Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/33/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, na pojednávaní konanom dňa 20.09.2016, pred samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v právnej veci žalobkyne: M. X., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. M. XX, v zast. JUDr. Ivo Osvald, advokát so sídlom AK 960 01 Zvolen, Trhová č. 1, proti žalovaným: v 1. rade - S.. Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Č.. XXX, v 2. rade - Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. M. Č.. XXX, v 3. rade - D. G., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. M. Č.. XXX, odporcovia v 2. a v 3. rade v zast. JUDr. Rudolf Fajbík, advokát so sídlom AK Banská Štiavnica, Dobšinského č. 14, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu podľa § 142 Občianskeho zákonníka, takto

rozhodol:

I. Súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania žalobkyne M. X., rod. Š., žalovaného v 1. rade Mgr. Z. Š., žalovaného v 2. rade Z. G., žalovanej v 3. rade D. G., rod. Š.Y., k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Banská Štiavnica, odbor katastrálny, pre Obec N. M., k. ú. N. M., Obec G. Š., na LV č. XXX, a to CKN parc. č. XXXX v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 146 m2, CKN parc. č. XXXX v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, CKN parc. č. XXXX v kultúre trvalý trávnatý porast o výmere 498 m2, z r u š u j e.

II. Súd nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Banská Štiavnica, odbor katastrálny, pre okres G. Š., k. ú. N. M., Obec N. M., vedené na LV č. XXX, a to CKN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 146 m2, CKN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, CKN parc. č. XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 498 m2, u r č u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne M. X., rod Š., r č. XXXXXX/XXXX.

III. Žalobkyňa M. X. j e p o v i n n á uhradiť ustupujúcim spoluvlastníkom žalovanému v 1. rade S.. Z. Š. sumu 3.167,00 €, žalovanému v 2. rade Z. G. sumu 1.583,00 €, žalovanej v 3. rade D. G., rod. Š. sumu 1.583,00 €, každému v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom výkonu rozhodnutia.

IV. Žalovaný v 2. a v 3. rade Z. G. a D. G., rod. Š. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni trovy konania vo výške 60 % trov konania vyčíslených v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia pod následkom výkonu rozhodnutia.

V. Žalovaný v 2. a v 3. rade Z. G. a D. G., rod. Š. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom trovy preddavkované zo štátneho rozpočtu vo výške 100 % vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom výkonu rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom podaným na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 11.03.2008 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhala proti odporcom v 1. - 3. rade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pôvodne prikázaní veci za náhradu podľa § 142 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Banská Štiavnica, Odborom katastrálnym, k. ú. N. M. pre Obec G. Š. na LV č. XXX, a to CKN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 146 m2, CKN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, CKN parc. č. XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 498 m2. Pôvodným návrhom sa navrhovateľka domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu s povinnosťou výplaty ustupujúcich spoluvlastníkov finančným ekvivalentom podľa podielu evidovaného vlastníckeho práva na spoluvlastníkov. Svoj návrh zdôvodnila skutočnosťou, že žalobkyňa je evidovaná na príslušnom LV k predmetným nehnuteľnostiam ako podielová spoluvlastníčka v podiely 1/3-iny, označený účastník konania na strane žalovaného v 1. rade - S.. Z. Š. v podiely 1/3-iny a označení odporcovia žalovaných v 2.a v 3. rade každý v podiely 1/6-iny. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že predmetné nehnuteľnosti v celku do podania žaloby užívala samostatne, z ktorého dôvodu bola vyzvaná písomným spôsobom žalovanými v 2. a v 3. rade na právne a faktické riešenie danej situácie z dôvodu okolnosti, že žalobkyňa užíva nehnuteľnosti, ktoré spoluvlastnícky patria i žalovaným v 2. a v 3. rade. Žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva formou prikázaním veci za náhradu jednému z evidovaných podielových spoluvlastníkov, a to samotnej žalobkyni, ktoré stanovisko zdôvodnila okolnosťou, že nehnuteľnosť nie je ako taká reálne deliteľná a taktiež z dôvodu okolnosti, že predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užíva po svojich právnych predchodcoch v celosti. Žalovaní sa historicky ani nedomáhajú, aby nehnuteľnosť pri eventuálnej reálnej deľbe bola z časti určená do ich vlastníctva. Výšku výplaty ustupujúcich podielových spoluvlastníkov žalobkyňa navrhla realizovať podľa eventuálneho záveru znaleckého posudku znalca z odboru ceny, odhady, nehnuteľnosti.

2. Žalovaný v 1. rade na prvotnom pojednávaní vyjadril súhlas zo zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva formou navrhovanou žalobkyňou, resp. spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva ponechal na úvahe súdu podľa prevedeného dokazovania.

