Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cb/355/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou v právnej veci žalobcu: DRAFT - OVA a.s., U Jaktařské brány 156/8, 746 01 Opava 1, Česká republika, IČO: 476 73 930, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpenému: Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, o žalobe na obnovu konania takto

rozhodol:

I. Súd žalobu na obnovu konania z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 26.08.2015 žiadal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 1 Zm 457/2010, ktoré je od počiatku vedené medzi žalobcom a žalovaným a týka sa žalobcovho nároku na zaplatenie zmenkovej sumy 400.000.000 Kč so 6% úrokom od 02.11.2005 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1.333.333 Kč vyplývajúcej zo zmenky a náhrady trov konania jednotlivých konaní.

2. Žalobca predložil Okresnému súdu Bratislava V vlastnú zmenku, formálne platnú, obsahujúcu všetky náležitosti stanovené zákonom č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový. Zmenka bola vystavená vystaviteľom Slovenský plynárenský priemysel, štátny podnik (právny predchodca SPP) v Bratislave dňa 01.10.1998 a vystaviteľ sa ňou zaviazal bez protestu efektívne zaplatiť vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava , zmenkovú sumu 400.000.000 Kč na rad prvého majiteľa zmenky

- obchodnej spoločnosti SEZOOZ GROUP a.s., Dolní nám. 1356, Vsetín. Zmenku v mene právneho predchodcu žalovaného ako vystaviteľa podpísal jeho vtedajší štatutárny zástupca Ing. R. H., ktorého pravosť podpisu je na zmenke notársky osvedčená. Na rube zmenky sú napísané indosamenty, prvý dňa 07.01.2000 na rad SIGMA GROUP, a.s., ďlalší zo dňa 20.12.2000 je na rad C. A. - SEZOOZ, ktorý ako fyzická osoba bez dodatku obchodného mena nedatovaným indosamentom zmenku previedol na rad PRV ProFin - CZ, s.r.o. a posledný indosament, rovnako bez uvedenia dátumu, je na rad žalobcu.

3. Okresný súd Bratislava V vydal dňa 17.02.2006 zmenkový platobný rozkaz č. kon. 2Zm 952/05-107, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 400.000.000 Kč so 6% úrokom od 02.11.2005 do zaplatenia, zmenkovej odmeny X.XXX.XXX Kč a náhrady trov konania vo výške X.XXX.XXX Sk (125.577,57 Eur).

4. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote námietky, na prejednanie ktorých prvostupňový súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie. Okresný súd Bratislava V prvým

rozsudkom (sp.zn. 2 Zm 952/05) zo dňa 21.05.2007 ponechal zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania o námietkach vo výške 7.699.731 Sk.

5. Proti prvému rozsudku OS BA V zo dňa 21.05.2007 (sp. zn. 2 Zm 952/05) podal žalovaný v zákonej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) a d) OSP, pretože podľa jeho názoru dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý prvý rozsudok OS BA V zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz zruší v celom rozsahu a prizná žalovanému náhradu trov konania.

6. O odvolaní žalovaného rozhodol KS BA prvým rozsudkom KS BA zo dňa 28.04.2009 (sp.zn. 6CoZm42/2007), tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa Krajský súd v Bratislave doplnil ďalšie dôvody a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 85.196,25 Eur. Prvý rozsudok KS BA nadobudol právoplatnosť dňa 08.06.2009. Súdy dospeli k záveru, že vlastná zmenka bola platne vystavená v mene žalovaného pánom Ing. H. a v danom okamihu bola zmenka neúplná, lebo na nej nebol uvedený dátum splatnosti, pričom dátum jej splatnosti - 1. november 2005 bol doplnený neskôr. Súdy zamietli tvrdenia, že zmenka bola vystavená na vyplatenie „na videnie" a preto mala byť predložená na vyplatenie do jedného roka odo dňa vystavenia v súlade s ust. §34 zák. č. 191/1950 Zb.zákon zmenkový a šekový a s poukazom na to,že nebola takto predložená, došlo k jej premlčaniu v premlčacej dobe tri roky odo dňa jej splatnosti. (§ 70 cit. zák.).

7. Proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu podal generálny prokurátor SR dňa 10.06.2009 na podnet žalovaného mimoriadne dovolani (mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR z 09.06.2009, č.k. VI/2 Pz 328/09-6,).

8. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 5M Obdo4/2009 zo dňa 12.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2010, zrušil prvý rozsudok KS BA v spojení s prvým rozsudkom OS BA V a vec vrátil OS BA V na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.V uznesení uviedol, že z obsahu spisu, doložených dokladov a zo zmenky samotnej je nesporné, že zmenka bola vystavená ako neúplná a dátum splatnosti bol doplňovaný neskôr.Súd prvého stupňa mal len zo svedeckej výpovede C. A. za preukázané, že ku zmenke mal s vystaviteľom K.. H. uzavretú ústnu dohodu o vyplňovacom práve, ktorá majiteľa zmenky oprávňovala do zmenky doplniť dátum splatnosti. Takýto záver nie je možné z vykonaných dôkazov jednoznačne vyvodiť, nie je z nich zrejmé, že tu bol zámer vystaviť zmenku ako neúplnú, resp. že došlo aspoň k neformálej dohode s vystaviteľom zmenky o jej vyplnení. Z vykonaných dôkazov nie je ani možné ustáliť, kto a kedy údaj o splatnosti zmenky doplnil. Žalobca tvrdil, že zmenka nebola vystavená ako vistazmenka, ale ako blankozmenka, pri jej nadobúdaní vychádzal len z prehlásenia prevodcu zmenky, že zmeny na nej boli vykonané oprávnene, i keď sám prevodca mal pochybnosti, resp. nevedel, či bola vystavená ako blankozmenka. Pri nadobúdaní zmenky sa sám žalobca nepresvedčil, čo bolo obsahom vyplňovacieho práva. Vzhľadom na všeobecne známu skutočnosť, že žalovaný popiera platnosť všetkých zmeniek vystavených bývalým štatutárom Ing. H., ako aj na dohodnuté podmienky zaplatenia kúpnej ceny pri prevode cenného papiera s vysokou nominálnou hodnotou, ktoré boli viazané na splnenie záväzku zmenkového dlžníka, sa žalobca previnil pri nadobúdaní zmenky hrubou nedbanlivosťou. Ako nový majiteľ zmenky mal v rozumnom rozsahu preveriť aj údaje doterajšieho majiteľa a neuspokojiť sa len pasívne s informáciou, že zmeny na zmenke boli vykonané dôvodne. Pri zachovaní zvyčajnej bdelosti sa mohol dozvedieť o okolnostiach neexistencie alebo existencie obsahu vyplňovacieho práva.

9. Dovolací súd skonštatoval, že vznesenú námietku neexistencie vyplňovacieho práva nesprávne preniesol v rámci dôkazného bremena na žalovaného, kedˇže neexistencia skutočnosti sa preukázať nedá. Ak žalovaný tvrdí, že žiadne vyplňovacie právo neexistovalo, resp. že zmenka bola neoprávnene vyplnená a namietal hrubú nedbanlivosť žalobcu pri pri nadobúdaní zmenky, pritom remitent nevedel v konaní uviesť žiadne relevantné skutočnosti o existencii dohody o vyplňovacom práve, nevyvrátil námietky neexistencie dohody, potom niet čo preukazovať. Žalovaný poukázal na ust. § 69 zmenkového zákona, zmenka v čase pred doplnením dátumu bola vystavená bez uvedenia splatnosti a jednalo sa o platnú zmenku na videnie. Zročnosť nastáva v deň jej predloženia na platenie a musí byť predložená do jedného roka od dátumu vystavenia. Všetky práva zo zmenky proti príjemcovi sa premlčia za tri roky odo

dňa jej zročnosti. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú je súd povinný prihliadať v prípade opodstatnenosti námietky, že dátum splatnosti bola na zmenke doplnený neoprávnene.

