Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-124-2014.pdf
PDF · 85.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4C/124/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35838825, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 225 706, proti žalovanej R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. E. F. R., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom v osobe D. T., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom F. R. XXX, o zaplatenie 2.482,89 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Zrušuje sa platobný rozkaz tunajšieho súdu dňa 18.02.2014 č.k. 10Ro/501/2013-40.
II. Súd konanie v časti istiny vo výške 2.113,95 Eur, v časti riadneho úroku vo výške 17,30 % ročne z istiny 2.084,38 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1.715,44 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia zastavuje.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 28,35 Eur od 21.11.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu č. XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX.
IV. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
V. Žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 126,50 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
- prevádzkovateľ systému so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
VII. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove sa priznáva náhrada trov konania vzniknutých do 30.06.2016 vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 2.482,89 Eur so 17,30% ročným riadnym úrokom zo sumy 2.084,38 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 2.084,38 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že predmetnú pohľadávku získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 09.12.2005 Zmluvu o splátkovom úvere číslo 0273729673, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.042,29 Eur pri úrokovej sadzbe 17,30% ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20. dňu v mesiaci, prvá splátka mala byť 20.01.2007, konečná splatnosť 20.11.2010. Žalovaný svoj záväzok neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do konečnej splatnosti. Po postúpení pohľadávky neboli zaplatené na úhradu pohľadávky žiadne platby. Podľa vyčíslenia pohľadávky právnym predchodcom žalobcu bol
celkový zostatok v sume 2.482,89 Eur a pozostával z istiny 2.084,38 Eur, riadneho úroku vo výške 31,05 Eur a úrokov z omeškania vo výške 267,46 Eur. Ďalej úročí istinu zmluvným úrokom a zákonným úrokom z omeškania.
2. Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.02.2014 č.k. 10Ro/501/2013-40 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk, nakoľko sa zdržiava na neznámom mieste, pravdepodobne v Španielsku. V konaní súhlasil s jej zastupovaním ako opatrovník syn žalovanej, D. T., ktorý prevzal žalobu spolu s prílohami dňa 15.01.2016.
3. Listom zo dňa 16.09.2016 vzal žalobca svoj návrh čiastočne späť, žiadal žalovanú zaviazať k zaplateniu sumy 368,94Eur a 9% ročného úroku z omeškania zo tejto sumy od 22.12.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
4. Súd zrušil platobný rozkaz, v časti istiny vo výške 2.113,95 Eur, v časti riadneho úroku vo výške 17,30% ročne z istiny 2.084,38 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1.715,44 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil a žalobcovi vrátil časť súdneho poplatku vo výške 126,50 Eur.
5. Súd vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra na žalobcu a jeho právneho predchodcu, Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 09.12.2005, listom zo dňa 28.12.2010 (oznámenie o postúpení pohľadávky), Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE, písomnými vyjadreniami žalobcu a vedľajšieho účastníka. Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavili.
6. Dňa 09.12.2005 bola medzi Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č.0273729673. Na jej základe veriteľ poskytol žalovanému splátkový úver vo výške 31.400,- Sk s pevnou úrokovou sadzbou 17,30% ročne do konečnej splatnosti úveru. Poplatok za správu úveru bol dojednaný vo výške 50,-Sk mesačne. Splátka bola vo výške 855,- Sk splatná vždy do 20. dňa v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 20.01.2006 a konečná splatnosť úveru bola 20.11.2010. Splatnosť úrokov bola v posledný deň kalendárneho mesiaca. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Žalovaný sa zaviazal v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Súhlasil s tým, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania.
7. Dňa 21.12.2010 bola medzi veriteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE, na základe ktorej postúpil pôvodný veriteľ na žalobcu pohľadávky v celkovej výške 19.232.998,74 Eur. Medzi postúpenými pohľadávkami bola aj pohľadávka veriteľa voči žalovanému v celkovej výške ku dňu postúpenia 2.714,29 Eur. Listom zo dňa 28.12.2010 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa.