3. Žalovaní v 2. a v 3. rade prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu taktiež vyjadrili súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, pričom taktiež obaja pripustili možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania prikázaním veci za náhradu, i keď naďalej zotrvávali na svojom tvrdení, že nehnuteľnosti je možné reálne rozdeliť.

4. Okresný súd v Žiari and Hronom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7C 33/2008 - 220 zo dňa 30.10.2012. Nehnuteľnosti identifikované samotným petitom žaloby prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou výplaty ustupujúcich podielových spoluvlastníkov podľa záverov znaleckého posudku Ing. Miroslava Hrica. Proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom podali v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok žalovaní v 2. a v 3. rade prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu. Obsahom opravného prostriedku bolo predovšetkým tvrdenie ohľadom nesprávneho výpočtu finančného ekvivalentu ustupujúcich podielových spoluvlastníkov k predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na lokalitu ako aj bonitu delených pozemkov.

5. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č. k. 15Co 69/2013 - 215 zo dňa 26.11.2014 rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom zrušil a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd Banská Bystrica v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že prvostupňovému súdu v danom prípade nie je možné vytknúť pristúpenie k samotnému zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a taktiež vyslovil zhodný názor s názorom prvostupňového súdu ohľadom formy vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to vo forme prikázania a všetkých nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného pôvodne podielového spoluvlastníka, ktorý prejavil o nehnuteľnosti záujem a to z dôvodu účelného využitia predmetných nehnuteľností a z dôvodu hospodárnosti, resp. predídenia ďalším sporným situáciám medzi podielovými spoluvlastníkmi. Prvostupňovému súdu vytkol nedostatočné zistenie finančného ekvivalentu hodnoty nehnuteľnosti s prihliadnutím na hodnotu 1 m2. U predmetných nehnuteľností vyslovil právny názor, že vzhľadom na dôvodné pochybnosti o výške odplaty je v danom prípade nutné vypočuť znalca, ktorý vypracoval v danom prípade znalecký posudok, resp. zvážiť nariadenie kontrolného znaleckého posudku na otázku hodnoty nehnuteľností, ktoré predstavujú predmet zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

6. V zmysle vysloveného právneho názoru Krajským súdom Banská Bystrica, ktorým je prvostupňový súd viazaný súd vykonal dokazovanie jednak výsluchom znalca Ing. Miroslava Hrica a z dôvodu okolnosti, že tento v plnom rozsahu zotrvával na závere svojho znaleckého posudku a naďalej pretrvávali pochybnosti o eventuálnej výške odplaty za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho konania, súd v konečnom dôsledku nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie.

7. Dokazovaním prevedeným na pojednávaní, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pripojeným písomným dôkazným materiálom más úd preukázané, že označení účastníci konania, a to tak žalobkyňa ako i žalovaní v 1. - 3. rade, sú evidovaní na LV č. XXX Okresného úradu Banská Štiavnica, Odboru katastrálneho ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených pre Obec G. Š., k. ú. N. M., identifikovaných ako CKN parc. č. XXXX v kultúre zastavaná plocha a nádvoria o výmere 146 m2, CKN parc. č. XXXX v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2 a CKN parc. č. XXXX v kultúre trvalý trávnatý porast o výmere 498 m2. Z pripojeného výpisu z LV č. XXX v čase podania žaloby vyplynula pre súd okolnosť, že navrhovateľka bola evidovaná v časti B pod por. č. 3 ako podielová spoluvlastníčka k nehnuteľnostiam vo výške podielu 1/3-iny, žalovaný v 2. rade v časti B pod por. č. 1 v podiely 1/3-iny a žalovaný v 2. a v 3. rade v časti B pod por. č. 2. a 4. v podiely každý 1/6-iny. Z výsluchu účastníkov konania ďalej vyplynula pre súd okolnosť, ktorá nebola spochybnená v priebehu konania, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti užíva dlhodobo po svojich právnych predchodcoch po dobu 26 rokov, kde v bezprostrednom susedstve má postavenú domovú nehnuteľnosť. Nehnuteľnosti sú v reále riadne oplotené. Zároveň pre súd vyplynula okolnosť, že z dôvodu skutočnosti, že medzi účastníkmi konania došlo k sporom ohľadom užívania predmetných nehnuteľností, pričom žalovaní v 2.a v 3. rade uplatnili svoje právo voči žalobkyni listom zo dňa 04.02.2008, podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam naďalej nie je možné v nezmenenom právnom a faktickom stave. Z dôvodu skutočnosti, že všetci účastníci konania súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v konečnom dôsledku ako i z formou vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam súd vo veci nariadil znalecké dokazovania a znaleckým úkonom poveril znalca Ing. Viliama Košolku. Z dôvodu subjektívnych príčin na strane nariadeného znalca súd uznesením zo dňa 14.08.2009 znaleckým úkonom poveril Ing. Pavla Krišpinského, znalca z odboru geodézia a kartografia. Poverený znalec dňa 12.11.2009 vypracoval Znalecký posudok pod č. 36/2009 kde konštatoval v bode III. bod 1. záveru znaleckého posudku možnosť vydelenia spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovaných v 2. a v 3. rade, defakto pripustil teda možnosť reálnej deľby predmetných nehnuteľností. Po vypracovaní znaleckého posudku hore uvedeným znalcom došlo následne k sporu medzi účastníkmi konania ohľadom formy vysporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam kde žalobkyňa zotrvávala na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva formou prikázania celej veci za náhradu čo zdôvodnila skutočnosťou, že reálna deľba predmetnej nehnuteľnosti nie je možná a pokiaľ by k tomuto došlo, došlo by v podstate k znemožneniu užívania predmetnej nehnuteľnosti ktorýmkoľvek z uvedených podielových spoluvlastníkov a následne by bol vytvorený právny a faktický stav, u ktorého by hrozilo, že by došlo k ďalším súdnym konaniam.

