Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18P-15-2016.pdf
PDF · 107.51 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci manželov: O. Š., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.. X. XX, XXX XX O., občan SR, právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, a R. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.. X. XX, XXX XX O., občan SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: T. Š., nar. XX. XX. XXXX, J. Š., nar. XX. XX. XXXX a V. Š., nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom D.. X. XX, XXX XX O., zastúpené kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Zvolen, takto
rozhodol:
Súd manželstvo O. Š., rod. H., nar. XX. XX. XXXX a R. Š., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v kostole Sv. Alžbety vo O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Maloleté deti T. Š., nar. XX. XX. XXXX, J. Š., nar. XX. XX. XXXX, V. Š., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí je p o v i n n ý prispievať na ich výživu na maloletého T. výživným vo výške 100,-- € mesačne, na maloletého J. výživným vo výške 90,-- € mesačne a výživným na maloletú V. vo výške 70,-- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 22. 07. 2016 návrh, v ktorom žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo a maloleté deti pochádzajúce z manželstva jej zveril do osobnej starostlivosti a určil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletých detí určené výživné. Svoj návrh odôvodnila tým, že od počiatku manželstva dochádzalo k problémom z dôvodu rozdielneho vierovyznania manželov a prehnanej žiarlivosti zo strany manžela. Dlhodobo žijú neusporiadaným manželským životom, čo viedlo k tomu, že ako manželia spolu nekomunikujú, neriešia spoločné problémy, každý žije vlastný život, o druhého sa nezaujíma. Nehospodária spoločne, majú samostatné účty a samostatne hradia vlastné výdavky a výdavky na domácnosť. Nezdieľajú spoločné lôžko, prespávajú oddelene, každý v inej miestnosti bytu. Intímne spolu nežijú od decembra 2015. Táto situácia je neúnosná a neriešiteľná aj pre spoločné deti. Z manželstva pochádzajú 3 maloleté deti, ktoré žiadala navrhovateľka zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že s otcom sa dokáže dohodnúť na úprave styku, preto nežiadala túto upraviť.
2. Druhému manželovi bol Návrh o rozvod manželstva doručený do vlastných rúk dňa 13. 09. 2016 spolu s výzvou, aby sa k návrhu vyjadril, k návrhu sa písomne nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 20. 09. 2016 a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo od počiatku nebolo ideálne. Keďže očakávala narodenie dieťaťa, dohodli sa na svadbe, avšak pre správanie manžela ona svadbu zrušila. Naďalej sa však stretávali, mali sa radi, preto sa dohodli na uzavretí manželstva, ktoré uzavreli asi jeden mesiac pred narodením prvého syna. Odvtedy začalo zvláštne správanie manžela, ktorý odchádzal a neuviedol kam, bol preč dlhšiu dobu a až následne sa dozvedela, že sa stal členom kresťanského spoločenstva Milosť. Pred vstupom do manželstva manžel vedel, že ona je katolíčka a aj deti chce vychovávať v katolíckej viere. Chodili spoločne do kostola, pričom aj on sa tváril, že je katolík, a že s týmto problém nemá. Po narodení syna, pokiaľ tohto chcela pokrstiť, on s tým nesúhlasil a došlo k takej roztržke, že so synom odišla k svojim rodičom a došlo k jeden a pol ročnému odlúčeniu. Navrhovateľka uviedla, že ak by pred uzavretím manželstva