8. Predmetom konania je zaplatenie poskytnutého úveru právnym predchodcom žalobcu Zmluva bola uzatvorená dňa 09.12.2005 podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi pôvodným veriteľom a žalobcom sa, vychádzajúc z § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za spotrebiteľské zmluvy považovali iba kúpna zmluva, zmluva o dielo a odplatné zmluvy upravené v Občianskom zákonníku, zatiaľ čo zmluva o úvere je upravená ako absolútny obchod v Obchodnom zákonníku (§ 261 Obchodného zákonníka). Napriek tomu, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na to, že ide o formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné túto zmluvu posúdiť i z pohľadu spotrebiteľského práva. V čase uzatvorenia zmluvy medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bol takýmto právnym predpisom zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona sa na účely tohto zákona spotrebiteľom rozumela fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, dodávateľom podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, a službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov. Podľa § 6 tohto zákona predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Rovnako v čase uzatvorenia zmluvy bol účinný i zákon 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa za spotrebiteľský úver považovalo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 3 ods. 2 tohto zákona spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania. Podľa názoru súdu nie je v súčasnosti možné rozlišovať medzi spotrebiteľskými vzťahmi, ktoré vznikli do doby, kým zákonodarca vývojom nedospel k záveru, že sa za spotrebiteľské zmluvy považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a zmluvami, ktoré sú uzatvárané v súčasnosti. Podľa názoru súdu je tak potrebné aplikovať i na tento právny vzťah ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v súčasnom znení. I v čase uzatvorenia zmluvy o úvere platilo ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemohli odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemohol vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
13. V prípade spotrebiteľských sporov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Takúto povinnosť aj pre súd stanovila v spotrebiteľských sporoch novela zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 (§ 5b zákona). Ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom z úradnej povinnosti skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.
14. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 definitívne normatívne vyriešila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý i pokiaľ ide o otázky premlčania, ručenia či zmluvnej pokuty. Takéto pravidlo je v zásade ustálené v aplikačnej praxi súdov a bolo
odobrené aj rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013.
15. V danom prípade bolo povinnosťou žalovaného splácať poskytnutý úver v splátkach po 28,38 Eur, a to v období od 20.01.2006 do 20.11.2010.
16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa názoru súdu nárok žalobcu je v časti premlčaný, a to v časti týkajúcej sa zaplatenia splátok za obdobie od 20.01.2006 do 13.11.2010, keďže žalobca podal na súd návrh dňa 14.11.2013. Žalobca sa pritom v súčasnosti domáha už iba splátok, ktoré sa stali splatnými v období od 20.11.2009 do 20.11.2010. V danom prípade splátky za obdobie od 20.11.2009 až do 13.11.2010 sú už v súlade s citovanými ustanoveniami premlčané. Nepremlčanou zostala iba posledná splátka splatná 20.11.2010, a to v celkovej výške 28,38 Eur. Súd preto žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 28,38 Eur. Aj keď žalovaný námietku premlčania nevzniesol, teda sa premlčania sám nedovolal, v zmysle uvedenej novely zák. č. 250//2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení súd z úradnej povinnosti na premlčanie uplatneného nároku prihliadol a návrh z tohto dôvodu zamietol. Pokiaľ ide o uplatnenie trojročnej premlčacej doby a nie štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú bolo potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, keďže stanovuje kratšiu premlčaciu dobu ako ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka.
19. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. súd priznal navrhovateľovi z nezaplatenej splátky úrok z omeškania, ktorý je uplatnený v medziach zákonných úrokov z omeškania.
20. Súd preto návrh v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia premlčaných splátok vrátane úroku z omeškania z nich od 22.12.20010 do zaplatenia zamietol. 21. Žalobcovi, ktorý mal v konaní výraznejší úspech, a patrila by mu náhrada trov konania podľa § 255 ods.1 CSP, súd náhradu nepriznal, nakoľko si tento žiadnu náhradu neuplatnil a trovy konania nie sú zrejmé ani z obsahu spisu.
22 Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, vystupujúcom na strane žalovaného, súd náhradu trov konania vzniknutých do 30.06.2016 priznal s poukazom na výsledok konania. Súd konštatuje, že v súčasnosti CSP inštitút vedľajšieho účastníka nepozná a prechodné ustanovenia tohto právneho predpisu neriešia ďalšie zotrvanie takéhoto subjektu v konaní. Podľa názoru súdu tak vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil do 30.06.2016 v konaní dňom 30.06.2016 skončil a nevystupuje v konaní ďalej ako tzv. osobitný subjekt. O tomto súd rozhodol uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.