Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/1/2013

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou, v právnej veci žalobkyne v 1.) rade : K. F., trvale bytom F. nám. 5, B., zastúpená advokátkou JUDr. Helenou Brngálovou, so sídlom Úprkova 34, Bratislava a žalobcu v 2.) rade : V. I., trvale bytom H. XX, B., zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Gábrišom, so sídlom Košická 37, Bratislava, proti žalovanému : Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že výpoveď daná dňa 6. 12. 2012 žalobkyni v 1.) rade z pracovného pomeru u žalovaného je n e p l a t n á.

II. Súd určuje, že výpoveď daná dňa 6. 12. 2012 daná žalobcovi v 2.) rade z pracovného pomeru u žalovaného je n e p l a t n á.

III. O náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru žalobcov v 1. a 2. rade u žalovaného a o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.01.2013 sa žalobcovia domáhali určenia, že skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného dané im výpoveďou zo dňa 6. 12. 2012 podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je neplatné. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaný im v uvedený deň doručil na pracovisku výpoveď na základe predchádzajúceho rozhodnutia predstavenstva zo dňa 4. 12. 2012 z dôvodu organizačnej zmeny s účinnosťou od 15.12.2012. Skutočným dôvodom obidvoch výpovedí však bolo poukazovanie na nesprávne postupy ich nadriadených, ktorí ich potrebovali umlčať, a preto im boli dané výpovede a boli požiadaní o okamžité opustenie pracoviska. Uviedli, že skončenie pracovného pomeru je neplatné preto, že dôvod výpovedí je skutkovo vymedzený tak, že ho možno zameniť s iným, keď aj ich priama nadriadená ho prezentovala ako závažné porušenie (pracovnej disciplíny) na ich strane, o čom dňa 7.12.2012 informovala podriadených. Ďalšími dôvodmi neplatnosti je, že žalovaný im neponúkol inú vhodnú prácu v zmysle § 63 ods. 1 Zákonníka práce, že predstavenstvo spoločnosti rozhodlo o znížení počtu zamestnancov, ale svoje rozhodnutie nezverejnilo v zmysle Zákonníka práce, a že výpoveď nemá ďalšie náležitosti platného právneho úkonu (určitosť, zrozumiteľnosť, sloboda a vážnosť vôle) a nie je v súlade s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalobcovia žiadali zaviazať žalovaného na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukazujúc na rozhodnutie predstavenstva zo dňa 4.12.2012 o organizačnej zmene uviedol, že žalobcom bola daná výpoveď z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti, pričom boli pri prevzatí výpovede oboznámení aj s nemožnosťou ďalej ich zamestnávať v mieste ich

pracoviska. Dôvod výpovedí je v nich jednoznačne a nezameniteľne vymedzený v súlade so Zákonníkom práce a ustálenou judikatúrou spolu s uvedením skutočností, ktoré sa stali dôvodom na skončenie pracovného pomeru ( zníženie počtu zamestnancov na pozícii, nadbytočnosť zamestnanca). Podmienky pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca boli zo strany žalovaného splnené (rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 4.12.2012, nadbytočnosť zamestnancov, príčinná súvislosť medzi rozhodnutím zamestnávateľa a nadbytočnosťou zamestnancov), pričom ku dňu 14.12.2012 ( pred dňom účinnosti organizačnej zmeny ) bolo na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti 25 pracovných miest ( 1 vedúci, 4 supervízori, 20 referentov) a ku dňu 15.12.2012 ( odo dňa účinnosti organizačnej zmeny ) bolo na uvedenom oddelení 23 pracovných miest ( 1 vedúci, 3 supervízori, 19 referentov). Tvrdenie žalobcov o inom dôvode výpovedí nie je pravdivé. Dňa 7.12.2012 bola z dôvodu zaslaného dezinformačného mailu zo dňa 6.12.2012 zo strany žalobcov zamestnancom vykonaná pracovná porada na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti, a to za účelom ozrejmenia skutočných a pravdivých výpovedných dôvodov ako aj za účelom informovania o organizačnej zmene vo vzťahu k reorganizácii práce na danom organizačnom útvare. Ponuková povinnosť zo strany zamestnávateľa bola splnená, keď na osobnom oboznámení žalobcov o znížení stavu zamestnancov dňa 6.12.2012 boli títo pred odovzdaním výpovede oboznámení, že žalovaný ako zamestnávateľ ku dňu prevzatia výpovede nemá možnosť žalobcov ďalej zamestnávať, nemá pre nich žiadnu vhodnú prácu v mieste pracoviska, a to ani po predchádzajúcej príprave. Pokiaľ ide námietku, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo zverejnené, žalovaný poukázal na skutočnosť, že u neho nie sú zriadení zástupcovia zamestnancov a povinnosť zverejňovať rozhodnutia mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce. K námietke žalobcov, že výpovede dané im žalovaným nemajú náležitosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, žalovaný uviedol, že výpovede realizované ním ako zamestnávateľom sú jednoznačne úkonom určitým, zrozumiteľným, s akceptovaním princípu slobody a vážnosti vôle. Spôsob realizácie výpovedí bol korektný, za účasti personalistu a nadriadených zamestnancov, v súlade s komentárom k Zákonníku práce ako aj v súlade s ustálenou judikatúrou. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Podaním doručeným súdu dňa 10.06.2014 žalobcovia v 1. a 2. rade navrhli zmenu petitu žalobného návrhu. Následne súd uznesením zo dňa 11.12.2014 č.k. 11Cpr/1/2013-140 pripustil zmenu petitu žalobného návrhu tak, že skončenie pracovného pomeru so žalobcami v 1. a 2. rade výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 6.12.2012 je neplatné a ich pracovný pomer naďalej trvá a žalovaný je povinný zaplatiť im náhradu mzdy v sume ich priemerného zárobku odo dňa 1.4.2013 až do času, kedy im umožní pokračovať v práci. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2015.

4. Dňa 4.4.2016 a 5.4.2016 boli súdu doručené písomné podania žalobcov zo dňa 29.3.2016, ktoré podľa obsahu súd posúdil aj ako späťvzatie žaloby v tej časti, v ktorej sa domáhali náhrady mzdy za obdobie po 31.3.2016, t.j. od 1.4.2016. Uznesením zo dňa 14.6.2016 č.k. 11Cpr/1/2013-506, právoplatným dňa X.X.XXXX, preto súd - v súlade s dispozičným prejavom žalobcov a so súhlasom žalovaného - konanie o žalobe žalobcov v 1. a 2. rade v časti, v ktorej sa domáhali náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru u žalovaného za obdobie od 1.4.2016 až do času, kedy im žalovaný umožní pokračovať v práci, zastavil. Nakoľko dňa 6.6.2016 a dňa 8.6.2016 boli súdu doručené podania žalobcov, ďalej upresnené podaniami doručenými dňa 31.8.2016 a 12.9.2016, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako zmenu petitu žaloby, uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.9.2016 súd pripustil ďalšiu ( a t.č. poslednú ) zmenu petitu žaloby v časti náhrady mzdy tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku 860,-Eur spolu vo výške 30.960,-Eur odo dňa 01.04.2013 do 01.04.2016 a žalobcovi v 2. rade v sume jeho priemerného mesačného zárobku 774,-Eur spolu vo výške 27.864,-Eur odo dňa 01.04.2013 do 01.04.2016. V časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcov zostal petit nezmenený.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2006 uzavretej medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným vyplýva, že táto bola v pracovnom pomere u žalovaného na dobu neurčitú s dňom nástupu 01.12.2006, s miestom výkonu práce v B., na pracovnej pozícii referent v odbore zúčtovania a s nasledovnou náplňou práce: spracovanie zúčtovacích dokladov od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v informačnom systéme, evidencia dokumentov súvisiacich s fakturáciou zdravotnej starostlivosti, konzultačno-poradenská činnosť s tým, že zamestnávateľ je oprávnený poverovať zamestnanca i ďalšími úlohami súvisiacimi s jeho druhom práce a zodpovedajúcimi jeho vzdelaniu, skúsenostiam a potrebám zamestnávateľa.

6. Z dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 30.11.2006 uzavretej medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným vyplýva, že táto bola s účinnosťou od 01.07.2008 zaradená na pozíciu supervízor v odbore zúčtovania, a to s pracovnou náplňou: koordinácia a prideľovanie práce zvereným zamestnancom, podieľanie sa na projektoch odboru, pravidelné vyhodnocovanie činností zverených zamestnancov, spracovanie zúčtovacích dokladov od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v informačnom systéme, evidencia dokumentov súvisiacich s fakturáciou zdravotnej starostlivosti, konzultačno-poradenská činnosť s tým, že zamestnávateľ je oprávnený poverovať zamestnanca i ďalšími úlohami súvisiacimi s jeho druhom práce a zodpovedajúcimi jeho vzdelaniu, skúsenostiam a potrebám zamestnávateľa.

7. Z pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2007 uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným vyplýva, že tento bol v pracovnom pomere u žalovaného na dobu neurčitú s dňom nástupu 01.03.2007, s miestom výkonu práce v B., na pracovnej pozícii referent v odbore zúčtovania a s nasledovnou náplňou práce: spracovanie zúčtovacích dokladov od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v informačnom systéme, evidencia dokumentov súvisiacich s fakturáciou zdravotnej starostlivosti, konzultačno-poradenská činnosť s tým, že zamestnávateľ je oprávnený poverovať zamestnanca i ďalšími úlohami súvisiacimi s jeho druhom práce a zodpovedajúcimi jeho vzdelaniu, skúsenostiam a potrebám zamestnávateľa.

8. Z mailovej správy zo dňa 09.7.2012 adresovanej zamestnancom oddelenia zúčtovania zdravotnej starostlivosti súd zistil, že p. V. A. -ako vedúca oddelenia - požiadala všetkých o zapojenie sa do volieb do dozornej rady s návrhom konkrétneho kandidáta, a to F.. F. V..

9. Z mailovej správy zo dňa 01.08.2012 adresovanej zamestnancom oddelenia zúčtovania zdravotnej starostlivosti súd zistil, že p. V. A. ako vedúca oddelenia požiadala všetkých o zapojenie sa do volieb (zrejme do dozornej rady) nasledovne: "mailom nahlásiť kandidáta M. V. a v skrytej kópii mne (na vedomie). dakujem. A. P. S.: v skrytej kopii preto, aby som mohla vyhodnotit vas ciel na dalsi kvartal, ktorym je ucast do volieb DR". Správa obsahuje aj text vyhlásenia predsedu predstavenstva odporcu J. X. týkajúce sa volieb člena dozornej rady žalovaného voleného zamestnancami. Podľa tohto vyhlásenia v období od 1.8.2012 do 15.8.2012 môžu zamestnanci voliť jedného člena dozornej rady zdravotnej poisťovne z kandidátov, ktorých (zamestnanci) nominovali, a to F.. J. A. alebo F.. F. V.. Voľba bola možná dvoma spôsobmi, a to buď mailom alebo osobným odovzdaním volebného lístka do schránky uloženej na právnom odbore.

10. Zo zápisnice z vyhodnotenia volieb člena dozornej rady Union zdravotná poisťovňa a.s. zo dňa 16.8.2012 súd zistil, že vo voľbe bolo odovzdaných 219 platných hlasov, pričom oprávnení voliči zvolili za člena dozornej rady zamestnanca F.. J. A. počtom 124 hlasov. F.. F. V. získal 95 platných hlasov.

11. Z dokumentu označeného ako „Správa pre predstavenstvo" zo dňa 04.12.2012 vyplýva, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného schválilo predložený materiál - zníženie počtu zamestnancov na pozícii „Supervízor/-ka zúčtovania zdravotnej starostlivosti" o 1,0 zamestnanca, t.j. 38,75 hodín týždenne, a zníženie počtu zamestnancov na pozícii „Referent/-ka zúčtovania zdravotnej starostlivosti" o 1,0 zamestnanca t.j. 38,75 hodín týždenne, na Oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti (Úsek revíznych a zdravotných činností, Sekcia nákupu zdravotnej starostlivosti, revíznych činností a programov zdravia) , a to s účinnosťou od 15.12.2012.

12. Z výňatku zo zápisnice č. XX/XXXX zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 4.12.2012 ( založeného do spisu poverenou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní dňa 10.6.2014) súd zistil, že na uvedenom zasadnutí bolo pod bodom 5) programu schválené zníženie počtu zamestnancov na pozícii „Supervízor/-ka zúčtovania zdravotnej starostlivosti" o 1,0 zamestnanca, t.j. 38,75 hodín týždenne, a zníženie počtu zamestnancov na pozícii „Referent/-ka zúčtovania zdravotnej starostlivosti" o 1,0 zamestnanca t.j. 38,75 hodín týždenne, na Oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti (Úsek revíznych a zdravotných činností, Sekcia nákupu zdravotnej starostlivosti, revíznych činností a programov zdravia) , a to s účinnosťou od 15.12.2012. Zápisnica je podpísaná J. X., predsedom predstavenstva.

13. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 6.12.2012 ( štvrtok) doručenej žalobkyni v 1. rade v ten istý deň o 15.35 hod. vyplýva, že na základe písomného rozhodnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 4.12.2012 bol s účinnosťou od 15.12.2012 znížený počet zamestnancov na pozícii „Supervízor/-ka zúčtovania zdravotnej starostlivosti" na Oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti (Úsek revíznych a

zdravotných činností, Sekcia nákupu zdravotnej starostlivosti, revíznych činností a programov zdravia) o 1 zamestnanca, a preto bola žalobkyni v 1. rade, s poukazom na jej nadbytočnosť od 15.12.2012 daná výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Pred doručením výpovede žalovaný žalobkyni v 1. rade inú vhodnú prácu neponúkol.

14. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 6.12.2012 ( štvrtok) doručenej žalobcovi v 2. rade v ten istý deň vyplýva, že na základe písomného rozhodnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 4.12.2012 bol s účinnosťou od 15.12.2012 znížený počet zamestnancov na pozícii „Referent/-ka zúčtovania zdravotnej starostlivosti" na Oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti (Úsek revíznych a zdravotných činností, Sekcia nákupu zdravotnej starostlivosti, revíznych činností a programov zdravia) o 1 zamestnanca, a preto bola žalobcovi v 2. rade, s poukazom na jeho nadbytočnosť od 15.12.2012 daná výpoveď podľa §63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Pred doručením výpovede žalovaný žalobcovi v 2. rade inú vhodnú prácu neponúkol.

15. Z listu žalobcu v 2. rade zo dňa 06.12.2012 ( štvrtok) doručeného žalovanému dňa 10.12.2012 ( pondelok) súd zistil, že žalobca v 2. rade sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o vystavenie potvrdenia, že jeho fyzická neprítomnosť na pracovisku odo dňa 07.12.2012 (piatok) až do skončenia výpovednej doby, t.j. do 31.3.2013 vrátane, nebude považovaná za porušenie pracovnej disciplíny a náležitosti vyplývajúce z výstupu zamestnanca pri výpovedi boli všetky korektne vysporiadané, nakoľko mu bol dňom 6.12.2012 o 15.45 hod. pri doručení výpovede odobratý prístup do budovy (časť pre zamestnancov) a bolo mu len ústne oznámené, že jeho prítomnosť na pracovisku nie je potrebná a žiadaná.

16. Následne dňa 13.12.2012 (štvrtok) žalovaný vystavil žalobcovi v 2. rade potvrdenie, ktoré si žalobca v 2. rade prevzal v ten istý deň, a podľa ktorého si mal žalobca v 2. rade (údajne) na základe vzájomnej dohody čerpať zamestnávateľom nariadenú dovolenku od 10.12.2012 až do 13.12.2012 ( pondelok až štvrtok ). Súčasne žalovaný ako zamestnávateľ potvrdil žalobcovi v 2. rade, že dňa 14.12.2012 ( piatok ) mu poskytuje platené voľno. Zároveň odvolávajúc sa na zrušenie pracovného miesta žalobcu v 2. rade s účinnosťou od 15.12.2012 (sobota) žalovaný v potvrdení uviedol, že neprítomnosť žalobcu v 2. rade počas výpovednej doby bude považovaná za prekážku v práci na strane zamestnávateľa s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku.

17. V mailových správach zo dňa 6.12.2012 odoslaných o 13.45 a o 13.48 hod. vedúca oddelenia zúčtovania zdravotnej starostlivosti D.. V. A. pozvala žalobcov v 1. a 2. rade na osobný pohovor.

18. V mailovej správe zo dňa 6.12.2012 o 16:09 hod. adresovanej kolegom na pracovisku im žalobkyňa v 1. rade oznámila, že dostala „dnes" ( t.j. 6.12.2012) o 15.35 hod. výpoveď spolu so žalobcom v 2. rade z dôvodu, že sa ruší jej miesto. Správa ďalej obsahuje slová : „a to len preto, že si povieme svoj nazor. vysledok p. A. a p. V. je z dovodu toho ze my dvaja sme na vine ze prieskum dopadol najnizsie z celeho unionu." Správa je podpísaná ako „K. a Q.".

19. Z inzercie zverejnenej dňa 3.7.2013 (založenej v spise na čl. 63) súd zistil, že žalovaný hľadal zamestnanca na pozíciu referent/-ka zúčtovania zdravotnej starostlivosti, pričom jeho pracovnou náplňou malo byť spracovať účtovné doklady od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to najmä :

- skontrolovať a zaevidovať faktúry a ich povinné prílohy ( zúčtovacie dávky, recepty, poukazy..)

- nahrať a spracovať zúčtovacie dávky v informačnom systéme

- v prípade potreby vystaviť a zaslať poskytovateľovi opravný doklad

- overovať dodržiavanie zmluvných podmienok poskytovateľmi

- poskytovať informácie, konzultácie a vybavovať reklamácie od poskytovateľov

20. Z inzercie zverejnenej dňa 27.12.2012 ( založenej v spise na čl. 215) vyplýva, že žalovaný mal obsadzovať dve pracovné miesta - jedno od 1.12.2012 a druhé od 1.1.2013 na pozíciu referent/- ka oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Požadované vzdelanie bolo stredoškolské - zameranie zdravotnícke.

21. Z inzercie zverejnenej dňa 20.2.2013 (založenej v spise na čl. 235) vyplýva, že žalovaný mal obsadzovať pracovné miesto od 01.04.2013 na pozíciu referent/-ka oddelenia správy zmlúv

s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Požadované vzdelanie bolo stredoškolské - zameranie zdravotnícke bolo uvedené ako výhoda.

22. Z inzercie zverejnenej dňa 2.5.2013 (založenej v spise na čl. 229) vyplýva, že žalovaný mal obsadzovať pracovné miesto od 01.06.2013 na pozíciu referent/-ka oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Požadované vzdelanie bolo stredoškolské - zameranie zdravotnícke bolo uvedené ako výhoda. Pracovná náplň malo byť vykonávanie činností súvisiacich so správou zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v súlade s platnou legislatívou a internými predpismi, a to prijímať, evidovať a spracovávať doklady potrebné na uzavretie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kontrolovať a overovať úplnosť a správnosť údajov uvedených v zmluvách o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zabezpečovať administratívnu podporu prípravy návrhov zmlúv a dodatkov, vykonávať administráciu zmlúv a spracovávať zaevidované doklady do informačného systému používaného spoločnosťou, poskytovať informácie o vecnej stránke zmlúv, spolupracovať s inými úsekmi poisťovne.

23. Z inzercie zverejnenej dňa 3.12.2012 a dňa 17.12.2012 ( založenej v spise na čl. 218 a čl. 395) súd zistil, že žalovaný mal obsadzovať pracovné miesto od 01.01.2013 na pozíciu klientsky poradca s miestom výkonu práce v Z..

24. Z ročného hodnotenia navrhovateľky v 1.rade za roky 2011 a 2012 súd zistil, že táto bola celkovo súhrne slovne hodnotená nasledovne :" K. je jedna z mála, ktorá je nadpriemerne proklientsky orientovaná. Veľmi jej záleží na výsledkoch skupiny, ale aj firmy ako celku. Rada sa zapája do rôznych firemných aktivít. Pracovné úlohy vykonáva zodpovedne a precízne. Problémy sa snaží riešiť bez odkladu, hneď ako sa objavia. Je vždy iniciatívna v konaní, čo však môže niekedy priniesť aj problémy...." a ďalej:" Zamestnanec v plnej miere spĺňa požiadavky na pracovnú pozíciu. Dokáže samostatne riešiť najťažšie problémy, navrhovať nové riešenia, zaúčať menej skúsených kolegov a zastúpiť manažéra. Má prehľad o agende útvaru nad rámec svojej pracovnej pozície.

25. Podľa dokumentu označeného žalovaným ako „závery analýzy", v nadpise nazvaného ako „Oddelenie zúčtovania a plánované organizačné zmeny v roku 2013", a datovaného dňom 19.11.2012, ktorý mal byť podkladom na rozhodnutie predstavenstva o organizačných zmenách zo dňa 4.12.2012, dôvody, ktoré mali viesť k organizačným zmenám na oddelení zúčtovania v roku 2013 boli nasledovné: 1) spustenie elektronického portálu v 1. polroku 2013 a s tým spojená príprava na elektronické spracovanie faktúr 2) zmeny v systéme nahrávania a spracovania faktúr - výkyvy v práci spôsobené nerovnomerným doručovaním faktúr, nárazová práca, ktorá vytvára efekt „hrdla fľaše" 3) organizačné zmeny v pracovných skupinách - chceme, aby bolo spravodlivejšie pomerné rozdelenie agendy medzi skupinami, nový spôsob rozdelenia faktúr medzi skupinami, nie podľa segmentu PZS (zrejme poskytovateľov zdravotnej starostlivosti), ale podľa množstva a náročnosti riadkov spracovávaných v segmetoch, každá skupina bude mať mix PZS. Rotácie z minulosti ukázali, že prispôsobenie operátorov novej agende je rýchle a nespôsobuje im problémy. Rotácie prebehli opakovane od roku 2009, takže skúsenosti s celou agendou má väčšina pracovníkov 4) zmena počtu pracovných skupín zo 4 na 3, a to z dôvodu, že 4 skupiny zbytočne komplikujú rozdelenie agendy, tým zjednodušíme a sprehľadníme organizáciu práce, čo v konečnom dôsledku zvýši flexibilitu riadiacej štruktúry, ďalej bude zadefinovaný nový parameter výkonnosti v rámci KPI, nielen mesačný 5) zmeny v interných pracovných postupoch - v nadväznosti na nové rozdelenie agendy 6) zmeny v interných pracovných postupoch, ktoré budú spôsobené elektronickým spracovaním faktúr- pracovné postupy budú odlišné ako pri klasickom spracovaní faktúr. Ubudne množstvo práce pri triedení pošty, rozdelení a zaevidovaní faktúr do systému a taktiež ubudne práca pri expedovaní protokolov a archivácii faktúr.

26. Žalobcovia prostredníctvom svojho ( pôvodne ) spoločného právneho zástupcu a neskôr samostatne každý prostredníctvom svojho právneho zástupcu v priebehu konania poukázali na to, že si riadne plnili svoje pracovné povinnosti, podieľali sa na tvorbe podnikového časopisu, kde sa stretávali s nadriadenými ich priamych nadriadených, u ktorých asi vznikol dojem, že môže dôjsť ku kritike ich osôb, keďže obaja žalobcovia niekoľkokrát otvorene navrhovali zracionálnenie práce na svojich úsekoch, čo bolo podľa ich vyjadrenia brané s nevôľou. Poukázali tiež na nekalé praktiky, ktoré vládli u žalovaného, keď zamestnanci dostali od priamej nadriadenej p. A. e-mail, aby volili vo voľbách do dozornej rady F.. V.,

pričom skrytú kópiu mali zaslať vedúcej oddelenia. Voľba tohto kandidáta tak bola spájaná s priznaním odmien zamestnancom, t.j. aj žalobcom. Ďalej v priebehu konania poukázali na skutočnosť, že p. V. C.. mala štyrikát predlžovanú dohodu o brigádnickej práci v rokoch 2012, 2013 a od 1.5.2013 bola prijatá do trvalého pracovného pomeru ako referentka zúčtovania zdravotnej starostlivosti. To znamená, že to bolo v rozpore s § 61 ods. 3 ZP, keď žalovaný nemal do dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru žalobcov prijať ďalšieho zamestnanca. Z doručeného zoznamu pracovných ponúk spoločnosti Profesia s.r.o. považovali žalobcovia za preukázané, že v čase od 1.12.2012 do 1.1.2013 obsadzoval žalovaný dve pracovné miesta na pozícii referent/ka oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, pričom požadoval skúsenosti so spracovaním týchto zmlúv a obidvaja žalobcovia v čase nástupu do pracovného pomeru u žalovaného vykonávali prácu v agende oddelenia správy zmlúv. Žalobcom malo byť žalovaným ponúknuté okrem uvedených dvoch pracovných miest na pozíciu referenta oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti aj pracovné miesto na pozícii klientsky poradca. V tejto súvislosti poukázali na to, že v mesiaci 12/2012 končili na oddelení správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pracovný pomer zamestnanci : T. O. ku dňu XX.XX.XXXX, L. A. ku dňu XX.XX.XXXX, D. Q. ku dňu X.XX.XXXX. Žalovaný o skončení týchto pracovných pomerov v decembri 2012 vedel dávno predtým, ako žalobcom doručil výpovede. Aj v zverejnenej inzercii žalovaný uvádza dátum nástupu od 1.12.2012 a od 1.1.2013, čo dokazuje, že robil výberové konania počas mesiacov november 2012 a december 2012. Tieto miesta mohol ponúknuť žalobcom, ktorí mali všetky zručnosti a predpoklady na výkon tejto práce, keď aj z logického hľadiska je jednoduchšie presunúť skúseného zamestnanca z jedného oddelenia na druhé, ako prijať úplne nového zamestnanca, ktorého je potrebné zaúčať základným pracovným postupom. Žalobcovia prostredníctvom svojich právnych zástupcov taktiež poukázali na to, že žalovaný počas výpovednej doby žalobcov zamestnával viacero brigádnikov, najímaných z externých agentúr a uzatváral opakovane dohody o vykonaní práce s p. V. C. aj napriek tomu, že tvrdí, že žalobcom nemal možnosť prideľovať akúkoľvek prácu. Žalobca v 2. rade pracoval v čase od 1/2007 do 2/2007 u žalovaného ako brigádnik cez externú agentúru K. a.s., kde podpísal dohodu o pracovnej činnosti.

