Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-7-2016.pdf
PDF · 85.62 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky Y. W., nar. XX. J. XXXX, bytom L., ul. U. C. č. XXX/X proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o vdovský dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 28.apríla 2016 č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím zo dňa 21.júna 2016.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V preskúmavanej veci sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 28.04.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 zamietla žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok, lebo nespĺňa podmienky uvedené v §45 a § 46 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
2. Uvedený výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v § 264 ods. 1 upravuje, že vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, ak tento zákon neustanoví inak. Dôvodila, že podľa § 45 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) splnil ku dňu smrti podmienky pre nárok na starobný dôchodok, alebo splnil ku dňu smrti podmienku doby zamestnania potrebné pre nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov alebo zomrel následkom pracovného úrazu, prípadne úrazu alebo ochorenia v §34 alebo b) bol požívateľom starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov.
3. Ustanovenie § 46 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení upravuje, že vdova má nárok po dobu jedného roku a od smrti manžela. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na vdovský dôchodok ak a) je úplne invalidná, b) stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, c) vychovala aspoň tri deti, d) dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti, e) dosiahla vek 50 rokov alebo
f) dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do prvej pracovnej kategórie za okolnosti uvedených v § 19 ods. 1, alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách.
4. Ďalej citovala ustanovenie § 46 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.
5. Dôvodila, že za spoločnú domácnosť sa na účely nároku na vdovský dôchodok nepovažuje len spoločné bývanie, ale aj spoločné vedenie domácnosti, jej financovanie, spoločné stravovanie, spoločná starostlivosť o deti a ich výchovu a pod.. Oddelené bývanie manželov samo o sebe ešte nevylučuje pozostalú vdovu z nároku na vdovský dôchodok, ak medzi manželmi aj počas neho trval vzťah aspoň v niektorej oblasti spoločenských záujmov, napr. sústavná osobná starostlivosť a záujem o výchovu detí. Naopak, len platenie výživného, aj keď bolo zo strany manžela dobrovoľné, nenahrádza podmienku, že manželia žili v spoločnej domácnosti. Argumentovala, že manželstvo prestáva plniť svoju spoločenskú funkciu, ak sa vytvorí stav ako po rozvode manželstva, to znamená, že dôjde k zániku vzťahov medzi manželmi, najmä k zániku spolužitia v spoločnej domácnosti, v spoločnej starostlivosti o deti a pod.. Dlhší čas oddeleného žitia nemožno vymedziť pre všetky prípady jednotne, obvykle sa zaň v týchto súvislostiach považuje obdobie troch rokov.
6. Vzhľadom na to, že navrhovateľka nežila s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, označené ako obdobia február 1983 až 10. júl 1990, žiadosť o vdovský dôchodok bola zamietnutá.
7. Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka, z ktorého vyplýva, že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Namietala, že Okresný súd v Dolnom Kubíne rozhodol dňa 21.05.1984 o povinnosti platiť manželské výživné vo vzťahu k nej, že manžel ich pravidelne ich aspoň dvakrát v mesiaci navštevoval a prispieval jej na výchovu spoločnej dcéry a spoločné vedenie domácnosti, t.j. na stravovanie, financovanie, školské výdavky, obliekanie, náklady na byt a jeho opravu. Žiadala o nové posúdenie splnenia podmienok nároku na vdovský dôchodok.
8. Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 14.07.2016 a súčasne súdu predložila zmenové rozhodnutie zo dňa 21.06.2016, v ktorom vo výroku nedošlo k zmene iba v časti odôvodnenia rozhodnutia v tom zmysle, že uviedla, že v rozsudku č. 5C/255/84 Okresného súdu v Dolnom Kubíne, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.1984, sa uvádza, že manželom navrhovateľky mal vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke počnúc od 06.03.1984, avšak v rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k.: P 234/89-21, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.12.1989, je uvedené, že manžel navrhovateľky mal v tom čase vyživovaciu povinnosť len k maloletej dcére Y., nar. XX.XX.XXXX, a to znamená, že voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť ku dňu smrti nemal. Vzhľadom na dobu, ktorú navrhovateľka nežila s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a to od februára 1983 až do 10. júla 1990 a vzhľadom na to, že nie je preukázané, že v čase smrti manžela tento mal vo vzťahu k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť, bola zamietnutá žiadosť o vdovský dôchodok.
