Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12Cpr-2-2016.pdf
PDF · 117.61 KB
No categories available
12Cpr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu Profika SK, s.r.o., so sídlom Bernolákova 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 650 544 zastúpeného Mgr. Jánom Jagošom, advokátom, so sídlom Pod Urpínom 5, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému E. H., F.. XX. XX. XXXX, Q. H. F. XXXX/XX, XXX XX T. T., zastúpeného JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou so sídlom Komenského 12D, Banská Bystrica, o zaplatenie 1 775,95 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 775,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 775,95 eura od 26. 06. 2016 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,00 eur mesačne až do úplného zaplatenia, splatných do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom november 2016 s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 775,95 eura od 11. 02. 2016 do 25. 06. 2016 z a m i e t a .
III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16. 05. 2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 775,95 eura, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný ako zamestnanec spôsobil žalobcovi ako zamestnávateľovi škodu. Uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02. 09. 2013 bol žalovaný v období od 02. 09. 2013 do 29. 02. 2016 zamestnancom žalobcu ako operátor CNC strojov. Žalovaný dňa 04. 11. 2015 pri práci na zákazke č. 15EZSL0296 - opracovanie odliatkov Pillow block zadal nesprávne korekciu nástroja v dôsledku čoho bol vyrobený nepodarok, ktorý zákazník žalobcovi reklamoval. Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k vyrobeniu nepodarku zavinením žalovaného, žalobcovi vznikla škoda vo výške 1 775,95 eura, ktorá pozostáva z dobropisovanej náhrady odliatku 301,50 eura, dobropisovaného opracovania odliatku vo výške 825,00 eur, elektródy CAST vo výške 223,88 eura, popúšťanie a kalenie elektród v sume 534,17 eura, práce zamestnanca E.. E. vo výške 84,40 eura, po odpočítaní prémií nenárokovateľná časť mzdy 193,00 eur. Žalobca dňa 10. 02. 2016 prerokoval spôsobenú škodu so žalovaným a navrhol riešenie vzniknutej situácie, žalovaný však so vzniknutou škodou nesúhlasil. Podľa žalobcu pri zadávaní korekcie sa konateľ spoločnosti žalobcu žalovaného spýtal, či si je istý zadanou korekciou, pretože v prípade akýchkoľvek pochybností bolo potrebné výrobný postup doladiť po menších krokoch, prípadne na základe technického výkresu a fyzického merania zistiť presnú korekciu stroja. Napriek skutočnosti, že žalovaný bol na takýto postup upozornený, tento nedodržal a oznámil konateľovi žalobcu, že korekcia je správna. V dôsledku chybnej korekcie došlo následne k vyrobeniu nepodarku. Na základe uvedeného sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 775,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11. 02. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 12Cpr/2/2016-40 zo dňa 17. 06. 2016, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor vo veci samej, čím došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v celom rozsahu podľa procesnoprávnych predpisov účinných do 30. 06. 2016, nakoľko odpor bol doručený súdu dňa 29. 06. 2016. V podanom odpore žalovaný uviedol, že nesúhlasí s uplatneným nárokom žalobcu a žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaný trvá na tom, že si nie je vedomý žiadneho zavinenia a ani nechcel uhradiť predbežne vyčíslenú škodu. Žalovaný listom zo dňa 08. 03. 2016 reagoval na výzvu žalobcu s tým, že nesúhlasil s uplatňovanou výškou náhrady škody z dôvodu, že pri plnení pracovných úloh neporušil žiadnu svoju povinnosť, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pri práci postupoval v zmysle pokynov svojho priameho nadriadeného, ktorý bol pri danej činnosti prítomný. Trvá na tom, že sa neodklonil od pokynov priameho nadriadeného, nezavinil zadanie nesprávnej korekcie. Žalovaný pred zadaním korekcie nástroja urobil meranie, ktoré opakoval trikrát a vzhľadom k tomu, že mu vždy vyšiel iný výsledok merania, prizval pána O.. J., konateľa žalobcu a navrhoval, aby to vzhľadom na výsledky rozdielnych meraní bolo dané na 3D meracie zariadenia. Pán O.. J. to odmeral a na základe jeho merania žalovaný dal korekciu do stroja. Žalovaný trvá na tom, že v prípade, ak by postupoval v rozpore s príkazom prítomného nadriadeného, tento mohol prijať účinné opatrenia, čo sa však v danom prípade nestalo. Žalovaný trvá na tom, že jeho zodpovednosť za škodu nie je daná, je presvedčený, že nie je v danom prípade splnený ani prvý a základný predpoklad pre náhradu škodu, a to protiprávny úkon. Ako už uviedol, v danom prípade bol pri pracovnom úkone, v dôsledku ktorého mala vzniknúť žalobcovi uplatňovaná škoda prítomný priamy nadriadený žalovaného, a to konateľ žalobcu, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade boli pochybnosti o správnom meraní, mal v rámci prevenčnej povinnosti urobiť všetky potrebné úkony na predchádzanie škodám. Žalovaný spochybňuje aj výšku škody uvádzanú žalobcom a spochybňuje špecifikáciu uplatňovanej náhrady škody, ako aj uplatňovaný úrok z omeškania od 11. 02. 2016.
