Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/27/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L - 1653, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, zapísaná v obchodnom registri, oddiel B, vložka 108305, práv. zast. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej F. S., T.. XX.XX.XXXX, H. S. XXX, XXX XX S., v konaní o zaplatenie 1.273,30 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta,

nepriznáva náhradu trov konania stranám sporu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.273,30 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 18. 02. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 19. 09. 2013 Dohodu o urovnaní (ďalej len „Dohoda“). Predmetom urovnania bol dlh žalovanej, ktorý vznikol zo Zmluvy o úvere/pôžičky č. 30668538. Zmluva bola uzavretá dňa 08. 01. 2009 medzi právnym predchodcom žalobcu -D. Ú. H., Z..G.. (Ď. W. „.,Z..G..“.) Z. žalovanou. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver/pôžičku vo výške 1.045,25 Eur. Právny predchodca žalobcu postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2012 pohľadávku žalobcovi, vrátane príslušenstva. Žalobca konštatoval, že medzi žalobcom a žalovanou bola výška postúpenej pohľadávky 1.425,31 Eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1.425,31 Eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1.368,30 Eur. Žalovaná sa v Dohode zaviazala zaplatiť dohodnutú sumu spolu s úrokom vo výške 7 % ročne z uvedenej sumy, celkovo sumu 1.645,36 Eur, a to v 66 mesačných splátkach. Svoj záväzok neplnila, dostala sa do omeškania so splátkou splatnou 17. 02. 2014. Po dátume splatnosti zaplatila sumu 55,- Eur. Po výzve zo dňa 11. 01. 2016 už neuhradila žiadnu úhradu. Žalobca súčasne uviedol, že v uvedenej Dohode o urovnaní došlo k pisárskej chybe, v dôsledku ktorej došlo k nesprávnemu označeniu právneho predchodcu žalobcu, správne mal byť označený - D. Ú. H., Z..G..

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovanej, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Žalobca písomne súdu oznámil, že na podanej žalobe trvá. Súhlasil, aby súd z dôvodov hospodárnosti pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe listinných dôkazov. Doručil súdu požadovanú platobnú históriu.

5. Žalovaná nesúhlasila so žalobou. Uviedla, že jej nie je zrejmé, z akých dôvodov by mala akceptovať Dohodu o urovnaní, spísanie ktorej neiniciovala a podpísala ju v podstate pod tlakom. Dohode

predchádzal telefonický odkaz, že sa mám ozvať, na čo nereagovala. Následne dostávala odkazy a potom ju navštívil pán, ktorý uviedol, že jedná za spoločnosť KRUK. Zdôrazňoval, že žalovaná má Dohodu podpísať s odôvodnením, že je pre ňu výhodnejšia. Dohodu pred podpísaním nedostala do dispozície, nevedela vôbec v čom mala spočívať výhodnosť nového záväzku. Nedostala žiadne podstatné informácie okrem toho, že dotyčný pán jej na tablete ukázal, aké splátky bude po podpísaní Dohody platiť. Neustále zdôrazňoval sankcie, aké postihnú žalovanú ak Dohodu nepodpíše, vyhrážal sa súdom a exekútorom. Žalovaná z obáv radšej podpísala Dohodu, bez znalosti jej podmienok. K uzavretiu pôvodnej Zmluvy, z ktorej mal záväzok vzniknúť, uviedla, že bola klientkou spoločnosti Quatro. Na základe toho jej zrejme poslali kartu QUATRO a následne ju aktivovali. Aká bola výška úverového rámca, si už nepamätala. Údaje v žiadosti o aktiváciu karty, a to číslo občianskeho preukazu, rodné číslo, telefón, vyznačenie v súbore poistenia, pravdepodobne písala sama,vzhľadom na použité písmo. Výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „ RPMN“) nerozumela. Dôvodom nesplácania čerpaných prostriedkov bolo, že krátko po aktivovaní karty opustila spoločný byt v dôsledku rozvodu manželstva. Karta ostala v byte, na kartu zabudla, nepoužívala ju, bola si však vedomá toho, že pôvodnú zmluvu podpisovala. V závere výpovede namietla žalovaná premlčanie nároku, s poukazom na dobu, ktorá uplynula od posledného vykázaného čerpania peňažných prostriedkov do podania žaloby.

