Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-500-1998.pdf
PDF · 69.05 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1Er/500/1998
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. Z. B., S. A. K. Č. I. XXX/X, Ľ., U.: XX XXX XXX, v konaní o vymoženie 350,96 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, so sídlom exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2 pod č. EX 809/1998 z a s t a v u j e.
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený a povinný n e m á právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 12.11.1998 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky v zmysle exekučného titulu - rozhodnutie č. 545/1998-KO/N zo 4.5.1998, rozhodnutie č. 545/1998-KO/P zo 4.5.1998, rozhodnutie č. 546/1998-KO/N zo 4.5.1998, rozhodnutie č. 546/1998-KO/P zo 4.5.1998 vydané právnym predchodcom oprávneného a pre vymoženie trov exekúcie.
2. Tunajší súd vydal dňa 25.1.1999 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 6.5.2014 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 2K 38/2010 z 12.8.2010 bolo voči povinnému začaté konkurzné konanie, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K 38/2010 z 10.11.2010 zastavené pre nedostatok majetku povinného. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.12.2010. Exekútor si trovy exekúcie nežiadal priznať.
4. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Očakávanie musí mať reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.
7. Oprávnený vo svojom vyjadrení na súdom predložený podnet súdneho exekútora uviedol, že pokiaľ má súd za to, že sú naplnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nemá námietky voči zastaveniu exekúcie z uvedeného dôvodu
8. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súd má teda za to, že nemajetnosť povinného bola dostatočne preukázaná a odôvodňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2012, a pre neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novele účinnej od 01.01.2012 vzťahujúceho sa aj na exekučné konania začaté pred 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
12. Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súdnemu exekútorovi by patrila aj odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko súdneho exekútora, v ktorom nežiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, o povinnosti účastníkov konania zaplatiť trovy exekúcie rozhodol tak, že exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. V tomto konkrétnom prípade však zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenému ani povinnému. Keďže teda žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. /§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku/
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.