27. Žalobkyňa v 1. rade v konaní pred súdom (na pojednávaní dňa 20.03.2014) uviedla, že dňa 06.12.2012 boli so žalobcom v 2. rade na služobnom obede na pozvanie šéfredaktorky časopisu „Union novinky" A. V. spolu s bývalým generálnym riaditeľom K. B., hovorkyňou R. P. Q., školiteľom L. V., grafikom J. B., pretože uvedený mesačník spolu so žalobcom v 2. rade spoluzakladali, prispievali doň. Robili to zadarmo a po pracovnej dobe. Na tomto obede plánovali, aké budú robiť ďalšie vianočné číslo ako aj ( čísla ) na nasledujúce mesiace. Po tomto stretnutí prišla do kancelárie, bolo 13,45 hod. a okolo 14,00 hod. si pozrela e-mail, že má prísť do zasadačky, odosielateľom bola jej vedúca p. A.. Myslela si, že ju ide vyhrešiť, že bola dlho na obede, netušila o čo ide. Prišla do zasadačky, bola tam (personalistka ) p. B., p. V. a p. A.. Sadla si a p. V. jej povedal len jednu vetu, že sa rozhodli dať jej výpoveď z organizačných dôvodov pre nadbytočnosť, nič viac nevysvetlil. Potom sa ujala slova p. B., ktorá povedala, že jej to je ľúto, a začala čítať výpoveď a povedala jej, aby to podpísala. Chcela si ísť zobrať okuliare, ale p. B. arogantne odmietla, že tak to teda nie a povedala, že ona jej tú výpoveď prečíta. Hneď potom jej z ničoho nič povedala, aby odovzdala vstupnú turniketovú kartičku, služobný preukaz, a aby odišla z práce s tým, že si môže dočerpať dovolenku ( od 7.12.2012 do 12.1.2013 mala riadne schválenú dovolenku ešte v novembri) a od januára už ani nemá chodiť do práce, ale bude to mať zaplatené. Vošla do kancelárie, kde rýchlo napísala e-mail kolegom a chcela ešte rýchlo dokončiť faktúru, ale v tej chvíli vypli počítače. Nemohla si z počítača zobrať svoje súkromné veci, ako napríklad fotografie z redakčnej rady a z rôznych spoločenských akcií z R.. Súkromné veci mala na pracovisku celý ( nasledujúci ) rok, až potom poprosila pani F., aby jej ich postupne doniesla, napríklad šálky, dáždnik, doklady a podobne. Nemohla nikomu odovzdať agendu, nemohla ani spracovať tú rozpracovanú faktúru. Nepodala ani ruku kolegom, lebo ani nikto nevedel, že ( spolu so žalobcom v 2. rade) odchádzajú zo dňa na deň. Bolo jej strašne ťažko. Zaevidovala sa od 01.04.2013 na úrade práce, ako 59 ročnú ju nikde nezamestnali. Išla do dôchodku, dva mesiace nemala žiadny príjem. Na výzvu súdu, aby žalobkyňa v 1. rade vysvetlila obsah svojho mailu zo dňa 6.12.2012 po doručení výpovede, uviedla, že postupovala v zmysle etického kódexu vydaného žalovaným, podľa ktorého v prípade zistenia rozporu s týmto kódexom, prípadne zistenia chýb na pracovisku, majú to všetko nahlásiť svojim nadriadeným. Napríklad ona bola za pani A., kde jej navrhla zefektívnenie práce, skrátenie úkonu v počítači, archivovanie dokladov a podobne. Častokrát jej povedala, s čím zase za ňou ide, čo zase má. Vlastne jej ani neodpovedala, povedala, že problém prednesie na predstavenstve, ale potom povedala, že to bolo buď zamietnuté, alebo že nebol čas. Pani A. a pán V. sa báli, tak to cítila, že budú mať problém, že budú zle hodnotení v celkovom prieskume. Potom keď ten prieskum bol, všetci už sa búrili, bola veľká nespokojnosť medzi zamestnancami aj s

platmi, aj s nadriadenými. Oni spolu so žalobcom v 2. rade boli hodnotení ako veľmi dobrí zamestnanci, ale zo strany nadriadených boli nuly, chceli sa ich preto zbaviť. Napríklad pokiaľ ide o rotáciu skupín, teda aby každá skupina vedela robiť prácu ďalších skupín, aby všetci vedeli robiť všetko, tak toto svojho času ona navrhla pani A., ktorá najskôr váhala, ale neskôr k tomu pristúpila, pričom sa to osvedčilo. Paradoxné je, že neskôr sa to obrátilo proti nej. Nadriadení boli podľa nej na nich ( so žalobcom v 2. rade) nahnevaní, lebo stále sa nimi chodili a chceli niečo vylepšovať. Doteraz nevedia dôvod, prečo museli odísť. Myslí si aj, že pani A. v nej videla konkurenciu, aj keď nemala záujem o funkciu vedúcej. Túto prácu milovala, pracovala 39 rokov a keď si predstaví, ako musela odísť, tisnú sa jej slzy do očí. Ďalej uviedla, že k žalovanému nastúpila v roku 2006 tak, že F.. V. ju požiadal, či by nemohla pomôcť v čase vzniku žalovaného, u predchádzajúceho zamestnávateľa Dôvera-zdravotná poisťovňa pracovala 4 roky. Poznala celú problematiku oddelenia zúčtovania zdravotnej starostlivosti a všetkých zmlúv s poskytovateľmi, t.j. s lekármi, nemocnicami, lekárňami a špecialistami. Z tohto dôvodu bola požiadaná, aby pomohla naštartovať celý proces, čo sa aj stalo a pracovala od pondelka do pondelka, podľa toho ako to vyžadoval zamestnávateľ a boli s ňou veľmi spokojní, bavilo ju to, tešila sa z dobrých výsledkov. Nahadzovala do informačného systému zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a komunikovala s nimi telefonicky aj písomne, keď chýbali nejaké doklady alebo informácie, ktoré sa týkali zmlúv. Pokiaľ tieto zmluvy neboli správne nehodené, nemohli poskytovatelia zasielať svoje mesačné faktúry za nimi odvedené výkony. Na začiatku pri vzniku žalovaného bolo na oddelení správy zmlúv málo ľudí, takže ona sedela na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti, avšak systém bol prepojený, a tak sa len preklikla do agendy oddelenia správy zmlúv a pracovala v tej agende. Vyjadrila sa tiež, že nerozumie tomu, aký bol dôvod požiadavky žalovaného na zdravotnícke vzdelanie v inzerovanej pozícii referenta oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, pretože keď oni so žalobcom v 2. rade nastúpili, vôbec nebola požiadavka na takéto vzdelanie u žalovaného a to by ho potom museli mať všetci, lebo celá ich práca sa týkala zdravotníctva. Pokiaľ vie, boli tam kolegyne so vzdelaním kozmetička a odevná škola. Podľa jej názoru mala schopnosti na vykonávanie práce na oddelení správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na 100 %, pretože túto prácu vedela už naspamäť, keď pri nástupe v roku 2006 až do 30.06.2007 robila len zmluvy s poskytovateľmi, pričom práca na oddelení správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti bola stále rovnaká, je to stereotypná práca. Menili sa len cenové podmienky a klauzuly v zmluvách jednotlivých poskytovateľov. Myslí si, že vykonávať prácu na oddelení správy zmlúv mohla s tým, že predchádzajúca príprava na jej strane by bola potrebná snáď len pokiaľ ide len o vylepšenia používaného informačného systému v danej agende. Na to by sa bola musela preškoliť len tak, že by jej informačný technik ukázal v krátkosti tie zmeny. V oblasti zdravotníckeho zamerania by sa podľa nej vôbec nemusela doškoľovať, lebo tá práca bola pre ňu ľahká.

28. Žalobca v 2. rade v konaní pred súdom potvrdil výpoveď žalobkyne v 1. rade ohľadom priebehu odchodu z pracoviska v deň doručenia výpovede a uviedol, že ( aj ) podľa neho výpoveď je vykonštruovaná. Doplnil tiež, že zatiaľ čo ona mala od nasledujúceho dňa po doručení výpovede dovolenku a odchádzala na dlhší čas (22 dní) za dcérou do T., tak on mal dovolenku iba na druhý deň, pretože ju mal viezť na letisko. Organizačná zmena mala začať platiť až od 15.12.2012. Bol taktiež vykázaný z pracoviska a pani B. mu povedala, že jeho prítomnosť je nežiaduca. Nevedel však, či jeho neprítomnosť na pracovisku nebude posudzovaná ako porušenie pracovnej disciplíny, preto sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o vyriešenie situácie. Žalovaný mu nakoniec písomne odpovedal listom zo dňa 13.12.2012, kde klamlivo uviedol, že čerpá dovolenku na základe vzájomnej dohody. On sa nikdy so zamestnávateľom takto nedohodol. Mohol normálne pracovať jednak do realizácie organizačnej zmeny a jednak v rámci výpovednej lehoty, prípadne aj na skrátený pracovný úväzok, mohol robiť čokoľvek, aj to, čo robili brigádnici, napríklad aj lepiť obálky. Myslí si, že tej práce tam bolo dosť. Neverí tiež tomu, že sa plánovala organizačná zmena, pretože začiatkom decembra sa bavili s pani A. o zastupovaní zamestnancov počas vianočných sviatkov, keď kolegyne, ktoré mali deti, si brali dovolenku ako prvé a on - ako bezdetný- ich mal zastupovať. Ďalej žalobca v 2. rade poukázal na mail svojej nadriadenej p. A. ( zo dňa 1.8.2012), kde direktívne žiadala o hlasovanie za kandidáta Dr. V., ktorý bol ich nadriadeným ako aj nadriadeným D.. A.. Pritom túto voľbu dali do cieľov, za splnenie ktorých mohli byť ( zamestnanci) finančne ohodnotení. Po komunikácii s personálnou pracovníčkou p. A. V., ktorej oznámil ako museli (zamestnanci odd. zúčtovania zdravotnej starostlivosti ) hlasovať, táto povedala, že to vôbec nie je prípustné a osobne jej odovzdal kópiu predmetného e-mailu. Podľa neho táto informácia musela byť ďalej posunutá a následne dostali žalobcovia výpoveď. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o žalovaným inzerovanú pracovnú pozíciu referenta správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, tak túto prácu spolu so žalobkyňou v 1. rade vykonávali pri nástupe do

zamestnania, vedeli ju teda vykonávať na 100%. On začal u žalovaného pracovať od januára 2007 ako brigádnik cez agentúru na všeobecnú administratívnu činnosť. Zo začiatku pracoval s prihláškami poistencov, následne sa zapracoval do agendy správy zmlúv. Pracoval s najzložitejšou agendou na správe zmlúv, a to sú nemocnice a polikliniky, ktoré zahrňujú kompletný rozsah zdravotnej starostlivosti. Podľa vyjadrení jeho nadriadenej p. F. sa do agendy zapracoval veľmi rýchlo, dostal možnosť telefonovať s poskytovateľmi, s hlavnými predstaviteľmi nemocníc o doplnení údajov k zmluvám, ktoré následne spracovával. Po 2 mesiacoch práce so zmluvami ho oslovila vedúca oddelenia zúčtovania p. V. A., ktorá hľadala nových ľudí do tímu. Absovoval pohovor, kde mu dali vybrať, či by chcel pracovať na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti alebo na oddelení správy zmlúv, on si vtedy vybral oddelenie zúčtovania. Následne bol od 1.3.2007 prijatý do riadneho pracovného pomeru. Prvé dva mesiace po prijatí do zamestnania bol neustále k dispozícii oddeleniu správy zmlúv, nakoľko tie agendy boli veľmi prepojené a mal tam rozpracovanú agendu, ktorú bolo potrebné dokončiť. Agenda oddelenia zúčtovania zúčtovania zdravotnej starostlivosti a agenda oddelenia správy zmlúv s jej poskytovateľmi sú extrémne úzko späté. Oddelenie správy zmlúv je začiatok pre správne zúčtovanie zdravotnej starostlivosti. Oddelenie zúčtovania spracovávalo faktúry a uhrádzalo poskytovateľom zdravotnú starostlivosť na základe zmlúv, ktoré robilo oddelenie správy zmlúv, čiže na zúčtovanie zdravotnej starostlivosti bola potrebná práca oboch oddelení. Aj pracovník oddelenia zúčtovania zdravotnej starostlivosti a takisto pracovník správy zmlúv museli ovládať podmienky pre spracovanie faktúry, a takisto musel ovládať pracovník zúčtovania zdravotnej starostlivosti podmienky zmluvného oddelenia. Čiže pracovníci oboch oddelení museli ovládať agendu oboch týchto oddelení, bez toho sa táto práca vykonávať nedala. Obaja so žalobkyňou v 1. rade mali znalosti z oblasti zdravotníctva, nakoľko pracovali 6 rokov na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo srdcom zdravotnej poisťovne, poznali diagnózy, procesy, schvaľovacie úkony a celkovú administratívu spojenú s prácou vykonávanou na oddelení správy zmlúv. Žalobca v 2. rade ďalej poukázal na to, že vo viacerých inzerátoch, ktoré žalovaný zverejnil, je zdravotnícke zameranie ( vzdelania dosiahnutého uchádzačom o inzerovanú pozíciu ) uvádzané len ako výhoda, nie ako podmienka, čo nasvedčuje tomu, že žalovaný týmito údajmi manipuloval. Zdravotnícke vzdelania na túto pozíciu podľa žalobcu v 2. rade nie je potrebné, pretože žalovaný nezachraňuje životy. Ide o administratívnu činnosť, kde sa stačí naučiť diagnózy, podmienky zo zmlúv s poskytovateľmi, dobre vedieť pracovať na počítači a byť dobre komunikatívny. Myslí si, že možno by potreboval nejaký krátky čas, cca. 1 týždeň na zorientovanie sa v tejto agende ( oddelenia správy zmlúv ) a mohol by túto prácu kľudne vykonávať. Akákoľvek práca, ktorá by im bola ponúknutá, by bola z jeho strany akceptovaná. Prácu mal veľmi rád, avšak žalovaný sa ho potreboval rýchlo zbaviť, o čom svedčí spôsob prepustenia. Vyzeralo to, ako keby dostali okamžité zrušenie pracovného pomeru. Každý sa ho potom pýtal, čo také hrozné urobil, že dostal hodinovú výpoveď a vyzeral ako zlodej. Na otázku súdu, prečo sa podľa jeho názoru chcel žalovaný žalobcov rýchlo zbaviť, žalobca v 2. rade uviedol, že patrili so žalobkyňou v 1. rade k veľmi aktívnym zamestnancom, vyjadrovali sa, či už kladne alebo kriticky k niektorým veciam na pracovisku a podľa neho to bolo zo strany nadriadených nevítané a brané ako hrozba, teda ich iniciatívnosť bola vnímaná negatívne. Preto boli podľa neho vymyslené organizačné dôvody. Pracovisko museli opustiť okamžite preto, lebo nadriadený nechceli, aby boli v kontakte s kolegami, ktorí by sa ich zrejme boli pýtali na dôvody a zastávali sa ich. Podotkol, že mal v tom čase hrozne veľa rozpracovanej práce, čakal veľa e-mailov a zrazu to musel všetko nechať tak a odísť. Nie je bežnou praxou u žalovaného, aby zamestnanec, ktorý dostane výpoveď z organizačných dôvodov, musel hneď odísť a nemohol si riadne si ukončiť svoju agendu a normálne sa rozlúčiť s kolegami. On si teda zbalil svoje veci už v ten deň. Mohol tam prísť ( iba) ako návšteva v doprovode iného zamestnanca hoci organizačná zmena bola (účinná ) až od 15.12.2012.