3. K podanému odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vypracovanie záznamu o nezhode je povinnosťou zamestnanca, ktorý škodu, resp. nezhodu výrobku spôsobil v súlade interným dokumentom - pokyn konateľa PR8-02 riadenie nezhody. Nakoľko žalovaný takýto záznam nevyhotovil, a to napriek skutočnosti, že došlo k vyrobeniu nepodarku, bol uvedený záznam vyhotovený dodatočne k prerokovaniu škody so žalovaným, ktorý ho však odmietol podpísať. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že by sa o tomto zázname dozvedel až zo súdneho spisu. Žalovaný prevzal výrobok so sprievodkou a čiarovým kódom, na základe ktorej došlo k načítaniu výrobných procesov. Rovnako mal žalovaný k dispozícii technický výkres. Úlohou žalovaného bolo uskutočniť merania na správne zakorigovanie a nastavenie CNC stroja. Pokiaľ žalovanému v danom prípade vychádzali odlišné merania, mohol a mal uskutočniť tzv. kontrolný rez, na základe ktorého mohlo dôjsť k správnemu zakorigovaniu CNC stroja. Tvrdenie, že žalovaný navrhol 3D meranie výrobku na základe rozdielnych meraní je nepravdivé a účelové, nakoľko 3D meraním by v danom prípade nedošlo k zisteniu údajov potrebných na správne zakorigovanie CNC stroja. V danom prípade bolo potrebné vykonať jednotlivé operácie postupne a uskutočniť kontrolné rezy. Žalobca dal tiež súdu do pozornosti skutočnosť, že na základe toho istého programu, ktorý použil žalovaný bol vyrobený aj bezchybný výrobok, a to práve postupným spustením programu a správnym zakorigovaním stroja. Žalovaný vo svojom vyjadrení sám uviedol, že mu pri jednotlivých meraniach vychádzali rozdielne výsledky. Z uvedeného dôvodu mohol a mal prijať opatrenia, na základe ktorých by nedošlo k vzniku škody t. z. spustiť výrobný program po jednotlivých krokoch a uskutočniť kontrolný rez. Tvrdenie žalovaného o tom, že konateľ spoločnosti žalobcu výrobok premeral a korekciu do stroja zadal žalovaný na základe pokynov je nepravdivé a zavádzajúce. Konateľ žalobcu bol žalovaným oboznámený o tom, že mu stroj neberie opracovávaný odliatok. Z toho dôvodu žalovaného konateľ žalobcu upozornil na korekciu a spýtal sa ho, či bolo použité správne znamienko. Žalovaný výslovne konateľa žalobcu uistil, že je to zakorigované dobre. Tým si je istý. Škoda vyčíslená vo výzve ešte nebola ponížená o nenárokovateľnú časť mzdy žalovaného a z uvedeného dôvodu sa žalobca v tomto konaní domáha sumy 1 775,95 eura s príslušenstvom, úrok z omeškania je vyčíslený v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni, keď bol žalovaný oboznámený s výškou škody, ktorú spôsobil. Výška škody zároveň nepresahuje 4-násobok priemernej mesačnej mzdy žalovaného pred vznikom škodovej udalosti, čo potvrdzuje mzdový list žalovaného. Na základe uvedeného žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
4. K vyjadreniu žalobcu k podanému odporu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný sa o zázname o nezhode na základe interného pokynu dozvedel až zo súdneho spisu. Na rokovaní dňa 10. 02. 2016 mu bol predložený iba protokol o škode, na ktorom on uviedol svoje nesúhlasné stanovisko. Žalovaný poukázal na záznam o nezhode časť 2, kde je uvedené: „Použiť po úprave X, popis: opraviť vyvarením“ dňa 04. 11. 