vedela, že je manžel členom tohto kresťanského spoločenstva, určite by s ním do manželstva nevstupovala. Jeho správanie potom ovplyvnilo celú rodinu. Pokiaľ obnovili spolužitie, manžel každú nedeľu trávil v uvedenej spoločnosti, toho času začal navštevovať školu v Maďarsku, v tejto súvislosti je preč dvakrát mesačne, okrem toho chodieva v sobotu večer na 5 hodín ako aj pondelky na 2 hodiny na modlitby. Všetko toto ovplyvňuje celkové jeho správanie, pre neho v rodine je hriešne pozeranie televízie, chodenie do kina, počúvanie hudby. Deti sú v období puberty a pre nich je toto prirodzené. Manžel svojim správaním vytvára zlú atmosféru v rodine. Problémom bola aj jeho chorobná žiarlivosť, kontroloval jej mobily. Keďže mala na starosti 3 deti, nikam nechodila. Po nástupe do práce chodí dvakrát ročne na pracovný večierok, aj s tým jej manžel robí problémy a scény. S deťmi netrávil voľný čas, ona sa snažila spolu so svojou rodinou deťom vypĺňať voľný čas. Deti si na tento životný štýl zvykli. Je pravdou, že od podania Návrhu na rozvod manželstva má manžel väčšiu snahu tráviť čas s deťmi a je pravdou, že starší synovia ho už odmietajú. Dcéra s otcom trávi viac času, otec sa ju snaží získavať najmä kupovaním darčekov. Uviedla, že sa s deťmi rozprávala o rozvode manželstva, tieto sa vyjadrili tak, že s tým nemajú problém, taktiež chcú, aby bol v rodine pokoj. Manžel sa o rozvode odmietol rozprávať, nesúhlasí s ním. Navrhovateľka uviedla, že pri vzájomných sporoch a hádkach musela vždy robiť ústupky iba ona. Vždy bola presvedčená, že sa manžel zmení, ale on naopak, vždy posúval hranice ďalej. Posledná situácia, ktorá ju viedla k podaniu návrhu na rozvod manželstva bola, kedy jej manžel v noci povyhadzoval veci a dary, ktoré mala od svojich starých rodičov. Pokiaľ manžel začal tvrdiť, že sa chce zmeniť, tomuto jeho tvrdeniu neverí, nakoľko už aj v minulosti jej to prisľúbil. Toho času pre skúšku jeho prípadnej zmeny zavesila v izbe malý krížik, na čo hneď dostala od neho sms, aby to zmizlo, a keď to neurobila, zvesil ho on. Preto neverí, že by sa manžel vo svojom správaní dokázal zmeniť. K svojim osobným a majetkovým pomerom navrhovateľka uviedla, že bývajú s manželom a deťmi v byte, ktorý je v nájme, nájomné a inkaso platí manžel, a tiež platí stravné chlapcom, ostatné potreby v domácnosti uhrádza ona. Aj kvôli financiám dochádza k neustálym hádkam, pretože manžel tvrdí, že všetko musí platiť sám. Preto na financie rezignovala a finančne jej vypomáhajú rodičia. Manžel jej nikdy neoznámil výšku svojho príjmu. Ona je zamestnaná na ekonomickom oddelení v nemocnici, jej mesačný príjem je 600,-- € v čistom, prídavky na deti a daňový bonus si uplatňuje manžel. Ona sama iný príjem nemá, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností. Majú v spoločnom vlastníctve s manželom auto, ktoré väčšinou využíva ona, pretože zabezpečuje všetky potreby detí aj potreby pre domácnosť. Dcéra V. je vo veku 8 a pol roka, navštevuje tanečnú, kde matka platí 40,-- € polročne a 10,-- € rodičovský príspevok. Synovia T. a J. sú vo veku 12 a pol a 14 rokov. Syn T. navštevuje floorbal, kde mu matka platí 10,-- € polročne, ďalej platí deťom mobilné telefóny, chlapcom po 10,-- €, dcére 7,-- € asi každé dva mesiace. Synovi T. dobíja autobusovú kartu 10,-- € mesačne. Okrem toho deti navštevujú rôzne ambulancie, alergiológiu, očné, kardiológiu, neurológiu, matka zakupuje lieky cca 10,-- € mesačne. Dcére platí družinu 35,-- € polročne.