6. Dohoda o urovnaní bola uzavretá medzi žalobcom, zastúpeným spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. so sídlom v Prahe, organizačná zložka so sídlom v Bratislave a žalovanou dňa 19. 09. 2013. V Časti A bod. 1. Dohody bolo konštatované, že právnym predchodcom veriteľa bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, čo bolo tvrdenie nepodložené relevantným podkladom, rovnako ako tvrdenie, že k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy č. 30668538 zo dňa 08. 01. 2009 došlo na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 23. 10. 2012. Podľa časti B Dohody bol pôvodný záväzok 1.425,31 Eur nahradený novým záväzkom vo výške 1.645,36 Eur, spolu s úrokovou sadzbou 7 %, pričom zo splátkového kalendára bolo zrejmé, že tento nový záväzok mala zaplatiť žalovaná v 66 mesačných splátkach po 25,- Eur. V časti C Dohody okrem toho bola úprava, v zmysle ktorej v bode 2 dlžník týmto svoj záväzok podľa odseku 1 uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v odseku 1 a 4 časti C. Z bodu 3 vyplynulo, že v prípade omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek platby, sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, pričom nebola dotknutá povinnosť dlžníka zaplatiť úrok z omeškania.

7. Z pôvodnej Žiadosti o aktiváciu Splátkovej karty Quatro zo dňa 08.01.2009 súd zistil, že uvedená žiadosť sa vzťahovala k č. zmluvy 30668538 a bola adresovaná D. Ú. H., Z..G.., so sídlom v Bratislave. Údaje v žiadosti, podľa výpovede žalovanej, boli vyplnené žalovanou v časti čísla občianskeho preukazu, rodného čísla, telefónneho čísla, v časti statusu zamestnanca, ako aj v časti hesla k používaniu karty. Z bodu II. žiadosti vyplynulo, že bol poskytnutý úverový rámec do výšky 27.000,- Sk (896,24 Eur). Z bodu IV. žiadosti vyplynulo, že žiadosťou bolo žiadané o vyplatenie konečného zostatku na kreditnej karte GE Money patriacej žiadateľovi, z novej splátkovej karty Quatro, na účet GE Money. Suma na vyplatenie dlhu predstavovala v tom čase 6.356,74 Sk /211,01 Eur/. Súčasťou tohto textu bolo v časti V. žiadosti zahrnuté úverové poistenie, tzn. poistenie schopnosti splácať úver, kde bolo znamienkom „X“ uvedené, že žalovaná prijíma komplexný súbor poistenia B, a to poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania.

8. Z výpisu zo Splátkovej karty Quatro ku dňu 19.08.2016, za zúčtovacie obdobie od 01.01.2009 do 30.09.2012 vyplynulo, že povinná splátka mala z pôvodnej zmluvy predstavovať sumu 62,41 Eur. Dňa 08.01.2009 bola zaznamenaná debetná transakcia vo výške - 211,01 Eur, čo zodpovedalo prevodu v zmysle čl. IV. Žiadosti o aktiváciu Splátkovej karty Quatro. Celkove za dané obdobie v čase od 08.01.2009 bola čerpaná prostredníctvom karty suma 865,90 Eur, pričom posledné čerpanie bolo zaznamenané ku dňu 05.02.2009.

9. Písomnou výzvou zo dňa 11.01.2016 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej istiny 1.273,30 Eur vrátane zákonných úrokov z omeškania, najneskôr do 18.01.2016. Súčasne z tejto výzvy vyplynulo, že klient sa môže kontaktovať so správcom pohľadávky, a to spoločnosťou Kruk Česká a Slovenská republika, s.r.o.

10. Spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika s.r.o. oznamovala žalovanej zosplatnenie dlhu listom zo dňa 11.01.2016 s poukazom na to, že na základe dohody zo dňa 19.09.2013 žalovaná uznala dlh vo výške 1.368,30 Eur, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami. Z dôvodu neplnenia si

záväzku, sa dostala žalovaná do omeškania so splátkou splatnou zo dňa 17.02.2014 a v súvislosti s tým oznámila spoločnosť Kruk, že dlh žalovanej bol zosplatnený. Ku ktorému dňu sa tak stalo, z oznámenia nevyplynulo. K uvedenej listine bol pripojený doklad o podaní doporučenej zásielky na prepravu dňa 11.01.2016. 11. Podľa čl. 17 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej iba Brusel I bis) vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I bis druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 12. V danom prípade súd použije slovenský právny poriadok s poukazom na čl. 5 ods. 3 Nariadenia Rím I. Predmetom konania je záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, dohoda o voľbe práva medzi účastníkmi zmluvy nebola tvrdená, ani preukázaná.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva 15. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

18. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 19. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ku dňu 08. 01. 2009, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

21. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 22. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. 24. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

25. Podľa § 558 ods. 1 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

26. Podľa § 585 ods. 1 OZ, účinné ku dňu uzavretia Dohody, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. 27. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. 28. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. 29. Dohodou o urovnaní v zmysle ust. § 585 Občianskeho zákonníka si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že pôvodný záväzok rušia a nahradzujú ho novým. To znamená , že doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Účelom urovnania v zmysle tohto ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť, pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková i právna, objektívna i subjektívna. Urovnaním môžu byť medzi účastníkmi upravené akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať. Spornosťou práva v zmysle ust. § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr.

v akom rozsahu má byť plnené, kedy a pod.). Stačí, že jednej zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť aj omyl. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí záväzkom novým. Dohoda o urovnaní je potom samostatným zaväzovacím dôvodom. 30. Podstatným predpokladom uzavretia Dohody o urovnaní je teda existencia pochybnosti alebo spornosti práv a povinností. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že nemala žiadne pochybnosti o právach a povinnostiach, pretože po podpísaní žiadosti dna 08. 01. 2009, ktorá zjavne nahrádzala aj zmluvu (keďže v konaní nebola predložená žiadna iná listina, svedčiaca o existencii záväzku), kartu nemala k dispozícii. Nemala ani vedomosti o existencii nejakej pohľadávky. Zistila to až v období, kedy sa správca pohľadávky žalobcu, prostredníctvom osoby vystupujúcej za správcu, vytrvalo a dôrazne usiloval o uzavretie Dohody o urovnaní. Žalovaná z obáv, aby nečelila nejakým sankciám, podpísala Dohodu, nejednalo sa o prejav jej slobodnej vôle, konala pod nátlakom, čo vyplýva z ďalšieho dokazovania. 31. Naviac v čase jej podpisu nebola informovaná o tom, že uvedená pohľadávka bola už premlčaná ( posledná transakcia bola vykonaná 05.02. 2009. Splatnosť mesačných splátok nebola určená ku konkrétnemu dňu v mesiaci, z toho dôvodu súd konštatuje, že aj v prípade, že by bola splatná nasledujúca mesačná splátka do konca mesiaca marec 2009, t.z. do 31. 03. 2009 (koniec premlčacej lehoty sa datoval do 31.03. 2012) a Dohoda bola uzavretá 19. 09. 2013. Žalovaná mala byť riadne informovaná o premlčaní nároku, pretože právny následok uznania dlhu nenastal (ust. § 558 ods. 1 ). 32. Okrem uvedených skutočností spochybňujúcich samotnú platnosť Dohody, súd poukazuje na ďalšie podstatné pochybenia, a to chybné označenie veriteľa v Časti A bod. 1 Dohody o urovnaní, kde bol uvedený ako veriteľ spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., pričom žalovaná s takou spoločnosťou nemala žiaden záväzkový vzťah. Je teda nepochybné, že vo vzťahu k tejto spoločnosti ani nemohla mať žiadne pochybnosti o spornosti pohľadávky, ktorá by si vyžadovala urovnanie. 33. Pri posudzovaní Dohody o urovnaní, spracovanej vo vopred formulovanej forme, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, posudzoval aj podmienky pôvodného záväzku zo dňa 08. 01. 2009. Predmetný záväzkový vzťah sa vyznačoval atribútmi spotrebiteľského záväzkového vzťahu, kde veriteľ poskytoval plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako fyzická osoba, ktorá tak nekonala v rámci podnikateľskej činnosti. Súd posudzoval podmienky záväzkového vzťahu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa. 34. Zmluva bola síce uzatvorená v písomnej forme, ale absentovali podstatné náležitosti vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ Zákona č. 258/2001 Z.z. Absencia týchto náležitostí v zmluve má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Za takej situácie výška pohľadávky predstavovala len vyčerpanú a nezaplatenú sumu 865,90 Eur a nie sumu 1.425,31 Eur, použitú pre účely dosiahnutia uzavretia Dohody o urovnaní. 35. Dohoda ďalej obsahovala, podľa názoru súdu neprijateľnú podmienku v časti C bod 3 Dohody, kde pre prípad omeškania dlžníka, veriteľ požadoval od dlžníka nielen zákonný úrok z omeškania, ale aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne, t.z. 36,5 % ročne, ktorú možno hodnotiť ako neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

37. Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

38. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

39. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. S poukazom na vykonané dokazovanie, súd je toho názoru, že žalobca dosiahol uzavretie Dohody o urovnaní za použitia nekalej obchodnej praktiky, kde pri uzavretí Dohody postupoval v rozpore s odbornou starostlivosťou (nesprávne označenie veriteľa, neposkytnutie informácie o premlčaní nároku), čo napokon smerovalo alebo mohlo smerovať k narušeniu ekonomického správania žalovanej, ako spotrebiteľky. Pri uzavretí Dohody boli použité neprijateľné zmluvné podmienky, absentovala sloboda prejavu vôle žalovanej uzavrieť Dohodu. Tieto postupy žalobcu súd vyhodnotil ako úkony, ktorými žalobca obchádzal zákon, dôsledkom čoho je neplatnosť Dohody o urovnaní.

41. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 42.Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43. Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

44. Premlčanie ja charakterizované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

45. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Ak čas splnenia záväzku (dlhu) nebol dohodnutý, dlžník je podľa ustanovenia § 563 povinný splniť v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku tohto právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu.

46. Súd po oboznámení sa s Výpisom zo Splátkovej karty QUATRO za obdobie od 01. 01. 2009 do 30. 09. 2012 zistil, že posledná debetná transakcia bola vykonaná 05. 02. 2009, kedy bola čerpaná suma 250,- Eur. Od uvedeného obdobia nebola čerpaná žiadna suma. Pokiaľ súd vychádzal z mesačnej splatnosti, ktorá vyplynula zo žiadosti/zmluvy, ale nebol uvedený konkrétny deň splatnosti, splátka mala byť zaplatená okamihom, keď mohol veriteľ požiadať o plnenie. V tomto prípade podľa názoru súdu tak mohol učiniť od 06. 03. 2009 a nárok uplatniť do 06.03.2012. Žaloba bola podaná dňa 02. 02. 2016. Po uplynutí trojročnej premlčacej doby a dovolaní sa premlčania žalovanou, nie je možné priznať žalobcovi uplatnený nárok, pretože právo bolo premlčané nárok.

47. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

48. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci

49. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila, z toho dôvodu súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.