Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-108-2016.pdf
PDF · 92.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/108/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a členov senátu JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Jána Deáka v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. č. XXX, XXX XX J., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 885,08 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod spisovou značkou EX 5181/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 10Er/406/2015-11 zo dňa 09.12.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská č. 15/A, 811 08 Bratislava 1, pod spis. zn. II/2014-1616 zo dňa 25.04.2014. Za predmet rozhodcovského konania súd označil uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 22.05.2009, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (ďalej len „VOP“). Tieto v bode 3 časti IX. označenej ako ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA ustanovili spôsob riešenia ich vzájomných sporov, ktoré by v budúcnosti medzi zmluvnými stranami z predmetnej zmluvy vznikli v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) upravujúce spotrebiteľské zmluvy v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a normy európskeho práva, predovšetkým Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do VOP ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Pre formulárovú zmluvu je charakteristické, že jej obsah bol dodávateľom vopred pripravený a jej povaha je adhézna, to znamená, že spotrebiteľ ju mohol prijať len ako celok, alebo ju ako celok
odmietnuť. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. K neprijateľnosti dojednanej rozhodcovskej doložky súd ďalej uviedol, že včlenením rozhodcovskej doložky do formulára zmluvy alebo VOP nadobudne veriteľ v prípade ich vynútenej akceptácie spotrebiteľom neprimeranú výhodu v tom, kto s platnosťou ich spor rozhodne. Súd prvej inštancie nemal v prejednávanej pochybnosť, že predmetná rozhodcovská doložka je v rozpore so znením § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného ustanovenia.
4. Z dôvodov uvedených vyššie dospel súd k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, preto exekučný titul ním vydaný nie je vykonateľným rozhodnutím, na podklade ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2, písm. a/, d/, f/, e/ v spojení s § 221 ods. 1, písm. d/, f/, h/ O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p..
6. V odvolaní namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval sa, že podľa ust. § 44 ods. 2 v spojení s ust. §243d ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola súdom opätovne posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných strán oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere, ako aj v ďalších súvislostiach sa stotožnil s odôvodnením nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012.
7. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy, predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, čím došlo k porušeniu princípu zmluvnej slobody. Taktiež sa exekučný súd nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. S odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 04.2001 uviedol, že aj právna úprava po 01.01.2008, podľa ktorej sa prezumuje, že podmienka nebola dohodnutá individuálne, nič nemení na aktuálnosti uvedených záverov, keďže práve možnosť oprávneného vyjadriť sa k doteraz vykonaným dôkazom, ktoré podľa exekučného súdu určujú neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, je nevyhnutným predpokladom na označenie dôkazných prostriedkov pre prípadný dôkaz opaku domnienky individuálneho nedojednania zmluvnej podmienky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka jeho právny predchodca postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi právny,m predchodcom oprávneného a povinným došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní.
8. S poukazom na závery Ústavného súdu SR v uznesení III. ÚS 23/2013 konštatoval, že v exekučnom konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný je bez právneho významu tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. V tomto smere dochádza k neprimeranému zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom, a tým k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.
9. Oprávnený nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.
10. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1, písm. a/ CSP a exekučné konanie podľa § 161, § 63, § 62 CSP v spojení s ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť.
11. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že oprávnený dňa 30.03.2015 podal na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská č. 15/A, 811 08 Bratislava 1, pod spis. zn. II/2014-1616 zo dňa 25.04.2014. Súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. podaním zo dňa 20.04.2015 požiadal Okresný súd Revúca o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia nároku oprávneného priznaného rozhodcovským súdom z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 22.05.2009.
12. Preskúmavaným uznesením zo dňa 09.12.2015 súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované.
17. Z obsahu spisu je zrejmé, že k doručeniu napadnutého rozhodnutia súdu povinnému nedošlo, pričom dôvodom označeným poštovým doručovateľom na zadnej strane obálky s označením poštovej služby „doručenka“ bola skutočnosť, že adresát zásielky zomrel. Lustráciou v Registri obyvateľov podľa č.l. 26 súdneho spisu súd prvej inštancie zistil, že povinný dňa 27.07.2015, in concreto v štádiu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pred rozhodnutím súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, zomrel.
18. Zo spisu predloženého odvolaciemu súdu zároveň vyplynulo, že dedičské konanie po nebohom bolo uznesením Okresného súdu Revúca č.k. 8D/173/2015-28, Dnot. 177/2015 zo dňa 04.11.2015 podľa § 175h ods. 1 O.s.p pre nemajetnosť poručiteľa zastavené, ktorý výrok nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2015.
19. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. T. táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
20. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
21. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
22. Podľa § 63 CSP ods. 1, ods. 2, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní pokračuje najmä vtedy, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
23. Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
24. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
25. Vzhľadom na obsah predloženého súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie konal a rozhodnutie vydal voči povinnému - fyzickej osobe, ktorá stratila procesnú spôsobilosť v dôsledku straty jej právnej subjektivity smrťou (non subjekt). Táto právna skutočnosť má z procesného hľadiska za následok stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom exekučného konania a jej nedostatok je potrebné považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pri jej strate je namieste postup súdu podľa ust. § 63 ods. 1, ods. 2 CSP za predpokladu, že účastník exekučného konania zomrel počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo.
26. Vzhľadom k tomu, že povinný po začatí exekučného konania zomrel, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie zistil pri doručovaní napadnutého rozhodnutia, odvolací súd skúmal, či je dôvodné exekučné konanie zastaviť alebo či je v ňom dôvodné pokračovať. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného v zásade nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností a veritelia môžu
od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V posudzovanom prípade však nebolo možné vykonať ani základný úkon dedičského konania - predbežné šetrenie dedičstva a zistiť tak okrem iného aj okruh dedičov či výšku majetku poručiteľa, preto súd dedičské konanie na návrh súdneho komisára podľa § 175h ods. 1 O.s.p. zastavil pre jeho nemajetnosť.
27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v prípade právoplatného zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť povinného, neprichádza do úvahy procesné nástupníctvo podľa § 63 ods. 2 CSP, resp. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, teda súd nemá na strane povinnej osoby účastníka, s ktorým by mohol v konaní pokračovať. Táto skutočnosť, na ktorej existenciu musí súd prihliadať ex offo kedykoľvek v priebehu konania, predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania v ďalšom postupe súdu. Je zároveň nepochybné, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, konal súd s účastníkom, ktorý už nemal procesnú spôsobilosť. Konanie pred okresným súdom tak bolo postihnuté vadou v zmysle § 389 ods. 1, písm. a/ CSP.
28. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1, písm. a/ CSP zrušil a exekučné konanie s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zastavil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aplikácia ust. § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku v danom štádiu exekučného konania neprichádzala do úvahy, nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie nebolo ešte súdnemu exekútorovi udelené, a teda samotná nútená exekúcia na podklade exekučného titulu ešte v predmetnom prípade nezačala.
29. O trovách exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).