5. Manžel R. Š. na pojednávaní uviedol, že sa nechce rozviesť. Potvrdil však, že 90 % z toho, čo uviedla manželka o ich spolužití, je pravdou. Uvedomil si svoje správanie vo vzťahu k rodine, manželke a deťom a má snahu o zmenu. Je presvedčený, že spoločne prežitých 14 rokov neboli len zlé a nesúhlasí s rozvodom manželstva. Aj on v manželstve robil ústupky, keď napr. deti prehlásila na inú školu, s čím on nesúhlasil, nechal to tak a neriešil to. Je pravdou, že prestúpil na inú vieru, avšak ani on neobmedzuje manželku, ktorá chodí do kostola a kde trávi aj pol dňa. Pokiaľ si uvedomil svoje správanie, snaží sa byť voči manželke ústretový, ona však s ním odmieta komunikovať a tvrdí, že to nemá zmysel. Predtým,
pokiaľ riešili konflikty, vždy sa nejako dohodli tak, že ustúpil jeden alebo druhý. Teraz však už manželka s ním nechce komunikovať, tvrdí, že o to nemá záujem. Snaží sa viac času tráviť s rodinou, nikam nechodí, chodí len do práce a domov. Taktiež obmedzil aktivity v spoločenstve, kde chodieva len v nedeľu na 4 hodiny a vo štvrtok večer. Je pravdou, že začal študovať teológiu v Maďarsku, čo je však len dvakrát do mesiaca. Je pravdou, že manželka nesúhlasila, aby začal študovať, napriek tomu štúdium začal, pretože má záujem vzdelávať sa v tejto oblasti. Nevidí to ako prekážku v manželstve, pokiaľ by chcela študovať manželka, on by jej v tom nebránil. Čo sa týka výdavkov, v Maďarsku mu štúdium uhrádza štát, výdavky na dopravu nemá, hradí mu ich spolužiak, jedine dvakrát mesačne platí ubytovanie po 15,-- €, čo nie je veľká finančná záťaž pre rodinu. Je pravdou, čo uvádzala manželka o ich rodine a uvedomil si to, čo bolo za posledných 14 rokov a chce sa zmeniť. S deťmi nemá nejaký problém v komunikácii, chce s nimi tráviť viac času, plánuje napr. spoločné bicyklovanie. Je pravdou, že synovia už nejavia taký záujem, väčšinou sú so slúchadlami na ušiach celý deň, s čím on nesúhlasí. Chcel vybaviť pre syna Jakuba krúžok, on však o to nemal záujem. Takže je pravdou, že najviac času trávi s dcérou, ktorá je poddajnejšia, súhlasí s jeho návrhmi na aktivity. Synovia už veľmi nie. Chcel by to však zmeniť a robiť viac aktivít s deťmi. To, čo uvádzala manželka napr., že deťom vytýkal pozeranie televízie, mal výhrady, len ak dcéra pozerala televíziu v neskorších nočných hodinách alebo ak si deti príliš nahlas púšťali hudbu. Manželku aj deti má rád a je proti rozvodu manželstva. Má snahu zmeniť svoje správanie, chcel by sa viac s manželkou rozprávať, chce s ňou nadviazať komunikáciu, avšak ona nemá záujem. On by sa aj chcel o tom rozprávať, avšak ona tvrdí, že to nemá význam, pretože trvá na rozvode. Chce zmeniť svoje správanie k manželke, chce si ju viac vážiť a viac s ňou komunikovať. Je pravdou, že on viac vyvolával hádky, a že predtým uprednostňoval iné záujmy, teraz je pre neho prvoradá rodina a deti. V záujme udržania manželstva však nie je ochotný vzdať sa členstva v náboženskom spoločenstve. K výpovedi manžela navrhovateľka uviedla, že pokiaľ jej vyčíta, že veľa času trávi v kostole, toto nie je pravda. Je pravdou, že v nedeľu s deťmi chodí do kostola, avšak potom ide k svojim rodičom, kde trávia spoločný čas, pretože manžel bol vždy v práci, v spoločenstve, chodil na liečenia a preto ona so svojou rodinou vymýšľala deťom program. Ona sama vie komunikovať, čo je zvyknutá