťažností na prieťahy právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní sa rozhodlo, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorej má za následok prieťahy... vo vzťahu k vyššie uvedeným a teda podľa žalovanej, žalobca si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a na základe uvedených žalovaná nepovažuje existenciu prieťahov v tom konaní za preukázanú. Záverom žalovaná z dôvodu nepreukázania splnenia základných podmienok ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody zmysle zák. č. 514/2003 považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

6. Súd z obsahu spisových materiálov zistil tento skutkový stav.

7. Zo spisu Okresného súdu J. L. sp. zn.: XXEr/XXXX/XXXX, z ktorého sa zisťuje, že súdny exekútor JUDr. V. H. so sídlom EÚ G., L. XX doručil OS NZ žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX s tým, že o tejto žiadosti konajúci súd OS NZ rozhodol dňa XX.XX.XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX pod č. kon. XXEr/XXXX/XX-XX, z ktorého je nepochybné a zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo doručené súdnemu exekútorovi, ako aj práv. zást. dňom XX.XX.XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že skutkový na základe, ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok a to porušenie zákonom uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por., zo strany konajúceho súdu k porušeniu došlo.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody 2.039,31 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 407,86 EUR.

9. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu, ktorá má predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

10. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu zamedziť správať sa so starostlivosťou riadne hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky

cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

11. Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na súd nereagovala pozitívne.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

14. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

15. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

17. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

18. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

20. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

21. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

22. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

23. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

24. Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

25. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 191 podľa, ktorého ustanovenia platí, že súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

26. Zo spisu Okresného súdu J. L. sp. zn.: XXEr/XXXX/XXXX, z ktorého sa zisťuje, že súdny exekútor JUDr. V. H. so sídlom EÚ G., L. XX doručil OS NZ žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX s tým, že o tejto žiadosti konajúci súd OS NZ rozhodol dňa XX.XX.XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX pod č. kon. XXEr/XXXX/XX-XX, z ktorého je nepochybné a zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo doručené súdnemu exekútorovi, ako aj práv. zást. dňom XX.XX.XXXX, avšak ani jeden z nich sa voči uvedenému rozhodnutia neodvolali, z čoho možno mať za to, že uvedené osoby ako oprávnený, tak aj súdny exekútor, mali vedomosť o tom, že exekučný titul má a vykazuje nedostatky, pre ktoré nie je možné vo veci vydať poverenie na výkon exekúcie Z uvedeného skutkového základu je zrejmé, že zo strany súdu došlo k porušeniu zákonom uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por. Na základ vyššie uvedených súd dospel k záveru že exekučný súd sa v uvedenej veci síce dostal do omeškania ale aj napriek uvedenému v danom prípade nie sú splnené pre zodpovednosť štátu v § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. Z. preto súd podanú žalobu žalobcu zamietol. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi. Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci. Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2

Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

27. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia upravovalo povinnosť súdu rozhodnúť v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné znenie zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania či sú splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

28. Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu.

29. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne. Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

30. Podľa súdu namietaný nesprávny úradný postup, ktorý má spočívať v tom, že exekučný súd nerozhodol v poriadkovej lehote o žiadosti exekútora na vydanie poverenia bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1 a § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. Z. v platnom znení. Žalobkyňa v tomto konaní mala preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom , musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila, avšak nepreukázala, nebolo v konaní splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. Ďalej ako je zrejmé z Nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 <http://merit.slv.cz/III.US322/2010> z dňa 13. apríla 2011, ktoré rozhodnutie možno považovať do určitej miery za nadčasové aspoň v tom zmysle, že aj keď ÚS SR rozhodol až dňa 13. apríla 2011 o právne význačných skutočnostiach, ktoré súdny exekútor napriek tomu, že zo zákona § 30 ods. 1 Exekučného poriadku bol povinný sám súdu oznámiť, tieto skutočnosti nielenže neoznámil, ale využil túto skutočnosť, že súdy nemali možnosť sa o jeho predchádzajúcom pracovnom pomere u oprávneného dozvedieť a na základe tejto skutočnosti ako vylúčený exekútor vykonával exekúciu. ÚS SR v citovanom rozhodnutí konštatoval nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom a inými pomerom, nakoľko výkon činnosti súdneho exekútora predstavuje záruku, že tento bude svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a

iných rozhodnutí vykonávať nezávisle a nestranne. Skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. V. H., K.. so sídlom exekútorského úradu v G. bol v minulosti zamestnancom účastníka exekučného konania v postavení oprávneného spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je podľa citovaného rozhodnutia ÚS SR okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie z dôvodu, že o vykonanie exekúcie bol požiadaný súdny exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený pre rozpor s ust. § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, keď súdny exekútor ako orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Musí sa takým javiť aj v očiach strán, t.j. ide o teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, môže ovplyvniť subjektívne nazeranie exekútora na exekučnú vec a v nadväznosti na to aj jeho nezaujatosť a nestrannosť. Podľa súdu na základe uvedených je potrebné sa s týmto nálezom Ústavného súdu SR vyporiadať v každom exekučnom konaní, ktorého sa dotýka, aby sa zaistila ochrana práv jeho účastníkov a nebol výkonom exekúcie poverený exekútor, ktorý je z jej vykonávania na základe tohto nálezu vylúčený. Nestrannosť a nezaujatosť súdneho exekútora, ako osoby, ktorá čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nepochybná a ničím nespochybniteľná. Nakoľko o vykonanie exekúcie bol požiadaný súdny exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený, ktorá skutočnosť (že bol zamestnancom oprávneného) bola nepochybne známa ako oprávnenému tak aj súdnemu exekútorovi už pri doručení žiadosti o vydanie poverenia a bola známa aj v čase rozhodnutia súdu, ktorým súd zamietol žiadosť o vydanie poverenia, voči ktorému rozhodnutia sa ako oprávnený tak ani súdny exekútor neodvolali. Toto rozhodnutie súdu nebolo zrušené zrejme z týchto dôvodov a preto nie je možné považovať nedodržanie poriadkovej lehoty na vydanie poverenia resp. zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia za také porušenie práva, ktoré by zakladalo nárok či už na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. Z.