2015 nečitateľný podpis. Žalovanému nie je zrejmé, že pokiaľ bolo možné v zmysle uvedeného výrobok opraviť vyvarením, či bolo zo strany žalobcu takto postupované alebo či bolo postupované inak a aký to malo vplyv na výšku škody. Žalovaný nesúhlasí s konštatovaním žalobcu a trvá na tom, že technologický postup v danom prípade nebol vypracovaný. Žalovaný trvá na tom, že práve z dôvodu, že mu vychádzali odlišné merania kontaktoval konateľa žalobcu ako už uviedol v odpore, operátor z predošlej zmeny odliatok položený na stôl, upínal ho a vytvoril program pre CNC stroj. Žalovaného informoval, že je to upnuté a program je správny. Žalovaný pred zadaním korekcie nástrojov robil merania, ktoré opakoval trikrát a vzhľadom k tomu, že mu vždy vyšiel iný výsledok merania, prizval konateľa žalobcu a navrhoval, aby vzhľadom na výsledky rozdielnych meraní bolo dané na 3D meracie zameranie. Konateľ žalobcu to odmeral, na základe jeho merania žalovaný dal korekciu do stroja. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že konateľ žalobcu v danom čase nepovažoval za potrebné uskutočniť tzv. kontrolný rez, takúto alternatívu ani nenavrhol. Žalovaný počas celej doby zamestnania u žalobcu takéto tzv. kontrolné rezy nerobil, naopak, bolo obvyklé, že v obdobných prípadoch bol výrobok daný na 3D meracie zariadenie. Žalovaný mal vedomosť o tom, že program bol prerobený a považuje za potrebné opätovne konštatovať, že v danom prípade program vytvoril operátor z predošlej zmeny, korekcia bola taká, aká vychádzala z hodnoty nameranej konateľom žalobcu. Z pohľadu žalovaného dôležitá i skutočnosť, že v danej zmene žalovaný na základe pokynu žalobcu súčasne obsluhoval tri stroje. Žalovaný trvá na tom, že prijal opatrenia, aby sa predišlo k vzniku škody, kontaktoval konateľa žalobcu a ďalej postupoval na základe jeho meraní a pokynov. Žalovaný teda neuznáva svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20. 09. 2016, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami, z prednesov strán sporu a ich zástupcov, z výsluchu konateľa žalobcu a žalovaného zistil nasledovný skutkový stav: žalovaný bol zamestnancom žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02. 09. 2013 (č.l. 10,11 spisu) v období od 02. 09. 2013 do 29. 02. 2016 na pracovnej pozícii operátor CNC strojov. Počas výkonu práce žalovaného na zákazke č. 15EZSL0296 (č.l. 13) dňa 04. 11. 2015 obsluhoval CNC stroj, pričom počas výkonu práce došlo k vyrobeniu nesprávneho výrobku - odliatku, ktorý nezodpovedal zadanej špecifikácii (č.l. 57). Z dôvodu, že dňa 04. 11. 2015 bol žalovaným vyrobený vadný výrobok, vynaložil žalobca náklady s tým spojené, ktoré pozostávali z opracovania vadného odliatku Pillow block housing machined vo výške 301,50 eura a z opracovania vadného odliatku Pillow block housing machined vo výške 825,00 eur. Uvedenú výšku nákladov žalobcu na opätovné opracovanie vadného odliatku preukazuje faktúra vystavená dňa 29. 12. 2015 (č. l. 17), ktorá bola vystavená na zápornú hodnotu -825,00 eur a -301,50 eura. Ďalej boli vynaložené náklady na zakúpenie špeciálnej elektródy na opätovné vyváranie vadného výrobku, a to elektródy v sume 223,88 eura bez DPH. Uvedený náklad preukazuje faktúra č. 50151912 na sumu materiálu elektróda CAST Ni v sume 223,88 eura bez DPH (č. l. 22). V súvislosti s vadným výrobkom vznikli žalobcovi náklady na popúšťanie a kalenie elektród v sume 534,17 eura bez DPH. Uvedený náklad preukazuje faktúra č. 10152192 vystavená dňa 03. 12. 