10. Druhým rozsudkom OS BA V zo dňa 29.10.2012 sp.zn. 1 Zm 457/2010 bol zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený. Žalobca v ďalšom konaní zotrval na tom, že zmenka kryla nákup akcií spoločnosti Chemapol Group, ktoré právny predchodca žalovaného nakupoval prostredníctvom spoločnosti SEZOOZ GROUP a.s. Z predloženého „Zápisu z jednání", konaného dňa 18.09.1998 vo Vsetíne medzi SEZOOZ GROUP a.s., zastúpeným C. A. a Slovenským plynárenským priemyslom, š.p., zastúpeným K.. H. vyplýva, že sa zúčastnené strany v súvislosti s nákupom akcií Chemapolu dohodli, že SPP vystaví 12 kusov blankozmeniek v prospech SEZOOZ, v ktorých nebude uvedený dátum splatnosti a čiastka a SEZOOZ bude blankozmenky oprávnený doplniť, ak z akéhokoľvek dôvodu nebude obchod s akciami, alebo jeho časť, dokončený alebo vysporiadaný. Súd skonštatoval, že žalovaná zmenka bola síce v čase vystavenia neúplná, ale chýbal na nej jedine údaj o dátume splatnosti. Nie je tu preto možné stotožniť s tými blankozmenkami, ktoré mal podľa zápisu SPP vystaviť pre akciu Chemapol, keďže okrem splatnosti v nich nemal byť uvedený ani údaj o sume. Preto ani ďalšie listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil na pojednávaní 29.10.2012 a ktorými mienil preukázať, že obchody pri nákupe akcií Chemapolu neboli fiktívne a reálne prebehli, nie sú dôkazom o tom, že dátum splatnosti na zmenke bol vyplnený oprávnene.

11. Žalobca považoval týmito dôkazmi zároveň za preukázané, že pri nadobúdaní zmenky konal dobromyseľne. Podľa záväzného názoru dovolacieho súdu je však treba považovať žalobcu za nedobromyseľného nie preto, že zmenka nemala kauzu, resp. kauza bola len fiktívna, ale preto, že sa pri nadobúdaní zmenky sám nepresvedčil, či bol v nej dátum zmenky vyplnený oprávnene, t.j. či išlo o blankozmenku, či k nej bola uzavretá dohoda o vyplňovacom práve a aký bol obsah tejto dohody. Listinné dôkazy, ktoré žalobca dodatočne predložil, nepreukazujú oprávnenie majiteľa zmenky doplniť do nej údaj splatnosti. Záver dovolacieho súdu, že sa žalobca pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou, preto nebol týmito dôkazmi vyvrátený. Žalobcu, ktorý sa na zmenku podpísal pred neoprávneným doplnením dátumu splatnosti, by preto mal zaväzovať len text zmenky, pod ktorý sa podpísal. Zmenku splatnú na videnie bolo potrebné podľa čl. I. §34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona predložiť na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, t.j. do 01.10.1999, kedy sa stala splatnou. Zmenkové nároky proti akceptantovi cudzej zmenky, ktorý je zaviazaný rovnako ako vystaviteľ vlastnej zmenky, sa premlčujú do troch rokov odo dňa splôatnosti zmenky, premlčacia doba v tomto prípade začalal plynúť 02.10.1999 a uplynula dňa 02.10.2002. Žaloba bola na súd podaná dňa 29.12.2005, po uplynutí premlčacej doby, súd nemohol premlčané právo priznať, s poukazom na uvedené zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

12. Po podaní odvolania zo strany žalobcu bola vec prejednaná na KS BA, ktorý dňa 19.09.2013 druhým rozsudkom KS BA sp.zn. 2 CoZm 6/2013 potvrdil druhý rozsudok OS BA V.