8. Žalovaný v 1. rade naďalej zotrváva na skutočnosti, že súhlasí s akoukoľvek formou zrušenia podielového spoluvlastníctva.

9. Žalovaní v 2. a v 3. rade prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vzhľadom na závery znaleckého posudku Ing. Krišpinského zotrvávali na možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, pričom poukazovali na kogentne stanovený postup zákonodarcu pri forme zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

10. Podľa § 142 ods. Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Ako vyplýva z hore uvedenej dikcie zákona, Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to reálne

rozdelenie veci medzi spoluvlastníkmi podľa výšky podielov, prichádza do úvahy iba tam kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce. Vzhľadom na skutočnosť, že po vypracovaní znaleckého posudku Ing. Krišpinského došlo medzi účastníkmi konania k sporu vo forme vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, súd zameral svoje dokazovanie práve na spôsob vyporiadania spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

12. Napriek záveru Znaleckého posudku pod č. 36/2009 Ing. Pavla Krišpinského o možnosti reálnej deľby predmetným nehnuteľnostiam je nutné upriamiť pozornosť súdu, že úlohou znalca bolo podľa otázky súdu vyjadriť sa k možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti vedenej na LV č.XXX podľa výšky spoluvlastníckych podielov evidovaných spoluvlastníkov na príslušnom LV. Podľa názoru súdu ako vyplýva zo záveru znaleckého posudku znalec napriek jasne formulovanej otázke súdu na túto nezodpovedal, resp. zodpovedal mylne, nakoľko tento v znaleckom posudku neriešil komplexne možnosť v reále meniť nový predmetnej nehnuteľnosti s prihliadnutím na všetkých označených účastníkov konania, resp. všetkých evidovaných podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam. Znalec v znaleckom posudku konštatoval len eventuálnu možnosť vydelenia spoluvlastníckeho podielu reálne z predmetnej nehnuteľnosti, a to iba v prospech žalovaných v 2. a v 3. rade. Vzhľadom na túto právnu skutočnosť súd nemohol považovať záver znaleckého posudku za právne relevantný a nemohol podľa neho postupovať a teda brať do úvahy skutočnosť, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná. Ďalšou nespornou skutočnosťou, ktorú mal súd preukázanú v danom prípade je skutočnosť, že žalobkyňa spolu so žalovaným v 1. rade disponuje najvyšším evidovaným podielom na príslušnom LV. Ďalšou okolnosťou, ktorá bola v priebehu konania nesporne preukázaná a nebola spochybnená žiadnym s účastníkov konania bola okolnosť, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti užíva v celosti, tieto sú riadne oplotené, a to v trvaní minimálne 26 rokov späť, pričom naviac bezprostredne pri hranici predmetných nehnuteľností má postavenú domovú nehnuteľnosť, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve. Všetky tieto okolnosti odôvodňujú druhú formu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda formu prikázania veci za náhradu jednému z evidovaných podielových spoluvlastníkov. Vzhľadom na prejavený záujem a samotnú žalobu touto podielovou spoluvlastníčkou bola v danom prípade žalobkyňa, v prospech ktorej svedčí jednak účelné využitie predmetných nehnuteľností v celosti, jednak okolnosť, že s nehnuteľnosťami bezprostredne v hraniciach súvisí ďalšia nehnuteľnosť, na ktorej má táto postavenú domovú nehnuteľnosť, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve. Takýto záver prvostupňového súdu odobril na základe svojho právneho názoru v uznesení Krajský súd Banská Bystrica.

