Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-13C/16/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Y. D., U.. XX.XX.XXXX, R. N. Q. XXX, XXX XX E., zastúpeného: JUDr. Petrom Peružekom, advokátom, Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec proti žalovanej: Y. D., U.. XX.XX.XXXX, R. N. Q. XXX, XXX XX E., zastúpenej: JUDr. Janou Purgatovou, advokátkou, Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 6.120,-eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.01.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 6.120,- eur spolu s úrokom z omeškania výške 8,75 % ročne zo sumy 6.120,- eur od 28.01.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.9.2011, sp. zn. 270/00, právoplatného dňa 24.1.2002 bolo rozvedené manželstvo žalobcu a žalovanej, pričom k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) došlo rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/268/2011-640, 24Co/269/2011-640, 24Co/270/2011-640 zo dňa 19.9.2012, právoplatným dňa 24.9.2012 takým spôsobom, že žalovanej bola prikázaná nehnuteľnosť pod povinnosťou vyplatiť žalobcovi sumu 23.950,-€. Žalobca bol ešte počas trvania manželstva, ale i v období od zániku BSM do jeho vyporiadania nútený zdržiavať sa mimo tohto spoločného domu a odsťahovať sa z neho, keďže ho žalovaná ohrozovala na živote. Žaloba bola ďalej (právne) odôvodnená ustanoveniami § 853 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), §§ 143 , § 144, § 146 ods. 1, § 148 ods.1, § 101, 107 ods. 1 OZ. V žalobe bolo taktiež uvedené, že z ponuky realitných kancelárii vyplýva, že nájom predmetných nehnuteľností, ktoré boli v nevyporiadanom BSM je vo výške 340,-€ mesačne, preto počas trvania sporu by takáto náhrada predstavovala sumu 6.120,-€, t.j. polovica sumy 12.240,-€ (36×340,-€). Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení neoznačil v žalobe žiadne dôkazy, len k žalobe pripojil listiny (ponuky realitných kancelárií, výpis z LV č. XXX pre obec a k.ú. N. Q., lekárske správy, vyčíslenie spoločenskej hodnoty, správu OÚ životného prostredia Trnava).

3. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 10.03.2014, táto sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 20.03.2014 (č.l. 25 spisu), v ktorom uviedla, že nie je pravdou, že by dala akúkoľvek príčinu na to, aby sa žalobca musel odsťahovať zo spoločnej domácnosti, ani nikdy nebola ona príčinou konfliktov medzi nimi, opak je pravdou. Spoločnú domácnosť opustil žalobca preto, lebo od neho žiadala polovicu nákladov za nehnuteľnosť, lebo všetky náklady po rozvode hradila ona (bolo aj vedené konania

na OS Piešťany sp. zn. 4C/353/2008, žaloba ňou zobratá späť). Čo sa týka prostriedkov procesnej obrany, žalovaná navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkov: C. G., M. D. ohľadne výrubu hrušky a odvozu šrotu, prípadne k ďalším skutočnostiam. Súčasne navrhla pripojiť spis OS Piešťany sp. zn. 4C/353/2008. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovanej (podľa bodu 3. tohto odôvodnenia) sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 4.6.2014, v ktorom sa ohradil voči spôsobu vyjadrovania žalovanej ohľadom klamstiev žalobcu. Uviedol, že mal opodstatnený dôvod sa odsťahovať zo spoločnej nehnuteľnosti z dôvodu opakovaných verbálnych a fyzických útokov žalovanej. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že by sa o spoločnú nehnuteľnosť nestaral a neplatil súvisiace náklady po rozvode, tieto tvrdenia označil za zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca označil tieto dôkazy: lekárske správy z 4.9.2011 a 12.6.2002, rozhodnutie OÚ Hlohovec zo dňa 30.5.2002, potvrdenie obce, potvrdenie o platení dane, spis OS Piešťany 4C/353/2008. Súčasne k svedkovi C. G. vyjadril pochybnosť o jeho nepredpojatosti a pravdivosti svedeckej výpovede, nakoľko sa jedná o druha žalovanej a ide zároveň o osobu, ktorá bývala po rozvode a býva doteraz so žalovanou.

5. Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 13C/16/2013 - 52 zo dňa 16.9.2015 zamietol návrh žalovanej na spojenie veci vedenej pod sp. zn. 13C/16/2013 s vecou vedenou pod sp. zn. 13C/6/2011 na spoločné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2015.

6. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

7. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

8. Dňa 20.09.2016 bola súdu doručená žiadosť žalovanej (č.l. 67-68 spisu) o ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní, a to z pracovných dôvodov, s tým, že dodatočne doloží aj potvrdenie zamestnávateľa. Súčasne požiadala o odročenie pojednávania na iný termín, nakoľko sa chce osobne zúčastniť pojednávania. Súčasne ospravedlnila neúčasť ej zástupkyne na pojednávaní.

9. Súd po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie dostavili žalobca s jeho zástupcom, nedostavili sa žalovaná ani je zástupkyňa (z dôvodov uvedených v bode 8.). Súd vyhodnotil žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania tak, že tejto nemožno vyhovieť, nakoľko sa nejedná o dôležitý dôvod v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Pracovné dôvody (pozn. súdu - bez bližšieho zdôvodnenia žalovanou) nemožno hodnotiť ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Navyše žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie doručené už dňa 14.6.2016 (č.l. 65), teda mala dostatočný časový priestor na usporiadanie si svojich pracovných povinností tak, aby sa v prípade jej záujmu mohla tohto pojednávania dňa 20.9.2016 aj zúčastniť. Navyše súd poznamenáva, že jej žiadosť o odročenia pojednávania (nariadeného na 20.9.2016 o 13:00 hod.) bola zo dňa 20.9.2016 času 9:54 hod. Je málo pravdepodobné, že by sa žalovaná práve v deň pojednávania, resp. tesne pred jeho uskutočnením dozvedela o takých pracovných povinnostiach, ktoré by bránili jej účasti na tomto pojednávaní. Súčasne súd prihliadal aj na to, že žalovaná je v konaní zastúpená, dôvody na odročenie uvádzala len vo vzťahu k jej osobe (nie vo vzťahu k jej zástupkyni), a teda jej zástupkyňa sa mohla pojednávania zúčastniť. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej a otvoril pojednávanie.

10. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa domáha od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej tým, že bez právneho dôvodu umožnila C. G. užívať nehnuteľnosť, ktorá bola v tom čase v BSM strán sporu, čím obmedzila vlastnícke právo žalobcu. Ďalej uviedol, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej spočívalo v tom, že rodinný dom užívala tretia osoba, a teda v tomto rozsahu mala táto osoba platiť náklady za bývanie obom rozvedeným manželom, ktorých BSM zaniklo a nebolo ešte vyporiadané, polovicu tejto sumy mala odovzdať žalovaná žalobcovi a v tejto výške sa žalovaná bezdôvodne obohatila. Výšku bezdôvodného obohatenia vyjadruje suma 6.120,- eur, táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 11.10.2009 do 30.09.2012. Súčasne navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom

svedkov (K. L., I. C., C. G., M. D.) na preukázanie užívania nehnuteľnosti C. G. (pozn. súdu - vo vzťahu k navrhnutému svedkovi C. G. súd len poznamenáva, že samotný žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.6.2014 vyjadril pochybnosť o nepredpojatosti a pravdivosti svedeckej výpovede tejto osoby). Súčasne navrhol vykonať dokazovanie správami OO PZ M., ktorými chcel preukázať bránenie vstupu žalobcu do predmetnej nehnuteľnosti žalovanou ako i vypúšťaním psov z rodinného domu s.č. XXX.