13. Žalobca podal dňa 29.11.2010 na Európsky súd pre ľudské práva sťažnosť (č. 72493/10 DRAFT- OVA a.s. v. Slovensko) proti Slovenskej republike v zmysle článku 34 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Namietal, že zrušenie právoplatného rozsudku na základe mimoriadneho dovolania podaného Generálnym prokurátorom na podnet žalovaného, ako subjektu, v ktorom mal štát väčšinový podiel, spôsobilo porušenie jeho práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 1 Protokolu č. 1.

14. Dňa 09.06.2015 bol vyhlásený rozsudok vo veci DRAFT-OVA, a.s., v. Slovenská republika, v ktorom ESĽP uviedol o.i. okolnosti predchádzajúce sporu - prejednávaná sťažnosť sa týkala nárokov voči Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s., ktoré pochádzajú z roku 1998, keď bol žalovaný ešte stále podnikom vo vlastníctve štátu a jej riaditeľom a štatutárnym zástupcom pánK.. H. Dodatočne vyšlo na javo, že v tom čase pán K..H. vystavil viaceré vlastné zmenky v mene žalovanej na veľké peňažné sumy. Skôr, než sa pán Ing. H. stal štatutárnym zástupcom žalovaného, pôsobil jedno volebné obdobie ako minister priemyslu a dve volebné obdobia ako minister hospodárstva. V roku 1999 bol za dosiaľ neobjasnených okolností zavraždený. Žalovaný vždy spochybňoval predmetné vlastné zmenky, boli však prevedené medzi mnohými subjektami a vyvolali mnohé spory, vrátane konania, o ktoré ide v prejednávanej veci. Vyvolali tiež značný záujem médií.

15. V roku 2001 bol žalovaný transformovaný na akciovú spoločnosť, následne bol sprivatizovaný a 49 % jej akcií bolo predaných zahraničným súkromným investorom.

16. Zmluva o privatizácii žalovaného obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa štát zaviazal nahradiť investorom akúkoľvek škodu, ktorá im vznikne z dôvodu vlastných zmeniek, ktoré podpísal Ing. H..

17. Pre prejedávanú sťažnosť má význam skutočnosť, že v tom čase vlastnil 51% akcií žalovaného štát, zatiaľ čo zvyšných 49% vlastnil súkromný subjekt. V súčastnosti je žalovaný vo výlučnom vlastníctve štátu.

18. Ku konaniu a mimorianemu dovolaniu generálneho prokurátora ESĽP uviedol, že žalovaný dňa 05.06.2009 predložil generálnemu prokurátorovi podnet, ktorým ho požiadal, aby využil svoju právomoc voľnej úvahy a napadol rozsudky mimoriadnym dovolaním.

19. Generálny prokurátor sa rozhodol vyhovieť podnetu a napadol dňa 10.06.2009 sporné rozsudky mimoriadnym dovolaním, ktorého hlavným argumentom bolo, že súdy pochybili pri uplatnení práva s poukazom na skutkový stav, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie, či žalobca pri nadobúdaní vlastnej zmenky konal s hrubou nedbanlivosťou, najmä pokiaľ ide o doplnenie dátumu splatnosti. Podľa názoru GP žalobca konal s hrubou nedbanlivosťou, keď sa uspokojil s vyhláseniami predávajúceho o existencii dohody o doplnení dátumu splatnosti do zmenky a o jej dodržaní bez bez toho, aby vykonal vlastné zisťovanie. Žalovaný bol oprávnený tvrdiť, že neexistovala nijaká platná dohoda o doplnení dátumu splatnosti do vlastnej zmenky a prináležalo žalobcovi preukázať, že taká dohoda existovala a bola dodržaná, inak bola zmenka splatná „na videnie" a akékoľvek nároky vyplývajúce z nej boli premlčané.

20. Najvyšší súd SR vyhovel mimoriadnemu dovolaniu a zrušil prvý rozsudok KS BA v spojení s prvým rozsudkom OS BA V.

21. Dňa 06.09.2010 žalobca napadol uznesenie NS SR z 12.05.2010 na Ústavnom súde ústavnou sťažnosťou podľa článku 127 Ústavy (zák. č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov) v ktorej o.i. poukázal na článok 6 ods. 1 Dohovoru a článok 1 Protokolu č. 1.