29. Poverená zástupkyňa žalovaného v priebehu konania k údajným nekalým praktikám v súvislosti s voľbou člena dozornej rady uviedla, že ide o subjektívny názor žalobcov, ktorý pramení z toho, že nepoznajú náročnú administratívu súvisiacu s voľbou člena dozornej rady. Ide o to, že každý člen dozornej rady musí byť najskôr nominovaný, na základe platnej nominácie zdravotná poisťovňa musí získať súhlas Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na základe tohto súhlasu môže byť realizovaná samotná voľba člena dozornej rady. Preto na pracovných poradách boli všetci vedúci oslovení a požiadaní, aby kvôli tejto administratívnej náročnosti zabezpečili maximálnu účasť zamestnancov na tejto voľbe člena dozornej rady. Na organizačnom útvare, kde pracovali žalobcovia, im bola účasť vo voľbách stanovená ako variabilná zložka pre odmeňovanie. Takýto cieľ pre variabilnú zložku nie je v rozpore so žiadnymi internými predpismi zamestnávateľa. Žiadny spôsobom nebolo obmedzené právo zamestnancov na voľbu člena dozornej rady, pretože podľa volebného poriadku zamestnanci mohli voliť dvoma spôsobmi. Mohli voliť e-mailom zaslaním mena a

priezviska voleného člena dozornej rady na určenú adresu alebo mohli prísť voliť osobne vyplnením volebného lístka a hodením do volebnej urny. Inštitút osobnej voľby na organizačnom útvare, kde pracovali žalobcovia, využilo cca 10% zamestnancov, pričom túto možnosť využil aj riaditeľ úseku, revízny lekári. Voči žiadnemu z týchto zamestnancov nebola uplatnená žiadna sankcia za tento spôsob voľby. Pokiaľ žalobcovia nesúhlasili s e-mailovým spôsobom voľby, mohli využiť osobný spôsob voľby, tento však nevyužili. Mohli podať námietku alebo mohli podať priamo sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. K inzerovaným voľným pracovným miestam na pracovné pozície : revízny lekár, špecialista nákupu zdravotnej starostlivosti, referent podporných a zdravotných činností a referent oddelenia správy zmlúv sa žalovaný prostredníctvom svojej poverenej zástupkyne vyjadril tak, že žalobcovia na ne nespĺňali kvalifikačné predpoklady. K inzerovanej pozícii referenta zúčtovania zdravotnej starostlivosti poukázala poverená zástupkyňa žalovaného na to, že táto bola zverejnená dňa 03.07.2013 a výpoveď bola podaná dňa 06.12.2012, pričom za rozhodujúci sa považuje deň podania výpovede. Nešlo ani o vytvorenie novej pracovnej pozície, ale o uvoľnenú pracovnú pozíciu z dôvodu skončenia pracovného pomeru a jej preobsadenia. Pozícia referent výberu poistného bola inzerovaná na zástup počas rodičovskej dovolenky na obdobie pol roka a podľa platných právnych predpisov do ponukovej povinnosti nespadajú také pracovné miesta, ktoré nie sú obsadené z dôvodu prekážok na strane zamestnanca. Na pojednávaní dňa 10.06.2014 ďalej v reakcii na výpoveď žalobcu v 2. rade poukázala na to, že v priebehu 6 rokov, t.j. od nástupu žalobcov k žalovanému, sa charakter práce na oddelení správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zmenil a zamestnávateľ stanovil podmienky ( zdravotníckeho) kvalifikačného zamerania, pričom postupne sú títo zamestnanci dopĺňaní zamestnancami s požadovaným vzdelaním. Títo zamestnanci musia ovládať dokonale prácu poskytovateľov, klasifikáciu chorôb, zdravotné výkony, pretože na základe požiadaviek týchto poskytovateľov pripravujú a zodpovedajú za podklady, na základe ktorých je uzavretá zmluva s týmto poskytovateľom. Na otázku súdu ako vie žalovaný vysvetliť, že žalobcom po doručení výpovede do konca roka 2012 ako aj počas plynutia výpovednej doby nebola prideľovaná práca, ale na január, február, marec 2013 bola uzavretá dohoda o brigádnickej činnosti s pani C. poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že prijatí brigádnici boli využívaní na úplne inú prácu než na akú boli kvalifikovaní žalobcovia. K žalobcom označeným inzerovaným pracovným pozíciám uviedla, že tieto sú zverejňované na nejaké obdobie, ktoré však nekorešponduje s dňom voľného pracovného miesta. Pracovné miesta klientsky poradca s dátumom nástupu 1.3.2013 a referent oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zrejme s dátumom nástupu 1.12.2012 k 6.12.2012 neboli voľné ku dňu výpovedí a nevzťahovala sa na ne ponuková povinnosť. Ponuková povinnosť zamestnávateľa neexistuje, pokiaľ neexistuje vhodné voľné pracovné miesto, ku ktorému by sa táto ponuková povinnosť vzťahovala. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že výpovede, ktoré dostali, boli účelové, vzhľadom k aktivitám a angažovanosti, ktorú vyvíjali, tak poukázala na skutočnosť, že do dnešného dňa, teda viac ako tri roky po skončení ich pracovných pomerov, je stav funkčných miest na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti rovnaký ako bol po organizačnej zmene, t.j. nerozširoval sa opätovne počet pracovných miest a stále je o jedného supervízora a o jedného referenta menej, čo preukazuje opodstatnenosť racionalizácie pracovných miest na predmetnom oddelení, čiže organizačnej zmeny, čo vyvracia teóriu žalobcov o zastieraní iných cieľov. Zrušené miesta neboli znovu vytvorené. Na otázku súdu, či je pravdou, že žalovaný žiadal od žalobcov okamžité opustenie pracoviska v deň doručenia výpovede poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že k tej žiadosti o okamžité opustenie pracoviska došlo, keďže to bolo už po pracovnej dobe po 15.30 hodine. Vylúčila, že by bolo znemožnené odniesť si osobné veci, a to kedykoľvek po prevzatí výpovede. Vstupnú turniketovú kartičku dostane na požiadanie na recepcii každý ako návšteva, ak je dôvod na návštevu, pokiaľ by o to požiadali, bol by im vstup do budovy a prevzatie osobných vecí umožnený. K nástupu p. V. C. od 1.5.2013 na oddelenie zúčtovania zdravotnej starostlivosti poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že táto bola prijatá na zástup počas materskej dovolenky p. F. G.. Pracovné miesta uvoľnené po p. T. O., ktorej pracovný pomer skončil dňa 31.12.2012, po p. L. A., ktorej pracovný pomer skončil dňa XX.XX.XXXX, a po p. D. Q., ktorej pracovný pomer skončil 7.12.2012, neboli voľné ku dňu 6.12.2012, a preto sa na ne ponuková povinnosť nevzťahovala. Miesto inzerované žalovaným na obsadenie od 1.12.2012 bolo aj k 1.12.2012 obsadené p. F.ou V., teda nebolo k 6.12.2016 už voľné a miesto inzerované na obsadenie od 1.1.2013 k dátumu výpovede dňa 6.12.2012 ešte nebolo voľné. Navyše p. T. O., ktorá končila pracovný pomer ku dňu 31.12.2012, mala zdravotnícke vzdelanie, preto aj požiadavka na vzdelanie pre uvedenú pozíciu bola zdravotnícke zameranie. Žalovaný nikdy neuvádzal, že všetci zamestnanci oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi mali zdravotnícke vzdelanie, pani T. O. ale zdravotnícke vzdelanie mala. Požiadavku na konkrétne vzdelanie pritom definuje vedúci organizačného útvaru, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje, a to s ohľadom na zloženie zamestnancov v organizačnom útvare čo do odbornosti vzdelania, aktuálnych úloh daného útvaru a podľa situácie na

trhu práce. Pani F.u V. od 1.12.2012 do 19.12.2012 zaúčala pani L. A., ktorej pracovný pomer skončil dňa 19.12.2012 a na uvedenom mieste pokračovala p. V.. X. L. A. skončil pracovný pomer 19.12.2012 uplynutím doby určitej od 5.12.2012 do 4.12.2012, po jej predĺžení dohodou od 5.12.2012 do 19.12.2012. X. D. Q. skočil pracovný pomer v skúšobnej dobe k 7.12.2012, pričom skúšobná doba mala u nej trvať do 3.12.2012, ale bola predĺžená do 12.12.2012 z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca podľa § 45 ods. 2 Zákonníka práce. X. T. O. skončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 29.10.2012 zo strany zamestnanca k 31.12.2012. Žalovaný mal administratívne činnosti zabezpečené dodávateľským spôsobom v roku 2012 s firmou K. a.s..

30. Svedkyňa M. A. uviedla, že u žalovaného pracovala od januára 2011 do apríla 2013, chcela odísť dohodou, ale nebolo jej to umožnené z dôvodu odchodu žalobcov z dôvodu organizačných zmien. Žalobcovia boli jej spolupracovníci. V ten deň, keď dostali výpoveď, si ostatní mysleli, že dostali hodinovú výpoveď, tak im to bolo prezentované, dostali šok, keď po 15.30 hod. prišli a povedali, že majú skončený pracovný pomer. Pán riaditeľ V. im (ostatným zamestnancom) na ďalší deň prišiel povedať, že boli prepustení kvôli takým závažným veciam, že si to nevedia ani predstaviť. Nepamätala si, že by hovoril o organizačných zmenách. Agenda žalobcov bola rozdelená medzi ostatných pracovníkov úseku. V tom čase tam boli dvaja brigádnici a vedúca začala tiež nahrávať faktúry. X. C. ako brigádnička nahrávala faktúry aj v čase, keď ešte navrhovatelia pracovali u odporcu, aj po ich odchode. Už je v trvalom pracovnom pomere. Svedkyňa potvrdila, že pred voľbami do dozornej rady dostali zamestnanci pokyny, že majú voliť p. V. a v kópii o tom poslať mail p. A.. Svedkyňa vyjadrila názor, že so žalobcami bol skončený pracovný pomer kvôli Prieskumu spokojnosti, ktorý obsahoval otázky aj o spokojnosti s nadriadenými, s prácou a pracovnými podmienkami a F.. V. a p. A. v ňom nedopadli dobre.

31. Svedok F.. F. V. na pojednávaní dňa 05.12.2014 uviedol, že bol nadriadený obom žalobcom, nakoľko bol vedúcim útvaru, kde vedúcou oddelenia bola p. A.. O organizačnej zmene, ktorá spočívala v redukcii zamestnancov na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti, rozhodovalo predstavenstvo. Redukcia mala byť mínus jeden supervízor a mínus jeden referent. Boli vybratí žalobcovia v 1. a 2. rade, a to tesne predtým ako bolo odsúhlasené rozhodnutie predstavenstva. K ich výberu došlo v spolupráci s D.. A. a neho tak, že sa pozrel na zoznam (zamestnancov oddelenia) a povedal, že títo dvaja, pričom D.. A. nemala žiadne výhrady. Definitívne rozhodnutie ( o nich), ktoré bolo konzultované so sekčnou riaditeľkou, bolo po schválení (predstavenstvom). Svedok poprel akúkoľvek osobnú zaujatosť voči žalobcom. Podklady k organizačnej zmene pripravovali interní analytici poisťovne a vznikla analýza, na základe ktorej sa ( v predstavenstve) rozhodli. Písomné vyhotovenie analýzy nebolo, závery sú už obsiahnuté v písomnom dokumente. Podklady na analýzu dával on. Z analýzy bol záver, že je možná redukcia zamestnancov pri zachovaní efektivity a výkonnosti v pracovnom procese ako aj v počte pred redukciou. So žalobcami bol skončený pracovný pomer preto, lebo boli nadbytoční, v roku 2007 bolo 34 referentov, v roku 2012 ich bolo 24. Tento proces je pokračujúci, keď k 01.10.2014 bola redukcia o ďalších dvoch zamestnancov a na jar alebo v lete sa chystá redukcia o ďalších dvoch. Žalobkyňa v 1. rade podľa svedka robila u žalovaného zúčtovanie zdravotnej starostlivosti, práca s faktúrami, kontrola údajov, spolupráca s revíznymi lekármi, s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, následné zasielanie výsledkov a povolenie úhrad faktúr. Pred prijatou organizačnou zmenou boli (zamestnanci oddelenia zúčtovania) rozdelení do 4 skupín podľa druhu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ( lekárne, praktický lekári, špecialisti ) a každú z nich viedla supervízorka. Po organizačnej zmene bola zrušená segmentácia a jednotlivé supervízorky koordinovali zúčtovanie bez ohľadu na to, od akého poskytovateľa faktúra pochádza. Odkedy navrhovatelia odišli, faktúry od jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa dali dokopy a všetci spracovávali všetko. Najdôležitejším výsledkom ( organizačnej zmeny) bolo, že zúčtovatelia nepodávajú faktúry k nejakému dátumu všetky, ale faktúry sú doručované postupne. Organizačná zmena nebola vopred komunikovaná zamestnancom, až následne ( po doručení výpovedí žalobcom ) sa uskutočnilo pracovné stretnutie s ostatnými zamestnancami oddelenia, kde D.. A. oznámila, že došlo k organizačnej zmene a že žalobcovia dostali výpovede a odchádzajú zo spoločnosti. Svedok ďalej vo svojej výpovedi tvrdil, že na stretnutí ( so zamestnancami oddelenia zúčtovania zdravotnej starostlivosti ) po oznámení o skončení pracovného pomeru žalobcov hovoril o organizačných zmenách a údajne vôbec nepoužila slová, že „ išlo o tak závažné veci, že si ani nevedia predstaviť", ako to vo svojej výpovedi uviedla svedkyňa A.. Uviedol tiež, že p. A. nepodmieňovala odmeňovanie voľbou jeho osoby, ale účasťou vo voľbách tak, aby bola dosiahnutá nadpolovičná väčšina. Svedok tiež nepoprel skutočnosť, že žalobcovia museli odísť „ na hodinu", t.j. okamžite po doručení výpovedí, a že im bolo zakázané vrátiť sa na pracovisko. Uviedol len, že to nebolo na základe jeho rozhodnutia, keď technickú stránku a načasovanie mala na starosti p. B.