11. S prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu za nesporné možno považovať to, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom OS v Trnave, právoplatným dňa 24.01.2002, že predmetnom vyporiadania BSM bola predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom, súp. č. XXX v obci N. Q., z titulu užívania ktorého odvodzuje žalobca bezdôvodné obohatenie, ako i to, že BSM manželov bolo právoplatne vyporiadané rozsudkom KS v Trnave dňa 24.09.2012. Sporným zostalo, že by sa žalobca musel odsťahovať zo spoločnej domácnosti, sporným je aj dôvod opustenia nehnuteľnosti žalobcom.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinami: spisom Okresného súdu v Trnave, a to rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/268/2011-640, 24Co/269/2011-640, 24Co/270/2011-640 zo dňa 19.9.2012 a zistil tento skutkový stav veci:

13. Zo spisu Okresného súdu v Trnave sp. zn. 13C/180/2004, a to z rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/268/2011-640, 24Co/269/2011-640, 24Co/270/2011-640 zo dňa 19.9.2012, právoplatného dňa 24.9.2012 (ďalej len „rozsudku KS TT“) súd zistil, že dňa 24.1.2002 došlo k zániku BSM strán sporu, a to rozvodom manželstva. Z rozsudku KS TT ďalej vyplýva, že súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (pozn. súdu - strán sporu) tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre obec a k.ú. N. Q.

- rodinný dom s.č. XXX s príslušenstvom (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť, alebo predmetný dom“) prikázal do výlučného vlastníctva Y. D., t.j. žalovanej v tomto konaní, ktorej súčasne uložil povinnosť zaplatiť ako náhradu sumu 23.950,-€ žalobcovi v tomto konaní.

14. Výsluchom žalobcu súd zistil, že vydanie bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje k rodinnému domu súp. č. XXX, ktorý bol predmetom vyporiadania BSM, a ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej. On predmetnú nehnuteľnosť neužíval preto, lebo ho manželka ako i C. G. fyzicky napádali, vyhadzovali ho z domu (podával aj trestné oznámenia). Všetky tieto veci boli vyriešené v rámci priestupkového konania, niektoré veci zamietli. Jednalo sa o obdobie po rozvode manželstva, do času jeho vyporiadania. Súčasne uviedol, že nepodal žalobu, ktorou by sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej umožniť mu užívania danej nehnuteľnosti. C. G. užíval predmetnú nehnuteľnosť bez jeho povolenia. Nepodal sa súde ani žalobu na vypratanie vo vzťahu k osobe C. G., nevedel, že je taká možnosť. Zo žalovanej a C. G. mal strach, odišiel preto dobrovoľne, aby sa niečo nestalo.

15. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

16. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

17. Podľa § 146 ods. 1, 2 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

18. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 452 ods. 1 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

21. Predmetom posúdenia v tomto konaní je dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 6.120,- € s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovanej, ktoré žalobca v žalobe dôvodil tým, že žalobca bol nútený počas obdobia od zániku manželstva do jeho vyporiadania zdržiavať sa mimo predmetného domu (odsťahovať sa z neho), nakoľko ho žalovaná ohrozovala na živote. Na pojednávaní nárok na zaplatenie žalovanej sumy žalobca dôvodil tým, že bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane žalovanej tým, že bez právneho dôvodu umožnila C. G. užívať nehnuteľnosť, ktorá bola v tom čase v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, čím obmedzila vlastnícke právo žalobcu. Na to bol následne nárok odôvodnený tým, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej spočívalo v tom, že rodinný dom užívala tretia osoba, a teda v tomto rozsahu mala táto osoba platiť náklady za bývanie obom rozvedeným manželom, ktorých BSM zaniklo a nebolo ešte vyporiadané, polovicu tejto sumy mala odovzdať žalovaná žalobcovi a v tejto výške sa žalovaná bezdôvodne obohatila, a to za obdobie od 11.10.2009 do 30.09.2012. Už zo samotného odôvodenia nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vyplýva, že žalobca svoj nárok uplatnený žalobou čiastočne modifikoval čo do dôvodu jeho uplatnenia. Na úvod právneho posúdenia veci je potrebné uviesť, že právna úprava bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda záväzok, ktorý vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na ktorého úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa obohatil. Bezdôvodné obohatenie je vyjadrené i ako predmet, ktorého sa záväzok z bezdôvodného obohatenia týka, teda majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ďalej z plnenia na základe neplatného právneho úkonu, taktiež plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením dostalo majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, taktiež v jeho majetku sa to prejavilo buď zvýšením jeho aktív alebo znížením jeho pasív.