22. Žalobca tvrdil, že existuje systémový problém, keďže zásada rovnosti účastníkov konania bola narušená samotnou existenciou konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré zvýhodnilo žalovaného ako subjekt, v ktorom má štát väčšinový podiel. Generálny prokurátor mimoriadnym spôsobom zasiahol do právoplattného rozsudku v prospech štátu, pričom spor mal súkromnoprávnu povahu. Žalobca namietal, že zrušenie právoplatného rozsudku v jeho prospech predstavovalo zásah do jeho majetku v rozpore s článkom 1 Protokolu č. 1 Dohovoru.

23. Ústavný súd dňa 19.01.2012 vyhlásil ústavnú sťažnosť za neprípusnú s poukazom na jej zjavnú nedôvodnosť.

24. V konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva žiadal žalobca 25.762.763,22 Eur z dôvodu majetkovej škody, pričom táto celková suma pozostávala zo súm priznaných v pôvodných konaniach a z úrokov z omeškania odo dňa uplatnenia nároku. Tiež žiadal 100.000 Eur z dôvodu nemajetkovej ujmy.

25. Európsky súd pre ľudské práva rozsudkom vyhláseným dňa 09.06.2015 skonštatoval, že Slovenská republika porušila článok 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru ako aj článok 6 Dohovoru z dôvodu, že zrušením právoplatného a vykonateľného Prvého rozsudku OS BA V a Prvého rozsudku KS BA, ktorým bolo sťažujúcej spoločnosti žalobcu priznané právo na peňažné plnenie, boli porušené majetkové práva žalobcu.

26. Ďalej skonštatoval, že štát, proti ktorému smeruje sťažnosť, je povinný zaplatiť sťažovateľovi do troch mesiacov nasledujúce sumy: a) 10 000 Eur spolu s príslušnými daňami z dôvodu nemajetkovej ujmy, b) 817,55 Eur spolu s prípadnými daňami, ktoré bude musieť sťažovateľ zaplatiť, z dôvodu trov konania, od uplynutia uvedenej trojmesačnej lehoty až do zaplatenia plynú z vyššie uvedených súm úroky v sadzbe rovnajúcej sa základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania zvýšenej o tri percentuálne body, v zostávajúcej časti zamietol nárok sťažovateľa na spravodlivé

zadosťučinenie, s poukazom na skutočnosť, že ust. § 228 ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku podľa všetkého poskytuje sťažovateľovi prostriedok na dosiahnutie obnovy sporného konania a že žalovaný, ktorého sa taká obnova môže dotknúť, je vo výlučnom vlastníctve štátu.

27. S poukazom na právne závery ESĽP žalobca podal návrh na obnovu konania proti právoplanému druhému rozsudku KS BA, ktorým došlo k potvrdeniu druhého rozsudku OS BA V, v ktorom sa naďalej chcel domáhať od žalovaného zaplatenia sumy zmenky vo výške 400.000.000 Kč s úrokom 6% od 02.11.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1.333.333 Kč a náhrady trov konania.

28. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach a vyjadreniach na pojednávaniach spochybnil naplnenie dôvodov pre povolenie obnovy konania s poukazom na skutočnosť, že pre uplatnenie dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm d) platia dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že rozhodnutím alebo súvisiacim konaním vnútroštátneho súdu boli porušené základné práva alebo slobody účastníka a zároveň, závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené primeraným finančným zadosťučinením.

29. Keďže žalobcovi rozsudkom ESĽP finančné zadosťučinenie priznané bolo, nie je naplnená podmienka prípustnosti žaloby. Podľa článku 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd však ESĽP priznáva sťažovateľovi v prípade potreby spravodlivé zadosťučinenie za situácie, ak „vnútroštátne právo dotknutej Vysokej zmluvnej strany umožňuje len čiastočnú nápravu“. To znamená, vydanie právoplatného rozsudku zo strany okresného súdu v znení požadovanom žalobcom (t.j. jeho plnohodnotné uspokojenie) a súčasné priznanie zadosťučinenia zo strany ESĽP je neprípustné i v zmysle citovaného článku 41 Dohovoru.

30. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že súdy by v (prípadne) obnovenom konaní boli viazané právnym názorom Európskeho súdu pre ľudské práva. ESĽP však v rozsudku zo dňa 09.06.2015, č. 72493/10 neuviedol žiadny právny názor k meritórnemu posúdeniu, ktoré bolo uvedené v rozsudkoch Okresného súdu a Krajského súdu v Bratislave vydaných po zrušovacom uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5M Obdo 4/2009, zo dňa 12.05.2010. ESĽP iba vyslovil pochybnosť, či v prípade nesprávneho právneho posúdenia uvedeného v pôvodných (prvých) rozsudkoch Okresného a Krajského súdu išlo o takú okolnosť, ktorá odôvodňovala ich zrušenie.

31. V prípade povolenia obnovy konania by preto konajúce súdy nemohli byť viazané akýmkoľvek právnym názorom ESĽP, lebo v rozsudku ESĽP žiadny právny názor k meritu veci vyslovený nebol.

32. Keďže však:

- rozsudok ESĽP sám osebe nie je spôsobilý privodiť priaznivé rozhodnutie pre žalobcu (keďže žiadny záväzný právny názor týkajúci sa merita veci neobsahuje),

- existuje a pre ďalší priebeh konania je naďalej plne záväzné Uznesenie NS SR,

- a žalobca nedisponuje akýmkoľvek relevantným dôkazom, ktorým by preukázal dôvodnosť svojho nároku v prípadnom obnovenom konaní (čo je podmienkou úspešného návrhu na obnovu konania ); nie je možné jeho žalobu považovať za opodstatnenú.

33. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na závery Výboru ministrov. Tieto však hovoria o dôvodnosti obnovy konania len „za určitých okolností“ a v prípade, ak negatívne dôsledky spôsobené sporným vnútroštátnym rozhodnutím, ktoré nie sú dostatočne napravené spravodlivým zadosťučinením, „[…] nemôžu byť odstránené inak, než opätovným prejednaním resp. obnovou konania.“

34. Väčšina členských štátov Európskej únie totiž nemá vo svojej legislatíve taký zákon, akým je v prípade Slovenskej republiky zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ZoZŠ dáva Žalobcovi v plnej miere možnosť na odstránenie negatívnych dôsledkov iným spôsobom ako obnovou konania vo veci. Práve takýmto smerom sa mal Žalobca uberať, a to nielen s poukazom na vydanie uznesenia NS SR (s ktorým sa nestotožňuje), ale aj z dôvodu zmätočného tvrdenia vlády SR v konaní pred ESĽP, ktorá mala uviesť, že žalobca je oprávnený domáhať sa v obnovenom konaní „náhrady škody“. Náhrada škody by však

predmetom obnoveného konania nebola. Keďže teda žalobca má možnosť postupovať podľa ZoZŠ, povolenie obnovy konania neprichádza do úvahy.

35. Z rozsudku ESĽP je zrejmé, že žalobca v konaní pred ESĽP napádal z vecnej stránky uznesenie NS SR, ktorým boli zrušené rozsudky Okresného a Krajského súdu vydané pôvodne v prospech žalobcu. Proti uzneseniu NS SR podal žalobca ústavnú sťažnosť, ktorá bola Ústavným súdom SR dňa 19.01.2012 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Následne sa žalobca domáhal svojich práv pred ESĽP.

36. Žalovaný poukázal na novelizované znenie zákona č. 38/1993 Z.z. organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (novelizované s účinnosťou od 01.01.2015), ktoré v ustanovení § 75 a nasl. umožňuje za podmienok tam uvedených napadnúť právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR návrhom na obnovu konania pred Ústavným súdom SR.

37. Pokiaľ mal žalobca potrebu pristúpiť k obnove konania, mal podať takýto návrh na Ústavný súd SR, ktorý dňa 19.01.2012 odmietol jeho ústavnú sťažnosť, podanú voči uzneseniu NS SR, ako zjavne neopodstatnenú.