2015 (č. l. 20). V súvislosti s vyrobeným vadným výrobkom žalobca vynaložil náklady na úhradu mzdy zamestnanca E.. E., ktorý vadný výrobok opätovne opracoval v sume 84,40 eura, ktorá suma predstavuje 2 x 7,5 h, teda spolu 15 h x 5,6266 eura na h (č. l. 15). Od uvedenej celkovej výšky škody žalobca odpočítal sumu prémií ako nenárokovateľnej časti mzdy vo výške 193,00 eur, pričom uplatňovaná škoda 1 775,95 eura predstavuje 4-násobok priemernej mesačnej mzdy žalovaného. Podľa mzdového listu žalovaného za 12 mesiacov (č.l. 58) predstavuje 954,21 eura (čistý príjem). Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (č.l. 10,11) zamestnanec bude pre zamestnávateľa vykonávať prácu vo funkciu operátor CNC strojov, opis pracovných činností je uvedený v karte pracovných miest. Podľa karty pracovného miesta operátor CNC strojov (č.l. 24,25), popis činnosti, zamestnanec na uvedenom pracovnom mieste kontroluje používanie rezných nástrojov, nastavenie a riadenie strojov pomocou príslušných obsluhovacích prvkov, stanovuje pracovné postupy, prostriedky a metódy, vykonáva zoraďovanie a nastavenie obrábacích strojov podľa technologickej dokumentácie tak, aby bol využitý ich výkon pre zachovanie požadovanej kvality, nastavuje obrábacie stroje a výrobný proces na požadované tolerancie, číta údaje meracích a kontrolných prístrojov na preskúšanie korektného priebehu práce počas výrobnej prevádzky a zoraďuje nástroje a prípravky pre kvalitatívne použitie v procese výroby, pričom zodpovedá za presnosť svojich výrobkov a kvalitu vykonanej práce. Ku prerokovaniu škody so zamestnancom došlo v sídle zamestnávateľa 10. 02. 2016 (č.l. 16). Podľa e-mailovej komunikácie medzi zamestnávateľom žalovaného a treťou stranou (č.l.18), pre ktorú bol výrobok zhotovený zo dňa 23. 12. 2015 uvádza, že „kus č. 1, kde ste vyvárali priemer nie je uvoľnený, je to zmetok, teda nemôžeme Vám zaplatiť za oba kusy, iba za jeden. Budeme takisto požadovať zaplatenie odliatku cena 301,50 eura“. Podľa výsluchu konateľa žalobcu dňa 04. 11. 2015 bol prítomný pri začatí výroby vadného výrobku, pripustil, že mohol zamerať neopracovaný odliatok pred jeho opracovaním, pričom neuviedol, že by bol dal výslovný pokyn žalovanému, že má spustiť výrobný proces. Konateľ žalobcu pri výsluchu uviedol, že vadný výrobok vyvarením opravili a uviedli ho do prevádzky schopného stavu, avšak s tým, že k uvedenému pristúpili z dôvodu, aby bolo možné zmontovať stroj pre tretiu stranu, aby neplatil vysoké zmluvné pokuty pre tretiu stranu, avšak po zamontovaní takto opraveného kusu odberateľ výrobku výslovne uviedol, že tento výrobok nepreberú, uvedený opravený výrobok bol použitý iba na preskúšanie stroja jeho funkčnosti. Podľa výsluchu žalovaného, vychádzali mu tri rôzne merania neopracovaného odliatku pred spustením stroja, pričom stroj nastavil podľa údajov merania, ktoré mu mal poskytnúť konateľ žalobcu. Po zapnutí CNC stroja sa ďalej o priebeh výrobného procesu a opracovaniu odliatku nezaoberal, od stroja odišiel a išiel pracovať ku inému stroju. Žalovaný neuviedol, že by dostal od konateľa žalobcu výslovný pokyn na zapnutie CNC stroja.
6. Súd nevykonal navrhnutý výsluch svedkov O.. A. P., I. E. J., zamestnancov žalobcu, nakoľko títo mali vypovedať ku skutočnostiam týkajúcich sa predbežného prerokovania náhrady škody. Uvedená okolnosť nebola pre rozhodovanie súdu významnou, medzi stranami nebolo sporné, že dňa 10. 02. 2016 k predbežnému prerokovaniu náhrady škody došlo, pričom žalovaný svoju zodpovednosť za vznik škody poprel.