22. Čo sa týka predmetného domu, vo vzťahu od ktorého žalobca odvodzuje požadované bezdôvodné obohatenie, je potrebné uviesť, že tento tvoril tzv. masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (strán sporu), čo vyplýva z rozsudku KS TT. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom manželstva, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX a toto bolo právoplatne s konečnou platnosťou vyporiadané dňa 24.9.2012, kedy nadobudlo právoplatnosť (záväznosť) rozhodnutie - rozsudok KS TT o jeho vyporiadaní. Nakoľko Občiansky zákonník neobsahuje osobitnú úpravu čo sa týka užívania vecí patriacich do BSM v čase od jeho zániku do jeho vyporiadania, v zmysle § 853 ods. 1 je preto potrebné aplikovať právnu úpravu v zmysle §§ 144 a 146 ods. 1, 2 na tento čas. Ako už bolo uvedené, rozhodnutie o vyporiadaní BSM nadobudlo právoplatnosť dňa 24.9.2012, teda od tohto dňa (24.9.2012), a to s prihliadnutím na spôsob vyporiadania BSM (keď predmetný dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej) bolo výlučne na žalovanej, akým spôsobom bude využívať svoje výlučné vlastnícke práva, resp. vlastnícke oprávnenia k predmetnému domu. Preto pokiaľ sa žalobca domáha bezdôvodného obohatenia aj za čas od 24.9.2012 do 30.9.2012, v tejto časti je jeho žaloba nedôvodná predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaná sa vo vzťahu k žalobcovi nemohla žiadnym spôsobom ustanoveným v § 451 ods. 2 bezdôvodne obohatiť, keďže bola už výlučnou vlastníčkou predmetného domu. U žalovanej preto za obdobie od 24.9.2012 do 30.9.2012 nemohol vzniknúť žiadny majetkový prospech na úkor žalobcu, preto je potrebné žalobu v tomto rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

23. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej za obdobie od 11.10.2009 do 23.9.2012, je potrebné uviesť, že sa jedná o obdobie, keď už síce BSM zaniklo, no nebolo ešte toto bezpodielové spoluvlastníctvo k predmetnému domu vyporiadané. Súd v tejto súvislosti uvádza, že práva, ktoré zákon priznáva vlastníkovi veci, môže mať k totožnej veci i viac subjektov vlastníckeho práva. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyjadruje rovnaké postavenie manželov. Ak manželstvo zanikne, zaniká i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Právne vzťahy bývalých manželov v prechodnom období, t.j. medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadaním, nie sú zákonom výslovne upravené a je nevyhnutné ich posudzovať obdobne (§ 853