13. Po zvolení formy vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd ďalej zameral svoje dokazovanie na otázku výšky výplaty ustupujúcich podielových spoluvlastníkov, a to formou nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru ceny a odhady nehnuteľností. Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu Banská Bystrica a vyslovení právneho názoru Krajského súdu Banská Bystrica súd v ďalšom vykonal dokazovanie jednak výsluchom znalca Ing. Miroslava Hrica, a to na pojednávaní konanom dňa 09.02.2015, pričom znalec napriek pretrvávajúcim námietkam vzneseným do záveru znaleckého posudku žalovanými v 2. a v 3. rade naďalej zotrvával a obhajoval svoje stanovisko pretraktované v závere znaleckého posudku, ktoré prvostupňový súd použil pre svoje prvé rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na takýto skutkový stav súd na základe vysloveného právneho názoru Krajského súdu Banská Bystrica vo veci nariadil kontrolný znalecký posudok na otázku hodnoty nehnuteľností, ktoré tvoria predmet konania. Znalec vo svojom znaleckom posudku evidovaným pod č. 34/2016, a to v závere tohto, pod bodom III. označenom ako Rekapitulácia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, vyčíslil zaokrúhlenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré tvoria predmet petitu samotnej žaloby celkovo na sumu 9.500,00 €.

14. Nakoľko znalecký posudok Ing. Garguláka bol vypracovaný ako kontrolný znalecký posudok k znaleckému posudku Ing. Hrica, súd nemal dôvod pochybovať o správnosti záverov kontrolného znaleckého posudku čo sa týka vyčíslenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré tvoria predmet samotnej žaloby. Napriek námietkam vzneseným zo strany žalobkyne prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu a navrhovaným konaním ďalšieho dôkazného prostriedku, a to kontrolného znaleckého posudku, súd v tomto smere tento znalecký posudok a takýto návrh zhodnotil ako právne irelevantný a to z dôvodu dodržania zásady hospodárnosti. Pri uložení povinnosti výplaty

ustupujúcich podielových spoluvlastníkov zo strany žalobkyne súd teda vychádzal jednoznačne zo záverov kontrolného znaleckého posudku a všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vyčíslenej znalcom Gargulákom vo výške 9.500,00 €. Pri akceptovaní takto vykonaného dokazovania súd z titulu výplaty finančného ekvivalentu ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom zaviazal žalobkyňu úhradou sumy 3.167,00 € v prospech žalovaného v 1. rade, sumou 1.583,00 € v prospech žalovaného v 2. rade a sumou 1.583,00 € v prospech žalovanej v 3. rade s tým, že vzhľadom na výšku výplaty súd stanovil vo svojom rozsudku lehotu 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia na výplatu ustupujúcich podielových spoluvlastníkov.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1, ods. 2 C. s. p..

16. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Súd v danom prípade zaviazal žalovaných v 2.a v 3. rade na úhradu trov konania v prospech žalobkyne, a to vo výške 60 %. Trovy konania teda pomerne rozdelil. Vychádzal pritom z dôvodov osobitného zreteľa kedy pred podaním samotnej žaloby žalobkyňa evidentne viackrát sa svojim konaním domáhala mimosúdneho vyriešenia sporu formou riešenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva čomu svojim postupom bránili žalovaní v 2. a v 3. rade. Súd má preukázané, že čo sa týka žalovaného v 1. rade, tento už pred podaním samotnej žaloby na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mala záujem akýmkoľvek spôsobom mimosúdne vyriešiť otázku zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania. Svojim konaním teda nedal žiadny dôvod na podanie žaloby na Okresný súd v Žiari nad Hronom. Súd z týchto dôvodov zaviazal na úhradu trov konania len žalovaných v 2. a v 3. rade. Pri určení výšky percenta náhrady trov konania súd zohľadnil právnu skutočnosť, že kontrolným znaleckým posudkom došlo k podstatnému navýšeniu hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a teda opravný prostriedok, ktorý bol podaný žalovanými v 2. a v 3. rade proti rozhodnutiu prvostupňového súdu sa javí z takéhoto pohľadu ako dôvodný. Súd preto náhradu trov konania pomerne rozdelil a priznal žalobkyni trovy konania vo výške 60 %.

18. Podľa § 259 C. s. p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

19. Zákonodarca síce ustanovením § 259 C. s. p. nerieši vyslovene náhradu trov, ktoré vznikli štátu v súvislosti s konaním a ktoré boli preddavkované zo štátneho rozpočtu, avšak podľa zaužívanej platnej judikatúry je možné aplikovať dané ustanovenie i na prípad, kedy vzniknú preddavkované trovy štátu. Na tieto trovy súd zaviazal žalovaných v 2.a v 3. rade z tých istých dôvodov ako je uvedené už v predchádzajúcom odseku, nakoľko súd mal preukázané, že svojim konaním práve žalovaní v 2.a v 3. rade zapríčinili nutnosť podania žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).