zo svojej rodiny. Naopak, pri komunikácii s manželom, on si nikdy nič nepripúšťa a preto vzájomná komunikácia končí hádkou. Ona nemá záujem o takúto komunikáciu. Rovnako si nevie predstaviť trávenie spoločného času, pretože ak aj boli v minulosti v spoločnosti, čo bolo len ojedinele pri rodinných akciách, prejavovala sa jeho žiarlivosť, keď sa s niekým rozprávala, alebo aj pri spoločných výletoch, vždy mal výhrady voči správaniu sa napr. detí, čo vždy dopadlo hádkou. Preto neverí, že by bol schopný sa zmeniť. Manžel ďalej k svojim pomerom uviedol, že je zamestnaný ako kuchár a dosahuje priemerný zárobok 700,-- € v čistom. Poberá prídavky na všetky deti 65,-- € mesačne a daňový bonus. Je vlastníkom 4-izbového bytu na Látkach, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, toho času v ňom býva matka a brat. Byt nadobudol v období začiatku manželstva, kedy spoločne s manželkou nežili a stalo sa, že jeho matka neplatila nájomné, viedla sa exekúcia a na udržanie bytu odkúpil byt z vlastných úspor a stal sa vlastníkom. Tento byt následne od neho odkúpil jeho brat, avšak kvôli zachovaniu daňových úľav doposiaľ nebol vykonaný prevod. Kúpnu zmluvu vtedy podpisovala aj manželka. Okrem spoločného auta iné hnuteľné či nehnuteľné veci nevlastní. Uhrádza náklady na bývanie, stravu synom, dcére platí krúžok - jazda na koni 21,-- € mesačne. Občas robí nákupy do domácnosti, je pravdou, že viac domácnosť zabezpečuje manželka. Pokiaľ v minulosti väčšinu výdavkov uhrádzala manželka, poukázal na to, že on platil väčšie položky ako bolo bývanie, poistka auta, leasing a z účtu mu odchádzalo cca 500,-- € mesačne. On sám si nič nekupoval. Má však záujem viac finančne v rodine vypomáhať, pokiaľ deti niečo pýtajú, tak im peniaze dá.
6. Kolízny opatrovník k veci uviedol, že vo veci vykonal šetrenie pomerov v rodine, k čomu podal písomnú správu, ktorej sa v celom rozsahu pridržiava. V prípade, že súd dospeje k názoru rozvodu manželstva, navrhol zveriť maloleté deti do starostlivosti matky a určiť otcovi primerané výživné. Vychádzal pri tom z toho, že aj na pojednávaní bolo potvrdené, že starostlivosť deťom vo väčšej miere zabezpečuje matka, čo sa týka školy, aktivít, zdravotnej starostlivosti, programu vo voľnom čase, v jej starostlivosti neboli zistené nedostatky. Navrhované výživné zodpovedá potrebám maloletých detí. Keďže podľa vyjadrenia rodičov, matka nebráni kontaktu otca s deťmi, nie je potrebná úprava styku otca s deťmi súdom.
7. Podľa sobášneho listu, manželia uzavreli manželstvo dňa 13. 07. 2002, manželstvo je evidované v knihe manželstiev Matričného úradu Zvolen. Podľa rodných listov, z manželstva pochádzajú tri maloleté deti, T., nar. XX. XX. XXXX, J., nar. XX. XX. XXXX, V., nar. XX. XX. XXXX.
8. Podľa oznámenia Mestského úradu Zvolen (čl. 23, 24) sú obaja manželia prihlásení k spoločnému trvalému pobytu v obvode tunajšieho súdu.
9. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky, táto pracuje v Nemocnici Zvolen od roku 2006, bola kladne hodnotená zamestnávateľom, jej priemerný mesačný príjem v čistom je 614,66 €. Doklady od zamestnávateľa otca napriek výzve ku dňu rozhodnutia súdu doručené neboli, otec tieto súdu sám nepredložil, avšak jeho postoj k navrhovanému výživnému bol taký, že hoci sa mu čiastky zdajú vyššie, nemá námietky voči návrhu o výške výživného.