7. Podľa § 179 ods. 1 prvá veta zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
8. Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
10. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých piatich predpokladov uvedených v § 179 Zákonníka práce, pričom ak nie je splnený čo i len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. Pre naplnenie predpokladov na možné uplatnenie náhrady škody voči zamestnancovi sa vyžadujú nasledovné predpoklady: a) vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, b) protiprávny úkon, c) porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, d) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a e) zavinenie zamestnanca.
14. Ku vzniku škody pri plnení pracovných úloh súd uvádza, že ku vzniku škody došlo pri priamom plnení pracovných úloh žalovaného ako zamestnanca žalobcu, ktorý pri výkone práce dňa 04. 11. 2015 vyrobil opracovaním odliatku, vadný výrobok, nakoľko ním pomocou CNC stroja opracovaný odliatok nespĺňal požiadavky podľa zadania, technickej dokumentácie (č. l. 57). Uvedená skutočnosť ani nebola medzi stranami sporu spornou.
15. Za protiprávne konanie t. j. protiprávny úkon sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Vo vzťahu k zodpovednosti zamestnanca za škodu za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, v dôsledku ktorého je ujma zamestnávateľa vo forme škody. Predpokladom protiprávneho konania zamestnanca je teda spôsobilosť zamestnanca na protiprávne úkony. Konanie zamestnanca, ktoré bude mať relevantné právne následky pritom môže spočívať v konaní alebo opomenutí konania, a to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť konať určitým spôsobom. Môže ísť pritom o zavinené protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. V danom prípade protiprávny úkon žalovaného ako zamestnanca žalobcu spočíval v porušení jeho povinností pri výkone práce pre žalobcu, keď ako operátor CNC stroja nezoradil a nenastavil obrábací stroj podľa technologickej dokumentácie tak, aby bol využitý jeho výkon pri zachovaní požadovanej kvality, keď obrábací stroj opracovaný odliatok nevyhotovil v požadovanej kvalite, nakoľko výsledný výrobok nezodpovedal technickej špecifikácii. Uvedená skutočnosť bola medzi stranami sporná v tej časti, že merania, na základe ktorých žalovaný spustil proces obrábacieho stroja mal vykonať konateľ žalobcu. Konateľ žalobcu pri výsluchu túto skutočnosť výslovne nepoprel a pripustil možnosť, že vykonal meranie. Súd z výpovedi žalovaného a konateľa žalobcu dospel k záveru, že je možné, že meranie odliatku vykonal konateľ žalobcu, pričom sa ale nestotožnil v tejto časti s obranou žalovaného, že na základe jeho meraní zadal a spustil obrábací stroj. Podľa karty pracovného miesta totiž žalovaný ako zamestnanec nastavuje obrábací stroj a výrobný proces na požadované tolerancie a tiež je jeho povinnosťou čítanie údajov meracích a kontrolných prístrojov na preskúšanie korektného priebehu práce počas výrobnej prevádzky, pričom takisto zoraďuje nástroj a prípravu pre kvalitatívne použitie v procese výroby. Súd uvádza, že vykonanie meracích prác, nastavenie a riadenie obrábacieho stroja je výlučne v popise práce žalovaného ako zamestnanca a nie je úlohou konateľa žalobcu vykonávať tieto činnosti. Pokiaľ aj došlo k premeraniu odliatku konateľom žalobcu, táto skutočnosť nemá vplyv na protiprávny úkon žalovaného, ktorý pokiaľ nedostal výslovný príkaz konateľa žalobcu na zapnutie stroja, nezbavuje to zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Z výsluchov nevyplynulo, že by žalovanému bol daný výslovný pokyn konateľa žalobcu na zapnutie stroja a začatie procesu výroby, tento postup bol výlučne v popise práce žalovaného. Protiprávnym úkonom žalovaného je porušenie povinnosti podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce v spojení s kartou pracovného miesta, keď nenačítal správne údaje meracích prístrojov a následne nesprávne zoradil a nastavil obrábací CNC stroj.
16. Porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh môže vyplývať z porušenia ustanovení Zákonníka práce, ale aj ďalších právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter. Ide najmä o povinnosti vyplývajúce z pracovného poriadku, určených pracovných postupov, ale aj z obsahu pracovnej zmluvy. V danom prípade ku porušeniu povinnosti pri plnení pracovných úloh došlo na strane žalovaného, ktorý porušil pracovnú zmluvu tým, že nevykonal riadne zoradenie a nastavenie obrábacieho stroja podľa technologickej dokumentácie, nenastavil správne obrábací stroj a výrobný proces na požadovanú toleranciu, nesprávne vyčítal údaje meracích a kontrolných prístrojov a tiež nevyskúšal korektný priebeh práce počas výrobnej prevádzky tak, ako vyplýva z karty pracovného miesta. Podľa tejto karty žalovaný ako zamestnanec zodpovedá za presnosť svojich výrobkov a kvalitu vykonanej práce. V danom prípade súd videl porušenie povinnosti žalovaného v tom, že nesprávne nameral opracovávaný odliatok, nesprávne zakorigoval nastavenie obrábacieho CNC stroja v dôsledku čoho takto nesprávne nastavený a zoradený stroj vyrobil nepodarok, vadný výrobok. Zbaviť sa zodpovednosti porušením tejto povinnosti nemožno iba tým, že konateľ žalobcu vykonal meranie opracovávaného odliatku pokiaľ zároveň neudelil výslovný pokyn žalovanému na zapnutie stroja na základe ním vykonaného merania. Konateľom žalobcu vykonané meranie odliatku mohlo slúžiť jedine ako podklad pre správnosť vykonaných meraní, ktoré žalovaný podľa výpovede uskutočnil trikrát. Zvlášť za situácie, ak žalovanému trikrát vyšli odlišné výsledky meraní, nemožno prisvedčiť jeho obrane, že sa stotožnil s jedným vykonaným meraním konateľa žalobcu, a taktiež v tej časti, že napriek rôznym výsledkom meraní zapol obrábací stroj, pričom následne od stroja odišiel a neostal pri stroji za účelom prekontrolovania správnosti nastaveného obrábacieho procesu.
17. Ku príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody súd uvádza, že túto mal preukázanú jednak z listín a jednak z výsluchov vykonaných na pojednávaní, keď žalovaný tým, že porušil svoju povinnosť zoradiť a nastaviť obrábací stroj podľa technologickej dokumentácie tak, aby bol využitý ich výkon pri zachovaní požadovanej kvality, nesprávne nastavil obrábací stroj a výrobný proces na požadované tolerancie, došlo ku vzniku škody, ktorá sa prejavila tým spôsobom, že v dôsledku uvedených porušení žalovaného došlo k vyrobeniu vadného výrobku nezodpovedajúceho technickej špecifikácii.
18. Ku zavineniu na strane žalovaného súd uvádza, že v danom prípade došlo k nedbanlivostnému zavineniu na strane žalovaného, a to vo forme nevedomej nedbanlivosti, keď tento aj keď nevedel, že svojím konaním môže spôsobiť vyrobenie vadného výrobku, to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Vyplývalo z jeho pracovnej zmluvy, povinností ktoré má uskutočniť, pričom v dôsledku ich porušení došlo k vyrobeniu vadného výrobku. Vzhľadom na opis činností pracovného miesta žalovaného sa predpokladá určitý obsah odborných vedomostí o obsluhe meraní a zaraďovaní pracovného obrábacieho stroja, a preto mal predpokladať, že pokiaľ mu vyšli trikrát odlišné výsledky merania, nebolo možné uspokojiť sa iba s meraním vykonaným konateľom žalobcu, ktorý ako taký nemusí mať odborné vedomosti ohľadne obsluhy CNC stroja. Uvedenú mieru zavinenia súd ustálil z predložených listín, predovšetkým obsahu pracovnej zmluvy a karty pracovného miesta a tiež z výsluchov konateľa žalobcu a žalovaného. Žalovaný nevedel uviesť príčinu, ktorá mala viesť ku vzniku nepodarku. Podľa svedeckej výpovede konateľa žalobcu došlo ku vzniku škody nesprávnym nastavením obrábacieho stroja, teda nesprávnym zadaním výsledkov meraní, pričom podľa jeho názoru došlo k obráteniu znamienka +/-, pričom uvedenú skutočnosť mal žalovaný konateľovi žalobcu výslovne potvrdiť, že výsledky meraní sú zadané správne, keď žalovaný mal uviesť konateľovi žalobcu, že len obrátil znamienko.