( ako personalistka), jedine sa ho spýtali, že či to zvládnu aj bez žalobcov, načo dal kladnú odpoveď. Poprel existenciu akýchkoľvek iných dôvodov výpovedí daných žalobcom, než bola organizačná zmena. Potvrdil, že v Prieskume spokojnosti malo Oddelenie zúčtovania zdravotnej starostlivosti jeden z najhorších výsledkov, vylúčil však vplyv tejto skutočnosti na jeho rozhodovanie, keď údajne prieskum nebol o jeho osobe, skôr o pani A. ako o priamej nadriadenej. Podľa jeho vyjadrenia závery tohto prieskumu boli prejednávané s riadením ľudských zdrojov a tam nešlo o to hľadať osobné výpady, hľadala sa príčina alebo riešenia za účelom zlepšenia.

32. Svedkyňa D.. V. A. uviedla, že na úseku revíznych a zdravotných činností, oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti pracovala od roku 2006 do mája 2013, bola priamou nadriadenou žalobcom. Pri rozhodovaní o menách tam neboli žiadne osobné či špecifické dôvody, splnili úlohu predstavenstva, že majú vybrať dvoch ľudí. F.. V. navrhol mená žalobcov, ona nemala pripomienky. Nebolo im ponúknuté miesto, lebo nebolo žiadne voľné. Na nasledujúci deň informovali spolu s F.. V.om, že došlo k organizačným zmenám. Ona direktívne nenakazovala voliť F.. V. vo voľbách do dozornej rady, nešlo o nič iné len o účasť vo voľbách. Nevie o tom, že by F.. V. hovoril o tom, že odchádzajú preto, že došlo k závažným pochybeniam. Na výzvu súdu, aby vysvetlila, ako mohla ako nadriadená pracovníčka súhlasiť s tým, že žalobcovia nemali až do konca výpovednej doby vykonávať prácu, aj keď koncom roka, kedy im bola daná výpoveď, bol nával práce pri zúčtovaní faktúr, svedkyňa nepoprela, že koncoročný nával práce bol, ale uviedla, že v zmysle analýz, ktoré robili, výsledky jednoznačne ukazovali, že môžu zvládnuť tú prácu aj s nižším počtom zamestnancov. Na inom mieste svojej výpovede sa svedkyňa odmietla vyjadriť k tomu, že žalobcovia sa ( po prevzatí výpovedí ) nemohli vrátiť pracovať do kancelárie, a to s odôvodnením, že ona nerozhodovala o tom, dokedy budú navrhovatelia pracovať. V tom čase síce pracovali na oddelení aj brigádnici, ale vykonávali pomocné práce, nie odborné práce. Je to podľa nej určite lacnejšia pracovná sila ako odborný pracovník. Brigádnici balili poštu výsledný protokol, archiváciu

- to bolo najčastejšie, čo robili. Svedkyňa ďalej uviedla, že hlavným dôvodom organizačnej zmeny bol spustenie elektronickej podateľne, spracúvanie elektronických faktúr, ktoré sa dovtedy spracúvali ručne, teda tak, že poštou prišli do firmy, museli sa nahrať do informačného systému. Elektronické spracúvanie spočívalo v tom, že poskytovatelia posielali svoje faktúry a dávky tak, že sa priamo nahrávali do informačného systému. Na otázku, aký bol systém práce pred a po organizačnej zmene a čo priniesla svedkyňa uviedla : „Pred organizačnou zmenou boli ľudia rozdelení do 4 skupín, každá mala na starosti určitý druh faktúr. Prichádzalo veľké množstvo dokumentov, dávok, ktoré bolo potrebné rozdeliť, nahrať do systému, prichádzali skoro v rovnakom čase, vznikali problémy pri spracúvaní faktúr, lebo mali lehoty, mali nárazové práce, veľké množstvo faktúr sa spracúvalo. Tým, že prišlo elektronické spracúvanie faktúr, do firmy nemusel dôjsť už ani jeden papier, výstupy po organizačnej zmene odchádzali v elektronickej forme. Bola tam úspora papiera, poštových nákladov, triedenia faktúr, času. Strácalo opodstatnenie, aby boli ľudia rozdelení, skupiny boli zlúčené, všetci spracovávali všetko". Nie všetci poskytovatelia sa však zapojili do tohto systému.

33. Z vyjadrenie žalovaného doručeného súdu dňa 7.6.2016 súd zistil, že elektronická podateľňa bola zavedená do prevádzky od augusta 2013 s tým, že podľa vysvetlenia žalovaného ide o systém doručovania faktúr a príslušných dávok k týmto faktúram (rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti) od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do zdravotnej poisťovne. Z celkového počtu cca 14.000 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súčasnosti zhruba polovica posiela faktúry na zúčtovanie cez elektronickú podateľňu. Poskytovatelia, ktorí uzavreli so zdravotnou poisťovňou zmluvu, ktorej predmetom je doručovanie faktúr týmto spôsobom, po prihlásení do systému sami vložia faktúru s príslušnými prílohami do systému, zamestnanec oddelenia zúčtovania zdravotnej starostlivosti nemusí už vkladať faktúru doručenú poštou a ani dávky k tejto faktúre do systému mechanickým nahrávaním.

34. Svedkyňa A. B. uviedla, že u žalovaného pracovala ako personálna konzultanka na úseku ľudských zdrojov. Pripravovali výpovede pre žalobcov v spolupráci s právnym úsekom, poskytovali konzultácie nadriadeným riaditeľom, a to F.. V.ovi. Proces dávania výpovede bol v ich réžii, podklady na udelenie výpovede vypracoval F.. V. a v nich bolo vymedzené, že za účelom zefektívnenia práce je nutné znížiť stav zamestnancov na oddelení zúčtovania. Materiál do predstavenstva pripravoval F.. V., košieľku ( vrchný, tzv. krycí list ) k materiálu na rokovanie predstavenstva pripravovali oni ( úsek ľudských zdrojov). Správa pre predstavenstvo založená v spise (na čl. 48) je reálne „košieľka", t.j. vrchný/krycí list k materiálu, resp. dokumentu, ktorý malo prerokovať predstavenstvo. Za „košieľkou" ide materiál, ktorý obsahuje zdôvodnenie a predkladá ho vedúca príslušnej sekcie ako osoba oboznámená s jeho prílohami a odôvodnením. Reálny materiál je odôvodnenie, košieľka je abstrakt. Materiál sa

prerokúva na predstavenstve všetkými členmi predstavenstva a následne do zápisnice z predstavenstva je zaprotokolované ich rozhodnutie. Košieľka obsahuje iba jeho návrh, ale platná je zápisnica z predstavenstva. Keď jej F.. V. povedal, že predstavenstvo schválilo organizačnú zmenu, pripravili výpovede a zorganizovali stretnutie s nadriadenými s F.. V.om a p. A.. Nadriadení pozývali žalobcov na stretnutie dňa 06.12.2012, na tom stretnutí im odovzdali výpovede. Pán V. oboznámil (žalobcov) s účelom stretnutia, oznámil im, že ich pracovné miesto bolo zrušené, žalobkyňa v 1. rade povedala, že si musí zobrať okuliare, atmosféra bola napätá. Q. jej navrhla, že výpoveď jej pomaly a zreteľne prečíta, obávala sa, že keby ju nechala ísť po okuliare, vzhľadom na emočný stav by sa nemusela vrátiť. Prečítala výpoveď. Žalobkyňa v 1. rade bola podľa nej v šoku. Brigádnici, ktorí vykonávali pomocné práce (balenie vyúčtovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do obálok), boli zazmluvnení. Na otázku žalobcov, prečo podľa nej počas výpovednej doby žalovaný neponúkol ( nepridelil) žalobcom prácu, ktorú v tom čase vykonávali brigádnici, ale ich nechal doma a vyplácal im mzdu „ za nič", táto odpovedala nasledovne: „ Nebolo žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by sme vám mohli ponúknuť." Na otázku žalobcu v 2. rade, či sa stretla počas svojej praxe na ľudských zdrojoch s tým, že by zamestnanec, ktorý bol prepustený z organizačných dôvodov, musel ihneď opustiť svoje pracovné miesto, uviedla, že: „Odovzdávanie výpovede prebehlo ku koncu pracovnej doby, mali ste tam naplánované čerpanie dovolenky, nebol dôvod, aby ste boli ďalej na pracovisku. Nesúhlasím s tvrdením žalobcu v 2. rade, že jeho prítomnosť nebola žiadaná, jeho prítomnosť nebola potrebná, bola mu daná výpoveď, to je štandardný postup." Nepoprela pritom skutočnosť, že žalobcovia nemali možnosť riadne odovzdať agendu. K uverejňovanej inzercii uviedla, že jedna vec je, kedy sa uverejňuje inzercia, a druhá vec, kedy sa obsadzuje miesto. Pritom vo chvíli, keď je inzerát zverejnený, pozícia už môže byť obsadená.

35. Q. F. F. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že do 31.12.2015 bola zamestnankyňou žalovaného, kde pracovala ako referentka na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti do 31.12.2015. Žalobcovia boli šikovní, poradili, robili aj navyše. V ten deň, keď sa to stalo, tak žalobcovia boli na obede v rámci redakčnej rady časopisu Union. Keď sa žalobkyňa v 1. rade vrátila zo zasadačky, kde bola predvolaná p. A., oznámila, že dostala výpoveď. Boli z toho v šoku. Následne aj žalobca v 2. rade odišiel do zasadačky a vrátil sa takisto s tým, že dostal výpoveď. Hneď im vypli počítače a povedali im, že musia hneď odísť. Oni si chceli odtiaľ ešte niečo zobrať, ale už nemohli. Pokiaľ ide o odovzdanie agendy, túto nemohli odovzdať, lebo to nestihli, už nebolo kedy. Na druhý deň prišiel pán V. do kancelárie aj s pani A., a pričom povedal, že už dávnejšie rozmýšľal nad tým, že ich rozdelí do troch skupín, a že teda netreba štyri skupiny, ale stačia tri. Na čele každej skupiny bol supervízor aj žalobkyňa v 1. rade bola supervízorka. Žalobca v 2. rade bol ale radový referent, tak sa jedna pracovníčka opýtala, prečo takto na rýchlo, keď je to z organizačných dôvodov, a prečo sa o tom nehovorilo predtým. Na to pán V. povedal, že sú na to vážne dôvody, a ani netušia aké, a že to nebude rozoberať. Doteraz sa nedozvedeli, prečo ich ( žalobcov) prepustili okamžite. Potom aj chýbali títo zamestnanci, pretože jedna zamestnankyňa bola dlhodobo PN a bolo veľa práce, veľa faktúr, mali nadčasy, pomáhali aj brigádnici, pani F. - priezvisko si nepamätá, napokon jedna brigádnička - pani C.- musela aj nahrávať faktúry a oni ich potom ukončovali. V decembri sa všetko musí urobiť skôr, pretože sú tam sviatky. Vyjadrila sa, že podľa nej táto organizačná zmena nefungovala, museli mať brigádnikov, všetko ručne nahrávať až potom neskôr na ďalší rok prišla zmena s elektronickou podateľňou. Pokiaľ ide o nomináciu a voľbu člena dozornej rady uviedla, že dostala predtým e-mail od pani vedúcej ( A.) ako má hlasovať, hlasovala e-mailom za pána V.. Poslala to aj v skrytej kópii vedúcej. Urobila to, hoci sa jej to nepáčilo, bolo im to tak nadiktované. Nevie prečo im bol odporučený jeden kandidát, keď boli viacerí kandidáti, asi preto, že to bol ich nadriadený, tak museli hlasovať za neho. K prieskumu spokojnosti na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti svedkyňa uviedla, že dopadol zle, boli tam otázky ohľadom platov, aj ohľadom spokojnosti s nadriadenými.

36. Z výsledkov Prieskumu spokojnosti, za rok 2011 a 2012 vyplýva, že oddelenie zúčtovania zdravotnej starostlivosti malo najhorší výsledok v kritériu „motivovanosti" zamestnancov podľa oddelení ( čl. 321, 323) ako aj v kritériách ako „spokojnosť s priamym nadriadeným", „ pocit naplnenia", či „pracovné prostredie" ( čl. 329).

37. Z organizačnej štruktúry ku dňu 6.12.2012 predloženej žalovaným vyplýva, že tak na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti ako aj na oddelení správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti neevidoval žalovaný k tomuto dňu žiadne voľné pracovné miesta ( čl. 344). Oddelenie zúčtovania zdravotnej starostlivosti patrilo pod úsek revíznych a zdravotných činností.

38. Z dohody o vykonaní práce zo dňa 30.11.2012 uzavretej medzi žalovaným a p. V. C. súd zistil, že uvedená dohoda na rozsah 150 hodín bola uzavretá na obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012 na výkon administratívnych činností na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti ( najmä nahrávanie faktúr, balenie pošty, archivácia dokladov ).

39. Z dohody o vykonaní práce zo dňa 10.01.2013 uzavretej medzi žalovaným a p. V. C. súd zistil, že uvedená dohoda na rozsah 150 hodín bola uzavretá na obdobie od 11.1.2013 do 31.1.2013 na výkon administratívnych činností na úseku revíznych a zdravotných činností.

40. Z dohody o vykonaní práce zo dňa 04.02.2013 uzavretej medzi medzi žalovaným a p. V. C. súd zistil, že uvedená dohoda na rozsah 150 hodín bola uzavretá na obdobie od 05.02.2013 do 28.2.2013 na výkon administratívnych činností na úseku revíznych a zdravotných činností.

41. Z dohody o vykonaní práce zo dňa 05.03.2013 uzavretej medzi žalovaným a p. V. C. súd zistil, že uvedená dohoda na rozsah 50 hodín bola uzavretá na obdobie od 06.03.2013 do 31.3.2013 na výkon administratívnych činností na úseku revíznych a zdravotných činností.