9. Odporkyňa v uvedenom vyjadrení navrhla napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím zo dňa 21.06.2016 ako vecne správne potvrdiť.
10. S námietkami navrhovateľky sa odporkyňa vyrovnala tak, že poukázala na identické skutočnosti a príslušné ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákona č. 461/2003 Z. z.. Predovšetkým zdôraznila, že vzhľadom na dobu, ktorú navrhovateľka nežila s manželom pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a to, že nie je preukázané, že v čase smrti manžela mal voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť, bola žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok zamietnutá. Odporkyňa uviedla, že podľa jej názoru postupovala pri posudzovaní nároku navrhovateľky na vdovský dôchodok a jeho výplatu správne a v súlade s platnými právnymi predpismi a Zákonom o sociálnom poistení.
11. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 21.06.2016, vypočul navrhovateľku, pojednával v
neprítomnosti zástupcu odporkyne, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom a zistil tento skutkový stav.
12. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že už v minulosti právna predchodkyňa odporkyne Úrad dôchodkového zabezpečenia Bratislava rozhodoval o uplatnenom nároku navrhovateľky na vdovský dôchodok a to rozhodnutím zo dňa 16.01.1991, ktorým podľa ustanovenia § 45 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietol žiadosť o vdovský dôchodok z dôvodu, že navrhovateľka s manželom nežila dlhší čas v spoločnej domácnosti. Zo spisu vyplýva, že toto rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené 21.01.1991. 13. Ďalej zo spisu vyplýva, že manžel navrhovateľky P. W. zomrel XX.Y. XXXX a navrhovateľka zrejme požiadala o odstránenie tvrdosti zákona. V spise je pripojené rozhodnutie zo dňa 26.10.1993 č. XXX XXX XXX, ktorým žiadosť o odstránenie tvrdosti pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia bola zamietnutá. Následne navrhovateľka podala žiadosť o vdovský dôchodok.
14. Zo spisu tiež vyplýva, tak ako uvádza odporkyňa, že rozsudkom Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo dňa 21.05.1984 sp. zn.: 5C/255/1984 vo veci o výživné medzi manželmi bolo rozhodnuté tak, že odporca - P. W., nar. XX.XX.XXXX, bol povinný platiť navrhovateľke - Y. W. manželské výživné 500,- Kčs mesačne vždy do každého desiateho dňa v mesiaci vopred, počnúc od 06.03.1984. Rovnako zo spisu vyplýva a to rozsudku Okresného súdu v Poprade zo dňa 02.11.1993 sp. zn.: P 234/83 vo veci zvýšenia výživného pre v tom čase maloletú Y. W.. V odôvodnení sa konštatuje, že otec maloletej, teda nebohý manžel navrhovateľky, pracuje ako robotník v Stredoslovenských stavbách, š. p., Žilina a jeho priemerný mesačný zárobok podľa priloženého potvrdenia činí (nečitateľná suma) má vyživovaciu povinnosť len k maloletej Y. W., pričom výživné stanovené rozsudkom... . Vo vzťahu k navrhovateľke ako matke maloletej sa konštatovalo, že pracuje ako šička v Tatrasvite, š. p., Svit a jej priemerný mesačný zárobok je 1.870,- Kčs, má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom U. O., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú jej otec pravidelne prispieva a maloletej Y. W. titulom rodinným prídavkov poberá na obe deti (nečitateľná suma), nevlastní žiaden majetok, býva sama s deťmi.
15. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v § 264 ods. 1 upravuje, že vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Manžel navrhovateľky zomrel XX.XX.XXXX a zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podmienky nároku na vdovský dôchodok v § 45 upravoval tak, že vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) splnil ku dňu smrti podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo splnil ku dňu smrti podmienku doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov alebo zomrel následkom pracovného úrazu, prípadne úrazu alebo ochorenia uvedeného v § 34 alebo b) bol požívateľom starobného, invalidného, čiastočne invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov.
