Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/61/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobkyne: K.. I. Z., narodená XX. X. XXXX, bytom W. XXXX/XX, D. - W., zastúpená Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: K.. K. C., narodený XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, D. - A., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, o zaplatenie 8.000 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.000 eur od 13. 5. 2015 do zaplatenia.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou z 12. 12. 2015 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 8.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5.05 % ročne zo sumy 8.000 € od 13. 5. 2015 do zaplatenia. Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila skutočnosťou, že so žalovaným uzavrela 31. 3. 2015 kúpnu zmluvu, ktorou previedla na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. p. bytového domu so súp. č. XXXX na A. B.. Č.. XX C. D., stojacom na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 348 m2, parc. reg. „C“, ktorý je vedený Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres D. X., obec D. - m. č. A.D., katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX, prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1165/100000, prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na pozemku na ktorom je postavený bytový dom, t. j. pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere: 348 m2, parc. reg. „C“, ktorý je vedený Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres D. X., obec D. - m. č. A., katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1165/10000 (ďalej len „byt na A. B.) a ktorou tiež previedla podiel vo výške 1 k bytu číslo XX, nachádzajúcom sa na X. p. bytového domu so súp. č. XXXX na I. B.. Č.. XX C. D., stojacom na pozemku parc. č. 3396/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 610 m2, parc. reg. „C“ a pozemku parc. reg. č. 3396/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 49 m2, parc. reg. „C“, ktorý je vedený Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres D. X., obec D. - m. č. A., katastrálne územie A., na liste vlastníctva č. XXXX, prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 10279/639228, prislúchajúcemu podielu na pozemku na ktorom je bytový dom postavený, t. j. pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 610 m2, parc. reg. „C“ a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 49 m2, parc. reg. „C“, ktorý je vedený Okresným úradom D., katastrálny odbor, okres D. X., obec D. - m. č. A. - katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 10279/639228 (ďalej len „byt na I. B.“). Predmetnou kúpnou zmluvou žalobkyňa previedla na žalovaného podiely vo výške 1 k bytu na A. B. ako aj k bytu na I. B. za celkovú kúpnu cenu 25.000 €, ktorá mala byť

uhradená v troch splátkach, prvá vo výške 7.000 € mala byť uhradená 14. 1. 2013, druhá vo výške 10.000 € mala byť uhradená do 5 dní od podpisu kúpnej zmluvy a tretia v sume 8.000 € mala byť uhradená do 5 pracovných dní od nadobudnutia výlučného vlastníckeho podielu oboch bytov kupujúcim. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ani po výzve žalobkyne sumu tretej splátky vo výške 8.000 € neuhradil, žalobkyňa si uplatnila nárok žalobou na súde. Navrhla vykonať dokazovanie kúpnou zmluvou, uzavretou medzi žalobkyňou a žalobcom 31. 3. 2015, rozhodnutím Okresného úradu D., katastrálny odbor, č. v. V 8568/15 zo 4. 5. 2015, výzvou na úhradu časti kúpnej ceny z 30. 11. 2015, odpoveďou žalovaného z 8. 12. 2015 na výzvu žalobkyne z 30.11. 2015.

2. Žalovaný k návrhu uviedol, že nárok žalobkyne ako predávajúcej vo výške 8.000 € v celom rozsahu zanikol započítaním pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobkyne oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 22. 5. 2015 z titulu regresného nároku podľa § 511 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného v oznámení definované pohľadávky boli vzájomne kompenzabilné, a teda spôsobilé na započítanie voči pohľadávke žalobkyne, nakoľko uskutočnené započítanie nebolo vylúčené žiadnym ustanovením všeobecne záväzného predpisu platného a účinného na území SR ani osobitným zmluvným ustanovením dojednaným medzi žalobkyňou, ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim v rámci predmetnej kúpnej zmluvy.

