Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného P. U., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) sčasti aj písm. c) Tr. zák. v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b), j) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.01.2016 samosudcom Jánom Bodnárom takto

rozhodol:

Obžalovaný P. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., trvalým bydliskom N. Y., D. O. XXXX/X, Y. republika, prechodne bytom Y. N. Q., D., F. XX,t.č. bytom F., T. XX I. E. J., Č. republika, bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý, ž e

v bode 1.

od 13.06.2014 až do 20.09.2016 v Rimavskej Sobote v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiaval, si neplnil pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota spisovej značky 7P/63/2013-23 z 21.05.2013, právoplatným a vykonateľným 09.07.2013, a to prispievať výživným na svoje tri maloleté deti Y. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., D. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y. a G. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky detí M. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., trvalým bydliskom I. R. XXX, okres N. Y., čo predstavuje od 13.06.2014 až do 20.09.2016 sumu vo výške po 27,13 € mesačne na každé dieťa, ktorú vyživovaciu povinnosť začal za neho plniť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, Pracovisko Bátka, na základe rozhodnutia číslo RS2/PRACBA/SOC/2015/39173-0010 zo 07.10.2015, právoplatného a vykonateľného 27.10.2015 a nasl. rozhodnutí, na základe ktorých tento úrad vypláca matke troch maloletých detí U., M. U. náhradné výživné vo výške po 27,13 € mesačne na každé dieťa od 01.05.2015, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie nikde nepracoval, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR Rimavská Sobota, nepoberal podporu pred nástupom do zamestnania, resp. dávky v hmotnej núdzi, 30.03.2015 uhradil matke M. U. výživné vo výške 10,-- €, čím mu vznikol na bežnom zameškanom výživnom za uvedené obdobia do 20.09.2016 celkový dlh na všetky tri deti U. pre matku detí M. U. vo výške 1.905,53 €, pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/70/2014 z 19.05.2014, právoplatným a vykonateľným 12.06.2014 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, § 138 písm. j) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na jeden rok so skúšobnou dobou na osemnásť mesiacov a zároveň mu bola uložená súdom povinnosť spočívajúca v príkaze podľa svojich možností a schopností uhradiť zameškané výživné matke detí M. U.,

v bode 2.

od 06.01.2012 až do 20.09.2016 v Rimavskej Sobote v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiaval si neplnil pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods.

3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota spisovej značky 6P/21/2011-22 z 06.12.2011, právoplatným a vykonateľným 05.01.2012 a to prispievať výživným na svoje tri maloleté deti U., P. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., N. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y. a G. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na každé neplnoleté nezaopatrené dieťa, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky detí P. F., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., trvalým bydliskom N. Y., bez udania presnej adresy, prechodne bytom N. Y., D. O. X, čo predstavovalo od 06.01.2012 do 30.06.2012 sumu vo výške po 26,-- € mesačne na každé dieťa, od 01.07.2012 do 30.06.2013 sumu vo výške po 26,65 € mesačne na každé dieťa a od 01.07.2013 až do 20.09.2016 sumu vo výške po 27,13 € mesačne na každé dieťa, ktorú vyživovaciu povinnosť začal za neho plniť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, odbor sociálnych vecí a rodiny, na základe rozhodnutia číslo RS1/OPHN/SOC/2014/38722 z 11.11.2014, právoplatného a vykonateľného 18.11.2014 a nasl. rozhodnutí, na základe ktorých tento úrad vypláca matke troch detí U., P. F. náhradné výživné vo výške po 27,13 € mesačne na každé dieťa, od 01.07.2014 aj napriek tomu, že za uvedené obdobie nikde nepracoval, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR Rimavská Sobota, nepoberal podporu pred nástupom do zamestnania resp. dávky v hmotnej núdzi, za uvedené obdobie uhradil matke detí P. F. výživné vo výške 145,-- €, čím mu vznikol na bežnom zameškanom výživnom za uvedené obdobia do 29.12.2015 celkový dlh na všetky tri deti U. pre matku detí P. F. vo výške 3.743,48 €, pričom uvedeného konania sa od 13.06.2014 dopustil aj napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/70/2014 z 19.05.2014, právoplatným a vykonateľným 12.06.2014 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, § 138 písm. j) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na jeden rok so skúšobnou dobou na osemnásť mesiacov a zároveň mu bola uložená súdom povinnosť spočívajúca v príkaze podľa svojich možností a schopností uhradiť zameškané výživné matke detí P. F.,

t e d a

v bode 1.

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, to jest na viacerých osobách a uvedený čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

v bode 2.

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, to jest po dlhší čas a na viacerých osobách a uvedený čin spáchal v bode 2. sčasti aj hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr,. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona samosudca obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na súd obžalobu na obvineného P. U. v skutku pod bodom 1/ obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák v súvislosti s ustanovením § 138 písm. j) Tr. zákona a v skutku pod bodom 2/ pre prečin zanedbania povinnej výživ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) , sčasti aj písm. c) Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Podľa § 252 ods. 2 písm. a),b),c) Tr. por. samosudca vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného P. U., lebo boli splnené všetky zákonné podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného podľa Trestného poriadku.

Podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku samosudca prečítal výpoveď obžalovaného P. U. z prípravného konania z čl. 14-19 a z čl. 183, kde uviedol, že výživné neplatil z toho dôvodu, lebo nebol zamestnaný, ani nepoberal žiadne dávky hmotnej núdze a žije s družkou, a preto nemal z čoho uhradiť bežné výživné, neskoršie časť výživného pre matky detí uhradil, ale bol si vedomý, že obom matkám detí dlhuje na výživnom a na záver dodal, že podľa svojich schopností a možností bude sa snažiť tento dlh vyrovnať.

Samosudca na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedkýň a vypočul svedkyňu M. U., potom svedkyňu P. F., v oboch prípadoch sa jedná o matky maloletých detí.

Podľa § 263 ods. 2 Tr. por. prečítal výpovede aj ďalších svedkov z prípravného konania, a to U.. Z. S. a U.. P. G..

Podľa § 269 Tr. por. potom bolo vykonané dokazovanie prečítaním listinných dôkazov zo spisu 2T/3/2016 Okresného súdu Rimavská Sobota, a to zápisnice o trestnom oznámení, bol prečítaný rozsudok, trestný rozkaz, rodné listy detí, oznámenia zo sociálnej poisťovne, správy z Úradu práce, soc. vecí a rodiny Rimavská Sobota, odpisy RT, správa o povesti na obžalovaného, trestný rozkaz, odpor proti trestnému rozkazu, potvrdenia o platení výživného, potvrdenia o poberaní náhradného výživného, fotokópie poštových poukážok o platení výživného a všetky ostatné listinné dôkazy a na záver bolo oboznámené s podstatným obsahom pripojeného spisu sp.zn. 3T/70/2014 Okresného súdu Rimavská Sobota.

Na základe vykonaného dokazovania v skutku pod bodom 1/ samosudca mal za preukázané, že obžalovaný P. U. od 13.06.2014 až do 20.09.2016 v Rimavskej Sobote v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiaval, si neplnil pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota spisovej značky 7P/63/2013-23 z 21.05.2013, právoplatným a vykonateľným 09.07.2013, a to prispievať výživným na svoje tri maloleté deti Y. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., D. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y. a G. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky detí M. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., trvalým bydliskom I. R. XXX, okres N. Y., čo predstavuje od 13.06.2014 až do 20.09.2016 sumu vo výške po 27,13 € mesačne na každé dieťa, ktorú vyživovaciu povinnosť začal za neho plniť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, Pracovisko Bátka, na základe rozhodnutia číslo RS2/PRACBA/SOC/2015/39173-0010 zo 07.10.2015, právoplatného a vykonateľného 27.10.2015 a nasl. rozhodnutí, na základe ktorých tento úrad vypláca matke troch maloletých detí U., M. U. náhradné výživné vo výške po 27,13 € mesačne na každé dieťa od 01.05.2015, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie nikde nepracoval, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR Rimavská Sobota, nepoberal podporu pred nástupom do zamestnania, resp. dávky v hmotnej núdzi, 30.03.2015 uhradil matke M. U. výživné vo výške 10,-- €, čím mu vznikol na bežnom zameškanom výživnom za uvedené obdobia do 20.09.2016 celkový dlh na všetky tri deti U. pre matku detí M. U. vo výške 1.905,53 €, pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/70/2014 z 19.05.2014, právoplatným a vykonateľným 12.06.2014 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, § 138 písm. j) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na jeden rok so skúšobnou dobou na osemnásť mesiacov a zároveň mu bola uložená súdom povinnosť spočívajúca v príkaze podľa svojich možností a schopností uhradiť zameškané výživné matke detí M. U..

Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďou svedkyne M. U. ako matky maloletých detí, ktorá potvrdila, že obžalovaný za uvedené obdobie t.j. od 13.06.2014 do 20.09.2016 uhradil výživné na tri maloleté deti vo výške 282 €, náhradné výživné na deti poberá od októbra 2015 z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a na základe tejto svedeckej výpovede bola stanovená aj výška zameškaného výživného, ktoré má zaplatiť obžalovaný, lebo celkove za uvedené obdobie má zaplatiť sumu 2.187,53 €, ale uhradil len sumu 282 €, čiže ostal mu dlh na výživnom za celé obdobie vo výške 1.905,53 €, čo je dlžná suma

výživného, ktorú obžalovaný do 20.09.2016 ešte neuhradil. Ďalej tieto skutočnosti sú preukázané aj listinnými dôkazmi a potvrdeniami o platení výživného a ďalšími listinnými dôkazmi.