32. Na záver len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak by bol výkon exekúcie ukončený nevymožením pohľadávky žalobcu (či už úplne alebo len čiastočne) ani v tom prípade by uvedená žaloba zrejme nemohla byť úspešná a to s poukazom na, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ súd riešil ako predbežnú otázku, v žalobe uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v právnom poriadku či už SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá osobitne vo finančnom hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie, natoľko, že napr. prezident ECB Mario Draghi v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia je odrazom .....a obozretného finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj NBS vyhlasuje tzv. zásady obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom všeobecných skúsenosti a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia. Za danej situácie je nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu bez zohľadnenia týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze povinností, ale nie je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnené v uvedených zásadách. Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá emitovala obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných prostriedkov a osobitne sa hlási k zachovaniu pravidiel riadneho hospodárenia pri svojej činnosti nechala bez povšimnutia jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného hospodárenia vo finančníctve, rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabezpečovacie inštitúty a bankové zvyklosti ako sú napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov a tak optimalizovať vo vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie, zabezpečenie kontroly čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej veci z ktorej sa v prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď. Podľa súdu v týchto prípadoch ak by bolo zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút a ak sa súdny exekútor a ani súd síce nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať, že ak žalobca za danej skutkovej situácie, kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno menej formálnych podmienok pri poskytnutí finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom prípade ak dôjde ku škode podľa súdu nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu ale žalobcu, tak ako bolo vyššie uvedené. Napokon ešte podľa súdu je zrejmé že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa môže voči štátu úspešne uplatniť len vtedy ak poškodený nemohol dosiahnuť

uspokojenie svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť ako je zrejmé z rozhodnutia Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985. Ďalej v tejto súvislosti chce súd poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 z dňa 07.10.2004, ktoré rozhodnutie okrem iných skutočností poukazuje na to, že skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súd ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7.10.2004).

33. Súd podľa § 214 ods. 1 až ods. 3 platí, že ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku.

34. Súd podľa § 214 v prvej vete výroku rozhodnutia zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom nakoľko mal za to, že je možné rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným rozhodnutím, avšak skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných prípadoch) ak sa to javí ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku. Uvedená výnimočnosť podľa súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď základ predmetu konania bol postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z obsahu spisového materiálu ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd rozhodol najprv medzitýmnym rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosť uplatneného nároku, osobitne rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o peňažnej sume uplatneného nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť možnosť rozhodnutia medzitýmnym rozsudkom, nakoľko podľa súdu je zrejme, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a preto nie je namieste takýmto spôsobom rozhodnúť najprv o základe nároku medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej praxe súdov v SR v týchto konaniach.

35. Na základe uvedených súd mal za to, že nič nebráni tomu aby v jednom rozhodnutí rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko právo navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

36. Súd konštatuje, že žalobca doručil svoje písomné podanie, ktoré bolo označené ako: „Znalecký posudok“ k majetkovej ujme, ktorá mala vzniknú žalobcovi z konania žalovanej to s dôrazom na časť III.

- záver. V tejto časti III. žalobca zdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy veľmi všeobecne a to do všetkých konaní vedených na súdoch, kedy jeho predstava vychádzala v závislosti od mzdových nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených s týmto konaní a s úpravou informačného systému resp. z iných skutočností.

37. Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku, ktorý má platiť pre všetky súdne konania žalobcu vedené voči žalovanej SR na všetkých stupňoch súdov a to jednak vzhľadom k univerzálnemu charakteru tohto podania, čím sa vylučuje zohľadnene individuálnych osobitostí toho ktorého konania ako aj verifikácie výsledkov takéhoto dôkazu vo vzťahu k jednotlivým konania. Ďalej nie je možné k uvedenému dôkaznému prostriedku prihliadať ako k znaleckému posudku, nakoľko nebolo nariadené súdom na riešenie, vysporiadanie sa s určitými konkrétnymi otázkami v tom ktorom súdnom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa vyjadrovať k osobe znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď. 38. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

39. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala z hľadiska uplatnenej sumy tak ani z hľadiska vzniku nároku s poukazom na konkrétnu právnu úpravu a z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy nevznikli.

40. Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania podľa § 364 CSP. Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie v zmysle citovaného ustanovenia odseku 2. proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia odseku 3. na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V zmysle § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).