42. Zo zoznamu zamestnancov na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti od 1.1.2013 do 31.12.2013 súd zistil, že na uvedenom oddelení ukončila pracovný pomer 1.) k 31.5.2013 p. I. U., X.) k 15.4.2013 p. M. A., 3.) k 31.7.2013 p. I. B., 4.) k 31.8.2013 p. V. A., 5.) k 30.9.2013 V. M.. Na rodičovskú dovolenku 6.) dňa 17.05.2013 nastúpila p. F. G. a 7.) dňa 1.9.2013 p. V. L.. Zároveň v tomto období vznikol pracovný pomer 1.) k 01.05.2013 p. V. C. (na zastupovanie p. G.), X.) k 01.06.2013 p. V. K., 3.) k 1.6.2013 p. F.e G. (na zastupovanie p. L. počas PN a MD), 4.) k 01.07.2013 p. L. H., 5.) k 1.8.2013 p. V. V., 6.) k 5.8.2013 p. X. Baranovej, X.) k 15.8.2013 p. T. G..

43. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe súd zistil, že pracovný pomer p. D. Q. bol skončený v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce dňom 7.12.2012.

44. Zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 9.4.2009 uzavretej medzi spoločnosťou K. a.s. a žalovaným vyplýva záväzok uvedenej spoločnosti zabezpečovať pre žalovaného fyzické osoby na výkon rozličných administratívnych prác.

45. Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.2011 uzavretej medzi p. L. A. a žalovaným vyplýva, že tento pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú s dňom nástupu 5.12.2011, a to do 4.12.2012. Dohodou o zmene tejto pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2012 bol pracovný pomer p. L. A. predĺžený do 19.12.2012.

46. Výpoveďou zo dňa 29.10.2012 ukončila pracovný pomer v zmysle § 67 Zákonníka práce u žalovaného p. T. O., a to uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňom 31.12.2012.

47. Po právnej stránke súd posúdil prejednávanú vec nasledovne :

Podľa článku 2 Zákonníka práce tretia veta výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

48. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

49. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

50. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

51. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

52. Podľa § 13 ods. 3 veta prvá a druhá Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

53. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

54. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

55. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

56. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

57. Podľa § 63 ods. 2 písm. a) a b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

58. Podľa § 212 ods. 2 rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.

59. Podľa judikátu č. R 14/1970 nemožnosť zamestnávať pracovníka znamená, že organizácia nemá pre pracovníka žiadnu prácu; ide tu teda o nemožnosť pracovníka vôbec ďalej zamestnávať. Organizácia musí totiž ponúknuť pracovníkovi akékoľvek voľné miesto, ktoré je v organizácii k dispozícii v čase dania výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne kvalifikácii pracovníka, a to aj vtedy, keď toto miesto vyžaduje predchádzajúcu prípravu pracovníka; záleží len na pracovníkovi, či ponuku prijme, alebo ju odmietne.

60. Podľa judikátu č. R 51/1997 nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.

61. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a citované zákonné ustanovenia sa súd riadil nasledovnou úvahou :

Predpoklady použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sú: existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o tejto zmene), nadbytočnosť zamestnanca, príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma, či organizačná zmena spôsobila nadbytočnosť zamestnanca. O výbere zamestnanca, ktorý je

nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať, nakoľko je povinný skúmať, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce daný výpovedný dôvod. I keď súd v konaní o žalobe na určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene (také rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, platí tu subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka), ale iba skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon (skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa ním ako jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré tu boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Zamestnávateľ môže robiť organizačné zmeny aj skôr, napr. písomne rozhodne o organizačnej zmene v predstihu tak, aby do účinnosti organizačnej zmeny uplynula aj výpovedná doba. Takéto rozhodnutie musí byť prijaté v písomnej forme a malo by byť zamestnávateľom vyhlásené, či oznámené dotknutému zamestnancovi, stačí však aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovede o skončení pracovného pomeru. Súd však v konaní o neplatnosť výpovede musí vždy skúmať, či nebolo rozhodnutie o organizačnej zmene prijaté účelovo len s cieľom podania výpovede konkrétnemu zamestnancovi bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať jeho prácu. Súd v takom prípade napríklad zisťuje, či zamestnávateľ neinzeruje uvoľnenú pracovnú pozíciu, či prácu prepusteného zamestnanca nezačal vykonávať iný zamestnanec, či nebola jeho práca rozdelená medzi ostatných zamestnancov, a teda či potreba výkonu práce prepusteného zamestnanca naozaj zanikla a v akom rozsahu. Prijatie rozhodnutia o znížení počtu zamestnancov alebo zmene ich štruktúry, t.j. rozhodnutie o organizačnej zmene musí vedieť zamestnávateľ presvedčivo zdôvodniť, a to napríklad dôkazmi o internom audite, prípadne o poklese počtu obchodov, zníženom obrate alebo zmene v podnikaní spoločnosti.

62. V prejednávanej veci súd dospel k záverom, že u žalovaného bola vykonaná organizačná zmena na základe písomného rozhodnutia predstavenstva zo dňa 4.12.2012 zachyteného v zápisnici č. 19/2012 zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 4.12.2012. Táto organizačná zmena spočívala v znížení počtu zamestnancov na pozícii „Supervízor/-ka zúčtovania zdravotnej starostlivosti" o 1,0 zamestnanca, t.j. 38,75 hodín týždenne, a zníženie počtu zamestnancov na pozícii „Referent/- ka zúčtovania zdravotnej starostlivosti" o 1,0 zamestnanca t.j. 38,75 hodín týždenne, na Oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti (Úsek revíznych a zdravotných činností, Sekcia nákupu zdravotnej starostlivosti, revíznych činností a programov zdravia) s účinnosťou od 15.12.2012. Z dôvodu zníženia počtu zamestnancov malo dôjsť k nadbytočnosti žalobcov. Súd nezistil v konaní vady výpovedí daných žalobcom zo strany žalovaného dňa 6.12.2012 spočívajúce v nedostatočne skutkovo vymedzenom dôvode týchto výpovedí tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, ako to namietali žalobcovia v žalobe. Rovnako sa súd nemohol stotožniť ani s námietkami žalobcov týkajúcimi sa neplatnosti výpovedí z dôvodu nezverejnenia rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene, resp. z dôvodu nedostatku náležitostí výpovedí ako právnych úkonov v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( určitosť, zrozumiteľnosť, sloboda a vážnosť vôle). Súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalobcov, že v rozpore s ustanovením § 61 ods. 3 Zákonníka práce žalovaný počas dvoch mesiacov znovu utvoril zrušené pracovné miesto a prijal po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto ku dňu 1.5.2013 p. V. C., keď táto bola prijatá na zastupovanie p. F. G..

63. Výpoveď daná zamestnávateľom je však možná len z taxatívnych dôvodov uvedených v zákone (§ 61 ods. 2 Zákonníka práce). Tak ako každý iný právny úkon, aj výpoveď ako jednostranný právny úkon je neplatná, ak je v rozpore so zákonom, obchádza zákon alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Rozporom so zákonom alebo obchádzaním zákona sa rozumie nielen rozpor so Zákonníkom práce, ale aj rozpor s ustanoveniami o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho zákonníka. Ak tento zákon () v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce). Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam kde konkrétna právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné použiť v plnej miere Občiansky zákonník. Tak tomu je v prípade neplatnosti pracovnoprávnych právnych úkonov, ktorých osobitosti upravuje vo všeobecnej časti (§ 17 a nasl.), avšak pre ktoré rovnako platia všeobecné princípy o neplatnosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka (napr. § 37, § 39). Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce). Neplatnou je preto aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. Povinnosťou súdu tak bolo sa zaoberať a skúmať motívy výpovedí žalovaného daných žalobcom. Súd teda zisťoval a zaoberal sa námietkou žalobcov, či z hľadiska

žalovaným uplatneného výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce právny úkon (výpoveď) so zreteľom na okolnosti prípadu zodpovedá dobrým mravom. Zistenie skutočného motívu k prijatiu organizačnej zmeny u žalovaného a skutočné dôvody pre výpovede dané práve žalobcom, môžu viesť k zisteniu, či tento jednostranný pracovnoprávny úkon je (nie je) v rozpore s dobrými mravmi. Ako je už naznačené vyššie, preskúmanie výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce súdom sa musí sústrediť na tri základné otázky, či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia alebo o iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Organizačné zmeny, nadbytočnosť zamestnanca, príčinnú súvislosť medzi organizačnými zmenami a počtom alebo štruktúrnym zložením zamestnancov zisťuje súd, pričom dokazovanie týchto skutočností postihuje zamestnávateľa. O rozhodnutie o organizačných zmenách ide iba vtedy, ak sledovalo zmenu úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu, pomocou ktorej zamestnávateľ chce regulovať počet svojich zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce a ich profesijné alebo kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával iba taký počet zamestnancov a v takom profesijnom alebo kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa alebo príslušného orgánu boli od počiatku sledované iné ciele a zamestnávateľ alebo príslušný orgán iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu, čo má dopad na platnosť výpovede z hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu o súlade pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa s dobrými mravmi. O organizačných zmenách, ako aj o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám. Súd nemôže preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd však dôsledne skúmal a posudzoval všetky skutkové okolnosti, ktoré skončenie pracovného pomeru žalobcov z dôvodu nadbytočnosti sprevádzali. Pri hodnotení týchto okolností prihliadal aj na čl. 2 Zákonníka práce, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi (R 28/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2008 ).

64. V rámci vyššie uvedeného postupu súd zistil rozpory a nedostatky vo výpovediach svedkov navrhnutých žalovaným s listinnými dôkazmi. „Správa pre predstavenstvo" zo dňa 4.12.2012, ktorá bola podkladom na rozhodnutie o organizačnej zmene k 15.12.2012, mala obsahovať prílohu s odôvodnením navrhovaného zníženia počtu zamestnancov. Tomu zodpovedá aj text Správy pre predstavenstvo, podľa ktorého predstavenstvo „ schválilo predložený materiál." Rozhodnutiu predstavenstva, ktoré je zachytené vo výňatku zo zápisnice č.XX/XXXX, obsahovo zodpovedajúce odôvodnenie však žalovaný súdu nepredložil ani inak ho neprezentoval. Podľa výpovede svedkyne B. však práve tento „materiál" odôvodňujúci návrh na zníženie počtu zamestnancov mal byť prerokovávaný predstavenstvom. Podľa výpovede svedka F.. V. podklady k organizačnej zmene pripravovali interní analytici poisťovne a vznikla analýza, na základe ktorej sa ( zrejme predstavenstvo a ďalší členovia vedenia ) rozhodli, pričom písomné vyhotovenie analýzy nebolo, závery sú obsiahnuté v písomnom dokumente s tým, že je možná redukcia zamestnancov pri zachovaní efektivity a výkonnosti v pracovnom procese ako aj v počte pred redukciou. Rovnako svedkyňa A. vo svojej výpovedi uviedla, že v zmysle analýz, ktoré robili, výsledky jednoznačne ukazovali, že môžu zvládnuť tú prácu aj s nižším počtom zamestnancov. Uvedený dokument, predložený odporcom na výzvu súdu ako príloha podania doručeného dňa 20.11.2015 a založený v spise na čl. 260, však žiadny takýto záver neobsahuje. Obsahuje zdôvodnenie zmeny počtu pracovných skupín, a to tak, že 4 skupiny zbytočne komplikujú rozdelenie agendy ( nie je však zrejmé z akého dôvodu) a zavedenie 3 skupín zjednoduší a sprehľadní organizáciu práce, čo má v konečnom dôsledku zvýšiť flexibilitu riadiacej štruktúry. Neobsahuje však ani len zmienku o znížení počtu zamestnancov oddelenia a s tým spojené zvýšenie efektívnosti práce. Naopak, zvýšenie efektívnosti spája výlučne s predpokladaným zavedením elektronického spracovania faktúr, čím sa má znížiť objem práce. V tejto súvislosti príznačný a veľavravný je aj nadpis tohto dokumentu : „Oddelenie zúčtovania a plánované organizačné zmeny v roku 2013". Spojitosť zvýšenia efektívnosti práce a zavedenia elektronickej podateľne pritom uviedla vo svojej výpovedi tak svedkyňa A. ako aj F.. Navyše svedkyňa A. dala stratu opodstatnenosti existencie 4 pracovných skupín taktiež do súvislosti so zavedením elektronickej podateľne, ktorá však bola spustená do prevádzky až od augusta 2013, pričom k nadbytočnosti navrhovateľov malo dôjsť už k 15.12.2012. Svedok V. taktiež uviedol, že najdôležitejším výsledkom organizačnej zmeny bolo, že zúčtovatelia (poskytovatelia zdravotnej starostlivosti) nepodávajú faktúry k nejakému dátumu všetky, ale faktúry sú doručované postupne. Podľa názoru súdu však túto skutočnosť ( ako externý faktor) nemohla ovplyvniť redukcia zamestnancov na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti a navyše k tejto zmene zjavne zo strany zúčtovateľov

dochádzalo postupne a až vplyvom využitia elektronickej podateľne spustenej do prevádzky od augusta 2013.