10. Podľa správy kolízneho opatrovníka z 12. 09. 2016 (čl. 29) rodina doposiaľ nebola v evidencii sociálnoprávnej ochrany detí. Otcovi sú vyplácané prídavky na tri deti vo výške 70,56 €. Obaja rodičia sú zamestnaní. Otec poberá od zamestnávateľa bonus na tri maloleté deti. Maloleté deti navštevujú základnú školu vo Zvolene, maloletý T. je žiakom 8. ročníka, maloletý J. je žiakom 6. ročníka a maloletá V. je žiačkou 3. ročníka. Do školy chodia riadne, učia sa dobre. Na rodičovské združenia chodí matka. Detí sa stravujú v školskej jedálni, kde sa mesačne uhrádza 23,-- € na jedno dieťa, matka uhrádza obedy maloletej V. a družinu 35,-- € polročne, otec uhrádza obedy maloletému T. a J.. T. navštevuje krúžok floorbalu, V. dva krúžky, poplatky uhrádza matka. Maloleté deti majú zdravotné problémy a navštevujú odborné zdravotné ambulancie a to T. a V. očné, všetky deti imunológiu, V. kardiológiu, J. a T. urológiu, T. neurológiu. Odborné ambulancie sú vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Zvýšené náklady uhrádza matka. Výchovné problémy s deťmi zistené neboli. Rodina obýva 3-izbový byt, ktorý je v nájme od mesta Zvolen. Byt je udržiavaný na požadovanej úrovni, vhodný pre starostlivosť o deti. Rodičia boli poučení o možnosti využiť poradenské služby kolízneho opatrovníka, matka bola komplexne poučená pri šetrení o aplikácii rodičovských práv, uviedla, že na návrhu trvá. Uviedla tiež, že maloleté deti o prejednávanom návrhu vedia. Vyjadrili sa, že chcú žiť s ňou a s otcom sa stretávať.
11. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11.1. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods.3, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11.2. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11.3. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že manželia uzavreli manželstvo dňa 13. 07. 2002. Obaja manželia sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR s posledným spoločným bydliskom v obvode tunajšieho súdu, čím je založená miestna príslušnosť Okresného súdu Zvolen. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti Samuel, Jakub a Nina.
13. Na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že manželstvo neplní účel, za ktorým bolo uzavreté. Účastníci konania zhodne potvrdili, že rozpory vo vzťahoch medzi manželmi pretrvávali počas celého manželstva a vyplývali najmä z rozdielneho vierovyznania. Navrhovateľka sama uviedla, že pokiaľ by túto okolnosť vedela pred uzavretím manželstva, do manželstva by vôbec nevstúpila, spôsob života manžela ovplyvňovaný práve týmto je pre ňu neprekonateľnou prekážkou. Manžel uviedol, že na svojom náboženskom presvedčení zotrváva a nemieni sa ho vzdať. Je pravdou, že je u nás zaručená sloboda náboženského vyznania, ako aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru (článok 24. Ústavy SR). Pri vstupe do manželstva je na manželoch, do akej miery rešpektujú alebo akceptujú vzájomné vierovyznanie. Pokiaľ však príslušnosť k náboženskej spoločnosti ovplyvňuje správanie jedného z manželov do takej miery, ktoré druhý z manželov nedokáže v manželstve akceptovať a spôsobuje rozvrat v manželských vzťahoch, súd konštatuje, že takéto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľka zaujala jednoznačné stanovisko vo vzťahu k vierovyznaniu manžela, že toto ho ovplyvňuje takým spôsobom, ktoré ona nedokáže akceptovať v manželskom vzťahu a neverí, že sám zmení správanie vo vzťahu k nej a k rodine, pokiaľ zotrvá vo svojom vierovyznaní. To, že manžel nedokáže zmeniť svoje správanie vychádzalo aj z toho, že napriek jej nesúhlasu začal v tomto smere štúdium a doposiaľ vždy uprednostňoval aktivity súvisiace s jeho