19. Vzhľadom na to, že súd mal preukázané všetky predpoklady vzniku škody podľa § 179 Zákonníka práce a ku vzniku škody žalobcovi došlo v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného z nedbanlivosti a v tejto príčinnej súvislosti došlo ku vzniku škody, mal preukázané splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody žalobcu ako zamestnávateľa voči žalovanému ako zamestnancovi. O skutočnosti porušení povinnosti žalovaného svedčí aj tá skutočnosť, že nasledujúca zmena vyrobila správny výrobok, teda nebolo preukázané, že by ku vzniku škody došlo z iných dôvodov ako z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného, teda v okolnostiach, ktoré mohli spočívať v tzv. vyššej moci, napríklad v dôsledku nesprávnosti, vadnosti, obrábacieho stroja. Je zrejmé, že obrábací CNC stroj pracoval správne a bolo možné vyrobiť aj riadny výrobok bez vád, k čomu došlo na zmene po zmene žalovaného.
20. Ku výške škody súd uvádza, že túto mal preukázanú z predložených listín, a to predovšetkým z predložených faktúr, na základe ktorých došlo k odpočítaniu náhrady odliatku a opracovaniu odliatku, taktiež k zakúpeniu elektród, popúšťaniu a kaleniu elektród a práce zamestnanca. Uvedená škoda bola uplatňovaná voči žalovanému len do výšky štyroch priemerných mesačných miezd žalovaného, a preto súd podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 1 775,95 eura, ktorá predstavuje výšku škody spôsobenej žalovaným ako zamestnancom dňa 04. 11. 2015 pri práci na zákazke č. 15EZSL0296 - opracovanie odliatkov Pillow Block, keď zadal nesprávne korekciu nástroja v dôsledku čoho bol vyrobený nepodarok, ktorý odberateľ žalobcu reklamoval a vrátil. K poukazu žalovaného, či bolo potrebné vykonať opravu a vyváranie vadného výrobku súd uvádza, že konateľ žalobcu pri výsluchu dostatočne súdu preukázal, že bolo potrebné vadný výrobok opraviť, a to vzhľadom na zamedzenie vzniku vyššej škody, kedy by od žalobcu mohla byť požadovaná náhrada za nedodanie výrobku riadne a včas, keď pre skompletizovanie výrobku bol potrebný opracovávaný výrobok. Preto pristúpil k oprave tohto vadného výrobku, ktorý bol následne použitý pri zmontovaní stroja, pričom tento stroj bol odskúšaný, ale výrobok žalovaného, ktorý bol súčiastkou bol vrátený a bol vyrobený nový.
21. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 nariadenia navýšením piatich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu Európskou centrálnou bankou. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy náhrady škody aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne a to od 26. 06. 2016 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá. Pri určený dňa, kedy bol žalovaný v omeškaní s náhradou škody voči žalobcovi vychádzal súd z ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá v prípade náhrady škody požaduje preukázateľnú vedomosť škodcu o výške škody spôsobenej poškodenému. V danom spore súd nevychádzal z predbežného prerokovania nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, keď dňa 10. 02. 2016 nebola ustálená dostatočne výška škody.
22. Súd žalobu zamietol v časti uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 775,95 eura od 11. 02. 2016 do 25. 06. 2016, keď mal za to, že o presnej výške škody sa žalovaný mohol prvýkrát riadne a včas dozvedieť až z listín predložených žalobcom súdu, a teda omeškanie žalovaného stanovil odo dňa nasledujúceho po dni doručenia platobného rozkazu spolu so žalobou a jeho prílohami. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise žalovaný prevzal platobný rozkaz spolu so žalobou a prílohami do vlastných rúk dňa 25. 06. 2016.
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP určil súd dlhšiu lehotu na plnenie a to vzhľadom na majetkové pomery žalovaného a výšku škody. Lehotu na plnenie určil súd v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,00 eur mesačne až do úplného zaplatenia, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky s prihliadnutím na osobu žalobcu a možnosti žalovaného považoval za dostatočné s tým, že zároveň podľa § 232 ods. 4 CSP určil, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.
24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní v nepatrnej časti úroku z omeškania neúspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.