65. Z uvedeného potom vyplýva odôvodnený záver, že organizačná zmena spočívajúca v redukcii zamestnancov oddelenia zúčtovania zdravotnej starostlivosti a spojená s následnou reorganizáciou práce tak, že sa zmenil počet pracovných skupín, počet supervízorov, a že pracovné skupiny nemali už rozdelené spracovanie faktúr podľa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, bola čisto formálna a účelová a nesúvisela s reálnou nadbytočnosťou žalobcov pre žalovaného v čase účinnosti organizačnej zmeny, keď objem práce nebol reálne znížený ani k 7.12.2012 (odkedy nebol navrhovateľom umožnený výkon práce a prístup na pracovisko), ani k 15.12.2012 odkedy mala platiť organizačná zmena (a reorganizácia pracovných skupín) a dokonca ani k 31.3.2013, kedy žalobcom skončil pracovný pomer u žalovaného uplynutím výpovednej doby. Na tom nič nemení ani zníženie počtu supervízorov zo 4 na 3, keďže žalobkyni v 1. rade mohla zaniknúť len riadiaca zložka jej pracovnej náplne, pričom rozsah - objem práce na oddelení sa zjavne nezmenil. Zvýšenie efektívnosti s nižším počtom zamestnancov dosiahol žalovaný ako zamestnávateľ prostredníctvom nadmerného a zvýšeného úsilia a nadčasovej práce zostávajúcich zamestnancov ( čo potvrdila vo svojej výpovedi predovšetkým svedkyňa F.), výpomocou brigádnikov, ktorým bola opakovane obnovovaná zmluva a títo robili minimálne sčasti aj činnosti, ktoré boli v pracovnej náplni riadnych zamestnancov (nahrávanie faktúr, ktoré potom podľa svedkyne F. ukončovali kmeňoví zamestnanci ). Q. A. potvrdzujúc uvedené vo svojej výpovedi poukázala na to, že v čase po odchode žalobcov nahrávala faktúry aj vedúca oddelenia, čo zjavne nebolo obvyklé. Skutočné zeefektívnenie práce prišlo až v súvislosti so zavedením elektronickej podateľne, avšak najskôr od augusta 2013, čo potvrdili vo svojich výpovediach svedkyne F. aj A.. Do tohto času však bolo možné predpokladať zníženie/ úbytok zamestnancov aj v dôsledku prirodzených zmien - ukončenie pracovných pomerov zo strany zamestnancov, odchod zamestnanca na rodičovskú dovolenku a pod. Žalovaný v priebehu konania prostredníctvom svojej poverenej zástupkyne zdôrazňoval a opakovane poukazoval na skutočnosť, že stav zamestnancov na oddelení zúčtovania od predmetnej organizačnej zmeny je nezmenený, čím žalovaný zdôvodňoval opodstatnenosť organizačnej zmeny od 15.12.2012. Tu však súd podotýka, že až od augusta 2013 bola spustená elektronická podateľňa, čo malo viesť a podľa výpovedí svedkov aj viedlo k citeľnému zefektívneniu práce, a teda logickým následkom reálneho zavedenia elektronickej podateľne malo byť práve ďalšie znižovanie počtu zamestnancov oddelenia zúčtovania zdravotnej starostlivosti. Avšak zo skutočnosti, že stav zamestnancov oddelenia je dosiaľ nezmenený, vyplýva skôr odôvodnený záver, že v období pred spustením elektronickej podateľne a po redukcii zamestnancov oddelenia o žalobcov, t.j. od 15.12.2016 až do augusta 2013, bolo uvedené oddelenie účelovo personálne poddimenzované. Podľa výpovede svedka F.. V. mala pritom redukcia zamestnancov dynamicky pokračovať aj v ďalších rokoch, čo sa však zjavne nestalo. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že k 15.4.2013, 31.5.2013, 31.7.2013, 31.8.2013 skončili pracovné pomery či už dohodou alebo výpoveďou viaceré zamestnankyne oddelenia zúčtovania, pričom tento pokles zamestnancov bol žalovaným promptne nahradený novoprijatými zamestnancami.

66. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po doručení výpovedí žalobcom dňa 6.12.2012 popoludní títo boli nútení ihneď opustiť pracovisko, odovzdať vstupovú turniketovú kartičku a služobný preukaz, a to bez možnosti ukončiť rozpracované pracovné úlohy, odovzdať svoju agendu, vziať si osobné veci, rozlúčiť sa bežným spôsobom s kolegami, pričom im boli okamžite vypnuté počítače. Súčasne im bolo oznámené, že ich práca už nie je potrebná, a že im teda žalovaný ako zamestnávateľ už žiadnu prácu prideľovať nebude, a to ani do doby realizácie organizačnej zmeny k 15.12.2012 s tým, že ich neprítomnosť v práci bude hodnotená ako prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade si čerpala od 7.12.2012 vopred plánovanú dovolenku, avšak žalobcovi v 2. rade bola od 10.12.2012 až do 13.12.2012 dovolenka nariadená ( nepožiadal o ňu) a na deň 14.12.2012 mu bolo poskytnuté platené voľno bez toho, aby o to žiadal. Organizačná zmena pritom mala vstúpiť do účinnosti až dňom 15.12.2012. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané, že v rozhodnom období, t.j. minimálne počas výpovednej doby, ale predovšetkým pred vianočnými sviatkami bol u žalovaného na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti zvýšený pracovný nápor súvisiaci okrem iného aj s (preto toto obdobie kalendárneho roka obzvlášť ) obvyklými okolnosťami ako sú väčší počet sviatočných dní, zvýšený rozsah čerpania dovoleniek. Okrem toho bola dlhodobo práceneschopná zamestnankyňa F. G., a to už od 16.11.2012 až do 16.5.2013, a taktiež boli práceneschopné zamestnankyne D. B. (od 19.12.2012 do 21.12.2012) či I. B. ( od 17.12.2012 do 21.12.2012). V týchto súvislostiach žalovaný nedokázal nijako prijateľne vysvetliť a dôveryhodne zdôvodniť vynútenú neprítomnosť žalobcu v 2. rade na pracovisku v období

od doručenia výpovede ( od 7.12. do 14.12.2012) a od účinnosti organizačnej zmeny dňom 15.12.2012 do 31.12.2012 ako aj vynútenú neprítomnosť oboch žalobcov počas plynutia ich výpovednej doby. Rovnako súd nepovažuje za dôveryhodné vysvetlenie žalovaného a výpovede ním navrhnutých svedkov F.. V. a D.. A. k tomu, či zamestnanci oddelenia zúčtovania zdravotnej starostlivosti boli, hoci aj nepriamo pod hrozbou nevyplatenia odmien, svojou nadriadenou D.. A. donucovaní k tomu, aby volili do dozornej rady F.. V.. Zo znenia mailových správ zo dňa 9.7.2012 a dňa 1.8.2012 adresovaných zamestnancom oddelenia zúčtovania zdravotnej starostlivosti totiž jednoznačne a bez pochybností vyplýva pokyn navrhnúť do dozornej rady a následne aj voliť konkrétneho kandidáta, ktorým bol F.. V.. Skutočnosť, že tento kandidát vo voľbe napokon neuspel, a že zamestnanci mali aj možnosť tajnej osobnej voľby je bez významu s ohľadom na obsah výpovede svedkyne F. a tiež výpovedí žalobcov, pričom žalobca v 2. rade na túto skutočnosť ovplyvňovania, ba priam nátlaku na zamestnancov aj výslovne poukazoval ako na neprípustnú a komunikoval túto informáciu podľa jeho vyjadrenia p. A. V., zamestnankyni žalovaného a šéfredaktorke firemného časopisu, ktorá ju zjavne mohla posunúť ďalej. Je prinajmenšom nemorálne, aby vedúca oddelenia podmieňovala či akokoľvek zohľadňovala priznanie odmien zamestnancom oddelenia voľbou konkrétneho kandidáta, navyše ich nadriadeného. Súdu sa javí ako vysoko pravdepodobné, že žalobcovia boli svojimi nadriadenými považovaní za nepohodlných a nežiaducich zamestnancov. Podľa svojich vyjadrení, ktoré žalovaný nikdy nespochybnil, patrili k iniciatívnym zamestnancom, poukazovali viackrát na nedostatky v riadení a navrhovali zlepšenia v pracovných procesoch. Tomu nasvedčujú aj výsledky Prieskumu spokojnosti, v ktorom dopadlo oddelenie zúčtovania zdravotnej starostlivosti najhoršie spomedzi všetkých ostatných organizačných útvarov žalovaného, a to aj pokiaľ ide o spokojnosť s nadriadenými. Predpoklad o súvislosti výpovedí daných žalobcom s výsledkom tohto prieskumu vyslovila vo svojej výpovedi aj svedkyňa A.. Žalobcovia zjavne patrili k najaktívnejším zamestnancom žalovaného, keď sa bez nároku na odmenu angažovali napríklad vo firemnom časopise nad rámec svojich pracovných povinností, o čom svedčí okrem iného aj pracovné hodnotenie žalobkyne v 1. rade vyhotovené žalovaným za roky 2011 a 2012. Potom má ale skutkovo reálny základ predpoklad vnímania žalobcov zo strany ich priamych nadriadených ako nepohodlných zamestnancov. Účelovosti organizačnej zmeny nasvedčuje aj fakt, že táto nebola vôbec pred jej schválením zamestnancom oddelenia avizovaná, svedkyne A. a F. doslova uviedli, že „boli v šoku". O zastretých motívoch výpovedí svedčí aj to, že tieto boli žalobcom doručené vyššie uvedeným spôsobom ( žalobkyňa v 1. rade si nemohla ísť ani len vziať okuliare) len veľmi krátko po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene s tým, že na druhý deň podľa výpovedí svedkýň F. a A., bolo zamestnancom oddelenia zúčtovania príznačne oznámené, že dôvody výpovedí daných žalobcom boli „ také vážne, že si to nevedia ani predstaviť". Súd s ohľadom na všetky okolnosti prípadu neuveril opačným výpovediam svedkov F.. V. a D.. A., ktorí mohli byť zjavne dostatočne motivovaní k prepusteniu nepohodlných žalobcov. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že svedok F.. V. vo svojej výpovedi uviedol, že podklady na analýzu smerujúcu k organizačnej zmene, ktorá sa dotkla žalobcov, dával práve on a tiež na to, že podľa jeho vlastného vyjadrenia rozhodnutie o tom, že prepustení budú práve títo konkrétni zamestnanci ( žalobcovia) urobil on dokonca ešte pred rozhodnutím predstavenstva, s tichým súhlasom D.. A.. Navyše tak svedok F.. V. ako aj svedkyňa A. nepochopiteľne uviedli, že o okamžitom odchode žalobcov z pracoviska nerozhodol ani jeden z nich, ako priamych nadriadených žalobcov, ale že „ technickú stránku a načasovanie" mala na starosti p. B. ako personalistka z úseku ľudských zdrojov, ktorá však vo svojej výpovedi v konaní pred súdom nebola schopná vysvetliť, prečo žalobcom nebola počas plynutia výpovednej doby prideľovaná žiadna práca. Nie je totiž predstaviteľné, že nie priami nadriadení, ktorí najlepšie poznajú rozsah a potrebu práce na svojom organizačnom útvare, rozhodujú o okamžitom odchode zamestnancov z pracoviska, ale že by o tom mala rozhodovať personalistka. Svedkami F.. V.om a D.. A. podané vysvetlenie dôvodov vynúteného okamžitého odchodu žalobcov z pracoviska sa potom súdu javí ako alibistické až účelové. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že počas plynutia výpovednej doby žalovaný zamestnával brigádničku V. C. a opakovane s ňou obnovoval zmluvný vzťah od 11.1.2013 do 31.1.2013, od 5.2.2012 do 28.2.2013 a od 6.3.2013 do 31.3.2013. Žalovaný pritom nevylúčil, že počas plynutia výpovednej doby žalobcov, pracovali na oddelení aj ďalší brigádnici najímaní cez externé agentúry, čomu zodpovedá aj výpoveď svedkyne F.. Pritom len z dôhod o vykonaní práce zo dňa 30.11.2012, dňa 10.1.2013 a dňa 4.2.2013 uzavretých medzi žalovaným a p. V. C. súd zistil, že rozsah práce bol s ňou dohodnutý na 150 hodín ( na obdobie cca jedného mesiaca) . Žalobcovia mali každý rozsah pracovného času 38,75 hodín týždenne, čomu zodpovedá cca 155 hodín mesačne.

67. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a s ohľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu dospel súd k záveru, že tvrdenie žalovaného, že žalobcovia sa

mali stať pre neho nadbytočnými, a to z dôvodu nevyhnutnej organizačnej zmeny spočívajúcej v redukcii zamestnancov oddelenia, nebolo v tomto konaní dostatočne preukázané, keď táto skutočnosť bola žalobcami účinne a dôveryhodne spochybnená a žalovaný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Súd považuje za nepochopiteľné, že v čase pred vianočnými sviatkami, t.j. v čase najväčšieho pracovného náporu, a až do skončenia výpovednej doby nebolo žalobcom prideľovaná práca a nebolo im umožnené pracovať, pričom mzdové náklady žalovaný vynaložiť musel v každom prípade. Taktiež spôsob doručenia výpovedí s tým, že žalobcovia museli okamžite opustiť pracovisko bez dokončenia rozpracovaných úloh, odovzdania agendy a zbalenia si osobných vecí, neponúka žiadne iné rozumné a dôveryhodné vysvetlenie než to, ktoré uviedli vo svojich výpovediach žalobcovia, teda že boli pre svojich nadriadených nepohodlní a potrebovali ich preto umlčať a zbaviť sa ich. Rovnako písomný dokument označený žalovaným ako „závery analýzy", v nadpise „Oddelenie zúčtovania a plánované organizačné zmeny v roku 2013", a datovaný dňom 19.11.2012, ktorý mal byť podkladom na rozhodnutie predstavenstva o organizačných zmenách zo dňa 4.12.2012, neobsahuje ani len zmienku o znížení počtu zamestnancov oddelenia a s tým spojený zámer zvýšenia efektívnosti práce. Toto rozhodnutie by však malo jasne preukazovať uvedený zámer, vyvolaný objektívne zmenou organizácie práce. Len samotná zmena počtu pracovných skupín zo štyroch na tri (a mix ich agendy nie podľa segmentu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ale podľa iných kritérií) avšak bez ohľadu na reálny pokles potreby výkonu práce prepustených žalobcov, bez jasného preukázania zámeru zvýšenia efektívnosti práce a pri zohľadnení všetkých ostatných skutkových okolností prípadu neobstojí ako dôvod výpovedí daných žalobcom. Súd tak dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnancov ako jeden zo zákonných predpokladov platnosti výpovedí daných žalobcom. Okrem toho z vyššie uvedených okolností súd vyvodil aj záver o nezákonnosti postupu žalovaného z hľadiska rešpektovania dobrých mravov. V konaní nebolo preukázané, že na oddelení zúčtovania bola v čase dania výpovedí žalobcom a k 15.12.2012 potrebná a odôvodnená organizačná zmena v podobe zníženia počtu zamestnancov, čo malo za následok nadbytočnosť žalobcov. Súd konštatuje, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že objektívne zanikla potreba vykonávať prácu žalobcov, a že dôvodom na prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene bolo zefektívnenie práce na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti. Naopak, na základe skutkových zistení v tomto konaní súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného išlo o snahu vyvolať dojem, že žalobcovia sa stali nadbytočnými, čo viedlo k podaniu účelových výpovedí. Celé konanie a postup žalovaného, preto súd vyhodnotil ako postup v rozpore s ust. § 13 ods. 3 Zákonníka práce v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka a článkom 2 základných zásad Zákonníka práce a teda vyhodnotil ho ako postup v rozpore s dobrými mravmi ( viď aj závery Najvyššieho súdu SR vo veciach 3Cdo 33/2008a 5Cdo 42/2010). Predovšetkým s poukazom na tento dôvod rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a určil výpovede dané dňa 6. 12. 2012 žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade z pracovného pomeru u žalovaného za neplatné.