3. Žalobkyňa neuznala započítací prejav žalovaného, uviedla, že dojednaná cena za prevádzané spoluvlastnícke podiely k bytu na A.H. B. a k bytu na I. B. bola dohodnutá s prihliadnutím na už uhradené splátky úverov v čase uzavretia kúpnej zmluvy a na trhovú cenu oboch bytov. Pre prípad, že by si mal súd osvojiť argumentáciu žalovaného o započítaní pohľadávok, uviedla, že si z titulu regresného nároku podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplatňuje polovicu ňou uhradených splátok úverov (v sume 14.989,69 €), ktoré žalovaný a žalobkyňa čerpali v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov k bytu na A. B. a k bytu na I. B.. K svojim tvrdenia predložila komunikáciu medzi právnym zástupcom žalovaného a svojou právnou zástupkyňou za obdobie od 8. 10. 2014 do 14. 10. 2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/187/2013-96, ktorým bola schválená rodičovská dohoda žalobcu a žalovanej o úprave práv styku, zverenia do osobnej starostlivosti a výživnom k maloletým deťom žalovaného a žalobkyne, doklady o uhradení splátok úveru v hotovosti, zmluvu o účelovom a splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (financovanie bytu na A. B.), zmluvu o financovaní bývania č. 001/066622/06-001/000 (financovanie bytu na I. B.), doklady o splácaní splátok úverov čerpaných žalobkyňou a žalovaným v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov k bytu na A. B. a k bytu na I. B., za obdobie od januára 2008 do januára 2013.

4. Žalovaný uviedol, že povinnosť žalobkyne uhrádzať záväzky z úverovej zmluvy vyplývala z Článku V ods. 5 kúpnej zmluvy a povinnosť splácať zostatky záväzkov z úverov prešla výlučne na žalovaného až po podpise kúpnej zmluvy. V zmysle § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka boli podľa žalovaného do podpisu kúpnej zmluvy, teda do 31. 3. 2015 žalobkyne a žalovaného rovnaké a následne v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka platilo, že ak žalovaný dlh sám splnil, bol oprávnený požadovať náhradu od žalobkyne podľa jej podielu, teda polovicu zaplatených splátok. Uviedol, že žalovanej na účet vložil prostriedky vo výške 30.073,69 € a zároveň žalobkyňa prijímala prostriedky od klientov žalovaného v súvislosti s výkonom jeho činnosti. K uhrádzaniu splátok úverov čerpaných žalobkyňou a žalovaným v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov k bytu na A. B. a k bytu na I. B. doložil žalovaný prehľad pohybov na svojom účte za obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 3. 2015, výpis z bankového účtu žalovaného za obdobie od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2014 a export pohybov na účte žalovaného za obdobie od 15. 2. 2013 do 15. 4. 2016. Žalovaný navrhol, aby žalobkyňa predložila súdu výpisy z účtov žalobkyne za obdobie od 24. 1. 2006 do 31.1. 2013.

5. Z kúpnej zmluvy uzavretej 31. 3. 2015 súd zistil, že žalovaná previedla na žalovaného podiely, každý vo výške 1, na byte na A. B. a na byte na I. B., s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť jej kúpnu cenu vo výške 25.000 €, rozdelenú do troch splátok, prvá vo výške 7.000 € mala byť uhradená 14. 1. 2013, druhá vo výške 10.000 € mala byť uhradená do 5 dní od podpisu kúpnej zmluvy a tretia v sume 8.000 € mala byť uhradená do 5 pracovných dní od nadobudnutia výlučného vlastníckeho podielu oboch bytov kupujúcim.

6. Z rozhodnutia Okresného úradu D., katastrálny odbor, č. v. V 8568/15 zo 4. 5. 2015 súd zistil, že bol povolený vklad vlastníckeho práva k obom prevádzaným nehnuteľnostiam (podielom vo výške 1 k bytu

na A. B. a k bytu na I. ulici), na základe čoho sa žalovaný stal výlučným vlastníkom tak bytu na A. B., ako aj bytu na I. B..

7. Z výzvy na úhradu časti kúpnej ceny z 30. 11. 2015 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu sumy 8.000 € spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 13. 5. 2015 do 30. 11. 2015, predstavujúcim sumu 223,58 € v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy.

8. Z odpovede žalovaného z 8. 12. 2015, na výzvu žalobkyne z 30.11. 2015 súd zistil, že žalovaný nesúhlasil s tým, že má povinnosť uhradiť žalobkyňou požadovanú sumu, nakoľko pohľadávka žalobkyne podľa názoru žalovaného zanikla započítacím prejavom žalobcu zo dňa 22. 5. 2015.