17. V § 46 ods. 1 tento právny predpis upravoval, že vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Podľa ods. 2 - po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na vdovský dôchodok, ak a) je invalidná, b) stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, c) vychovala aspoň tri deti, d) dosiahla vek 45 rokov a vychovala 2 deti, e) dosiahla vek 50 rokov, f) dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní v I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1, alebo ktorý zomrel za okolností uvedených v § 34 ods. 3 v druhej vete.
18. § 46 ods. 5 súčasne upravuje, že vdova ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, má nárok na vdovský dôchodok, len ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné.
19. Navrhovateľka k žiadosti o vdovský dôchodok pripojila listinné dôkazy a to list H. L., rod. W., v ktorom sa uvádza, že ona ako jediná najbližšia žijúca príbuzná sestra čestne prehlasuje, že podľa jej vedomia brat P., ktorý naposledy býval v Bobrove kvôli zamestnaniu, navštevoval svoju rodinu podľa možnosti aspoň jeden, dvakrát mesačne a taktiež prispieval na výživu rodiny. Ďalej pripojila vyhlásenie dcéry Y. W. ml.. Na pojednávaní dňa 20.09.2016 predložila čestné vyhlásenie N.. K. Y. zo dňa 15.09.2016, ktorý uviedol, že podľa jeho vedomia P. W. pri vykonávaní stavebných prác v Oravskom regióne býval u svojich rodičov v Bobrove. V čase vykonávania prác mimo Oravského regiónu býval u svojej rodiny vo Svite.
20. Súd po preskúmaní rozhodnutí odporkyne a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že predložené listinné dôkazy navrhovateľky sú účelové a nevierohodné vzhľadom na obsah uvedených rozsudkov Okresného súdu v Dolnom Kubíne a v Poprade. Ak navrhovateľka tvrdí, že manžel vo vzťahu k nej mal vyživovaciu povinnosť, toto jej tvrdenie odporuje odôvodneniu rozsudku Okresného súdu v Poprade. Aj keby súd pripustil, že manželka nebohého P. W. a navrhovateľky vzhľadom na jeho pracovné zaradenie ako robotníka na stavbách plnilo spoločenskú funkciu a viedli spoločnú domácnosť, nie je splnené preukázanie podmienky nároku navrhovateľky vo vzťahu k manželovi na výživné. Naviac súd poukazuje aj na vyššie citované rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia Bratislava, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok a to v čase, kedy bol ešte účinný aj zákon č. 100/1988 Zb., pričom argumentáciu uvedenú v odôvodnení tohto rozhodnutia navrhovateľka zrejme akceptovala, pretože v opačnom prípade by nebola žiadala o odstránenie tvrdosti zákona.
21. V súvislosti s preskúmavaním rozhodnutí odporkyne súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7So/224/2008 zo dňa 28.mája 2009.
22. Po preskúmaní rozhodnutí odporkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie, súd dospel k záveru, že odporkyňa vo veci rozhodla správne a zákonne v súlade s ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov platnom a účinnom v čase smrti manžela navrhovateľky a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení platnom a účinnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí.
23. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutia odporkyne ako správne potvrdil.
24. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspech nemala a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
25. Zo spisu vyplýva, že opravný prostriedok navrhovateľky bol doručený Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad 18.05.2016 a odporkyni 30.05.2016.
26. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v §293dp ods. 1, 2 upravuje, že konanie o opravnom prostriedku začaté pred 1. júlom 2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2016. Opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému pred 1. júlom 2016, ktorý bol podaný v súlade s predpismi účinnými v čase vydania rozhodnutia a bol doručený súdu alebo ústrediu po 30. júni 2016, sa považuje za odvolanie podľa zákona účinného od 1. júla 2016 podané včas a riadne.
27. Toto ustanovenie súd aplikoval aj v spojení s ustanovením § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, a preto postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.