ods. 1 podľa predpisov o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Každému z bývalých manželov tak prináleží právo k celej veci, ktoré je obmedzené rovnakým právom druhého bývalého manžela. Ak teda užíva bývalý manžel vec, ktorá patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a k jeho vyporiadaniu doposiaľ nedošlo, nemožno dovodiť, že sa na úkor druhého manžela bezdôvodne obohacuje; dôvodom užívania je jeho vlastnícke právo k (celej) veci. Pokaľ jeden z bývalých manželov v období po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jeho vyporiadania bráni druhému realizovať svoje vlastnícke práva, ktoré zákon priznáva vlastníkovi veci, môže sa tento brániť výlučne spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon; nápravu však nemožno dosiahnuť v rámci inštitútu bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného súd potom vyvodil ten právny záver, že pokiaľ žalovaná v tzv. prechodnom období (od zániku BSM do jeho vyporiadenia) užívala predmetný dom patriaci do BSM, nemožno s poukazom na vyššie uvedené konštatovať, že by sa na úkor druhého manžela (žalobcu) bezdôvodne. Pokiaľ žalovaná bránila žalobcovi v užívaní predmetného domu, žalobca sa mohol zákonným spôsobom (žalobou v zmysle § 146 ods. 1 domáhať svojho vlastníckeho práva. Prípadnou žalobou na súde sa taktiež mohol žalobca domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva (aby mohol vec - predmetný dom užívať) voči tretej osobe (C. G.K.), čo však žalobca ani v jednom prípade neučinil. Pokiaľ ďalej žalovaná umožnila tretej osobe (C. G.) v tomto období užívať predmetný dom, tento bol užívaný na základe súhlasu žalovanej, ako jednej z bezpodielových spoluvlastníčok. Právnym dôvodom na užívanie domu treťou osobou bol teda súhlas žalovanej. Nejednalo sa preto v žiadnom prípade o nedovolené užívanie touto treťou osobou. Ak s týmto žalobca (taktiež ako jeden z bezpodielových spoluvlastníkov) nesúhlasil, mohol svoj nesúhlas vyjadriť v žalobe na súde, a to buď vo vzťahu k žalovanej alebo k tejto tretej osobe, a to v závislosti od toho, čoho by sa žalobou domáhal. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by sa žalovaná bezdôvodne obohatila tým, že obmedzila vlastnícke právo žalobcu. Ako už bolo uvedené, pokiaľ žalovaná neumožňovala žalobcovi realizovať jeho vlastnícke právo k predmetnému domu, v žiadnom prípade sa tým žalovaná neobohacovala (dôvodom užívanie bolo jej vlastnícke právo). Žalovaná bez ohľadu na to, či žalobca spoluužíval alebo nespoluužíval tento predmetný dom, len užívala vec, t.j. realizovala časť svojho vlastníckeho oprávnenia, ktoré jej prináležalo v danom čase. Napokon žalobca uviedol, že predmetný dom opustil dobrovoľne, aby sa niečo nestalo.

24. Zamietnuť žalobu pre jej nedôvodnosť je potrebné aj pri žalobcom požadovanom vydaní bezdôvodného obohatenia sa na strane žalovanej, ktoré malo vzniknúť tým, že rodinný dom užívala tretia osoba, a teda v tomto rozsahu mala táto (tretia) osoba platiť náklady za bývanie obom rozvedeným manželom, ktorých BSM zaniklo a nebolo ešte vyporiadané, pričom polovicu tejto sumy mala odovzdať žalovaná žalobcovi a v tejto výške sa teda žalovaná bezdôvodne obohatila. Pokiaľ by mala podľa názoru žalobcu táto tretia osoba platiť náklady za užívanie predmetného domu, potom žalovaná nie je pasívne legitimovanou osobou na požadovanie tohto finančného plnenia, žaloba by mala smerovať voči tejto tretej osobe, a to za predpokladu, že by jej táto povinnosť vznikla. Súd sa touto otázkou však nezaoberal, nakoľko toto nie je predmetom tohto konania. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia sa žalovanej, ktorým žalobca dôvodil svoj nárok, súd 1. inštancie uvádza, že na strane žalovanej nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ, preto je žaloba aj pri takomto dôvodení nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Skutkové tvrdenia žalobcu neumožňujú aplikovať na danú vec inú právnu normu a posúdiť tak vec po právnej stránke inak. Skutočnosť, že žalobca predmetný dom neužíval (či už z vlastnej vôle, alebo pre nejaké iné okolnosti), nie je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, ktoré by získavala žalovaná na jeho úkor.

25. Čo sa týka ostatných návrhov na vykonanie dokazovania stranami sporu (body 3., 4. a 10. tohto odôvodnenia), súd tieto navrhnuté dôkazy z dôvodu hospodárnosti nevykonal, nakoľko pre dané právne posúdenie veci by bolo ich vykonania nadbytočným, nehospodárnym, nedôvodne zaťažujúcim strany sporu.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 , keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.