9. Z oznámenia o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 22. 5. 2015 súd zistil, že žalovaný oznámil žalovanej, že si na úhradu časti kúpnej ceny vo výške 8.000 € započítal príslušnú časť súčtu žalovaným do uzatvorenia kúpnej zmluvy uhradených splátok úverov za obdobie január 2012 až marec 2015 (v sume 12.188,50 €), ktoré žalovaný a žalobkyňa čerpali v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov k bytu na A. B. a k bytu na I. B. a to vo výške, v ktorej sa mali kryť vzájomné pohľadávky, teda v rozsahu zodpovedajúcemu tretej splátke kúpnej ceny, teda sume 8.000 €.

10. Z komunikácie medzi právnym zástupcom žalovaného a právnou zástupkyňou žalobkyne za obdobie od 8. 10. 2014 do 14. 10. 2014, súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný prostredníctvom právnych zástupcov spolu komunikovali v súvislosti s vysporiadaním majetkových vzťahov.

11. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/187/2013-96, ktorým bola schválená rodičovská dohoda žalobcu a žalovanej o úprave práv styku, zverenia do osobnej starostlivosti a výživnom k maloletým deťom žalovaného a žalobkyne, súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú rodičmi dvoch maloletých detí, A. O. T..

12. Z dokladov o uhradení splátok úveru v hotovosti v spojení so zmluvou o účelovom a splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (financovanie bytu na A. B.), so zmluvou o financovaní bývania č. 001/066622/06-001/000 (financovanie bytu na I. B.), a dokladmi o splácaní splátok úverov čerpaných žalobkyňou a žalovaným v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov k bytu na A. B. a k bytu na I. B., za obdobie od januára 2008 do januára 2013 súd zistil, že žalovaná uhrádzala splátky úverov v období od januára 2008 do januára 2013 a aj niektoré splátky v období od októbra 2014 do januára 2015.

13. Z prehľadu pohybov na účte žalovaného za obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 3. 2015, z výpisu z bankového účtu žalovaného za obdobie od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2014 a z exportu pohybov na účte žalovaného za obdobie od 15. 2. 2013 do 15. 4. 2016 súd zistil, že žalovaný v uvedených obdobiach uhrádzal splátky úverov čerpaných žalobkyňou a žalovaným v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckych podielov k bytu na A. B. a k bytu na I. B..

14. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že kúpnu zmluvu so žalovaným na podiely na bytoch na A. B. a na I. B. uzatvárala so zámerom, že jej pohľadávky budú vysporiadané tak, ako je v zmluve uvedené. Z bytu, ktorý spoločne obývala so žalovaným, sa odsťahovala v januári 2013. Skutočnosť, že žalovaný splácal od januára 2013 splátky za oba byty, považovala žalobkyňa za logickú nakoľko v jednom býval žalovaný, v druhom jeho rodičia. Žalovaná uhrádzala splátky úverov v období od roku 2006 do januára v roku 2013. Na jej účte boli prostriedky z jej príjmu z prenájmu jej vlastného bytu ako aj prostriedky od žalovaného, nakoľko so žalovaným žila v jednej domácnosti a mali aj spoločné deti.

15. Z výpovede žalovaného súd zistil, že byty na A. B. a na I. B. boli pôvodne kúpené do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, s tým, že každý mal uhrádzať polovicu splátok. Kým žili žalovaný a žalobkyňa v spoločnej domácnosti, splátky splácala žalobkyňa zo svojho účtu Žalobkyňa mala k dispozícii aj peňažné prostriedky, ktoré plynuli z činnosti žalovaného (ako tenisového trénera), nakoľko mu administratívne pomáhala, prijímala úhrady od jeho klientov, vystavovala o tom doklady. Spolupráca žalobkyne so žalovaným súvisela s jej zamestnaním (približne do decembra 2007, potom sa starala o spoločné deti) v športovom klube T. P. A., ktorý spolupracoval s Tenisovou školou K. C.. Žalobkyňa bola spoločníčkou a konateľkou v spoločnej obchodnej spoločnosti žalovaného a žalobkyne (MISO, s.r.o.), neskôr bol výkon funkcie štatutárneho orgánu žalobkyňou ukončený (v lete 2012) a bezodplatne previedla svoj obchodný podiel na žalovaného.