68. Pre úplnosť však súd uvádza, že v posudzovanej veci bola relevantnou aj otázka, či si žalovaný voči žalobcom splnil ponukovú povinnosť v zmysle citovaného ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce, čo je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, splnenie ktorej ešte pred daním výpovede musí v konaní preukázať zamestnávateľ (žalovaný). To znamená, že zamestnávateľ musí tvrdiť a dokázať, že zamestnancovi pred daním výpovede ponúkol inú pre neho vhodnú prácu, resp. tvrdiť a dokázať, že ponuková povinnosť objektívne neexistovala (absolútna nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať). Ak však zamestnávateľ uvádza, že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, lebo nemal v mieste výkonu práce žiadne voľné pracovné miesto, je pre posúdenie otázky splnenia jeho ponukovej povinnosti určujúce zistenie, či v rozhodnom čase v mieste výkonu práce boli pracovné miesta voľné alebo či boli obsadené. V takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami. Splnenie bremena tvrdenia na strane zamestnanca zase predpokladá, že zamestnanec označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli ku dňu výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné. Ak zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi pred daním výpovede prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená ponuková povinnosť a výpoveď je preto neplatná. Inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno, i jeho kvalifikácii. Ide teda o prácu, ktorú je zamestnanec schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti i kvalifikáciu vykonávať, pričom vhodnou prácou nie je taká práca, ktorú zamestnanec nie je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti alebo pre nedostatok kvalifikácie, pokiaľ ju nemôže získať predchádzajúcou prípravou.

69. V konaní nebolo sporné, že pred doručením výpovedí žalovaný žalobcom neponúkol inú vhodnú prácu, nakoľko podľa jeho tvrdenia nedisponoval žiadnym vhodným voľným pracovným miestom, a preto nemal možnosť žalobcov zamestnávať, a to ani po predchádzajúcej príprave. Ponuková povinnosť zamestnávateľa je však absolútnou povinnosťou a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že by žalobcovia nemali schopnosti vykonávať aj iné pracovné činnosti na inej pracovnej pozícii, a to aj s prípadnou predchádzajúcou prípravou na výkon týchto pracovných činností. Žalobcovia pritom v konaní poukazovali na viacero voľných pracovných miest, ktoré im podľa ich názoru mali byť ponúknuté, a po výzve súdu títo označili konkrétne pracovné miesta, a to pozíciu klientskeho poradcu obsadzované na miesto výkonu práce v Z. od 1.1.2013 a tiež pozíciu referentov oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti obsadzované podľa inzercie zverejnenej dňa 27.12.2012 od 1.12.2012 a od 1.1.2013. Pokiaľ ide o miesto klientsky poradca, tu súd konštatuje, že na toto miesto sa nevzťahovala ponuková povinnosť žalovaného, nakoľko miesto výkonu práce bolo v Z., teda bolo odlišné od miesta výkonu práce žalobcov dohodnuté v ich pracovných zmluvách v B., čo nezodpovedá dikcii § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Súd sa preto zameral na posúdenie existencie ponukovej povinnosti žalovaného ohľadom pracovných miest referentov oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Podľa výpovedí žalobcov títo boli schopní po predchádzajúcej príprave prácu na oddelení správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vykonávať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v mesiaci december 2012 končili na oddelení správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pracovný pomer zamestnanci : T. O. ku dňu 31.12.2012 výpoveďou, L. A. ku dňu 19.12.2012 (po predĺžení 1-ročnej doby trvania pracovného pomeru od 5.12.2012 do 19.12.2012 dohodou ), D. Q. ku dňu 7.12.2012 skončením v skúšobnej dobe. Žalovaný o skončení týchto pracovných pomerov v decembri 2012 musel vedieť v čase doručovania výpovedí žalobcom, resp. rozhodovania o organizačnej zmene. Dokument označený žalovaným ako „závery analýzy" v nadpise nazvaný ako „Oddelenie zúčtovania a plánované organizačné zmeny v roku 2013", ktorý mal byť podkladom na rozhodnutie predstavenstva o organizačných zmenách zo dňa 4.12.2012, je datovaný dňom 19.11.2012. Takže už od tohto dňa musel žalovaný prinajmenšom predpokladať aj ukončenie pracovných pomerov žalobcov. Tu súd poukazuje na výpoveď svedka F.. V., ktorý uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade „boli vybratí tesne predtým" ako bolo odsúhlasené rozhodnutie predstavenstva ( o organizačnej zmene). Napokon aj vo zverejnenej inzercii týkajúcej sa dvoch miest referentov oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti žalovaný uvádza dátum nástupu od 1.12.2012 a od 1.1.2013. Z toho vyplýva dôvodný predpoklad, že robil na tieto miesta výberové konania počas mesiacov november 2012 a december 2012. Potom ale argumentácia žalovaného, že práve ku dňu 6.12.2012 neboli uvedené miesta voľné, neobstojí a jeho postup sa javí vysoko pravdepodobne ako účelový. Tieto miesta teda podľa názoru súdu žalovaný mohol ponúknuť žalobcom, ktorí mali, prípadne po predchádzajúcej príprave, dostatočné predpoklady na výkon tejto práce, keď aj z praktického hľadiska je jednoduchšie presunúť skúseného zamestnanca z jedného oddelenia na druhé, ako prijať úplne nového zamestnanca, ktorého je potrebné zaúčať základným pracovným postupom.

70. Súd v nadväznosti na uvedené tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že ak by rozhodovacia činnosť súdov pripustila, že výpoveď daná zamestnancom (žalobcom) z dôvodu nadbytočnosti za okolností, že síce k dátumu doručenia výpovedí ( 6.12.2012 ) zamestnávateľ nemá pre zamestnanca voľné vhodné pracovné miesto, ale obsadzuje takéto miesto tesne pred a tesne po tomto dátume, je formálne v súlade so zákonom, bola by nadbytočnosť zamestnanca absolútne negovaná a došlo by k zneužívaniu a popretiu výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko takéto konanie je realizované nie za účelom dosiahnutia výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len za tým účelom, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom a preto je potrebné považovať takýto výkon práva, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za výkon práva iba zdanlivý. Výkon tejto ponukovej povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa, pritom musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z článku 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého, výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať.

71. Súd konštatuje, že žalovaný v konaní výslovne nepoprel tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že pri nástupe do zamestnania u žalovaného istý čas vykonávala prácu na oddelení správy zmlúv s poskytovateľmi, a že žalobca v 2. rade taktiež pre žalovaného vykonával prácu na uvedenom oddelení pred nástupom do riadneho pracovného pomeru sprostredkovane na základe dohody cez spoločnosť K. a.s. ako aj prvé mesiace po nástupe do riadneho pracovného pomeru. Žalovaný sa v konaní voči týmto tvrdeniam žalobcov bránil tým, že pracovné miesta referentov oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti boli ku dňu 6.12.2012 ( deň doručenie výpovedí obom žalobcom) obsadené a teda, že

neboli voľné a tiež že žalobcovia nemali požadovanú kvalifikáciu zdravotníckeho zamerania. Žalovaný však v priebehu konania nevyvrátil, že by žalobcovia boli mohli a vedeli túto prácu vykonávať. O tom, že by im bol mohol túto prácu ponúknuť svedčí nielen žalovaným nespochybnené tvrdenie, že túto prácu obaja žalobcovia - prípadne po predchádzajúcej čo do rozsahu zanedbateľnej príprave - vykonávať vedeli a mohli, ale aj tá skutočnosť, že v inzercii tejto pracovnej ponuky zo dňa 20.2.2013 sa už zdravotnícke vzdelanie uvádza iba ako výhoda potenciálnych uchádzačov o túto pozíciu a nie ako nevyhnutná podmienka. Navyše na výzvu súdu, aby žalovaný do spisu založil doklady o dosiahnutom vzdelaní všetkých zamestnancov oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ku dňu 1.12.2012, resp. 6.12.2016 ako aj ku dňu 1.6.2013, žalovaný relevantne neodpovedal, keď sa odvolal iba na prílohu k svojmu podaniu zo dňa 18.11.2015, kde uviedol informáciu o dosiahnutom vzdelaní zamestnancov oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi, avšak nie z hľadiska odborného zamerania, iba z hľadiska stupňa dosiahnutej kvalifikácie. Nebolo tak možné zistiť, či požiadavka žalovaného na zdravotnícke vzdelanie nie je účelová, tak ako to v konaní namietali žalobcovia. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že p. T. O., ktorá končila pracovný pomer u žalovaného dňa 31.12.2012, mala zdravotnícke vzdelanie, tak žalovaný v konaní netvrdil ani nijako nepreukázal, že na jej miesto, prípadne na miesto p. L. A. a D. Q., boli prijatí zamestnanci spĺňajúci ním požadovaný kvalifikačný predpoklad - zdravotnícke vzdelanie. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že v pracovnom hodnotení žalobkyne v 1. rade za roky 2011, 2012 sa uvádza, že táto dokáže samostatne riešiť najťažšie problémy, navrhovať nové riešenia, zaúčať menej skúsených kolegov a zastúpiť manažéra, má prehľad o agende útvaru nad rámec svojej pracovnej pozície. Žalobca v 2. rade zasa vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedol, že tak zamestnanci oddelenia zúčtovania ako aj oddelenia správy zmlúv museli ovládať agendu oboch týchto oddelení, bez toho sa táto práca vykonávať nedala. Tiež uviedol, že obaja so žalobkyňou v 1. rade mali znalosti z oblasti zdravotníctva, nakoľko pracovali 6 rokov na oddelení zúčtovania zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo srdcom zdravotnej poisťovne, poznali diagnózy, procesy, schvaľovacie úkony a celkovú administratívu spojenú s prácou vykonávanou na oddelení správy zmlúv. Poverená zástupkyňa žalovaného síce uviedla, že charakter práce na tomto úseku sa zmenil, a že je vecou zamestnávateľa určovať kvalifikačné zloženie zamestnancov podľa aktuálnej potreby, avšak súd túto obranu považoval za účelovú s ohľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu.

72. Súd teda uzatvára, že možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať (§ 63 ods. 2 Zákonníka práce) alebo mu ponúknuť inú pre neho vhodnú prácu (§ 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce) nemá zamestnávateľ vtedy, ak má voľné iba také miesta, ktoré nie je zamestnanec schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti alebo nedostatok kvalifikácie, pokiaľ kvalifikáciu nemožno získať predchádzajúcou prípravou. Tieto okolnosti však neboli zistené u žalobcov, ktorí podľa skutkových záverov súdu ustálených na základe vykonaného dokazovania boli schopní, prípadne po predchádzajúcej príprave, vykonávať prácu na oddelení správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Žalovaný dokonca ani na výzvu súdu nepreukázal, že zamestnanci napokon prijatí na inzerované pozície majú ním požadovanú kvalifikáciu- t.j. odborné zdravotnícke vzdelanie. Žalobca tiež nespochybnil výpoveď žalobcu v 2. rade, že zamestnanci oddelenia zúčtovania ako aj oddelenia správy zmlúv museli ovládať agendu oboch týchto oddelení. Uvedené potom nasvedčuje povinnosti žalovaného ponúknuť žalobcom iné voľné pracovné miesto, čo sa však v tomto prípade nestalo, nakoľko podľa vlastných tvrdení žalovaného, tento žalobcom žiadne voľné pracovné miesto neponúkol, čo v tomto konaní ani nebolo sporné. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienky absolútnej nemožnosti ďalšieho zamestnávania zamestnanca ako jednej zo základných hmotnoprávnych podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou je však na strane žalovaného. Bolo preto v jeho záujme predkladať súdu dôkazy, ktoré by bez ďalších pochybností preukázali neexistenciu voľného pracovného miesta u žalovaného v rozhodnom období, prípadne neschopnosť žalobcov vykonávať prácu na ním inzerovaných miestach, a to aj bez výzvy súdu. Pokiaľ žalovaný svoje tvrdenia o neexistencii voľného pracovného miesta, resp. o neschopnosti žalobcov vykonávať prácu na ním inzerovaných miestach bez pochybností nepreukázal a ani nepredložil súdu požadované listinné dôkazy (doklady o vzdelaní zamestnancov oddelenia správy zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti), súdu nezostalo nič iné než vysloviť záver, že žalovaný dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení neuniesol a nepreukázal absolútnu nemožnosť ďalšieho zamestnávania žalobcov (v rozhodnom období) a teda nepreukázal ani to, že nemal možnosť žalobcov aj naďalej zamestnávať a ponúknuť im iné pracovné miesto. Nesplnenie tejto základnej zákonnej podmienky, t. j. absolútnej nemožnosti ďalšieho zamestnávania žalobcov a následné nesplnenie ponukovej povinnosti žalovaným, je podľa názoru súdu ďalším dôvodom neplatnosti výpovedí daných v tomto prípade

žalobcom žalovaným dňa 6.12.2012. Súd aj preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

73. O mzdových nárokoch žalobcov a o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).