vierovyznaním pred ňou ako manželkou a rodinou. Tento stav zo svojho pohľadu považuje za neprekonateľný. Hoci manžel pred súdom deklaroval, že má záujem sa zmeniť, uvedomuje si svoj nesprávny doterajší postoj k rodine, k manželke, nemieni sa vzdať svojho vyierovyznania. Manžel taktiež deklaroval, že naďalej miluje svoju manželku aj deti a má záujem o udržanie rodiny a ako konkrétny prejav tejto snahy začal viac času tráviť s rodinou, s deťmi, viac sa im venovať. Navrhovateľka toto jeho konanie potvrdila. Súd konštatuje, že snaha o zblíženie sa a rozvoj rodičovského vzťahu otca k deťom vníma aj súd pozitívne, avšak sám o sebe zrejme nestačí na nápravu manželských vzťahov. Otec vo vzťahu k matke ako k manželke neurobil doposiaľ žiaden reálny krok, ktorý by ju presvedčil, že vo vzťahu k nej má záujem o zmenu, a táto zmena by bola natoľko radikálna, aby bola ochotná obnoviť manželský vzťah. Súd konštatuje, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželskom vzťahu, ktorý ho nenapĺňa a budovať manželský vzťah na základoch, s ktorými nesúhlasí. Preto súd konštatuje, že v súčasnej dobe nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia a preto rozhodol o rozvode manželstva. Súd zohľadnil aj záujem maloletých detí, kedy podľa zhodného vyjadrenia manželov doposiaľ väčšiu starostlivosť o deti zabezpečovala navrhovateľka ako matka, deti tento spôsob spolužitia prijali, nemajú s tým problém. V súčasnej dobe pokiaľ sa aj otec chce viac zapájať do starostlivosti o deti, matka tomu nemieni brániť a je len na otcovi, akým spôsobom nadviaže a vybuduje rodičovský vzťah k maloletým deťom.
14. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že podstatnú časť starostlivosti o maloleté deti znáša matka. Jej starostlivosť je na požadovanej úrovni a preto súd rozhodol v súlade s návrhom matky a zveril maloleté deti T., J. a V. na čas po rozvode manželstva do jej osobnej starostlivosti s tým, že matka je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V takom prípade súd určuje vyživovaciu povinnosť druhému rodičovi, t. j. otcovi. Vychádzajúc zo zistených majetkových pomerov ako aj vyjadrenia všetkých účastníkov súd v súlade s návrhom matky určil otcovi vyživovaciu povinnosť a to na maloletého T. po 100,-- € mesačne, maloletého J. 90,-- € mesačne a maloletú V. 70,-- € mesačne s tým, že výživné je určené od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a otec je povinný ho uhrádzať k rukám matky vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci. Súd pritom zohľadnil oprávnené potreby maloletých detí, ktoré boli preukázané s tým, že okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie sú výdavky súvisiace s návštevou školy, mimoškolských aktivít, krúžkov ako aj so zdravotnou starostlivosťou o maloleté deti. Čo sa týka príjmu a majetkových pomerov otca ako povinného, súd konštatuje, že mimo bežných výdavkov otec iné mimoriadne výdavky nemá a preto je v jeho majetkových možnostiach uhrádzať takto stanovené výživné na maloleté deti. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov, čo sa týka kontaktu otca s deťmi, v tomto problém nie je, preto súd rovnako nevidel potrebu upraviť styk otca s deťmi.
15. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 52 C. m. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.). uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 C.m.p.).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, §376 ods. 1 C.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko
Po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľka a jej právna zástupkyňa ako aj kolízny opatrovník vzdali práva podať voči rozsudku odvolanie, preto im toto právo nepatrí.