Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_6C-18-2016.pdf
PDF · 76.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/18/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I pred sudcom JUDr. Marianou Harvancovou, v spore žalobcu: M. Č., D.. XX.XX.XXXX, H. N. P. XXX/XX, N.-P. D. C., zast. JUDr. Idou Cabanovou, advokát, Mičinská cesta 35, 974 00 Banská Bystrica, IČO : 420 057 87, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto,
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.03.2016 žalobca žiada od žalovaného zaplatenie sumy 1250,69- EUR spolu s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície, Banská Bystrica, ČVS: ORP-887/1-OVK-BB-2013 zo dňa 19.02.2014 bolo voči žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že navaril na formu na výrobu betónových dielcov uši bez poverenia nadriadeného pracovníka a že pri zdvíhaní pomocou žeriava došlo dňa 20.05.2013 v areáli spoločnosti Stavoindustria HSV, s.r.o. so sídlom Príboj 779, Slovenská Ľupča k odtrhnutiu privarených uší a následne k vymršteniu podpery, ktorá spôsobila poškodenému W. F. ťažké ublíženie na zdraví. Po vznesení obvinenia si žalobca zvolil obhajcu JUDr. Idu Cabanovú, advokátku. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť. Uznesením prokurátora okresnej prokuratúry č.k. 2Pv 266/13/6601-16 zo dňa 18.03.2014 bola sťažnosť žalobcu zamietnutá ako nedôvodná. Po skončení prípravného konania podal prokurátor žalobu na Okresný súd Banská Bystrica. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.06.2014 trestný rozkaz č.k. 5T/40/2014. Voči trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalobca odpor. Po vykonanom dokazovaní súd vydal dňa 19.09.2014 rozsudok č.k. 5T/40/2014, ktorým súd žalobcu oslobodil spod obžaloby. Voči rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 5To/125/2014 zo dňa 30.06.2015 zamietol. Počas trestného konania sa uskutočnilo viacero procesných úkonov, na ktorých sa zúčastnil zvolený obhajca JUDr. Ida Cabanová, advokátka. Po skončení obhajoby zo strany zvoleného obhajcu boli žalobcovi vyúčtované trovy právneho zastúpenia v celom trestnom konaní spolu vo výške 1250,69-EUR. Žalobca uhradil pri prevzatí zastupovania zálohu vo výške 50,-EUR, sumu 1.000,-EUR dňa 22.07.2015 a sumu 200,69-EUR dňa 23.07.2016. Žalobca v zastúpení podal o žalovaného žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 10.12.2015, ktoré prevzal žalovaný dňa 17.12.2015. Listom zo dňa 19.01.2016 žalovaný odmietol žiadosti o zaplatenie náhrady škody. 2. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 16.05.2016 žiadal žalobu zamietnuť. V podaní uviedol, že zo žaloby nevyplýva, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, preto analogicky vychádzal z návrhu na predbežné prejednanie nároku. Podľa ustálenej judikatúry, ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, za nezákonné rozhodnutie sa považuje uznesenie o vznesení obvinenia. Každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného, nie je možné automaticky považovať za nezákonné (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS
163/2013 zo dňa 13.11.2013, rozsudok ESĽP č. 57404/08 z 20.06.2013 vo veci U. proti ČR) Trestné stíhanie sa v predmetnej veci začalo dňa 20.05.2013 neodkladným a neopakovateľným úkonom. Na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia ČVS :ORP-887/1-OVK-BB-2013 zo dňa 19.02.2014 boli v čase jeho vydania splnené podmienky podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. O tom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby oslobodzuje, je oprávnený rozhodnúť iba súd. Žalobca v žalobe nepreukázal, že by v trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené, bolo vydané nezákonné rozhodnutie, resp. že by niektorý z orgánov činných v trestnom konaní postupoval v rozpore so základnými zásadami trestného konania. Uznesenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp.zn. 2 Pv 266/13/6601-16 zo dňa 18.03.2014 v tejto veci nemôže byť samostatným titulom na uplatnenie nároku náhradu škody, pretože nárok nemôže byť samostatným titulom na uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože nárok nemôže vzniknúť opakovane z viacerých titulov a rovnako ako pri uznesení o vznesení obvinenia, ani toto rozhodnutie nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie. V časti uplatňovania sumy 209,40-EUR žaloba nie je v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. - náklady na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom nie sú súčasťou trov konania. Rovnako žalovaný namietal aj deň, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. 3. Na pojednávaní dňa 20.09.2016 vzniesol žalovaný námietku nedostatku pasívnej legitimácie v konaní. 4. Žalobca vo vyjadrení k nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného trval na tom, že žalovaný tak, ako je označený v žalobe je pasívne legitimovaným v konaní. 5. Vzhľadom k vznesenej námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, súd považoval za nehospodárne a nedôvodné vykonanie dôkazu navrhnutého žalobcom a to vyžiadania spisového materiálu z Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 5T/40/2014. 6. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci(ďalej len Zákon), tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. Podľa § 3 ods. 1 Zákona, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry. 7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán, ktorú žalobca označil zodpovednou za škodu, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím. Keďže ale v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá za škodu štát, t. j. Slovenská republika, v menej ktorej v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, pasívne vecne legitimovanou, v prípade preukázania nároku, je Slovenská republika, v menej ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a nie samotná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. 8. Podľa § 60 CSP, Stranami sú žalobca a žalovaný. Podľa § 61 CSP, Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 9. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon vymedzuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania v podstate trojakým spôsobom, účastníkom konania je žalobca a žalovaný a ten, koho zákon za účastníka označuje. Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné, kto je vecne legitimovaný vymedzuje naproti tomu výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotnoprávnej povinnosti), o ktorej v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže až v samotnom konaní.
10. V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný označený v žalobe, na ktorom označení zotrval žalobca aj napriek námietke nedostatku pasívnej legitimácie vznesenej žalovaným, nie je pasívne vecne legitimovaným v danej veci, nakoľko pasívne vecne legitimovaným v danej veci je štát, t. j. Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. 11. Na základe uvedeného a cit. ustanovení zákona, súd žalobu z dôvodu nedostatku, resp. absencie vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, zamietol. 12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Podľa § § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 14. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalovanému trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, že povinný svoju povinnosť uloženú týmto rozsudkom nesplní, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.