38. Práve prostredníctvom obnoveného konania na Ústavnom súde SR mohol Žalobca požadovať zrušenie uznesenia NS SR, prípadne žiadať adekvátne primerané zadosťučinenie v peniazoch. Podľa § 75 ods. 5 Zákona 38/1993 Z.z. bolo možné podať návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom SR do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie medzinárodnej organizácie stalo konečným, k čomu došlo dňa 09.09.2015. Žalobca v šesťmesačnej lehote od 09.09.2015 k žiadnemu podaniu na Ústavný súd SR nepristúpil.

39. Podľa § 397 písm. d) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a záväžné dôsledky tohoto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením.

40. Žaloba na obnovu konania musí obligatórne obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 127 a osobitné náležitosti stanovené zákonom pre návrh na obnovu konania, predovšetkým preukázanie existencie objektívnych podmienok prípustnosti obnovy konania, to znamená:

- existenciu rozhodnutia, proti ktorému je návrh na obnovu konania prípustný,

- zachovanie lehoty, v rámci ktorej je možné návrh na obnovu konania podať,

- existenciu taxatívne stanoveného dôvodu obnovy podľa ust. § 397 CSP,

- dôkazy, ktorými sa má preukázať dôvodnosť návrhu, to znamená, predovšetkým dôkazy smerujúce k tomu, že nové rozhodnutie vydané v obnovenom konaní bude pre toho , kto podal žalobu na obnovu konania, potenciálne priaznivejšie,

- petit, čoho sa navrhovateľ domáha.

41. Súd skúmal procesnú prípustnosť žaloby na obnovu konania, konštatuje, že rozsudkok ESĽP bol vyhlásený 09.06.2015, právnemu zástupcovi žalobcu bol doručený 12.06.2015, žaloba na obnovu konania bola podaná osobne oprávnenou osobou na tunajší súd dňa 26.08.2015, to znamená, zákonná lehota na podanie stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania bola dodržaná.

42. Súd konštatuje, že žalobca v žalobe neprezentoval akékoľvek dôkazy, ktorými by preukázal dôvodnosť nároku, ktorý má záujem uplatňovať v konaní vo veci samej v prípade povolenia obnovy konania. Žaloba neobsahuje, ani neuvádza žiadne skutočnosti, na základe ktorých by malo dôjsť k zmene právneho názoru vyjadreného v "druhých" rozsudkoch. Nie je preto splnená základná náležitosť žaloby na obnovu konania, t. j. prezentácia či špecifikácia dôkazov, na základe ktorých by malo byť v obnovenom konaní nové rozhodnutie pre žalobcu potenciálne priaznivejšie. Pre absenciu skutočností a dôkazov, týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, súd nemohol skonštatovať ani len pravdepodobnosť pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

43. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku vyhlásenom dňa 09.06.2015 skonštatoval, že Slovenská republika porušila článok 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru ako aj článok 6 Dohovoru z dôvodu, že zrušením právoplatného a vykonateľného prvého rozsudku OS BA V a prvého rozsudku KS BA, ktorým

bolo sťažujúcej spoločnosti žalobcu priznané právo na peňažné plnenie, boli porušené majetkové práva žalobcu.

44. Znenie ust. § 397 písm. d) však jednoznačne predpokladá kumulatívne splnenie druhej podmienky v prípade porušenia základných ľudských práv strany a to, že záväžné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením.

45. Keďže je neprijateľné, aby vnútroštátny súd posudzoval primeranosť finančného zadosťučinenia poskytnutého ESĽP, pokiaľ ESĽP rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v akejkoľvek výške, nie je obnova prípustná, s poukazom na skutočnosť, že žalobcovi zadosťučinenie ESĽP priznané bolo.

46. S poukazom na uvedené, striktne skúmajúc zákonné dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania, súd žalobu na obnovu konania zamietol.

47. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 49. Úspešnému žalovanému súd priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).