Ku skutku pod bodom 2/ samosudca mal za preukázané, že obžalovaný P. U. od 06.01.2012 až do 20.09.2016 v Rimavskej Sobote v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiaval si neplnil pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota spisovej značky 6P/21/2011-22 z 06.12.2011, právoplatným a vykonateľným 05.01.2012 a to prispievať výživným na svoje tri maloleté deti U., P. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., N. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y. a G. U., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na každé neplnoleté nezaopatrené dieťa, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky detí P.N. F., nar. XX.XX.XXXX v N. Y., trvalým bydliskom N. Y., bez udania presnej adresy, prechodne bytom N. Y., D. O. X, čo predstavovalo od 06.01.2012 do 30.06.2012 sumu vo výške po 26,-- € mesačne na každé dieťa, od 01.07.2012 do 30.06.2013 sumu vo výške po 26,65 € mesačne na každé dieťa a od 01.07.2013 až do 20.09.2016 sumu vo výške po 27,13 € mesačne na každé dieťa, ktorú vyživovaciu povinnosť začal za neho plniť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, odbor sociálnych vecí a rodiny, na základe rozhodnutia číslo RS1/OPHN/SOC/2014/38722 z 11.11.2014, právoplatného a vykonateľného 18.11.2014 a nasl. rozhodnutí, na základe ktorých tento úrad vypláca matke troch detí U., P. F. náhradné výživné vo výške po 27,13 € mesačne na každé dieťa, od 01.07.2014 aj napriek tomu, že za uvedené obdobie nikde nepracoval, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR Rimavská Sobota, nepoberal podporu pred nástupom do zamestnania resp. dávky v hmotnej núdzi, za uvedené obdobie uhradil matke detí P. F. výživné vo výške 145,-- €, čím mu vznikol na bežnom zameškanom výživnom za uvedené obdobia do 29.12.2015 celkový dlh na všetky tri deti U. pre matku detí P. F. vo výške 3.743,48 €, pričom uvedeného konania sa od 13.06.2014 dopustil aj napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/70/2014 z 19.05.2014, právoplatným a vykonateľným 12.06.2014 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, § 138 písm. j) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na jeden rok so skúšobnou dobou na osemnásť mesiacov a zároveň mu bola uložená súdom povinnosť spočívajúca v príkaze podľa svojich možností a schopností uhradiť zameškané výživné matke detí P. F.W..

Tieto skutočnosti sú preukázané výpoveďou matky maloletých detí P. F., ktorá potvrdila, že určitý čas žila s obžalovaným aj tromi maloletými deťmi v Q.., ale poprela jednoznačne, že by obžalovaný za uvedené obdobie bol zaplatil na výživnom ako to uvádza v odpore na trestný rozkaz, že mal prispieť 14.11.2012 na výživnom 605,07€ a 12.10.2012 563,67 €, lebo tieto sumy neprispel on na výživnom, lebo tieto sumy dostala ona ako dávky na deti od štátu v Q.. Ďalej uviedla, že ostatné menšie sumy, ktorými prispel na výživu svojich detí, tieto uznala ako výživné, ale nevedela presne uviesť, koľko obžalovaný dlhuje na výživnom za celé obdobie. Samosudca zistil, že za celé obdobie mal obžalovaný prispieť na výživnom na deti sumu 4.375,22 €, ale z tejto sumy prispel len 631,74 €, lebo tie dve vysoké sumy výživného samosudca neuznal ako výživné od obžalovaného, ako to potvrdila svedkyňa F., a tak dlžné výživné k 20.09.2016 v skutku pod bodom 2/ bolo 3.743,48 €. Uvedenými listinnými dôkazmi a výpoveďou svedkyne P. F. bola trestná činnosť obžalovaného P. U. ohľadom skutku pod bodom 2/ v plnom rozsahu preukázaná.

Samosudca konanie obžalovaného v skutku pod bodom 1/ právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. j) Trestného zákona, lebo najmenej tri mesiace v období 2 rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania t.j. na viacerých osobách a uvedený čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený a takto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu.

Konanie obžalovaného P. U. v skutku pod bodom 2/ samosudca právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), sčasti aj písm. c) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, lebo najmenej tri mesiace v období 2 rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania t.j. po dlhší čas a na viacerých osobách a uvedený čin spáchal sčasti aj hoci bol v predchádzajúcich

24 mesiacoch za taký čin odsúdený a takto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu.

Obžalovaný P. U. v mieste bydliska je hodnotený priemerne, je bez zamestnania, t.č. žije v cudzine. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že v evidencii nemá žiaden záznam o priestupku, doteraz bol 12-krát súdne trestaný, naposledy bol trestaný v Slovenskej republike trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3T/70/2014 zo dňa 19.05.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.06.2014 pre prečin podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Skúšobná doba mu trvala do 12.12.2015 a tiež mu bolo uložené obmedzenie povinnosť zaplatiť zameškané výživné.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V danom prípade súd zistil u obžalovaného P. U. jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Samosudca u obžalovaného ďalej zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade súd zistil, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:1.

Samosudca vychádzajúc zo základných zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. obžalovanému P. U. uložil na prevýchovu a nápravu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, lebo obžalovaný opakovane páchal rovnakú trestnú činnosť, čiže iný druh trestu ako nepodmienečný mu nebolo možné uložiť na prevýchovu a nápravu, lebo len takýto trest zabezpečí účinnú ochranu spoločnosti pred páchateľmi takejto trestnej činnosti. Súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, lebo tento bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.