Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-279-2013.pdf
PDF · 92.16 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/279/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Praha, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4, proti žalovanej: X./. M. M., A.. X.XX.XXXX, W. F., M. XXX/XXX, X./. L. O., A.. XX.XX.XXXX, W. F., M. XXX/XXX, o zaplatenie istiny vo výške 276,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanej v 1. a v 2.rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.3.2013 vo forme tlačiva podľa prílohy nariadenia ES č. 861/2007 domáhal, aby súd zaviazal právneho predchodcu žalovanej v 1. a v 2.rade (v priebehu konania pôvodná žalovaná P. M., A.. XX.X.XXXX umrela a na jej miesto nastúpili v rámci dedičskej sukcesie jej dedičky M. M. a L. O.) na zaplatenie zmenkovej sumy 276,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne a zákonným úrokom vo výške 6 % ročne, pričom úročenie (t.j. sumy, z ktorých sa úroky požadujú a obdobie, za ktoré sa úroky požadujú ) je podrobne rozpísané v čl. 7.4.1 a 7.4.2 predloženého tlačiva. Okrem istiny a vyššie uvedených úrokov si podanou žalobou uplatnil aj náhradu trov predmetného konania. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že žalobca nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila pôvodná žalovaná dňa X.XX.XXXX, a ktorá sa zaviazala zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa, pričom na ňu doposiaľ nezaplatila nič.
2. Následne po tom ako bolo konanie osobitným uznesením prerušené a osobitným uznesením bolo rozhodnuté, že súd bude v konaní pokračovať, bolo v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, bolo už právnym nástupcom pôvodne žalovanej za účelom vyjadrenia sa k podanej žalobe o uplatnenie pohľadávky žalobcu doručované tlačivo C na odpoveď spolu s predmetnou žalobou a jej prílohami, vrátane fotokópie zmenky. Právny nástupca žalovaného v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C na odpoveď tunajšiemu súdu nedoručil, hoci mu bolo riadne doručené. K uplatnenej pohľadávke sa právne nástupkyne žalovanej žiadnym spôsobom nevyjadrili.
3. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015, t.j. pred prvým vo veci otvoreným pojednávaním, právny zástupca žalobcu doručil súdu čiastočné späťvzatie podaného návrhu, v ktorom oznámil, že podanú žalobu berie čiastočne späť, a to konkrétne v časti o zaplatenie zmenkového úroku v rozsahu vo výške
0,19 % denne z pôvodne uplatnenej sumy a konanie v tejto časti žiada zastaviť. O predmetnom späťvzatí súd rozhodol samostatným uznesením č.k. 15C/279/2013-86 zo dňa 5.2.2016.
4. Podľa ust. § 177 ods. 2 C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
Podľa čl. 2 bod 1. nariadenia č. ES 861/2007, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).
5. Konanie sa podľa článku 19 nariadenia č. ES 861/2007 riadi zákonom č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože sa vedie v Slovenskej republike. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože ide o drobný spor, pričom miesto (pojednávacia miestnosť P2), dátum (20.9.2016) a čas (14.00 hod) verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli v zákonnej lehote oznámením zo dňa 13.4.2016.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmenkou, lustráciou v registri tunajšieho súdu, rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania, čiastočným späťvzatím a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Právny predchodca žalovanej v 1. a v 2.rade vystavil dňa 9.12.2009 v Pate zmenku na zmenkovú sumu 276,- Eur s tým, že na ňu zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B zmenkovú sumu: dvestosedemdesiatšesť Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od dátumu začiatku úročenia: 15.4.2010. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je uvedený údaj - číslo zmluvy XXXXXXXXX. Z lustrácie v registri tunajšieho súdu vyplýva, že proti právnemu predchodcovi žalovanej v 1. a v 2.rade ako povinnej sa viedlo na tunajšom súde exekučné konanie sp. zn. 23Er/1345/2010, ktoré bolo právoplatne zastavené uznesením č.k. 23Er/1345/2010-39 zo dňa 3.10.2011 (právoplatné dňa 11.11.2011) s odôvodnením, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola právoplatným uznesením č.k. 23Er/1345/2010-33 zo dňa 21.3.2011 (právoplatné dňa 9.8.2011) zamietnutá. Z rozhodovacej činnosti v obdobných veciach má súd vedomosť, že zmluvy o úvere, na základe ktorej bol aj v tomto exekučnom konaní vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok sp. zn. X. XXXXX/XX N. T. XX.X.XXXX, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej rozhodcovskej a.s.) obsahovali neprijateľné podmienky, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, slovenským právnym poriadkom ako aj právnym poriadkom Európskeho spoločenstva, čím spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto sú neplatné a že právny predchodca žalovanej v 1. a v 2.rade predmetnú zmluvu uzavrel v deň vystavenia zmenky, kedy mu aj boli vyplatené peňažné prostriedky titulom úveru. Veriteľ následne indosoval zmenku na žalobcu.
8. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 75 citovaného zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 11 ods. 1 citovaného zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I. § 17 citovaného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 citovaného zákona v znení od 1.1.2008 do 28.2.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona, v znení od 1.4.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
9. Judikatúra súdneho dvora EÚ vyžaduje a ani z citovaného znenia § 17 zákona zmenkového a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov, t.j. neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená ex offo. Zo spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnosprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015 rovnako vyplýva, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku
a súdu vyplynie súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku je ex offo povinný zabezpečiť prieskum tohto nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ je možné tu skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená.
10. Exekučný súd posudzoval danú právnu vec ako spotrebiteľský právny vzťah, a preto ex offo skúmal nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej úverovej zmluve podľa vnútroštátnych právnych predpisov (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a aj noriem európskeho práva (smernica Rady č. 93/19/EHS z 5.4.1993) a pre viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré si v tomto konaní uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky exekúciu právoplatne nepovolil. Skutočnosť, že zmluva sa prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, v dôsledku čoho nemôže byť platná ani vystavená zmenka, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06.05.2008 pod. sp. zn. 4 Obo 161/2007. Okrem toho tunajší súd v obdobných veciach posúdil aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach, ako nie individuálne dojednanú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a jej neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
11. Pretože mal súd za to, že žalobca nemohol byť dobromyseľný pri nadobúdaní zmenky, ktorá obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy, ktorú súd posúdil ako neplatnú, a teda musel vedieť, že určité kauzálne vzťahy existujú, považoval súd žalobou uplatnený nárok za nedôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené v prvej výrokovej vete a žalobu v celom rozsahu zamietol.
12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého žalovanej v 1. a v 2.rade ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však súd nemal preukázané, že by žalovanej v 1. a v 2.rade v konaní nejaké trovy vznikli alebo že by jej nejaké vyplývali zo spisu, príp. že by si žalovaná v 1. a v 2.rade nejaké uplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal. Súd zamietol žalobu v celom rozsahu, nakoľko mal zato, že bola podaná nedôvodne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.