16. Z výpisov z účtov žalobkyne vedených v T., O..I.. (od 23.1.2006 do 15.10.2012 - zrušenie účtu) a C. C., O..I.. (za obdobie do 1.6.2006 - do 4.1.2013) nemal súd za jednoznačne preukázané, kto disponoval s prostriedkami na týchto účtoch. Medzi stranami sporu je táto skutočnosť sporná a je potrebné uviesť, že v tomto období žili žalobkyňa a žalobca v spoločnej domácnosti, preto nie je vylúčené, že prostriedkami mohol disponovať aj žalovaný, hlavne, ak je z potvrdenia T., O..I.. zrejmé, že žalovaný mal v období od 28. 10. 2002 do 15. 10. 2012 k účtu žalobkyne oprávnenie v rozsahu disponent, úroveň právomoci S (samostatne).

17. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

18. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

19. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

20. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 22. 5. 2015 došlo k započítaniu pohľadávky žalobkyne spočívajúcej v nezaplatenej 3. splátke kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely na byte na A. B. a na byte na I. B.. Ak žalobca argumentuje, že si sumu 12.188,50 € započítal oproti pohľadávke žalobkyne (vo výške 8.000 €) z titulu regresného nároku podľa § 511ods. 3 Občianskeho zákonníka, je potrebné upozorniť na ustanovenie § 511 ods. 2, druhú a tretiu vetu, podľa ktorých dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak žalovaný tvrdí, že si voči pohľadávke žalobkyne započítal pohľadávku z titulu regresu podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je potrebné uviesť, že takúto vedomosť musel mať aj v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporné, že splátky úverov od odsťahovania sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti uhrádzal žalovaný. Žalovaný bol teda povinný postupovať podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka s dôrazom na dikciu ...bezodkladne.... Ak ale žalovaný nielenže nepostupoval podľa § 511 ods. 2 druhej a tretej vety, namiesto toho negocioval kúpnu zmluvu so žalobkyňou, na základe ktorej sa stal výlučným vlastníkom bytov na A. B. a na I. B., je dôvodné, aby sa súd priklonil k judikatúre, podľa ktorej úkon smerujúci k započítaniu pohľadávky splatnej na požiadanie veriteľa nemá žiadne právne účinky, ak ho veriteľ urobil bez toho, aby predtým vyzval dlžníka na zaplatenie pohľadávky (pozri napr. Občiansky zákonník pre prax, str. 2543 dole, resp. str. 2544 hore, Jaroslav Krajčo, vydavateľstvo Eurounion, spol. s.r.o., rok vydania 2015). Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu článkom V. ods. 5 kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, je potrebné uviesť, že sa jedná o neurčité ustanovenie, nakoľko z neho vôbec nie je zrejmé, čo znamená pojem finančná spoluúčasť, nakoľko tento pojem celkom zrejme nie je totožný so slovným spojením napr. „v rovnakej výške“. Ustanovenie navyše upravuje vzťahy podľa jeho dikcie na obdobie „po podpise zmluvy“. Je tiež potrebné zdôrazniť, že práve postup kreovania kúpnej zmluvy a predchádzajúci negociačný proces svedčia argumentácii žalobkyne, nakoľko napriek tomu, že žalovaný vedel, že uhrádza splátky úveru, vôľa strán smerovala k prevodu podielov žalobkyne na žalobcu práve za dohodnutých podmienok uhradenia kúpnej ceny. Je tiež potrebné uviesť, že s ohľadom

na vyššie uvedené osobitné okolnosti posudzovanej veci (dlhoročná spoločná domácnosť strán sporu spojená so spoločným hospodárením a starostlivosťou o deti, jeden dotknutý byt užíva od odsťahovania žalobkyne žalovaný sám a druhý rodičia žalovaného), by súd musel aj bez osobitného dovolania sa žalovanej prihliadnuť na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Za okolností, ktoré boli v konaní zistené a preukázané, by priznanie platnosti právnemu úkonu (započítaciemu prejavu žalobcu) bolo v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu, kedy sa stal splatným dlh žalovaného (5 dní od nadobudnutia výlučného vlastníckeho práva žalovaného), súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškanie vo výške 5,05 %. 22. O trovách konania súd rozhodol súd § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O samotnej výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.